Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/164/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou v spore žalobcu: STAR GROUP s.r.o., so sídlom Šaštínska 37, Bratislava, IČO: 44 876 459, proti žalovaným: 1. E. C., W.. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, Bratislava, 2. ASSET CAPITAL GROUP s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 50 311 620, obaja zastúpení Mgr. Kamilom Suchodolským, advokátom so sídlom Kúpeľná 84, Revúca, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1.a 2. rade sa priznáva voči žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 10.10.2016, v priebehu konania doplnenou, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 552/2016, Nz 24557/2016, NCRIs 25274/2016 zo dňa 11.07.2016 vyhotovenej notárom R.. X. L., vykonanou dňa 11.07.2016 o 10,00 hod. na Notárskom úrade R.. X. L., so sídlom U. XX/k, Bratislava, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava IV, obec Bratislava - m.č. N., katastrálne územie N. ako pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/ XXX, druh pozemku - ostatné plochy o výmere 1086 m2, je neplatná.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe návrhu veriteľa zastúpeného AK Herzeg, s.r.o. vykonala dražobná spoločnosť dražbu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava IV, obec Bratislava - m.č. N., katastrálne územie N. ako pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku - ostatné plochy o výmere 1086 m2, pôvodne vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Dražba sa uskutočnila dňa 11.07.2016 o 10,00 hod a jej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou vyhotovenou dňa 11.07.2016 notárom R.. X. L.C., so sídlom Notárskeho úradu U. XX/k, v Bratislave, žalobcovi nebola predmetná notárska zápisnica doručená, notársky úrad túto odmietol žalobcovi vydať a odmietol zverejniť meno vydražiteľa. Z oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby zverejnenom na internete vyplynulo, že dražba bola úspešná, predmet dražby bol vydražený za cenu 56.960 Eur, vydražiteľ však nie je do dnešného dňa na liste vlastníctva č. XXXX zapísaný. Žalobca sa domáha voči žalovaným určenia neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby s poukazom na ust. ,, o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov pre viaceré závažné porušenia ustanovení zákona, nakoľko dražba sa konala v čase, keď konateľ žalobcu čerpal dovolenku a bol mimo územia Slovenska, pričom žalobca sa domnieva, že termín konania dražby bol na deň 11.07.2016 stanovený

preto, aby sa nemohol dražby zúčastniť a dohliadnuť na jej priebeh, žalobca sa dozvedel o dražbe iba z informácií, ktoré boli zverejnené na internete. Taktiež dražobná spoločnosť ohodnotenie predmetu dražby zabezpečila znaleckým posudkom č. 60/2016 vyhotoveným dňa 26.04.2016 súdnym znalcom K.. M. Š., cena predmetu dražby bola stanovená na sumu 71.200,- Eur, pričom žalobca má za to, že táto cena nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľnosti v mieste a v čase konania dražby podľa ust. § 12 ods. 1 zák. o dobrovoľných dražbách. V čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bol veriteľ uzrozumený s tým, že nehnuteľnosť má hodnotu najmenej 180.000,- Eur a preto aj veriteľ, v zmluve ako záložný veriteľ súhlasil s tým, že záloh sa predá minimálne za cenu 180.000,- Eur. Žalobca má taktiež za to, že dražobná spoločnosť porušila ust. § 12 ods. 4 zák. o dobrovoľných dražbách, nakoľko žalobcovi ako vlastníkovi predmetu dražby nebol zaslaný znalecký posudok.

3. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ako vyplýva z listinných dôkazov založených v súdnom spise, v zmluve o vykonaní dražby, ktorá bola medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade uzavretá dňa 06.06.2016, žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dražby písomne vyhlásil, že pohľadávka zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 03.12.2012 medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom je ku dňu 06.05.2016 v celkovej výške 183.890,47 Eur, pričom z celkovej výšky pohľadávky istina je vo výške 180.000,00 Eur a úroky z omeškania sú vo výške 3.890,47 Eur. V zmysle zmluvy o pôžičke sa žalobca zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť žalovanému v 1. rade do 28.01.2016. Pohľadávka žalovaného v 1. rade voči žalobcovi z právneho titulu pôžičky na základe zmluvy o pôžičke bola v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 10.12.2012 medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom zabezpečená zriadením záložného práva k nehnuteľnosti - pozemku, parcele registra „C“ KN, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 1086 m2, nachádzajúcemu sa v k. ú. N., zapísanému na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca. V predmetnej zmluve o zriadení záložného práva sa zmluvné strany dohodli, že priamy predaj predmetu zálohu môže žalovaný v 1.rade sám alebo prostredníctvom tretej osoby realizovať len za sumu minimálne 180.000,00 Eur. Uvedeným ustanovením zmluvy o zriadení záložného práva si zmluvné strany dohodli len minimálnu cenu pri priamom predaji nehnuteľnosti, v zmluve však zmluvné strany nijakým spôsobom nedohodli a ani nelimitovali najnižšie podanie pre prípad speňaženia predmetu zálohu prostredníctvom realizácie dobrovoľnej dražby. Ako vyplýva z listinného dôkazu - znaleckého posudku č. 60/2016 zo dňa 26.04.2016 vypracovaného znalcom K.. M. U., znalec predmetnú nehnuteľnosť ohodnotil na sumu 71.200,00 Eur. Znalec v znaleckom posudku skonštatoval, že uvedená lokalita je stavebne nepripravená, bez sietí, prístupová cesta je iba provizórna. V zmysle územnoplánovacej informácie je potrebné v lokalite vyhotoviť územný plán zóny, ktorá vyrieši dopravné napojenie územia a napojenie na verejné inžinierske siete. Ohodnocované pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, k. ú. N., lokalita C.. Územným plánom sú určené na bývanie, v rodinných domoch (maximálne 2 nadzemné podlažia a podkrovie, maximálny index zastavanosti 0,35), ktoré ale budú spresnené v územnom pláne zóny. Ako ďalej uvádza znalec v znaleckom posudku, prístup k nehnuteľnosti je možný zo severovýchodnej strany z Z. na V. po spevnenej komunikácii, z juhozápadnej strany z C. G., ale cesta z tohto smeru nemá spevnený povrch. Na týchto uliciach sa nachádzajú najbližšie napájacie body na verejné rozvody inštalácií, ale ich dimenzovanie a trasovanie musí byť predmetom územného plánu zóny pretože je možné, že vhodné napájacie body budú až na ulici T., alebo U. ulici. Vyššie uvedené skutočnosti majú bezpochyby vplyv na výslednú hodnotu nehnuteľnosti, pričom sa jedná o faktory, ktoré jej hodnotu reálne znižujú. Nehnuteľnosti, na ktoré vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 2. rade poukazuje žalobca, nie sú podľa názoru žalovaného v 1. rade relevantné z hľadiska tohto konania, resp. pre účely určenia hodnoty nehnuteľnosti, znalec v znaleckom posudku riadne a vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil svoje závery, ako aj výslednú hodnotu nehnuteľnosti. Pripomienku žalobcu, že zadávateľom objednávky na vypracovanie znaleckého posudku nebol žalovaný v 2. rade ako dražobník, ale spoločnosť Blackside, a.s. považuje žalovaný v 1. rade takisto za účelovú, znalecký posudok bol vypracovaný riadne registrovaným znalcom z relevantného odboru, pričom tento posudok spĺňa všetky zákonné náležitosti, aby mohol byť použitý ako podklad pre vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, ZODD ani iný predpis neurčuje povinnosť, aby zadávateľom objednávky na vypracovanie znaleckého posudku bol priamo dražobník. Záložný veriteľ sa v súlade so zákonom rozhodol pre zmenu dražobníka, pričom nový dražobník riadne a v súlade so zákonom splnil všetky povinnosti, ktoré mu v rámci procesu realizácie dražby vyplývali zo ZODD a súvisiacich právnych predpisov. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaný v 2. rade ako dražobník nedoručil príslušnému Okresnému úradu, katastrálnemu odboru jedno vyhotovenie notárskej zápisnice

