Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_22C-2-2020.pdf
PDF · 81.35 KB
Case nature
Subarea
22C/2/2020
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš, v právnej veci navrhovateľa: Sporting Slovakia, s.r.o., so sídlom Belopotockého 6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 007 153 zastúpený spoločnosťou ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti spoločnosti MIPAS, s.r.o., so sídlom Belopotockého 623/6, o vykonanie súpisu hnuteľných vecí, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa na vykonanie súpisu hnuteľného majetku doručený Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 22. 01. 2020 sa zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným okresnému súdu dňa 22. 01. 2020 sa navrhovateľ domáhal vydania uznesenia, ktorým bude vyšší súdny úradník poverený vykonaním súpisu hnuteľných vecí patriacich nájomcovi
- MIPAS, s.r.o. nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti na ulici Belopotockého 623/6, 031 01 Liptovský Mikuláš, v administratívnej budove so súp. č. 623, postavenej na pozemku parc. č. 676/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie U. O., a to v nebytových priestoroch: a/ priestor kancelárie nachádzajúcej sa na prvom nadzemnom podlaží uvedenej administratívnej budovy o celkovej výmere 21,44 m2, so samostatným vchodom z ulice Belopotockého a zároveň so vstupom zo spoločných priestorov (chodby, ktorá je na pripojenej technickej dokumentácii označená č. 1.04), ktorá je na pripojenej technickej dokumentácii označená číslom 1.03, b/ priestor kancelárie nachádzajúcej sa na prvom nadzemnom podlaží uvedenej administratívnej budovy o celkovej výmere 13,61 m2, so vstupom zo spoločných priestorov (chodby, ktorá je na pripojenej technickej dokumentácii označená č. 1.04), c/ spoločné priestory prislúchajúce k týmto kanceláriám uvedeným pod písm. a/ a b/ o výmere 16 m2, vrátane miestností WC označených na pripojenej technickej dokumentácii číslami 1.07 a 1.08 a d/ priestor kancelárie nachádzajúcej sa na prvom nadzemnom podlaží uvedenej administratívnej budovy o celkovej výmere 11,97 m2, so vstupom zo spoločných priestorov (chodby, ktorá je na pripojenej technickej dokumentácii označená č. 1.04), ktorá je na pripojenej technickej dokumentácii označená č. 1.06.
2. Na odôvodnenie tohto návrhu navrhovateľ uviedol, že na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 10. 2013 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 10. 2013, vznikol medzi navrhovateľom a nájomcom - MIPAS, s.r.o. nájom k nebytovým priestorom uvádzaným v predchádzajúcom odseku. Nájom bol dojednaný na dobu neurčitú. Keďže nájomca neplatil dohodnuté nájomné, navrhovateľ ako prenajímateľ podľa článku VI bod 6.3 písm. b/ nájomnej zmluvy vypovedal nájomcovi zmluvu, a to výpoveďou zo dňa 25. 03. 2019, ktorá bola doručená nájomcovi dňa 15. 04. 2019. V súlade s článkom VI bod 6.5 právo nájomcu k nehnuteľnostiam zaniklo dňa 31. 07. 2019. Ani po tomto dátume nedošlo k vyprataniu priestorov, v dôsledku čoho sa navrhovateľ domáhal svojich práv v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/51/2019. V danom konaní rozhodol súd o povinnosti nájomcu vypratať sporné priestory. Ďalej navrhovateľ poukázal na znenie ustanovení § 672 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 3 písm. b/ a § 9 ods. 3 písm. b/ zákona č. 549/2003 Z. z. o
súdnych úradníkoch. K návrhu bola pripojená Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 10. 2013 vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 01. 11. 2013, výpisy z obchodného registra, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. U. O.Á. a Výpoveď Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 25. 03. 2019 s doručenkou.
3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. U. O., mal súd preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom administratívnej budovy súp. č. 623 postavenej na parcele č. 676/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2.
4. Z predloženej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 10. 2013 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 01. 11. 2013 vyplýva, že navrhovateľ prenajal spoločnosti MIPAS, s.r.o. priestory nachádzajúce sa v administratívnej budove súp. č. 623, postavenej na parcele č. 676/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. U. O., a to a/ priestor kancelárie nachádzajúcej sa na prvom nadzemnom podlaží uvedenej administratívnej budovy o celkovej výmere 21,44 m2, so samostatným vchodom z ulice Belopotockého a zároveň so vstupom zo spoločných priestorov (chodby, ktorá je na pripojenej technickej dokumentácii označená č. 1.04), ktorá je na pripojenej technickej dokumentácii označená číslom 1.03, b/ priestor kancelárie nachádzajúcej sa na prvom nadzemnom podlaží uvedenej administratívnej budovy o celkovej výmere 13,61 m2, so vstupom zo spoločných priestorov (chodby, ktorá je na pripojenej technickej dokumentácii označená č. 1.04), c/ spoločné priestory prislúchajúce k týmto kanceláriám uvedeným pod písm. a/ a b/ o výmere 16 m2, vrátane miestností WC označených na pripojenej technickej dokumentácii číslami 1.07 a 1.08 a d/ priestor kancelárie nachádzajúcej sa na prvom nadzemnom podlaží uvedenej administratívnej budovy o celkovej výmere 11,97 m2, so vstupom zo spoločných priestorov (chodby, ktorá je na pripojenej technickej dokumentácii označená č. 1.04), ktorá je na pripojenej technickej dokumentácii označená č. 1.06. Za užívanie priestorov bol nájomca povinný uhrádzať dohodnuté nájomné.
