Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44Ek-2150-2019.pdf
PDF · 81.72 KB
Case nature
Subarea
44Ek/2150/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 0, 845 45 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 47 232 480, proti povinnému: U.. L. F., O.: XX.XX.XXXX, Č. XX, XXX XX Č., o vymoženie 125,17 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Hodermarský, so sídlom exekútorského úradu Akad. Hronca 3, 048 01 Rožňava, IČO: 31 958 095, pod číslom 57EX 596/19, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 13.11.2019 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 125,17 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Michalovce zo dňa 12.06.2019, sp. zn. 19C/45/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.07.2019 (ďalej len „Exekučný titul“). 2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal pod spisovou značkou 44Ek/2150/2019 dňa 04.12.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarského, so sídlom exekútorského úradu Akad. Hronca 3, 048 01 Rožňava, IČO: 31 958 095, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 57EX 596/19. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 16.12.2019 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 08.01.2020. Podanie povinného - návrh na zastavenie exekúcie, bolo poverenému súdnemu exekútorovi doručené dňa 09.01.2020. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. 4. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.02.2020 podanie k spisu - Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 08.01.2020 spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 21.01.2020, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 16.12.2019, doručenku a vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 06.02.2020. 5. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 08.01.2020 uvádza dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že činnosť RTVS ako oprávneného nie je v súlade so zákonom č. 532/2010 Zb. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o RTVS“). Povinný uvádza, že oprávnený naopak sústavne a plánovite uvedený zákon o RTVS porušuje. Vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie cituje čl. 1 § 2, § 3 ods. 2, § 3 ods. 3 písm. b), § 19 ods. 4 zákona o RTVS. V súvislosti s uvedenými citáciami zákona o RTVS povinný uvádza, že oprávnený koná protizákonne, nakoľko nie je verejnoprávnou, ani národnou inštitúciou. Povinný poukazuje na skutočnosť, že oprávnený potláča národné myšlienky kulminačne absurdným spôsobom a namieta, že národní dejatelia sú oprávneným označovaní ako extrémisti. Povinný uvádza, že oprávnený evidentne a nepokryto uprednostňuje
liberálne axiomy a vytesňuje akékoľvek konzervatívne tendencie. Dodáva, že oprávnený uprednostňuje západnú dekadentnú bezbrehú antikultúru. Povinný ďalej vo svojom návrhu uvádza, že oprávnený eliminuje všetko národné, tradičné, zdravé a konzervatívne. V závere svojho návrhu na zastavenie exekúcie povinný poznamenáva, že nebude spolupáchateľom oprávneného pri porušovaní zákona o RTVS formou svojich platieb na protizákonnú činnosť oprávneného. V neposlednom rade povinný upriamuje pozornosť na skutočnosť, že zákon č. 68/2008 Zb. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nesúrodý s plnením zákona o RTVS a je teda zrelý na posúdenie Ústavným súdom SR. Na základe vyššie uvedeného povinný žiada exekučné konanie zastaviť. 6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 21.01.2020. Oprávnený v úvode svojho vyjadrenia uvádza, že povinný mal možnosť uplatniť svoje námietky voči exekučnému titulu v základnom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce, a to podať vecne odôvodnený odpor. Nakoľko však povinný vecne odôvodnený odpor voči exekučnému titulu nepodal, nadobudol exekučný titul právoplatnosť a vykonateľnosť. Oprávnený uvádza, že povinný v zmysle exekučného titulu oprávnenému neplnil a z tohto dôvodu podal návrh na vykonanie exekúcie. V závere svojho vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený uvádza, že námietky povinného považuje za nedôvodné. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhuje, aby exekučný súd námietky povinného zamietol a pokračoval vo vykonávaní exekúcie. 7. Súdny exekútor sa ku návrhu povinného na zastavenie exekúcie a ku vyjadreniu oprávneného vyjadril k doručovaniu písomností v exekučnom konaní, a zároveň uviedol, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi právnymi predpismi, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia. Podľa názoru súdneho exekútora, zdôvodnenie povinného patrí skôr do civilného konania, nie do už prebiehajúceho exekučného konania. Na základe uvedeného navrhol súdny exekútor exekučnému súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. 8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú. 12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 14. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem
všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, čo je v tomto prípade Platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce zo dňa 12.06.2019, sp. zn. 19C/45/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.07.2019. 15. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. 16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. 17. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 18. Vykonateľnosť je podľa § 232 Civilného sporového poriadku vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva priamo zo zákona splnením procesných podmienok pre nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia a je nevyhnutným prvkom bez ktorého by predmetné rozsudky nemohli byť exekučnými titulmi. 19. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne. Rozhodnutie Okresného súdu Michalovce zo dňa 12.06.2019, sp. zn. 19C/45/2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.07.2019, je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. 20. K samotnému obsahu návrhu na zastavenie exekúcie povinného týkajúceho sa jeho presvedčenia o protizákonnej činnosti oprávneného a s tým súvisiacimi vyjadreniami povinného v jeho návrhu na zastavenie exekúcie súd uvádza, že sa jedná o skutočnosti, ktoré mohol a mal povinný namietať v základnom (nachádzacom) konaní. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. 21. Exekučný súd opäť zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. 22. Súd má za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 08.01.2020 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok) 23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 27. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.