Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-12-2019.pdf
PDF · 118.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-2Csp/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154,zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej S.V. S., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. G. - V., G. F., o zaplatenie 417,53 Eur istiny s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu sa pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava domáhal, aby súd uložil žalovanej platobným rozkazom povinnosť zaplatiť mu sumu 417,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 09. 04. 2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, a to všetko do 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu, alebo v tej istej lehote podať na súde proti platobnému rozkazu odpor. V návrhu pôvodný žalobca uviedol, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s. Dňa 14. 06. 2011 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzatvorila so žalovanou zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 1.700,- Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná pôžičku splácať v 60 mesačných splátkach v sume 54,54 Eur až do celkovej výšky pôžičky 3.272,40 Eur. Žalovaná uhradila celkom sumu 2.841,46 Eur. Consumer Finance Holding, a.s. listom zo dňa 27. 01. 016 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko žalovaná dlžné splátky neuhradila, dňa 19. 03. 2016 úver zosplatnil. Ku dňu podania návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 3.258,99 Eur, uhradila sumu 2.841,46 Eur. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania.
2. K návrhu pôvodný žalobca pripojil notársku zápisnicu sp. zn. N 3283/2017, NZ 54215/2017, Prílohu 1 Projektu Opis rozdelenia majetku a záväzkov, prehľad splátok a úhrad, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere ev. č. XXXXXXX, predžalobnú upomienku zo dňa 27. 01. 2016 a vrátenú zásielku z Pošty Bratislava 2. V priebehu sporu bolo súdu predložené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 04. 2019 adresované žalovanej a podací hárok č. EPH159712083.
3. Okresný súd Veľký Krtíš dňa 19. 02. 2019 pod č.k. 2Csp/12/2019-35 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi sumu 417,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 417,53 Eur od 09. 04. 2016 do zaplatenia, alebo, aby v tej istej lehote podala odpor s vecným odôvodnením na tomto súde a zároveň nahradila
právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 95,21 Eur a ostatné trovy konania na účet žalobcu v sume 16,50 Eur.
4. Uznesením zo dňa 13. 06. 2019 č.k. 2Csp/12/2019-57 súd pripustil, aby do konania na strane žalobcu namiesto spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 07. 2019.
5. Uznesením zo dňa 06. 08. 2019 č.k. 2Csp/12/2019-61 súd zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu, nakoľko ho nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk.
6. Vzhľadom na to, že hodnota pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur, podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP súd mal za to, že pojednávanie nie je potrebné nariadiť a podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili, preto potom súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 CSP vyhlásil vo veci rozsudok.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s notárskou zápisnicou sp.zn. N 3283/2017, NZ 54215/2017, Prílohou 1 Projektu Opis rozdelenia majetku a záväzkov, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, predžalobnou upomienkou zo dňa 27. 01. 2016 a vrátenou zásielkou z Pošty Bratislava 2, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 04. 2019, ako aj podacím hárkom č. EPH159712083
8. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok a žalovaná uzavreli dňa 14. 06. 2011 Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky. Jej predmetom bola rýchla pôžička. V zmluve je uvedená výška pôžičky 1.700,- Eur, celková suma pôžičky 3.180,- Eur, počet splátok 60, splátka 53,- Eur, mesačná výška poistenia 1,54 Eur, celkové náklady spotrebiteľa 1.480,-Eur, termín konečnej splatnosti 06/2016, sadzba poistenia 2,9 %, RPMN 31,97 %, ročná úroková sadzba 31,97 %, priemerná hodnota RPMN 20,56 %, Consumer Finance Holding. a.s., podaním zo dňa 27. 01. 2016 vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku na splátkach v celkovej výške 158,24 Eur do 05. 03. 2016 a upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia úveru, zásielka sa mu vrátila ako nedoručená - neprevzatá v odbernej lehote. Z predmetného podania žalobcu nie je možné zistiť s ktorými splátkami je žalovaná v omeškaní. Žalovaná ku dňu podania žaloby zaplatila 2.841,46 Eur. Z lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že žalovaná má od 18. 06. 2014 vedené trvalé bydlisko G. - V., je teda bezdomovkyňa.
9. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon, alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
11. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
13. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
15. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať, ani ho platne zabezpečiť, ustanovením § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom, alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
17. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
19. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citových ustanovení zákonov. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spadá pod ochranu v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy so žalovanou v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Súd mal za to, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, pričom v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods. 2, vety tretej Občianskeho zákonníka, podľa tohto ustanovenia sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho práva, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01. 04. 2015. Následne sa súd v spore zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou, ktorou sa rozumie hmotnoprávne postavenie z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Predmetnom postúpenia v zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V predmetnom spore žalobca nepreukázal, že si splnil povinnosť v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca súdu síce doručil výzvu právneho predchodcu datovanú dňa 27. 01. 2016, avšak jednak z tejto výzvy nevyplýva, s ktorými splátkami (presne špecifikovanými) bola žalovaná v omeškaní, pričom toto podanie nebolo riadne doručené žalovanej, nakoľko táto je od 18. 06. 2014 vedená ako bezdomovkyňa (podanie sa doručovalo v januári 2016). Vzhľadom na to, že žalovaná na výzvu nereagovala uhradením nedoplatku, právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, avšak na výzvu súdu listinný doklad preukazujúci zosplatnenie úveru, nepredložil a nepreukázal ani jeho doručenie žalovanej. Na základe uvedeného VÚB, a.s. nemohla pohľadávku voči žalovanej platne postúpiť žalobcovi, preto tento právny úkon súd posúdil ako neplatný, a to v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca vo svojich podaniach poukazuje na judikát uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR bol pod č. 119/2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, ktorého publikovaná právna veta znie: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník“. Podľa názoru súdu sa jedná o judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných princípoch ako právo obchodné. Uvedený judikát primárne rozoberá notifikačnú povinnosť s dôrazom
na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu v obsahu záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom spore. Tu však treba mať na zreteli, že uvedený judikát nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka obsahuje ustanovenia o zákaze postúpenia (§ 525 OZ). Je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Je potrebné si uvedomiť, že oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa. Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.
20. Okrem toho súd poukazuje na to, že zo zmluvy vyplýva, že v splátke nie je zahrnutá aj splátka poistného. Nebolo preukázané, že uzavretie poistnej zmluvy nebolo podmienkou uzavretia zmluvy a či žalovaná bola pred uzavretím zmluvy oboznámená s tým, že poistnú zmluvu nemusí uzavrieť, zo zmluvy nevyplýva možnosť voľby pre žalovanú ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie poistenia. Všetky tieto okolnosti (predformulovaný text zmluvy bez možnosti odmietnutia poplatku za poistenie) nasvedčujú tomu, že poistenie uzavreté veriteľom nie je osobitnou službou poskytnutou dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že poistenie bolo podmienkou uzavretia zmluvy a preto náklady na poistenie bolo potrebné zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa. V zmluve je teda uvedená nesprávna RPMN. Okrem toho poplatok za poistenie je uvedený v zmluve 2,9 %, nie je však uvedené z akého základu sa toto percento počíta. Podľa zmluvy bol úrok dohodnutý vo výške 31,97 % ročne, čím tento presahuje viac ako 5 násobne výšku priemernej úrokovej miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) v mesiaci 06/2011 pri úveroch so splatnosťou do 5 rokov podľa údajov evidovaných a zverejňovaných v NBS. Hodnota ročnej úrokovej sadzby sa v rozhodnom čase (v čase uzatvorenia zmluvy) pohybovala na úrovni 5,99 % podľa stavu poskytnutých úverov. Dojednanie o výške úrokovej sadzby (odplaty) v časti presahujúcej obvyklú úrokovú sadzbu je odporujúce dobrým mravom a v tejto časti neplatné podľa § 39 OZ, pričom predmetná zmluva je odplatnou zmluvou a neplatné zmluvné dojednanie v tejto časti nie je možné oddeliť od ostatných časti zmluvy (§ 41 OZ). Daná vada zmluvy má za následok nedodržanie zákonnej náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, pretože zmluva nevyjadruje riadnym spôsobom dohodnutú úrokovú sadzbu. Vzhľadom na to sa úver považuje podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a), b) za bezúročný a bez poplatkov.
21. Súd by musel prihliadnuť aj na premlčanie nároku v zmysle ust. § 54a Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že premlčané pohľadávky zo spotrebiteľských vzťahov sa stávajú nevymáhateľnými. Sú takto postavené na úroveň tzv. naturálnych obligácií, napr. zo stávok alebo hier (§ 845 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ súd v sporovom konaní zistí, že žalovaná pohľadávka je nevymáhateľná, je povinný na túto skutočnosť prihliadnuť z úradnej povinnosti a uplatnený nárok nemožno priznať. Nakoľko ide o spor začatý po 05. 12. 2018, súd s ohľadom na prechodné ustanovenie § 879v Občianskeho zákonníka výkladom a contrario aplikovať ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka bez ohľadu na skutočnosť, že samotný záväzok vznikol pred dňom 05. 12. 2018. Žalovaný nárok predstavuje nárok na zaplatenie nesplateného úveru, ktorý sa stal predčasne splatným z dôsledku výzvy právneho predchodcu žalobcu zo dňa 27. 01. 2016. Žalovaná bola výzvou zo dňa 27. 01. 2016 vyzvaná na zaplatenie pohľadávky vo výške 158,24 Eur zahrňujúcej aj výslovne uvedenú splátku za mesiac november 2015 s upozornením, že ak nedôjde k úhrade v lehote do 05. 03. 2016, veriteľ je oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný.