osvedčujúcej priebeh dražby spolu s potvrdením o zaplatení, žalovaná v 1. rade poukázal na znenie ust. § 27 ods. 3 ZODD, v zmysle ktorého ak ide o nehnuteľnosť, dražobník zasiela jedno vyhotovenie notárskej zápisnice spolu s potvrdením o zaplatení bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému úradu. V zmysle ust. § 26 ods. 5 ZODD ak je cena dosiahnutá vydražením vyššia ako 6 640 Eur, je vydražiteľ povinný zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením do 15 dní od skončenia dražby, ak sa vydražiteľ s navrhovateľom dražby nedohodli inak. Vzhľadom na skutočnosť, že vydražiteľ a navrhovateľ dražby sa v danom prípade dohodli na predĺžení lehoty na zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením v súlade s ust. § 26 ods. 5 ZODD, nedošlo k omeškaniu žalovaného v 2. rade ako dražobníka so splnením povinnosti v zmysle ust. § 27 ods. 3 ZODD /uvedené ustanovenie určuje, že dražobník obe listiny - notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh dražby a potvrdenie zasiela príslušnému okresnému úradu spoločne/. Samotné predĺženie lehoty na zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením je právom vydražiteľa a navrhovateľa dražby a využitie tohto práva nie je možné v žiadnom prípade považovať za úkon, ktorý by mal spôsobovať neplatnosť dražby v zmysle ZODD. V zmysle ust. § 21 ods. 2 ZODD určenia neplatnosti dražby sa žalobca môže domáhať len v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia ZODD. Žalobca nijakým spôsobom nespochybnil platnosť zmluvy o zriadení záložného práva a žalovaný v 1. rade je toho názoru, že v posudzovanom prípade nedošlo ani k žiadnemu porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by zakladalo dôvod pre určenie neplatnosti dražby. | 4. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu taktiež zamietnuť. Zmluva o vykonaní dražby bola so žalovaným v 1. rade uzatvorená dňa 06.06.2016, navrhovateľ dražby písomne vyhlásil, že celková výška pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 03.12.2012 uzatvorenej so žalobcom je ku dňu 06.05.2016 vo výške 183.890,47 Eur, z toho istina 180.000,- Eur a úroky z omeškania predstavujú sumu 3.890,47 Eur, peňažné prostriedky spolu s príslušenstvom sa žalobca zaviazal žalovanému v 1. rade vrátiť do 28.01.2016. Podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.12.2012 bola pohľadávka žalovaného v 1. rade vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke zo dňa 03.12.2012 zabezpečená zriadením záložného práva na pozemok parc.č. XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1086m2, nachádzajúci sa v k.ú, N., zapísaný na LV č. XXXX, vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V záložnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že záložný veriteľ je oprávnený realizovať výkon záložného práva buď predajom priamemu kupujúcemu, alebo na verejnej dražbe. Podľa čl. V, bod 1 záložnej zmluvy záložný veriteľ je oprávnený predať záloh sám, alebo prostredníctvom tretej osoby minimálne za cenu 180.000-, Eur. Spôsob výkonu záložného práva je oprávnený jednostranne zvoliť žalovaný. Zmluvné strany v záložnej zmluve nedohodli sumu najnižšieho podania pre prípad konania dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 2. rade, ako dražobná spoločnosť, písomnosti súvisiace s dražbou zasielal žalobcovi do vlastných rúk na adresu sídla spoločnosti zapísanú v obchodnom registri - Š. XX, Bratislava, listom zo dňa 29.03.2016 bol žalobca vyzvaný, aby súdnemu znalcovi umožnil vykonať obhliadku a ohodnotenie predmetu dražby, taktiež listom zo dňa 10.06.2016 bolo žalobcovi zaslané oznámenie o dobrovoľnej dražbe, listom zo dňa 11.07.2016 bola zaslaná notárska zápisnica zo dňa 11.07.2016 - osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby, žiadnu z písomností si žalobca z pošty v odbernej lehote neprevzal. Tomu, že na uvedenej adrese žalobca preberal iné písomnosti svedčí tá skutočnosť, že žalobca písomne reagoval na list žalovaného v 1. rade, v ktorom mu oznámil začiatok výkonu záložného práva. Žalobca mohol po doručení oznámenia o realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby očakávať doručovanie listín z procesu dražby, tieto si úmyselne neprevzal, pričom dopad takéhoto konania je v konečnom dôsledku nepriaznivý pre žalobcu, nakoľko mohol v prípade nespokojnosti s ohodnotením predmetu dražby vzniesť v lehote do 10 pracovných dní od doručenia posudku námietky, prípadne požiadať o vypracovanie nového znaleckého posudku. Taktiež je zrejmé, že žalobca proces dražby sledoval na internete, oznámenie o dražbe bolo uverejnené v Obchodnom vestníku 115/2016 vydaného dňa 15.06.2016, dátum konania dražby tak bol verejne známy mesiac pred jej uskutočnením a zákon neukladá povinnosť stanoviť termín konania dražby v závislosti od možnosti účasti vlastníka predmetu dražby na dražbe, preto dražobník túto skutočnosť ani neskúma. Tvrdenie žalobcu o úmyselnom stanovení termínu dražby na čas jeho neprítomnosti na území Slovenska je teda účelové.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedol, že sa snažil predísť dražbe založenej nehnuteľnosti, list, ktorým reagoval na výzvu veriteľa zo dňa 10.02.2017 prevzal právny zástupca záložného veriteľa. V zmluve o pôžičke zo dňa 03.12.2012 zmluvné strany výslovne dohodli, že ak dlžník požičanú sumu nevráti v dohodnutej lehote, zmluvné strany sa zaväzujú v tejto veci stretnúť za účelom dohodnutia nových podmienok splatnosti pôžičky, neurobila to však ani jedna zo zmluvných strán. Žalobca dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že dražobná spoločnosť bola do obchodného registra

