Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-10-2020.pdf
PDF · 102.93 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanej E. U., F.. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX,o zaplatenie 1681,91 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 24. septembra 2019 č.k. 17Csp/485/2017-89
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu a nepriznal stranám nárok na náhradu trov konania rozhodujúc o pohľadávke žalobcu uplatnenej voči žalovanej vo výške 1.681,91 € spolu s úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania špecifikovanými v žalobe.
2. Pohľadávka žalobcu vyplývala zo zmluvy „dostupná pôžička“ č. 164876713 uzavretej žalovanou a právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou a.s. dňa 26.4.2013, na podklade ktorej zmluvy mala byť žalovanej poskytnutá suma 1.800 €, ktorú mala vrátiť s úrokom 25,5 % ročne v 48-ich splátkach vo výške mesačnej splátky 60 € s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 15.5.2013 a konečnou splatnosťou úveru 15.4.2017. Vzhľadom na porušenie povinnosti žalovanej riadne a včas uhrádzať dohodnuté splátky, právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 9.10.2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2007 nadobudol pohľadávku aj s príslušenstvom voči žalovanej ako nový veriteľ žalobca BENCONT COLLECTION, a. s..
3. Súd prvej inštancie posudzoval pohľadávku ako nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ), ako aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách (ďalej „zákon č. 129/2010 Z.z.“), skúmajúc tiež podmienky zosplatnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 565 OZ, § 53 ods. 9 OZ, ako aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. (ďalej „zákon o bankách“). Žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, pretože predmetom postúpenia pohľadávky banky na iného veriteľa mohla byť iba splatná pohľadávka. Nakoľko ku dňu postúpenia pohľadávky, nebola preukázaná splatnosť záväzku žalovanej zo zmluvy uzavretej s Poštovou bankou a.s., zmluva o postúpení pohľadávok je pre rozpor so zákonom neplatná. Vyslovil pochybnosti o existencii platnej dohody o práve veriteľa dlh zosplatniť podľa § 565 OZ a odkázal na zákonom vyžadované predpoklady predčasnej splatnosti spotrebiteľských úverov vyplývajúcich z § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého ustanovenia právo na zosplatnenie mohla banka uplatniť najskôr po
uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a súčasne bola povinná upozorniť žalovanú ako spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.
4. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.9.2014 vyzval žalovanú, aby záväzok zo zmluvy o úvere s plnením ktorého je v omeškaní viac ako 3 mesiace v sume 500,72 €, uhradila do 15 dní, a upozornil ju, že inak dôjde k zosplatneniu úveru podľa § 565 OZ. Výzvu podal na pošte dňa 23.9.2014, pričom nepreukázal, ku ktorému dňu bola uvedená listina žalovanej doručená, a teda, či bola splnená podmienka uplynutia 15 dní od doručenia tejto výzvy dlžníkovi, počas plynutia ktorej sa mohol dlžník vyhnúť predčasnému zosplatneniu dlhu úhradou omeškaných splátok. Súd prvej inštancie konštatoval, že aj keby vychádzal z úvahy o dni doručenia výzvy ku 26.9.2014, zákonná 15-dňová lehota by uplynula až 11.10.2014, z ktorých dôvodov je vylúčené zosplatnenie dlhu k 9.10.2014. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že záväzok žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa nestal predčasne splatným pre nesplnenie zákonných podmienok, preto jeho celková splatnosť nastala až dňom konečnej splatnosti úveru 15.4.2017. Až po uvedenom dátume bola banka oprávnená vyzvať dlžníka na splatenie dlhu a po márnom uplynutí 90 dní postúpiť splatnú pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka na ďalšieho veriteľa v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pretože uvedené podmienky postúpenia neboli splnené, žalobca sa nestal veriteľom pohľadávky voči žalovanej, a žaloba musela byť zamietnutá. Z dôvodu, že procesne neúspešnému žalobcovi nepatrí nárok na náhradu trov konania a žalovanému nevznikli v konaní žiadne preukázateľné trovy rozhodol, že stranám sporu náhradu trov nepriznáva.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca uplatňujúc všetky odvolacie dôvody vyjmúc § 365 ods. 1 písm. c/ CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na nové konanie, alebo aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na náhradu vzniknutých trov.
