Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_16Co-2-2019.pdf
PDF · 104.12 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu N. C. A., s. r. o., K., O. č. 5, T.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému O. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., B. XXX, zast. JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom v Žiline, ul. Pavla Mudroňa 1191/5, o zaplatenie 7.278,33 EUR s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Revúca, č. k. 6Csp/124/2016-201 zo dňa 25. 10. 2018 takto
rozhodol:
I. Zmenu žaloby v časti vyčísleného úroku z omeškania nepripúšťa.
II. Rozsudok okresného mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.263,09 EUR spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.551,09 EUR od 17. 11. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 195,25 EUR a konanie v tejto časti zastavuje.
V. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania na súde prvej inštancie v rozsahu 79,32 %.
VI. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 79,32 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.245,45 EUR spolu s vyčísleným úrokom z omeškania v sume 571,22 EUR a ďalej s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.232,02 EUR od 18. 02. 2017 do zaplatenia.
2.1. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytol žalovanému na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX spotrebiteľský úver vo výške 6.500 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokom v dohodnutých mesačných splátkach a to prvou splátkou k 31. 07. 2010 vo výške 12,75 EUR a v ďalších 119 mesačných splátkach po 112,93 EUR, splatných k 16. dňu kalendárneho mesiaca od 16. 08. 2010 a s konečnou splatnosťou úveru 16. 06. 2020. V zmluve bola dohodnutá fixná úroková sadzba 14,9 % ročne, uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom 12.937,42 EUR, s uvedením RPMN vo výške 17,72 % a priemernej hodnoty RPMN 18,59 %, dojedaný poplatok za správu úveru 1,99 EUR mesačne, poistenie úveru 5,89 EUR mesačne, jednorazový spracovateľský poplatok 189,17 EUR, poplatok za upomienku 23,24 EUR.
2.2. Podľa prehľadu úhrad úverového účtu, žalovaný neuhrádzal dohodnuté splátky úveru včas. Od 27. 08. 2012 do 20. 11. 2013 banka žalovaného 10 x upomínala na zaplatenie omeškaných splátok. Listom z 09. 09. 2015 banka žalovaného vyzvala na zaplatenie splatnej pohľadávky 2.522,25 EUR s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Následne listom z 30. 09. 2015 banka žalovanému oznámila vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 29. 09. 2015 a vyzvala dlžníka na úhradu celého dlhu do 15 dní od prevzatia oznámenia. Oznámenie bolo žalovanému doručené 21. 10. 2015. Žalobca nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 10. 2015. Listom zo dňa 30. 10. 2015 Slovenská sporiteľňa oznámila dlžníkovi postúpenie pohľadávky na žalobcu. 2.3. Z výpisu z úverového účtu vyplývalo, že žalovaný prestal úver splácať v mesiaci september 2013, keď už dovtedy neplatil pravidelne, neskôr záväzok uhrádzal v drobných splátkach, naposledy 23. 10. 2014 vo výške 15 EUR, pričom žaloba bola podaná 28. 12. 2016.
3. Predošlý rozsudok č. k. 6 Csp/124/2016-108 zo dňa 09. 05. 2017, ktorým okresný súd žalobe vyhovel, zrušil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co/238/2017-142 zo dňa 21. 06. 2018 s tým, aby súd prvej inštancie posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu a premlčanie splátok úveru, ktoré namietal žalovaný spotrebiteľ.
4. Okresný súd sa zaoberal podmienkami postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, pričom zistil, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením časti záväzku a to splátok splatných za mesiac september 2013 až júl 2015 po dobu viac ako 90 kalendárnych dní a preto Slovenská sporiteľňa mohla pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou žalobcovi aj bez súhlasu žalovaného dlžníka, hoci časť záväzku sa stala splatnou v dobe kratšej ako 90 kalendárnych dní pred postúpením pohľadávky.
