Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-2052-2019.pdf
PDF · 66.88 KB
Case nature
Subarea
24Ek/2052/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinnému: R. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX E., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.726,88 EUR s príslušenstvom a trov exekučného konania, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/2052/2019 zo dňa 13. januára 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 13.1.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 24Ek/2052/2019, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania.
2. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený sťažnosť a žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica vyhovel sťažnosti oprávneného, napadnuté uznesenie zrušil a následne vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že v rámci vykonaného posúdenia neboli zistené a preukázané žiadne dôvody pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozpore so zákonom č.244/2002 Z.z. a tiež exekučný súd pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej zmluvy z pohľadu ochranu spotrebiteľa a aplikácie ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ktorý je v rozpore so zákonom a rozhodovacou činnosťou (okrem iného) aj jemu nadriadeného súdu. Tiež tvrdil, že súdom uvádzané dôvody neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy sú založené na záveroch, ktoré odporujú právnemu poriadku, pretože uvádzaný dôvod neprijateľnosti odporuje zákonu po právnej stránke a tiež uvádzané dôvody neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemajú oporu v žiadnom dôkaze, pričom exekučný súd ani len nemal preukázané, že povinný musel uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a súčasne exekučný súd bez akéhokoľvek dôvodu sa obsahom rozhodcovskej zmluvy ani len nezaoberal. V súvislosti s názorom súdu, že neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy spočíva v tom, že v prípade podania žaloby dodávateľom je spotrebiteľ nútený podriadiť sa rozhodcovskému konaniu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 2009, sp. zn. 1M Obdo V 16/2006 (publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 54/2010) tvrdiac, že začatie rozhodcovského konania ktorýmkoľvek zo zmluvného vzťahu nemôže byť okolnosťou rozhodujúcou pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd tiež nesprávne vykladá ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a neprihliadol na dôvody vedúce k vzniku tejto právnej normy. Cieľom úpravy zákonodarcu je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Je nesprávne a v rozpore s platnou úpravou, ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním (ako to predpokladá ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka) a všeobecným konaním so situáciou, kedy spor začne na základe žaloby dodávateľ. K individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy sa oprávnený vyjadril tak, že rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva,
že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Uzatvorením rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ svojím podpisom vyjadril súhlas s prejednaním veci v rozhodcovskom konaní, pričom mal možnosť rozhodnúť sa, či rozhodcovskú zmluvu uzatvorí alebo nie. Pri svojej argumentácii poukázal napr. na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07.06.2017, sp. zn. 17Co/919/2015, sp. zn. 43 CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013 ako rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/211/2016 zo dňa 28.06.2016.
3. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa §-u 48 ods. 8 prvej a druhej vety Exekučného poriadku, ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do začatia exekúcie; jednotlivé úkony uskutočňuje bezodkladne.
6. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa §-u 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
8. Podľa §-u 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Preskúmaním podanej sťažnosti oprávneného súd zistil, že táto bola podaná prostredníctvom elektronických prostriedkov na predpísanom elektronickom formulári a do elektronickej schránky súdu dňa 31.01.2020 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo súdnemu exekútorovi, prostredníctvom ktorého podával oprávnený návrh, podľa príslušnej doručenky doručené dňa 14.01.2020, bola teda sťažnosť podaná po zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
13. Lehota na podanie sťažnosti proti uzneseniu, ktoré vydala vyššia súdna úradníčka je 15 dní a začína plynúť od doručenia predmetného uznesenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko sťažnosť bola podaná po zákonom stanovenej lehote, keďže posledným dňom na podanie sťažnosti bolo 29.01.2020, súd sa jej samotným obsahom nezaoberal a podľa § 250 ods. 1 CSP ju ako oneskorene podanú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.