6. Žalobca považoval odvolaním napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, keď bolo nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná si dohodli pre prípad porušenia povinnosti na riadne a včasné plnenie splátok právo veriteľa na zosplatnenie dlhu podľa § 565 OZ vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou zmluvy. Obchodné podmienky predstavujú tak podľa Obchodného zákonníka, ako aj v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ záväzný dokument, a nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere bola vyhotovená ako jediná listina, ktorej každý list by musel byť podpísaný spotrebiteľom. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že upozornenie pre žalovanú v zmysle § 53 ods. 9 OZ vykonané listom zo dňa 22. 9. 2014 a podané na poštovú prepravu dňa 23.9.2014, jej mohlo byť doručené najskôr 26.9.2014, pretože poštové zásielky sú spravidla doručované ihneď na druhý deň, t.j. 24.9.2014. Pri počítaní 15- dňovej lehoty na plnenie od uvedeného dňa v zmysle § 53 ods. 9 OZ, sa dospeje k dátumu 9.10.2014, ku ktorému bol veriteľ oprávnený úver zosplatniť. V zosplatňujúcej výzve zo dňa 9. 10. 2010 je uvedená ďalšia 10 dňová lehota na splatenie úveru, teda právny predchodca žalobcu by nepodal žalobu na súd skôr ako dňa 19.10.2014. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu považoval žalobca za preukázanú a danú, všeobecne citujúc z vybraných súdnych rozhodnutí, že inštitút ochrany spotrebiteľa nemá znamenať absolútnu ochranu v tom zmysle, aby sa spotrebiteľ mohol dovolávať neplatnosti takých právnych úkonov, ktoré učinil dobrovoľne. Takýto postup orgánov ochrany práva je nevýchovný, absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti i zásadou „bdelým patria práva“.
7. Žalovaná ostala v odvolacom konaní nečinná.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrário, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný podľa § 380 ods. 1 CSP dospejúc k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.februára 2020 o 10.10 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP.
10. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ e/, f/, g/, h/ CSP. Skúmanie splnenia procesných podmienok v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Ide o podmienky, definované v § 161 ods. 1 CSP, za ktorých súd môže vo veci konať a rozhodnúť. Ak ide o odstrániteľnú podmienku, súd sa pokúsi odstrániť ju a v prípade neodstrániteľnej podmienky konanie zastaví. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia procesných práv priznaných jej v súdnom konaní na účely ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2,3 CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Nevykonanie relevantných navrhnutých dôkazov (odvolací dôvod v § 365 od. 1 písm. e/ CSP) je pochybením súdu vtedy, ak tento dôkaz je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný vtedy, ak strana sporu oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky za splnenia podmienok upravených § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní), z ktorých vyplynie skutkový stav, ktorý je v zrejmom rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriaci základ napadnutého rozhodnutia, teda je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
11. Žalobca ako odvolací dôvod uviedol aj nesplnenie procesných podmienok podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, avšak vo svojom odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by spadali pod tento odvolací dôvod neoznačil. Odvolací dôvod podľa citovaného zákonného ustanovenia je daný v prípade, ak nie sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť, ktoré spočívajú v neexistencii žaloby, nedostatku právomoci, či príslušnosti súdu, nedostatku právnej subjektivity a procesnej spôsobilosti, v prekážke litispendencie alebo prekážke res iudicata. Existenciu procesných podmienok v konaní súd skúma aj bez námietok strany sporu, ako jednu zo základných predpokladov pre vedenie spravodlivého súdneho procesu. Nedostatok podmienok konania nebol žalobcom v odvolaní vymedzený a takýto nedostatok v konaní nebol zistený ani odvolacím súdom. Žalobca uvádzal aj existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, no tomuto odvolaciemu dôvodu nezodpovedajú jeho tvrdenia uvedené v odvolaní ani priebeh samotného konania, pretože žalobca neoznačil žiadne skutočnosti či dôkazy, ktoré pred súdom prvej inštancie nemohol bez svojej viny použiť, a ktoré sú významné pre právne posúdenie veci. Tento odvolací dôvod nebol naplnený, a konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo postihnuté ani žiadnym iným nedostatkom, ktorý by spadal pod ostatné žalobcom vymedzené odvolacie dôvody.
12. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu stanovenom zákonom rešpektujúc povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažuje strany sporu. Vykonané dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil v súlade s § 191, §192 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, aby vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli najavo alebo aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, alebo aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 až 194 CSP. Zo správne zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver, keď aplikoval zodpovedajúci právny predpis a tento aj správne vyložil.
13. Napadnuté rozhodnutie zodpovedá aj požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Odvolací súd nezistil žiadne porušenie procesných práv ani inú vadu konania, ktoré by mohli mať za následok porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne rozhodnutie vo veci, z ktorých dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zhode s § 387 ods. 1 CSP.
14. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zistení, že v konaní nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, ktorú súd skúma aj bez návrhu (porovnaj NS SR sp.zn. 3Co/216/2017, sp.zn. 8Cdo/72/2019). S uvedeným záverom sa odvolací súd stotožňuje.