zapísaná až dňa 03.05.2016 a má preukázateľne prepojenie na spoločnosť AK Herzeg, s.r.o., ktorá zastupuje záložného veriteľa, je teda zrejmé, že žalovaný v 1. rade mal vedomosť od svojho právneho zástupcu o tom, že žalobca vyvinul snahu, aby k dražbe založenej nehnuteľnosti nedošlo. Žalobca sa domnieva, že dražobník vznikol len za účelom vykonania tejto konkrétnej dražby. Povinnosťou žalobcu po podaní žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bolo oznámiť Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru začatie súdneho konania, čo žalobca dňa 10.10.2016 listom urobil, k zápisu súdneho konania nedošlo, nakoľko dražobník Okresnému úradu Bratislava nedoručil verejnú listinu - zápisnicu o dražbe, ktorá je podkladom na zápis zmeny vlastníka. Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade vyplýva, že ku dňu podania jeho vyjadrenia na súd došlo tri krát k predĺženiu lehoty medzi záložným veriteľom a vydražiteľom, pričom navrhovateľom dražby a vydražiteľom je tá istá osoba, žalovaný v 1. rade. Lehota na úhradu ceny dosiahnutej vydražením uplynula dňa 30.04.2017 a žalobca sa domnieva, že došlo k ďalšiemu predĺženiu lehoty na úhradu ceny, nakoľko vydražiteľ nie je stále zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti. Žalobca má oprávnené pochybnosti aj o pravosti podpisu žalovaného v 1. rade na listinách, nakoľko voľným okom je viditeľné, že jeho podpis je iný ako na zmluve o pôžičke zo dňa 03.12.2012 a zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 10.12.2012. Tým, že navrhovateľ dražby a vydražiteľ je tá istá osoba, ktorou je žalovaný v 1. rade, môže si dohody o opätovnom predĺžení lehoty na úhradu ceny dosiahnutej vydražením uzatvárať do nekonečna. Zmeškanie termínu na zaplatenie vydraženej sumy sa dá aj dodatočne ošetriť a dôkaz, že vydražiteľ zatiaľ nezaplatil cenu dosiahnutú vydražením je len ten, že nesplnil podmienky na to, aby ho dražobník nechal ako vlastníka vydraženej nehnuteľnosti zapísať v katastri nehnuteľnosti. Taktiež žalobca nesúhlasí s výškou úrokov z omeškania 3.890,47 Eur vyčíslenými ku dňu 06.05.2016, ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného v 2. rade, tento dátum je uvádzaný aj v zmluve o vykonaní dražby, úrok z omeškania je podľa názoru žalobcu vo výške 2.44 0,60 Eur. Dlžník sa dostane do omeškania s plnením peňažného záväzku až nasledujúci deň po dni, keď mal svoj záväzok splniť a ak mal teda žalobca peniaze vrátiť do 28.01.2016, prvým dňom omeškania je 29.01.2016. Ako žalovaný v 2. rade uvádza vo svojom vyjadrení, v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 10.12.2012 si záložný veriteľ a žalobca dohodli, že záložný veriteľ je oprávnený záloh predať sám, alebo prostredníctvom tretej osoby minimálne za sumu vo výške 180.000 Eur, pričom žalobca potvrdzuje, že zmluvné strany si nedohodli sumu pre najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby. Žalobca sa domnieva, že žalovaný v 1. rade tým, že zvolil dobrovoľnú dražbu a nie predaj zálohu, vedel, že predmetná nehnuteľnosť má úplne inú trhovú cenu a keď ju nadobudne do svojho vlastníctva za vydraženú cenu, môže ju následne predať so značným ziskom, pričom žalobca zostane stále v pozícii dlžníka. Čo sa týka znaleckého posudku č. 60/2016 vypracovaného dňa 26.04.2016, znalec pomocou porovnávacej metódy vybral tri najlacnejšie nehnuteľnosti v katastrálnom území N., na ktorých sa nedá stavať, nakoľko sa nachádzajú v chránenom území, alebo sa jedná o poľnohospodársku pôdu a tak stanovil všeobecnú hodnotu predmetného pozemku, pričom cena týchto pozemkov sa pohybuje v sume nad 300.000 Eur, ako žalobca vyhľadal na portáli reality.sk.

6. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že ako dražobná spoločnosť bol do obchodného registra zapísaný dňa 03.05.2016 a svoju činnosť realizuje doposiaľ, výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby realizuje pre rôznych navrhovateľov dobrovoľných dražieb, záložných veriteľov -fyzických a právnických osôb, správcov konkurznej podstaty. Činnosť a samotná dražobná spoločnosť teda nevznikla len na realizáciu záložného práva svedčiaceho žalovanému v 1. rade, ako tvrdí žalobca. Dražobník konal len na základe podnetu navrhovateľa dražby, žalovaného v 1. rade, pričom prílohou zmluvy o vykonaní dražby uzatvorenej medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom bol návrh na vykonanie dražby zo dňa 06.05.2016, súčasťou návrhu bolo vyhlásenie, že navrhovateľ dražby vyhlasuje, že predmet dražby definovaný v návrhu je možné dražiť, ako aj vyhlásenie navrhovateľa dražby, že pohľadávka, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva jej predajom na dražbe je pravá, v sume a so splatnosťou v nej uvedenou. Taktiež zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje predĺženie lehoty na úhradu ceny dosiahnutej vydražením a nakoľko zákon neuvádza konkrétnu špecifikáciu predlžovania tejto lehoty, opätovné predĺženie lehoty nie je jeho porušením. Žalovaný v 2. rade je preto názoru, že využitie tohto práva vydražiteľa nespôsobuje neplatnosť dražby. K ďalším tvrdeniam žalobcu vo vyjadrení žalovaný v 2. rade uviedol, že reálna trhová hodnota nehnuteľnosti bola preukázaná v znaleckom posudku č. 60/2016, znalec v znaleckom posudku zohľadnil všetky relevantné aspekty danej nehnuteľnosti, dobrovoľnej dražby sa zúčastnil len jeden účastník aj napriek rozsiahlej inzercii a oslovovania potencionálnych záujemcov zo strany dražobníka, k nízkej cene možno prispeli aj skutočnosti uvedené v bode 2.1.1.1. znaleckého posudku, kde znalec špecifikuje predmetnú nehnuteľnosť.

7. V rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku žalobca navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi - listom vlastníctva č. XXXX, oznámením o výsledku dobrovoľnej dražby, úradným výpisom z Notárskeho centrálneho registra dražieb, výpismi z Obchodného registra, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, notárskou zápisnicou, výsluchom strán sporu, dražobným spisom, výzvou na zaplatenie a oznámením o začatí výkonu záložného práva, odpoveďou na výzvu, zmluvou o pôžičke, výpočtom úrokov z omeškania.

8. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade v rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany navrhli vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou o vykonaní dražby, záložnou zmluvou, znaleckým posudkom, výzvou na umožnenie obhliadky a ohodnotenia, zaslaním znaleckého posudku, oznámením o dobrovoľnej dražbe, zaslaním notárskej zápisnice, notárskou zápisnicou, dohodami o predĺžení lehoty na úhradu ceny dosiahnutej vydražením.

9. Súd príslušný na konanie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi navrhnutými stranami sporu, s výnimkou dôkazu dražobným spisom, ktorý navrhla strana žalobcu, nakoľko listiny relevantné vo vzťahu k prejednávanej veci boli založené do súdneho spisu a vykonanie dokazovania dražobným spisom súd tak považoval za nadbytočné a nehospodárne, tento dôkaz z uvedeného dôvodu zamietol, rovnako ako dôkaz výsluchom strán sporu, nakoľko žalobca sa na pojednávania, na ktoré bol opakovane riadne a včas predvolaný s poukazom na ust.§-u 106 ods. 1 písm. b) C.s.p nedostavil a žalovaní boli v konaní zastúpení právnym zástupcom, ktorý sa vo veci vyjadril, čo súd považoval za dostatočné a po vykonaní dokazovania listinami mal preukázaný nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci:

10. Z listinných dôkazov súd zistil, že na návrh veriteľa a zároveň následne vydražiteľa - žalovaného v 1.rade, zastúpeného advokátskou kanceláriou Herzeg, s.r.o., vykonala dražobná spoločnosť - žalovaný v 2. rade, dražobná spoločnosť zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dňa 03.05.2016 dražbu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava IV, obec Bratislava - m.č. N., katastrálne územie N. ako pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku - ostatné plochy o výmere 1086 m2, pôvodne vo výlučnom vlastníctve žalobcu - obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. Dražba sa uskutočnila dňa 11.07.2016 o 10,00 hod a jej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 552/2016 Nz 24557/2016 NCRIs 25274/2016 vyhotovenou dňa 11.07.2016 notárom R.. X. L., so sídlom Notárskeho úradu U. XX/k, v Bratislave. Z oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby zverejnenom na internete vyplynulo, že dražba bola úspešná, predmet dražby bol vydražený za cenu 56.960 Eur, vydražiteľ však nie je na liste vlastníctva č. XXXX zapísaný, cena dosiahnutá vydražením nebola vydražiteľom uhradená, notárska zápisnica a potvrdenie o zaplatení tak dražobník nezaslal príslušnému okresnému úradu. Zmluvu o vykonaní dražby žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade uzatvorili dňa 06.06.2016, žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dražby písomne vyhlásil, že celková výška pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 03.12.2012 uzatvorenej so žalobcom je ku dňu 06.05.2016 vo výške 183.890,47 Eur, z toho istina je 180.000,- Eur a úroky z omeškania predstavujú sumu 3.890,47 Eur. Peňažné prostriedky spolu s príslušenstvom sa žalobca zaviazal žalovanému v 1. rade vrátiť do 28.01.2016. Podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.12.2012 bola pohľadávka žalovaného v 1. rade vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke zo dňa 03.12.2012 zabezpečená zriadením záložného práva na pozemok parc.č. XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1086m2, nachádzajúci sa v k.ú, N., zapísaný na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V záložnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že záložný veriteľ je oprávnený realizovať výkon záložného práva buď predajom priamemu kupujúcemu, alebo na verejnej dražbe, v zmysle čl. V, bod 1 záložnej zmluvy záložný veriteľ je oprávnený predať záloh sám, alebo prostredníctvom tretej osoby minimálne za cenu 180.000-, Eur, spôsob výkonu záložného práva je oprávnený jednostranne zvoliť žalovaný. Zmluvné strany v záložnej zmluve nedohodli sumu najnižšieho podania pre prípad konania dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 2. rade - dražobná spoločnosť, písomnosti súvisiace s dražbou zasielal žalobcovi do vlastných rúk na adresu sídla spoločnosti zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I - Š. XX, Bratislava, listom zo dňa 29.03.2016 bol žalobca vyzvaný, aby súdnemu znalcovi umožnil vykonať obhliadku a ohodnotenie predmetu dražby, taktiež listom zo dňa 10.06.2016 bolo žalobcovi zaslané oznámenie o dobrovoľnej dražbe a listom zo dňa 11.07.2016 bola zaslaná notárska zápisnica zo dňa 11.07.2016 - osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby. Žalobca si žiadnu z predmetných písomností z pošty v odbernej lehote na adrese sídla neprevzal, písomne však reagoval na list žalovaného v 1. rade zaslaný na adresu sídla spoločnosti, v ktorom mu oznámil začiatok výkonu záložného práva.