5.1. Okresný súd sa ďalej zaoberal premlčaním splátok úveru. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedená právna úprava je účinná od 01. 04. 2015 a nemá prechodné ustanovenie, všeobecné súdy ju aplikujú na všetky spotrebiteľské právne vzťahy bez ohľadu na to, kedy sa jednotlivé pohľadávky stali splatnými. Nepravá retroaktivita vyplývajúca z § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka modifikuje už založené právne vzťahy tým, že zákon sa použije aj na staré právne pomery, založené pred jeho účinnosťou, ale až za dobu po nadobudnutí účinnosti, čím modifikuje iba budúce právne následky minulej skutočnosti. 5.2. Posudzovaná zmluva o úvere je absolútnym obchodom uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a premlčaciu dobu treba do 31. 03. 2015 posudzovať podľa Obchodného zákonníka aj v prípade spotrebiteľského úveru. Trojročnú premlčaciu dobu (podľa Občianskeho zákonník) možno použiť až od 01. 04. 2015. Ak veriteľ nestratil svoj nárok do 31. 03. 2015, pretože v tej dobe sa pohľadávka mohla premlčať až po uplynutí štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka, nemôže ho stratiť dodatočne len v dôsledku účinnosti § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd vyvodil, že ak by trojročná premlčacia doba uplynula do 01. 04. 2015, právo veriteľa sa premlčí v štvorročnej premlčacej dobe aj vtedy, ak táto uplynie až po 01. 04. 2015. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením splátok v mesiaci september 2013. Žaloba bola doručená 28. 12. 2016, preto nie sú premlčané splátky splatné 28. 12. 2013 a neskôr, premlčanie by prichádzalo do úvahy len pri splátkach splatných 27. 12. 2013 a skôr. 5.3. Žalovaný uznal svoj záväzok podľa ustanovení obchodného práva čiastkovým plnením v sume 15 EUR dňa 23. 10. 2014, kedy pre zvyšok dlhu začala plynúť nová premlčacia doba. Vzhľadom na podanie žaloby 28. 12. 2016 neuplynula trojročná premlčacia doba na žiadnu splátku alebo inú časť záväzku.
6. Okresný súd priznal žalobcovi nezaplatenú pohľadávku v sume 7.245,45 EUR, ktorá pozostáva z istiny úveru v sume 5.232,02 EUR, zmluvného úroku do zosplatnenia úveru 1.782,61 EUR, z úroku z omeškania do postúpenia pohľadávky vo výške 212,75 EUR a z nezaplatených poplatkov 18,07 EUR. Ďalej z úroku z omeškania 8,05 % ročne po postúpení pohľadávky, ktorý žalobca vyčíslil do 17. 11. 2016 vo výške 466,94 EUR a od 18. 11. 2016 do 17. 02. 2017 vo výške 104,28 EUR, spolu v sume 571,22 EUR. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením splatného peňažného záväzku k 29. 09. 2015, k uvedenému dňu bol stanovený úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 vo výške 8,05 % ročne od 18. 02. 2017 do zaplatenia. Úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky je zahrnutý v žalovanej sume, ostatný úrok po postúpení pohľadávky je zahrnutý v kapitalizovanej sume vyčíslenej do 17. 02. 2017.
7.1. Žalovaný v odvolaní predloženom 04. 12. 2018 spochybnil správnosť záverov okresného súdu o splnení podmienok pre postúpenie pohľadávky banky na žalobcu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nerešpektovanie právnej úpravy má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom a v tej súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov. Z odvolania vyplýva, že žalovaný namietal aj posúdenie premlčacej doby, pretože podľa § 103 Občianskeho zákonníka bolo dohodnuté plnenie v splátkach a premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich zročnosti, Ak sa stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. 7.2. V podaní zo dňa 18. 02. 2020, ktorým žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s pojednávaním na odvolacom súde v neprítomnosti, zopakoval dôvody odvolania. Navyše uviedol, že na základe úverovej zmluvy žalovaný reálne čerpal sumu 6.310,83 EUR, pretože mu bol okamžite započítaný poplatok vo výške 189,17 EUR, čo vyplýva z výpisu z účtu, pričom v zmluve je uvedený nesprávny údaj 6.500 EUR. Okrem toho súčet prvej splátky 12,75 EUR a 119 splátok po 112,93 EUR dáva súčet 13.451,42 EUR ale zmluva obsahuje údaj o celkovej čiastke, platenej spotrebiteľom v sume 12.937,42 EUR, ktorú bol použitý pri výpočte RPMN, čo má za následok jeho nesprávnosť. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.