15. Je nesporné, že pohľadávka uplatnená žalobcom v konaní vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalovanou v postavení spotrebiteľky a právnym predchodcom žalobcu v postavení banky (Poštová banka, a.s.). Na postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru sa aplikujú okrem všeobecných ustanovení § 524 a nasl. OZ, aj ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré sú povahou lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, platné postúpenie bankovej pohľadávky voči dlžníkovi spotrebiteľovi na tretí subjekt vyžaduje a/ omeškanie dlžníka viac ako 90 dní tj splatné pohľadávky s kvalifikovanou dĺžkou omeškania, b/ výzvu banky na úhradu záväzku, c/ fakt, že do času postúpenia klient neuhradil omeškaný splatný záväzok s výnimkou, že bol v omeškaní dlhšie ako jeden rok.
16. Podmienkou postúpenia pohľadávky Poštovej banky, a.s. voči žalovanej v celom jej rozsahu, ako bola vymedzená v zmluve o postúpení, tj pred termínom jej zmluvnej konečnej splatnosti, bolo zosplatnenie záväzku žalovanej v zmysle § 565 OZ, za podmienok pre uplatnenie tohto práva veriteľa vyplývajúcich z § 53 ods. 9 OZ. Podľa § 53 ods. 9 OZ môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ u spotrebiteľského úveru, len ak ide o omeškanie dlžníka s úhradou dlhu viac ako 3 mesiace a súčasne, ak dlžníka upozorní v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť využitia tohto práva.
17. V prejednávanom spore žalobca nepreukázal, že žalovaná bola riadne upozornená na možnosť zosplatnenia dlhu, a to v lehote nie kratšej ako 15 dní predtým, než k tomuto úkonu zosplatnenia veriteľ (banka) pristúpil. Z konania vyplýva iba fakt, že listom zo dňa 22.9.2014, ktorý bol vypravený na pošte 23.9.2014 Poštová banka a.s. upozornila žalovanú, že je v omeškaní s plnením svojho záväzku a vyzvala ju na úhradu dlhu v lehote 15 dní pod hrozbou možného zosplatnenia splátok. Či došlo k doručeniu uvedenej výzvy žalovanej, a ku ktorému dňu sa tak malo stať, z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, a podľa obsahu jeho vyjadrení takým dôkazom ani nedisponuje, pretože zásielka s výzvou bola odosielaná ako obyčajná poštová zásielka. Jeho tvrdenie o zachovaní 15-dňovej lehoty na plnenie omeškaného dlhu vychádza iba z domnienky, kedy mohla, či mala byť písomnosť žalovanej doručená, ktorú skutočnosť však nebol spôsobilý v konaní preukázať. Žalobca teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že boli splnené zákonom vyžadované predpoklady platného postúpenia pohľadávky banky na tretí subjekt, predpokladajúce splatnosť postupovaného záväzku, ako sa to v danej veci vyžadovalo pre platné zosplatnenie dlhu žalovanej.
18. Ak sám žalobca tvrdí, že sa domáha nároku z pohľadávky, ktorej splatnosť nastala k 9.10.2014 z dôvodu uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ, z obsahu spisu a ani vyjadrení žalobcu nevyplýva, aby pre zosplatnenie dlhu k uvedenému dňu bola splnená požiadavka upravená § 53 ods. 9 OZ, týkajúca sa uplynutia lehoty 15 dní poskytnutých dlžníkovi na účely úhrady omeškaného dlhu. Keďže hrozba zosplatnenia dlhu veriteľom znamená pre dlžníka sankciu v podobe straty výhody splátok, lehota 15 dní
nie je len formálne stanovenou lehotou, ale posledným časovým obdobím, v ktorom má dlžník možnosť riešiť vzniknuté omeškanie. Právo veriteľa na zosplatnenie dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 565 OZ je možné uplatniť až po uplynutí tejto lehoty, čo znamená, že pokiaľ veriteľ nie je spôsobilý preukázať začiatok jej plynutia, nie je spôsobilý preukázať ani dodržanie podmienok, za splnenia ktorých je možné vyhlásiť dlh za predčasne splatný. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní platne nenadobudol pohľadávku, pretože táto sa nestala splatnou voči žalovanej ako to vyžaduje pre platnosť postúpenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, je preto správny, zodpovedajúci zmyslu a účelu zákonných ustanovení upravujúcich postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z sp.zn. 1 Cdo 147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 Cdo 26/2017). Správne súd prvej inštancie rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania rešpektujúc zásadu procesnej zodpovednosti strán sporu za výsledok konania vyjadrenú v § 255 ods. 1 CSP. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov bol rozsudok súd prvej inštancie potvrdený v celom rozsahu.
19. Výrok rozhodnutia o trovách odvolacieho konania vyplýva z § 396 ods. 1, 2 CSP. Odvolateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu nepatrí právo na náhradu trov, žalovanej nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodnúť, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).