Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/12/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne Mgr. Y. L., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. L. XXX, právne zastúpenej URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -162 z 29. októbra 2019, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozhodol tak, že „Žalobkyňa má nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovanej, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia o výške trov samostatným uznesením.“ (prvý výrok) a súčasne rozhodol, že „Žalovaná má nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobkyni v časti o náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je žalobkyňa povinná žalovanej zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia o výške trov samostatným uznesením.“ (druhý výrok).

2. Prvoinštančný súd v odôvodnení uviedol, že jeho rozsudok zo dňa 09. 11. 2017 odvolací súd vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazujúc potom na ust. a a (ďalej len „“) rozhodol prvoinštančný súd o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu v konaní a urobil tak dvoma samostatnými výrokmi, nakoľko si žalobkyňa v žalobe uplatnila samostatné nároky. Ohľadne nároku na náhradu škody za vynaložené trovy obhajoby bola žalobkyňa plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, v prípade žalovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy však žalobkyňa úspešná nebola, preto je v tejto časti povinná nahradiť trovy konania úspešnej žalovanej. Dodal, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením.

3. V zákonnej lehote podala proti uzneseniu odvolanie žalovaná. Namietala, že napriek záverom odvolacieho súdu nevyjadril okresný súd vo výrokoch napadnutého uznesenia pomer úspechu sporových strán. V prvom výroku tiež absentuje konštatovanie o tom, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania len v časti náhrady škody a nie nárok na náhradu trov celého konania. Žiadala preto napadnuté uznesenie zmeniť tak, že v časti náhrady škody bude mať žalobkyňa voči nej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a v časti náhrady nemajetkovej ujmy bude mať zasa ona voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu označila postup okresného súdu za zákonný a správny, pretože bol zohľadnený úspech oboch strán sporu ohľadne toho-ktorého nároku. Nesúhlasila so žalovanou žiadanou 30-dňovou lehotou na zaplatenie trov konania a dodala, že absencia slov „z náhrady škody“ v prvom výroku napadnutého uznesenia predstavuje vzhľadom na jeho jasné odôvodnenie iba chybu v písaní.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ).

6. Odvolanie žalovanej vyhodnotil odvolací súd ako opodstatnené, pretože okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom na opätovné rozhodnutie o trovách konania síce správne rozhodol v zmysle ust. najskôr len o nároku na náhradu trov konania a správne tiež prihliadal na zásadu úspechu vyjadrenú v ust. , jeho postup ale nebol správny v tom, že rozhodol o nároku na náhradu trov konania dvoma výrokmi a hlavne ani v tom, že v nich neuviedol slovne, percentuálne resp. zlomkom pomer úspechu a neúspechu sporových strán. Práve tento nedostatok bol dôvodom zrušenia rozsudku okresného súdu zo dňa 09. 11. 2017 vo výroku o trovách konania odvolacím súdom (ako na to správne poukázala žalovaná v odvolaní), pričom okresný súd ani v novom rozhodnutí toto pochybenie neodstránil.

7. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 32.007,02 Eur s príslušenstvom. Konanie potom právoplatne skončilo tak, že ohľadne zaplatenia sumy 20.388,- Eur s príslušenstvom titulom ušlého zisku bolo konanie zastavené vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobkyňou bez uvedenia dôvodu (zrejme ako reakcia na vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe), z rovnakého dôvodu bolo konanie zastavené aj ohľadne úrokov z omeškania od 24. 03. 2015 do 09. 03. 2016, v časti zaplatenia sumy 1.619,02 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody za trovy obhajoby bolo žalobe žalobkyne vyhovené a v časti zaplatenia sumy 10.000,- Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy bola žaloba zamietnutá.

8. Za tohto stavu preto okresný súd nemohol posudzovať úspech a neúspech sporových strán prihliadajúc len na posledné dva spomínané nároky uplatnené žalobkyňou ale v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania bolo potrebné zohľadniť celý predmet konania a v nadväznosti naň posúdiť mieru úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovanej vo vzťahu k použitiu ust. a .

9. Aplikujúc tieto ustanovenia odvolací súd konštatuje, že v tomto spore nemala žalobkyňa väčší úspech ako len v rozsahu zaplatenia sumy 1.619,02 Eur s príslušenstvom. Vo zvyšnej časti predmetu konania, t. j. v rozsahu zaplatenia sumy 30.388,- Eur s príslušenstvom (20.388,- Eur + 10.000,- Eur) evidentne úspešná nebola, a to bez ohľadu na to, či došlo k čiastočnému zamietnutiu žaloby alebo k čiastočnému zastaveniu konania (lebo ani aplikácia ust. by neviedla k inému záveru). Pomerný úspech žalobkyne teda v tomto spore predstavoval po zaokrúhlení len 5,06 % (1.619,02 Eur zo sumy 32.007,02 Eur) a zvyšok v rozsahu 94,94 % je úspechom žalovanej (30.388,- Eur zo sumy 32.007,02 Eur). Čistý úspech žalovanej v dôsledku toho prevažuje a predstavuje 89,88 % (94,94 % mínus 5,06 %), v ktorom rozsahu by žalovaná mala voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd ale z obsahu spisu zistil, že žalovanej žiadne konkrétne trovy konania nevznikli, žiadne si pritom neuplatnila ani v jednom z písomných podaní a ani na pojednávaniach, preto zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu a vyslovil, že žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

10. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu, ktorý rozhodol o trovách konania dvoma výrokmi selektívne (iba) vo vzťahu k dvom žalobkyňou uplatneným nárokom a nezohľadnil navyše ani ďalší žalobkyňou uplatnený nárok. Podľa odvolacieho súdu žalobkyňa neuplatnila viac samostatných nárokov takého charakteru, že by bolo treba pri každom z nich rozhodovať o trovách konania samostatným výrokom. Išlo o zodpovednostné peňažné nároky vyvodzované zo zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (uznesením o vznesení obvinenia) a pri každom uplatnenom nároku nebolo potrebné urobiť samostatný výrok o náhrade trov konania, pretože úspech pri niektorom nároku a neúspech pri inom je vo vzťahu k trovám konania zohľadnený už v pomernom (percentuálnom) rozdelení (ne)úspechu strán sporu. V zákonnej úprave niet podľa

odvolacieho súdu podkladu, aby napríklad pri piatich v žalobe uplatnených peňažných nárokoch bolo v konečnom rozhodnutí päť výrokov týkajúcich sa náhrady trov konania sporových strán, ak úspešnosť strany v spore možno vyjadriť percentuálne (či zlomkom) jediným výrokom o nároku na náhradu trov konania.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. v spojení s a a nakoľko v rovnakej miere bola v odvolacom konaní (ne)úspešná tak žalobkyňa ako aj žalovaná vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).