11. Zo znaleckého posudku č. 60/2016 zo dňa 26.04.2016 vypracovaného znalcom K.. M. Š. súd zistil, že znalec predmetnú nehnuteľnosť ohodnotil na sumu 71.200,00 Eur a v znaleckom posudku skonštatoval, že uvedená lokalita je stavebne nepripravená, bez sietí, prístupová cesta je iba provizórna, v zmysle územnoplánovacej informácie je potrebné v lokalite vyhotoviť územný plán zóny, ktorá vyrieši dopravné napojenie územia a napojenie na verejné inžinierske siete. Znalec zároveň uviedol, že ohodnocované pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, k. ú. N., lokalita C., územným plánom sú určené na bývanie, v rodinných domoch (maximálne 2 nadzemné podlažia a podkrovie, maximálny index zastavanosti 0,35), ktoré ale budú spresnené v územnom pláne zóny. Prístup k nehnuteľnosti je možný zo severovýchodnej strany z Z. na V. po spevnenej komunikácii, z juhozápadnej strany z C. G., ale cesta z tohto smeru nemá spevnený povrch. Na týchto uliciach sa nachádzajú najbližšie napájacie body na verejné rozvody inštalácií, ale ich dimenzovanie a trasovanie musí byť predmetom územného plánu zóny pretože je možné, že vhodné napájacie body budú až na ulici T., alebo U. ulici.

12. Súd zistený skutkový stav právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

Podľa ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

Podľa ,,, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom.

Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť.

Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť .

Podľa ,, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

13. Súd po posúdení podstatných skutkových tvrdení strán, ich právnych argumentov a po vykonaní navrhnutých dôkazov( s výnimkou dôkazov, ktoré súd zamietol) a ich vyhodnotení dospel k názoru, že žalobe nie je v konaní možné priznať úspech.

14. Žalobca sa v predmetnom spore domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodov závažného porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách uvádzaných v žalobe, konkrétne, že dražba dňa 11.07.2016 sa konala v čase, keď konateľ žalobcu čerpal dovolenku a bol mimo územia Slovenska, termín konania dražby bol teda stanovený tak, aby sa konateľ dražby nemohol zúčastniť a dohliadať na jej priebeh, taktiež z dôvodu, že dražobná spoločnosť žalobcovi - vlastníkovi predmetu dražby nedoručila znalecký posudok, ktorý za účelom ohodnotenia predmetu dražby zabezpečila a hodnota predmetu dražby nebola stanovená v znaleckom posudku v súlade s reálnou hodnotou, ako aj z dôvodu, že žalobcovi nebola doručená notárska zápisnica osvedčujúca priebeh dražby.

15. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena skutočnosti preukázať. Strany sporu sú povinné označiť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy. Iniciatíva pri navrhovaní a zabezpečovaní dôkazov je teda zásadne na stranách sporu. Tá strana, ktorá dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení neoznačila, nesie nepriaznivé dôsledky rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Taktiež rovnaké následky postihujú aj tú stranu, ktorá síce dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení navrhla, avšak ich hodnotenie vykonané súdom dospelo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je spoľahlivo preukázané (súd tvrdenie nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, prípadne na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

16. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané a stotožnil sa v celom rozsahu s argumentáciou žalovaných, že žalobca vo vzťahu k viacerým závažným porušeniam ustanovení zákona o dobrovoľnej dražbe, ktoré sú podľa jeho názoru dôvodom jej neplatnosti, v konaní neuniesol dôkazné bremeno.