8.1. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s výrokom aj odôvodnením rozhodnutia a navrhol odvolanie žalovaného zamietnuť. 8.2. Podaním z 07. 02. 2020 upravil žalobný nárok z dôvodu úhrad, ktoré vykonal žalovaný od 16. 12. 2016 do 14. 08. 2018 spolu v sume 228,13 EUR. Žalovaný vykonal úhrady po 10,96 EUR dňa 16. 12. 2016, 18. 01. 2017 a 17. 02. 2017, dňa 02. 05. 2017 uhradil 24,16 EUR, dňa 23. 06. 2017 uhradil 40,99 EUR, dňa 26. 07. 2017 uhradil 20,08 EUR, dňa 02. 10. 2017 a 13. 11. 2017 uhradil po 17,48 EUR, dňa 27. 12. 2017 a 16. 03. 2018 uhradil po 16,28 EUR, dňa 18. 06. 2018 uhradil 25,02 EUR a dňa 14. 08. 2018 uhradil 17,48 EUR. Na základe uvedených úhrad žalobca prepočítal a znovu vyčíslil kapitalizovaný 8,05 % ročný úrok z omeškania z istiny od 17. 11. 2016 do 14. 08. 2018, spolu v sume 722,41 EUR a ďalej požadoval 8,05 % úrok z omeškania zo sumy 5.036,77 EUR od 15. 08. 2018 do zaplatenia (č. l. 237).
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalovaného na pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval dokazovanie a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Na pojednávanie na odvolacom súde sa dostavil právny zástupca žalobcu, žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Zástupca žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, pokiaľ ide o pripustenie rozšírenia žaloby v odvolacom konaní ponechal rozhodnutie na úvahu súdu.
11. Pokiaľ žalovaný spochybňoval platnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu, v tejto časti odvolanie nebolo dôvodné a odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol okresný súd. Žalovaný ničím nespochybnil skutkové zistenia o tom, že pohľadávku Slovenskej sporiteľne z úverovej zmluvy prestal riadne splácať ešte v roku 2013. Hoci časť záväzku sa stala splatnou v dobe kratšej ako 90 kalendárnych dní pred postúpením pohľadávky z banky na žalobcu, bola splnená podmienka podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, lebo súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Banka bola povinná dlžníka vyzvať na splnenie peňažného záväzku, s úhradou ktorého bol dlžník banky čo len sčasti v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Za predpokladu preukázania splnenia predpísaného postupu pred zamýšľaným prevodom, mohla byť banková pohľadávka postúpená z banky na žalobcu ako tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka. Žalobca splnenie uvedenej podmienky (doručenie výzvy banky dlžníkovi) preukázal výpisom z úverového účtu, z ktorého vyplývajú výzvy (upomienky) banky na splnenie dlhu odoslané dlžníkovi v mesiacoch september, október a november 2013. Listom z 09. 09. 2015 banka žalovaného vyzvala na zaplatenie pohľadávky, splatnej ku dňu 08. 09. 2015 v sume 2.522,25 EUR, ktorá zodpovedala 20 splatným splátkam úveru. Splnenie podmienky pre postúpenie pohľadávky na tretiu osobu nie je možné stotožňovať s podmienkami pre zosplatnenie pohľadávky, ktorej plnenie bolo dohodnuté v splátkach. Banka mohla postúpiť svoju pohľadávku aj bez predchádzajúceho zosplatnenia úveru. 12.1. Odvolanie žalovaného bolo čiastočne dôvodné, pokiaľ ide po premlčanie časti uplatnenej peňažnej pohľadávky. Okresný súd správne použitú právnu úpravu v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nesprávne vyložil. Keďže na spotrebiteľský právny vzťah sa prednostne použijú predpisy občianskeho práva, treba vychádzať z § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ktorého premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Súčasne sa uplatní § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti a pretože Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej najstaršej splátky. Okresný súd do skutkových a právnych záverov nepreniesol správnu úvahu v odôvodnení svojich rozhodnutia, v ktorom uviedol uviedol, že premlčanie by prichádzalo do úvahy len pri splátkach splatných 27. 12. 2013 a skôr. 12.2. Okresný súd nesprávne vychádzal z toho, že čiastkovým plnením v sume 15 EUR dňa 23. 10. 2014, začala pre zvyšok dlhu plynúť nová premlčacia doba. Okresný súd opomína pravidlo o priradení (započítaní) čiastkových plnení k najstarším splatným splátkam istiny, resp. príslušenstva, ktoré má základ v § 566 Občianskeho zákonníka. V bode I. ods. 6. úverovej zmluvy zo dňa 28. 07. 2010 sa zmluvné strany dohodli, aby banka v prípade omeškania so splácaním pohľadávky banky vykonala inkaso vo výške sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní. na základe uvedeného bola banka povinná úhradu dlžníka v mesiaci september 2013 priradiť k omeškanej splátke za predchádzajúci mesiac. Vzhľadom na podmienky splácania úveru v splátkach čiastkové plnenia dlžníka nie sú prekážkou premlčania jednotlivých splátok splatných do zosplatnenia celého dlhu. Okrem toho zosplatnenie, ktoré veriteľ urobil jednostranným úkonom voči dlžníkovi podaním zo dňa 30. 09. 2015 má za následok plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej t. j. najstaršej splátky (pohľadávky banky). Preto sa uplatní počítanie premlčacej doby a účinky nepravej retroaktivity podľa Občianskeho zákonníka, t. j. podľa právnej úpravy, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Okresný súd tiež opomenul, že k zosplatneniu pohľadávky banka pristúpila po nadobudnutí účinnosti § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení platnom od 01. 04. 2015.