5. Z dôvodu neplatenia nájomného dal navrhovateľ nájomcovi listom zo dňa 25. 03. 2019 výpoveď z nájmu. Túto prevzala spoločnosť MIPAS, s.r.o. dňa 15. 04. 2019.
6. V konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/51/2019 bolo dňa 15. 01. 2020 rozhodnuté o povinnosti spoločnosti MIPAS, s.r.o. vypratať priestory, ktoré sú predmetom aktuálneho konania. Rozhodnutie nie je právoplatné.
7. Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
8. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.
9. Právny základ nároku uplatneného v aktuálnom konaní tkvie v citovaných ustanoveniach § 672 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Procesný postup súdu pri rozhodovaní o daných otázkach v Civilnom sporovom poriadku absentuje, preto súd postupom podľa článku 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku použil analogicky reguláciu neodkladných opatrení, ktorá je svojím obsahom a účelom najbližšia postupu, ktorý bol žiadaný návrhom podaným zo strany navrhovateľa.
10. Neodkladné opatrenie nariadené v priebehu konania o veci samej alebo pred jeho začatím je dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým tieto nepodajú návrh na začatie konania, alebo kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.
11. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.
12. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do existujúcich právnych pomerov.
13. Návrh podaný v danej veci predstavoval podanie, ktorým navrhovateľ žiadal o poskytnutie ochrany jeho právam. Zároveň týmto podaním vymedzil rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie konania, ako aj jeho riadne pokračovanie sa vyžadovalo podanie úplného návrhu s náležitosťami v súlade s § 127 CSP a analogicky aj s § 326 CSP. Presné vymedzenie skutkových okolností prípadu a konečný petit je nevyhnutnou náležitosťou návrhu na začatie konania; uvedené súvisí predovšetkým s tým, že ochranu právam možno poskytnúť len v spojitosti s predmetom vymedzeným v podaniach navrhovateľa. Súd musel mať jasno od počiatku konania, v čom bude spočívať podstata konania a aký má byť konečný verdikt súdu. Táto požiadavka súvisí aj s otázkou riešenia zásady „nie dvakrát v tej istej veci“, keď vymedzenie konania jeho základnými znakmi - okruhom sporových strán, skutkových okolností prípadu a konečného návrhu vytvára prekážku litispendencie (prekážku veci začatej), resp. prekážku res iudicata (prekážku veci skončenej). 14. V zmysle vyššie uvedených kritérií mal súd za to, že z formálneho hľadiska splnil návrh navrhovateľa všetky podmienky, pretože definoval sporové strany, predmet navrhovanej požiadavky, ako aj skutkové okolnosti prípadu. V zmysle týchto záverov súd následne návrh posúdil z vecného hľadiska.
15. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v návrhu, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie.
16. Z podaného návrhu vyplývajú okolnosti vzniku a zániku nájomného vzťahu sporových strán a požiadavka na vykonanie súpisu hnuteľných vecí patriacich nájomcovi, nachádzajúcich sa v sporných priestoroch. Okrem citovania ustanovení § 672 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka navrhovateľ nijako neobjasnili dôvody pre navrhovaný postup súdu spočívajúci vo vykonaní súpisu hnuteľných vecí. Ustanovenie § 672 ods. 2 veta prvá nemožno vykladať bez kontextu s druhou vetou tohto ustanovenia. Výklad naznačený navrhovateľom by totiž znamenal, že súd by vykonal samoúčelný súpis majetku bez konštatovania akéhokoľvek ohrozenia práv navrhovateľa (prenajímateľa). Z podstaty práva na súdnu ochranu totiž vyplýva, že súdna moc zasahuje do právnych vzťahov subjektov práva len pri ich ohrození, či porušení a nemá tak funkciu istej „administratívnej autority“.
17. Základom pre vyhovenie návrhu navrhovateľa by bolo tvrdenie a preukázanie toho, že sa nájomca sťahuje alebo že sa z nehnuteľného predmetu nájmu odstraňujú hnuteľné veci a došlo k uplatneniu zádržného práva (§ 672 ods. 2 veta druhá CSP). Z obsahu návrhu nevyplývajú takéto tvrdenia, vlastne z neho nevyplývajú žiadne tvrdenia, keďže sú tu vyslovené len citácie Občianskeho zákonníka bez spojitosti s ohrozením práv navrhovateľa. Na základe posúdenia obsahu návrhu dospel súd k presvedčeniu, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, a preto bol jeho návrh zamietnutý.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP per analogiam). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline (§ 34 CSP).
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.