17. Ako už bolo uvedené, zmluva o vykonaní dražby bola uzatvorená dňa 06.06.2016, navrhovateľ dražby písomne vyhlásil, že celková výška pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 03.12.2012 uzatvorenej so žalobcom je ku dňu 06.05.2016 vo výške 183.890,47 Eur, z toho istina 180.000,- Eur a úroky z omeškania predstavujú sumu 3.890,47 Eur, peňažné prostriedky spolu s príslušenstvom sa žalobca zaviazal žalovanému v 1. rade vrátiť do 28.01.2016. Pohľadávka žalovaného v 1. rade zo zmluvy o pôžičke zo dňa 03.12.2012 bola podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.12.2012 zabezpečená zriadením záložného práva na pozemok parc.č. XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1086m2, nachádzajúci sa v k.ú, N., zapísaný na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu, v záložnej zmluve zmluvné strany dohodli, že záložný veriteľ je oprávnený realizovať výkon záložného práva buď predajom priamemu kupujúcemu, alebo na verejnej dražbe. Podľa čl. V, bod 1 záložnej zmluvy záložný veriteľ bol oprávnený predať záloh sám, alebo prostredníctvom tretej osoby minimálne za cenu 180.000-, Eur a spôsob výkonu záložného práva bol oprávnený jednostranne zvoliť žalovaný v 1. rade. Zmluvné strany v záložnej zmluve nedohodli sumu najnižšieho podania pre prípad konania dobrovoľnej dražby. Čo sa týka doručovania písomností žalobcovi, žalovaný v 2. rade, ako dražobná spoločnosť, písomnosti súvisiace s dražbou zasielal žalobcovi do vlastných rúk na adresu sídla spoločnosti zapísanú v obchodnom registri - Š. XX, Bratislava, listom zo dňa 29.03.2016 bol žalobca vyzvaný, aby súdnemu znalcovi umožnil vykonať obhliadku a ohodnotenie predmetu dražby, taktiež listom zo dňa 10.06.2016 bolo žalobcovi zaslané oznámenie o dobrovoľnej dražbe, listom zo dňa 11.07.2016 bola zaslaná notárska zápisnica zo dňa 11.07.2016 - osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby, žalobca si žiadnu z písomností na pošte v odbernej lehote neprevzal. Prevzal však na adrese sídla list žalovaného v 1. rade, v ktorom mu oznámil začiatok výkonu záložného práva, následne na list aj písomne reagoval. Súd

sa stotožnil s názorom žalovaných, že žalobca mohol po doručení oznámenia o realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby očakávať doručovanie listín z procesu dražby, tieto si zrejme účelovo nepreberal, vrátane znaleckého posudku a notárskej zápisnice. Oznámenie o dražbe bolo uverejnené v Obchodnom vestníku 115/2016 vydaného dňa 15.06.2016, dátum konania dražby tak bol verejne známy mesiac pred jej uskutočnením. Opätovne sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaných, že zákon neukladá povinnosť stanoviť termín konania dražby v závislosti od možnosti účasti vlastníka predmetu dražby na dražbe, z toho dôvodu dražobník túto skutočnosť ani neskúma. Tvrdenie žalobcu o úmyselnom stanovení termínu dražby na čas jeho neprítomnosti na území Slovenska je tak účelové. Čo sa týka hodnoty predmetu dražby, ktorú žalobca spochybnil, nehnuteľnosť bola ohodnotená znaleckým posudkom č. 60/2016 vypracovaným dňa 26.04.2016 znalcom z odboru stavebníctvo, znalec v znaleckom posudku riadne a vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil svoje závery, ako aj výslednú hodnotu nehnuteľnosti, argumenty žalobcu, ktorými závery znaleckého posudku spochybnil zostali len v rovine jeho tvrdení.

18. S poukazom na citované ustanovenie o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov neplatnosť dobrovoľnej dražby je možné určiť len z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy, alebo v prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a nakoľko v danej veci platnosť záložnej zmluvy žalobca nespochybnil a porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách v konaní nepreukázal, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 ods. 1 a žalovaným, ktorí mali v konaní plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ust. §-u 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne. Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( ): neboli splnené procesné podmienky, a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.