13.1. Záver súdu prvej inštancie o zosplatnení úveru jednostranným úkonom banky dňa 30. 09. 2015, nebolo medzi stranami sporný. Z úverovej zmluvy vyplýva, že splátky úveru boli splatné k 16. dňu v mesiaci. Z výzvy banky zo dňa 09. 09. 2015 na úhradu omeškaných splátok pred zosplatnením (č. l. 102) a v spojení s výpisom z úverového účtu dlžníka (č. l. 93-101) možno vyvodiť, že poslednú splátku istiny v sume 113,12 EUR dlžník uhradil 11. 09. 2013, ale táto úhrada sa započíta na predchádzajúcu omeškanú nezaplatenú splátku za mesiac august a treba vychádzať z toho, že žalovaný sa do omeškania dostal už od 17. 09. 2013. V čase zosplatnenia celého zostatku úveru bol žalovaný nepochybne v omeškaní so splácaním viac ako troch splátok. 13.2. Na premlčanie splátok sa uplatní § 103, veta druhá Občianskeho zákonníka a začiatok plynutia premlčacej doby treba posudzovať od splatnosti najstaršej splátky, pre ktorú bola vyhlásená predčasná splatnosť peňažného plnenia, t. j. od 17. 09. 2013. Žaloba bola podaná na súde 28. 12. 2016 a premlčacia doba je v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka trojročná. V čase uplatnenia práva na súde tak boli premlčané 4 splátky úveru, splatné v mesiacoch september 2013 až december 2013 t. j. 4 x 112,93 EUR, spolu v sume 451,72 EUR. Premlčané splátky sa započítajú na istinu, ktorá bola v žalobe uplatnená v sume 5.264,90 EUR. Po čiastočnom späťvzatí bola žalovaná istina v sume 5.232,02 EUR. Na istinu sa započítajú aj čiastočné úhrady žalovaného od 16. 2. 2016 do 17. 02. 2017 v sume 33,86 EUR, ktoré oznámil žalobca pri čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 28. 04. 2017 (č. l. 79) a ďalej úhrady žalovaného do 02. 05. 2017 do 14. 08. 2018 v sume 228,13 EUR, ktoré žalobca uviedol pri čiastočnom späťvzatí žaloby podaním zo dňa 07. 02. 2020 (č. l. 237). Z uvedeného dôvodu odvolací súd započítal na istinu celkovo sumu 713,71 EUR (5.264,90-713,71 EUR) a z zostatok neuhradenej istiny tak predstavuje sumu 4.551,09 EUR. 13.3. Žalobca vyčíslil v žalobe úrok z omeškania v sume 1.782,61 EUR, ktorý odôvodnil v podaní zo dňa 28. 04. 2017 (č. l. 79 - 83). Žalobca si na premlčané splátky splatné v mesiacoch 09 - 12/2013 vyčíslil zmluvné úroky v sume 281,08 EUR (71,51 + 69,09 + 71,36 + 69,09), na ktoré sa vzťahuje premlčanie istiny a preto má žalobca nárok na úroky znížené o sumu 281,08 EUR, t. j. len v sume 1.501,53 EUR (1.782,61 - 281,08). Obdobne odvolací súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania vyčíslený k 16. 11. 2013 v sume 0,97 EUR a k 16. 12. 2013 v sume 1,41 EUR, spolu 2,38 EUR, ktoré sumy sú odrátané od úroku z omeškania, uvedeného v žalobe v sume 212,75 EUR (212,75-2,38=210,37). Odvolací súd nepriznal žalobca poplatky vyčíslené v sume 18,07 EUR, ktoré neboli ničím preukázané. Navyše boli odôvodnené ako poplatky za poistenie úveru. Nebola preukázaná vecná súvislosť s bankovou pohľadávkou postúpenou na žalobcu. Z uvedeného dôvodu, po započítaní premlčaných a nepreukázaných peňažných nárokov patrí žalobcovi suma 6.263,09 EUR. 13.4. Z dôvodov premlčania splátok a príslušenstva a nepreukázania poplatkov odvolací súd v prevyšujúcej časti žalobu čo do sumy 753,25 EUR zamietol (451,72+281,08+2,38+18,07).
