Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/4/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. C., nar. XX. M. XXXX, v konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: Mgr. M. C., nar. XX. A. XXXX, bytom O., Z. R. XXXX/XX a otca: Mgr. M. C., nar. X. A. XXXX, bytom O., Z. XXXX/XX, zast. advokátkou: JUDr. Zora Podolská Vinceková, Piešťany, Rázusova 9, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. zo dňa 18. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú Z. do jeho osobnej starostlivosti, matke uložil povinnosť platiť na jej výživu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca a súčasne upravil styk matky s maloletou Z. tak, že táto bude oprávnená stýkať sa s maloletou Z. v každom nepárnom týždni od piatka 15.30 hod. do nedele 17.00 hod. a v každom týždni od utorka 15.30 hod. do štvrtka 8.00 hod.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovenia (ďalej len C. m. p.), , , , , a , a ().

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že nebola kvalifikovaným spôsobom zistená existencia dôvodu (dôvodov), pre ktoré by bolo potrebné okamžitým zásahom súdu vo forme neodkladného opatrenia zasiahnuť a upraviť (zmeniť) úpravu rodičovských práv a povinnosti k mal. Z., najmä vo vzťahu k zvereniu do starostlivosti tak ako to navrhoval otec. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by došlo k zmene doterajšej úpravy vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa nie je za daných okolností dôvodné. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že maloletá mu pravidelne počas zabezpečovania starostlivosti matkou telefonuje, aby pre ňu prišiel, že u matky nechce byť, s čím matka nesúhlasí a na ďalšie naliehanie maloletej reaguje hystericky s tým, že následne maloletú vyfacká, uvedené však zostalo viac-menej v rovine tvrdenia otca. Súdu prvej inštancie však nijako neosvedčil, že by starostlivosť matky bola pre maloletú nevyhovujúca a nedokázala by sa o maloletú adekvátne postarať, pričom poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že otec na jednej strane žiadal súd, aby maloletú „vyňal“ neodkladným opatrením zo starostlivosti matky a zveril ju výlučne do jeho starostlivosti, čo odôvodňoval závažným správaním sa matky voči maloletej, avšak súčasne navrhol, aby súd upravil styk matky s maloletou v pomerne rozsiahlom trvaní, čím by „de facto“ dieťa aj naďalej zostalo v prostredí matky,

ktoré on sám považuje v zmysle návrhu za nevhodné. Súd poukazuje aj na správu ÚPSVaR Piešťany zo dňa 4. decembra 2019 zo spisu (k tomu bližšie bod 5. odôvodnenia tohto uznesenia). Možno dôvodne predpokladať, že ak by správanie matky vo vzťahu k maloletej bolo tak závažného charakteru, zrejme by sa otec domáhal zákazu styku matky s maloletou alebo aspoň jeho obmedzenia, resp. by styk matke s dieťaťom neumožnil. Nezhody vo vzťahu k starostlivosti o mal. Z. medzi jej rodičmi existujú, čomu nasvedčuje i podané trestného oznámenia otcom dňa 21. novembra 2019 (č. l. 11 tohto spisu), no podľa súdu sa jedná o problém dlhodobejšieho charakteru, pričom intenzita týchto nezhôd nebola otcom osvedčená do takej miery, aby bolo potrebné okamžite zasiahnuť formou neodkladného opatrenia. Bude vecou dokazovania v konaní o rozvod manželstva, s ktorým je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletej Z. na čas po rozvode, skúmať a nanovo upraviť i zverenie mal. Z. do starostlivosti na čas po rozvode, a to v záujme maloletého dieťaťa. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd toho času nemá za preukázané ani za osvedčené také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca, ktorým by došlo k odovzdaniu maloletej Z. zo striedavej starostlivosti oboch rodičov výlučne do starostlivosti otca.

4. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie otec maloletej, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým maloletú Z. zverí do jeho osobnej starostlivosti, matke uloží povinnosť platiť na jej výživu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletej a zároveň navrhol upraviť styk tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou v každom nepárnom týždni od piatka 15.30 hod. do nedele 17.00 hod. a v každom týždni od utorka 15.30 hod. do štvrtka do 8.00 hod., alternatívne navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým bude maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude vykonávať v týždenných intervaloch tak, že nepárny týždeň bude maloletá Z. v osobnej starostlivosti matky a párny týždeň v osobnej starostlivosti otca. Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov sa bude vykonávať vždy od nedele 17.00 hod., kedy si rodičia maloleté dieťa odovzdajú v mieste bydliska rodiča, ktorému starostlivosť končí. V odvolaní odvolateľ uviedol, že zo správny ÚPSVaR Piešťany zo dňa 4. decembra 2019 doložené v inom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , v ktorom sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny zverenia vo vzťahu k vianočným sviatkom vyplýva, že maloletá Z. bola počas rozhovoru výlučne v prítomnosti matky, súčasne maloletá Z. uviedla, že by chcela byť týždeň s matkou a týždeň s otcom. Z úradného záznamu ÚPSVaR zo dňa 19. decembra 2019 vyplýva, že rodičia boli predvolaní úradom za účelom vyjadrenia sa k otcom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Kolízny opatrovník uviedol svoj predbežný názor s tým, že odporučil striedavú osobnú starostlivosť o maloletú v týždenných intervaloch, čo zohľadňuje vyjadrený názor maloletej pri pohovore na úrade dňa 4. decembra 2019. Súd prvej inštancie na rozdiel od kolízneho opatrovníka hájaceho záujmy maloletého dieťaťa vyjadrený názor maloletej nezohľadnil vôbec, hoci ho v napadnutom uznesení sám citoval a na základe vyjadrenia kolízneho opatrovníka k veci ani nepočkal, rozhodol aj bez názoru kolízneho opatrníka a tak vlastne ani nemusel v konaní maloletej ako opatrovníka uznesením zo dňa 12. decembra 2019 ustanoviť, keď ho jeho názor v konaní ani nezaujímal. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení poukázal na správu ÚPSVaR Piešťany zo dňa 4. decembra 2019 v konaní , ale názor maloletej v nej uvedený vôbec nevzal do úvahy. Pritom, ak je maloletý schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd je povinný na jeho názor prihliadnuť a aktuálnu správu úradu - kolízneho opatrovníka k svojmu konania si vôbec nevyžiadal. Pokiaľ by súd prvej inštancie tak urobil, musel by zistiť, že v danom prípade je dôvodné, poukazujúc na vyjadrený názor maloletej pri pohovore na ÚPSVaR Piešťany dňa 4. decembra 2019 a názor kolízneho opatrovníka mu oznámený ako aj matke dňa 19. decembra 2019, ktorý tiež odporučil striedavú osobnú starostlivosť o maloletú v týždňových intervaloch, čo zohľadňuje vyjadrený názor maloletej pri pohovore na úrade práce z dňa 4. decembra 2019, ako i záujem maloletého dieťaťa, nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle vyjadreného názoru maloletého dieťaťa, ako aj názor kolízneho opatrovníka. Medzi rodičmi maloletej prebieha konanie na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. o rozvod rodičov a úprave práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, avšak toto sa ešte len začalo, keď otcovi bol doručený návrh 13. decembra 2019 a je predpoklad, že v tomto konaní bude vykonané znalecké dokazovanie, ako aj vyplýva z vyjadrenia ÚPSVaR Piešťany a toto konanie bude trvať minimálne rok a aj dlhšie, pričom už teraz je potrebná úprava práv a povinností rodičov k maloletej Z.. Maloletá Z. je športovo nadaná, avšak matka ju v tomto vôbec nepodporuje, preto jej zabezpečil všetku výstroj súvisiacu so športovými aktivitami (tenis, korčuľovanie, plávanie, bicyklovanie, lyžovanie) platí tenisové tréningy vo výške 60

eur mesačne a zabezpečuje aj dopravu maloletej dcéry na tréningy. Vzhľadom k tomu, že tréningy sa konajú počas zabezpečovania starostlivosti o ňu matkou, navrhol matke, že zabezpečí dopravu dcéry na tréningy aj v tomto čase. Táto dohoda s matkou však zlyhala, naopak začala dcére tréningy zakazovať. Takýmito schválnosťami však matka evidentne ubližuje najmä dcére.

5. Matka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu otca sa nevyjadrila.

6. Procesný opatrovník maloletej odvolací návrh nepodal, k odvolaniu otca sa nevyjadril.

7. Otec zaslal odvolaciemu súdu dňa 30. januára 2020 podanie označené ako doplnenie odvolania, prílohou tohto bolo aj uznesenie OR PZ v Trnave sp. zn. ORP-2257/PN-TT-2019 zo dňa 8. januára 2020, z ktorého vyplýva, že týmto bola odovzdaná Okresnému úradu Piešťany, odboru všeobecnej vnútornej správy vec týkajúca sa trestného oznámenia otca voči matke maloletej týkajúca sa podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví, ktorého sa mala dopustiť matka voči dcére, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa 197 ods. 2 a skutok by mohol byť posúdený ako priestupok.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s C. m. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( C. m. p.) a dôvodmi odvolania ( C. m. p.), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( C. m. p.), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( C. m. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie nie je dôvodné, preto je potrebné napadnuté uznesenie podľa potvrdiť.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah odvolania otca, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletej do osobnej starostlivosti, resp. striedavej zamietol dôvodiac, že v danom prípade nemal za osvedčenú potrebu okamžitej úpravy pomerov.

10. Podľa C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

13. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

14. Podľa ak súd nepostupoval podľa (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

15. V zmysle súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. V zmysle návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

17. V zmysle § 366 C. m. p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

18. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

19. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

20. V zmysle starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

21. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

23. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

24. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom, preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. V zmysle citovaných článkov Dohovoru aj maloleté dieťa má právo povedať svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a jeho názor musí byť braný vážne.

25. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

26. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

27. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

28. C. m. p. obsahuje vo svojej tretej časti iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje C. m. p.

29. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.

30. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, i keď to už výslovne v a nasl. neuvádza.

31. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový

vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa, na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli, alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (30 dní od doručenia návrhu podľa ), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.

32. Z dosiaľ osvedčeného, ako to vyplýva z obsahu spisu maloletá Z. pochádza z manželstva rodičov, ktoré uzavreli 10. septembra 2011. Rodičia maloletej nežijú od roku 2015 v spoločnej domácnosti, pričom na súde prvej inštancie prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov a o úprave ich pomerov k maloletej Z. na čas po rozvode, ktoré je vedené pod sp. zn. a doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Návrh bol podaný dňa 13. decembra 2019 matkou mal. Z., ktorá navrhuje na čas po rozvode zveriť mal. Z. do jej osobnej starostlivosti. Rozsudkom prvoinštančného súdu č. k. -140 zo dňa 3. októbra 2017 bola maloletá Z. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keď prvoinštančný súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá Z. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to nasledovne:

- Otec maloletej je povinný zabezpečiť starostlivosť o mal. Z. C., nar. XX. M. XXXX v každom párnom kalendárnom týždni od utorka od 15.30 hod. do štvrtka 8.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni od utorka od 15.30 hod. do štvrtka do 8.00 hod. a od piatku od 15.30 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 8.00 hod.

- Matka maloletej je povinná zabezpečiť starostlivosť o mal. Z. C., nar. XX. M. XXXX, v každom párnom kalendárnom týždni od pondelka od 8.00 hod. do utorka do 15.30 hod. a od štvrtka od 08.00 hod. do nasledujúceho utorka nepárneho kalendárneho týždňa do 15.30 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni od štvrtka od 8.00 hod. do piatka do 15.30 hod.

- Každý z rodičov je povinný v mieste svojho bydliska alebo v predškolskom - školskom zariadení v stanovenom čase riadne pripraviť a odovzdať maloletú Z. C., nar. XX. M. XXXX do osobnej starostlivosti druhého rodiča.

- Obaja rodičia sú oprávnení mal. Z. C., nar. XX. M. XXXX zastupovať a spravovať jej majetok.

- Výživné nebolo určené. Na súde prvej inštancie bolo vedené aj konanie pod sp. zn. , v ktorom súd dňa 13.12.2019 uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny zverenia (starostlivosti) vo vzťahu k vianočným sviatkom.

33. To, že rodičia majú medzi sebou konflikty, nedorozumenia a nezhody, nemôže byť dôvodom pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto správne súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade nebola kvalifikovaným spôsobom zistená existencia dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné okamžitým zásahom súdu vo forme neodkladného opatrenia zasiahnuť a upraviť (zmeniť) úpravu rodičovských práv a povinnosti k mal. Z., naposledy upravenú rozsudkom prvoinštančného súdu č. k. -140

zo dňa 3. októbra 2017 a to vo vzťahu k zvereniu do starostlivosti tak ako to navrhoval otec. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 4. decembra 2019, ktorá bola vyhotovená pre účely konania vedeného na prvoinštančnom súde pod sp. zn. , v ktorom súd dňa 13. decembra 2019 uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny zverenia (starostlivosti) vo vzťahu k vianočným sviatkom, vyplýva, že mal. Z. sa počas rozhovoru k matke túlila, dávala jej pusy, nechcela, aby bol s ňou vykonaný pohovor bez matkinej prítomnosti a súčasne uviedla, že by chcela byť týždeň s matkou a týždeň s otcom, pričom zo správy nevyplývajú žiadne skutočnosti týkajúce sa prípadných nedostatkov starostlivosti matky o mal. Z., t. j., že by starostlivosť matky bola pre maloletú nevyhovujúca a nedokázala by sa o maloletú adekvátne postarať, tobôž že by malo dochádzať k fyzickým atakom maloletej. Správna bola aj úvaha súdu prvej inštancie o nepotrebnosti úpravy zmeny úpravy zverenia, t. j. zveriť ju do výlučnej starostlivosti otca, resp. modifikovať doterajšiu striedavú starostlivosť, ktorú otec odôvodňoval závažným správaním sa matky voči maloletej, avšak na druhej strane navrhoval úpravu styku matky s maloletou de facto v takom rozsahu, že by maloletá naďalej zostala v prostredí matky, ktoré sám považuje za nevhodné.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uzavrel, že nie je daná potreba naliehavej úpravy pomerov maloletého dieťaťa navrhovaným neodkladným opatrením. V predmetnej veci neboli osvedčené žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by maloletej hrozila nejaká ujma a bola by daná potreba okamžitej úpravy v zmysle návrhu otca, pretože čo sa týka rozsahu už teraz stanovenej striedavej starostlivosti, resp. zverenia maloletej do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, bude nutné vo veci vykonať dokazovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý sa má používať iba v nevyhnutných prípadoch, ak je skutočne daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto pomery sa potom upravujú iba v nevyhnutnej miere.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).