V čase uskutočnenia tejto výzvy omeškanie žalovanej so zaplatením splátok presiahlo obdobie troch mesiacov v prípade splátok splatných dňa 20. 08. 2015, 20. 09. 2015 a 20. 10. 2015. Žalovaná na výzvu nereagovala uhradením nedoplatku, právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ktoré ako súd vyššie uviedol, nepreukázal. Súd však poukazuje na to, že vzhľadom na osobitné podmienky predčasného zosplatnenia nároku podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ust. § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka sa v spotrebiteľských zmluvách neaplikuje. Pokiaľ totiž zákonodarca vyžaduje od veriteľa, aby predčasnú splatnosť výšku dlhu vyvolal najskôr po uplynutí trojmesačnej lehoty počítanej od splatnosti niektorej splátky, je vylúčené, aby tento úkon mohol stihnúť do splatnosti nasledujúcej splátky - pri mesačných splátkach by sa táto splátka musela stať splatnou najmenej dva mesiace pred oznámením predčasnej splatnosti úveru. Súd v tomto smere podporne poukazuje na názor Petra Vojčíka a kol.: Občiansky zákonníka, stručný komentár, IURA EDITION s.r.o., Bratislava, rok 2010, str. 202: „Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno“. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky v § 53 ods. 8 (v súčasnej dobe ods. 9).“. Predčasná splatnosť preto mohla byť vyvolaná aj za situácie, že medzi výzvou na úhradu omeškaných splátok a oznámením o predčasnej splatnosti sa stali splatnými aj ďalšie splátky. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica v obdobnej veci sp. zn. 16Co 414/2017. Predčasným zosplatnením úveru vzniká veriteľovi nárok na zaplatenie celého zvyšku úveru. Ide o majetkový nárok, ktorý sa s ohľadom na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčuje v režime Občianskeho zákonníka. Rozhodujúcim aspektom pre posúdenie eventuálneho premlčania žalovaného nároku je určenie, ktorým dňom začína plynúť trojročná premlčacia doba. Súd uznáva, že rozhodovacia prax súdov v tejto otázke nie je jednotná. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka výslovným spôsobom určuje, že v týchto prípadoch začína plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti (t.j. splatnosti) nezaplatenej splátky, ktorou sa rozumie nesplnená splátka, nezaplatenie ktorej bolo dôvodom pre vyvolanie predčasnej splatnosti dlhu. Z gramatického výkladu ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka nepochybne vyplýva, že samotný právny úkon veriteľa ktorým oznámi dlžníkovi, že úver sa stáva predčasne splatným, nie je z hľadiska plynutia premlčacej doby relevantný. Nemožno preto začatie plynutia premlčacej doby odvodzovať odo dňa vyhotovenia oznámenia o predčasnej splatnosti úveru (v prejednávanom spore žalobca tvrdí, že ide o 19. 03. 2016). Premlčacia doba v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka začne plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace a omeškanie s ňou trvá, pre ktorú k zosplatneniu došlo, ktorá zosplatnenie vyvolala. Krajský súd Banská Bystrica svoj právny názor o vzťahu k ust. § 103 a 101 Občianskeho zákonníka odôvodnil tak, že ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je úpravou všeobecnou (les generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t.j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Preto ak z ustanovenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje špeciálnu úpravu, vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala a z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka bude potom vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby neustanovuje (rozsudok KS BB sp. zn. 16Co/34/2018). S týmto právnym názorom sa tunajší súd stotožňuje. V predmetnom spore v čase uskutočnenia výzvy zo dňa 27. 01. 2016 bola žalovaná v omeškaní dlhšom ako tri mesiace, v prípade splátok splatných dňa 20. 08. 2015, 20. 09. 2015 a 20. 10. 2015. Z textu výzvy vyplýva, že veriteľ možné zosplatnenie úveru viazal na neuhradenie splátky splatnej v mesiaci november 2015. Súd však uvádza, že táto podmienka pri uvedenej splátke splnená nebola, pretože pokiaľ bola splatná splátka za mesiac november 2015 dňa 20. 11. 2015 ku dňu uskutočnenia výzvy bola žalovaná v omeškaní tejto splátky len 68 dní. Je zrejmé, že pokiaľ právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru (čo nepreukázal) dôvodom predčasného zosplatnenia úveru bolo zrejme neuhradenie splátok v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke. Dôvodom vyhlásenia predčasnej splatnosti mohlo byť teda len omeškanie s úhradou splátok za august, september a október 2015, splatnými dňa 20. 08. 2015, 20. 09. 2015 a 20. 10. 2015. Potom podľa názoru súdu premlčacia doba začala plynúť dňom 21. 08. 2015 až 21. 10.
2015, t.j. splátkami, ktorých neuhradenie po dobu viac ako troch mesiacov po splatnosti viedlo veriteľa k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Trojročná premlčacia doba uplynula dňa 21. 10. 2018. Žaloba bola žalobcom podaná dňa 28. 01. 2019, teda bola podaná po uplynutí premlčacej doby, preto potom je pohľadávka nevymáhateľná. Teda v prípade, že by bola daná aktívna legitimácia žalobcu, bol by daný dôvod pre zamietnutie žaloby preto, že úver je bezúročný a bez poplatkov (poskytnutý úver 1.700,- Eur, zaplatená suma 2.841,46 Eur) a z dôvodu premlčania nároku. Z týchto dôvodov preto potom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
22. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, a to na základe zásady úspechu. V predmetnom spore mala žalovaná plný úspech, avšak žiadne trovy konania jej nevznikli, zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, preto potom súd rozhodol tak, že žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 33/1995 Z. z. Exekučný poriadok.