13.5. Po zrušení predchádzajúceho rozsudku okresného súdu uznesením č. k. 16Co/238/2017-142 zo dňa 21. 06. 2018 zostala predmetom konania žalovaná sumy 7.245,45 EUR a 8,05 % ročný úrok z omeškania po postúpení pohľadávky, ktorý žalobca vyčíslil v žalobe do 16. 11. 2016 vo výške 466,94 EUR Zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania sa vzťahuje aj na úrok z omeškania vyčíslený v sume 466,94 EUR, nakoľko žalobca pri jeho uplatnený vychádzal z nesprávne uvedenej istiny vo výške 5.553,98 EUR ku dňu 24. 10. 2015. Na zamietnutie tejto časti nároku odvolací súd uplatnil dôvody rovnaké premlčania, ktoré boli dôvodom zamietnutia zmluvných úrokov v sume 281,08 EUR (bod 13.3.).
14. Žalobca uplatnil 8,05 % úrok z omeškania z nezaplatenej istiny, ktorý mu odvolací súd priznal od 17. 11. 2016, keďže žalobu čo do úroku z omeškania, vyčísleného od uvedeného dátumu zamietol.
15. Na tvrdenia žalovaného, ktoré boli predložené vo vyjadrení k pojednávaniu na odvolacom súde nebolo možné vzhľadom na koncentračnú zásadu podľa § 365 ods. 3 v spojení s § 366 CSP prihliadnuť. Uvedenými tvrdeniami žalovaný nepreukázal, že v konaní došlo k takým vadám, ktoré mali za následok neprávne rozhodnutie vo veci. odvolací súd nemal preukázané, že pri posúdení žalovanej pohľadávky, ktorá má základ v spotrebiteľskej úverovej zmluve bolo treba vychádzať z toho, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov.
16. Žalobca zobral žalobu späť čo do sumy 228,13 EUR. vzhľadom na čiastočné úhrady dlžníka po začatí konania. O čiastočnom zastavení konania čo do sumy 32,88 EUR bolo už právoplatne rozhodnuté v rozsudku č. k. 6Csp/124/2016-108 zo dňa 09. 05. 2017, preto odvolací súd zastavil konanie postupom podľa § 145 ods. 2 CSP iba v zostávajúcej sume 195,25 EUR (výrok IV.). Odvolací súd vychádza z toho, že v tejto časti bola žaloba podaná dôvodne a k čiastočnému späťvzatiu došlo pre správanie žalovaného dlžníka
17.1. Žalobca uplatnil vo svojom podaní zo dňa 28. 04. 2017 zmenu žaloby o úrok z omeškania vyčíslený od 17. 11. 2016 do 17. 02. 2017 vo výške 104,28 EUR. Z obsahu spisu ani zo zápisnice o pojednávaní č. k. 6Csp/124/2016-107 zo dňa 09. 05. 2016 však nevyplýva, že by okresný súd predpísaným procesným postupom podľa § 139 v spojení s § 142 CSP rozhodol o zmene žaloby a o poplatkovej povinnosti žalobcu z vyčísleného príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania). 17.2. V odvolacom konaní podľa § 371 CSP nie je možné žalobu meniť, preto odvolací súd rozhodol o nepripustení zmeny žaloby, ktorá žalobca navrhol v podaní zo dňa 07. 02. 2020, ktorým rozšíril žalovanú sumu o úrok z omeškania vyčíslený od 17. 11. 2016 do 14. 08. 2018 v celkovej sume 722,41 EUR (výrok I.).
18. O náhrade trov odvolací súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia vo veci samej v odvolacom konaní, krajský súd samostatnými výrokmi rozhodol o trovách prvostupňového a o trovách odvolacieho konania. Vychádzal z toho, že v konaní pred okresným aj odvolacím súdom bola sporná peňažná istina vo výške 7.278,33 EUR a z tejto sumy žaloba nebola dôvodná v sume 753,25 EUR. Čo do sumy 753,25 EUR bol úspešný žalovaný, jeho pomer úspechu zodpovedá 10,34 %. Úspešnejšiemu žalobcovi po vzájomnom započítaní patrí náhrada trov v rozsahu 79,32 % (89,66-10,34=79,32) za konanie na súde prvej inštancie a v rovnakom pomere aj za odvolacie konanie (výroky V., VI.).
19. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).