Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-62-2019.pdf
PDF · 109.13 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/62/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. H. M. XXX, právne zastúpeného E.. I. A., I., I. P. so sídlom P. M., XXX XX R. P., proti žalovanej O.. D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. H. M. XXX, právne zastúpenej D.. E. R., I., I. P. so sídlom F... XX, XXX XX R. P., v konaní o zaplatenie náhrady škody a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.157,64 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/7/2018-120 zo dňa 20. 11. 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody ako aj vydania bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 4.157,64 €, a to na tom skutkovom základe, že sestra žalobcu - žalovaná mala vo svojom užívaní Q. W. XXXX, R. M. XXXXX, L.: R. (ďalej v texte „traktor“), ktorý je podľa tvrdenia žalobcu v jeho výlučnom vlastníctve. Žalobca tvrdil, že v dedičskom konaní vedenom pred Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 4D/279/2016 po nebohom D. T. - otcovi strán sporu sa žalovaná ústne zaviazala vydať a vrátiť traktor žalobcovi, k čomu však došlo až na základe jeho výzvy zo dňa 07. 04. 2017, a to dňa 24. 04. 2017, pričom traktor žalovaná odovzdala v zlom technickom stave, v dôsledku čoho žalobca vykonal fyzickú ohliadku traktora a zistil na ňom vady a poškodenia v celkovej výške 907,64 €. Uvedená suma mala pozostávať z úhrady na nákup náhradných dielov vo výške 707,64 € a sumy 200,- €, ktorou si žalobca ohodnotil stratu času, ktorú venoval oprave traktora. Keďže žalovaná odovzdala žalobcovi traktor až 24. 04. 2017, žalobca si zároveň od žalovanej uplatňoval aj vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 3.250,- € ako násobok sumy 250,- € x počet 13-tich mesiacov, ktorú sumu, t. j. sumu 250,- € mesačne považoval za obvyklú cenu nájmu za obdobný traktor v poľnohospodárskej výrobe.
2. Okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol a na základe vykonaného dokazovania mal za to, že žaloba nie je dôvodná ani v rozsahu nároku na náhradu škody a ani v rozsahu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd aplikujúc ust. § 420, 451 Občianskeho zákonníka v spojení s § 659 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol na základe ním zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia nasledovne :
3. Okresný súd mal za preukázané, že začiatkom roka 2008 žalobca opustil spoločnú domácnosť rodičov a sestry a odsťahoval sa do bytu vo R. P., pričom traktor, ktorý je v jeho vlastníctve ponechal v užívaní svojho nebohého otca D. T.. Od začiatku roka 2008 až do jeho smrti dňa XX. XX. XXXX na traktore jazdil výlučne otec žalobcu, ktorý sa o tento traktor staral, uhrádzal všetky náklady na jeho opravy a vykonával s ním i technické prehliadky. Pokiaľ žalobca tvrdil, že traktor ponechal otcovi za tým účelom, aby si on mohol pre svoje potreby zvážať drevo, okresný súd bol názoru, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, uvedené tvrdenie nepreukázal. Žalovaná ako aj svedkyňa - matka žalobcu a žalovanej na pojednávaní uviedli, že keď žalobca opustil spoločnú domácnosť, nijakým spôsobom nevymedzil, na aký účel sa má traktor používať, pričom sám žalobca na pojednávaní uznal, že neurčil, na akú dobu ponecháva traktor v užívaní otca a nedohodli sa ani na odplate za toto užívanie, ani sa nedohodli na tom, v akom stave mu má byť traktor vrátený.
4. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že žalobca sa o vyššie uvedený traktor nezaujímal do roku 2015, kedy začal stavať rodinný dom. Žalobca nepreukázal, koho vtedy žiadal o vydanie traktora. Otec žalobcu zomrel dňa XX. XX. XXXX a žalobca prvýkrát žalovanú vyzval na vrátenie traktora písomnou výzvou až dňa 07. 04. 2017, ktorá mu aj traktor vrátila a to dňa 24. 04. 2017. Naopak, v konaní bolo podľa okresného súdu preukázané, že traktor bol v užívaní otca žalobcu, ktorý na ňom jazdil a užíval ho až do svojej smrti, teda do XX. XX. XXXX. Po otcovej smrti až do vydania tohto traktora žalobcovi žalovanou dňa 24.04.2017 traktor nebol používaný, ktorú skutočnosť potvrdila žalovaná ale aj svedkyňa - matka žalobcu a žalovanej. Naviac žalobcovi podľa okresného súdu nič nebránilo, aby žalovanú vyzval na vrátenie traktora ihneď po otcovej smrti.
5. Bez ohľadu na vyššie uvedené okresný súd zároveň v odôvodnení rohodnutia konštatoval, že keďže žalobca nevymedzil účel, na aký sa má traktor používať, je irelevantné jeho tvrdenie, že na traktore jazdil otec žalobcu v prospech žalovanej, ktorá vykonávala činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka, obhospodarovala svoju pôdu a brala na ňu dotácie od H.. Pokiaľ teda žalobca chcel, aby traktor bol využívaný len na presne určený účel ( napr. zvážanie dreva jeho otcom ), mal si to zmluvne dohodnúť so svojím nebohým otcom, aké práce otec môže vykonávať na traktore a či len pre seba alebo aj pre tretie osoby vrátane žalovanej. Na základe týchto skutočností okresný súd dospel k záveru, že na strane žalovanej nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu, preto v tomto rozsahu žalobu zamietol. K výške žalovaného bezdôvodného obohatenia sa preto súd ani nevyjadroval a nevykonal dôkaz potvrdeniami samostatne hospodáriacich roľníkov J. E. a D. H., ktorými mala byť preukázaná obvyklá výška mesačného prenájmu traktora. Z totožného dôvodu súd nevykonal ani dôkaz rozhodnutím H. H.o dňa 01. 12. 2018, listinou z webovej stránky H. H. a dotazom na H. H. a ako aj z B. N. A..
6. Pokiaľ išlo o nárok žalobcu na náhradu škody, okresný súd aplikujúc ust. § 415 Občianskeho zákonníka vrátane ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka poukázal na to, že predmetný traktor bol od začiatku roka 2008 v užívaní otca žalobcu, ktorý na ňom jazdil a uhrádzal náklady na jeho údržbu a vykonával s ním technické prehliadky až do svojej smrti XX. XX. XXXX. Po jeho smrti bolo v konaní preukázané, že traktor užívaný nebol. Pokiaľ si teda žalobca voči žalovanej uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 907,64 €, ktorá mala vzniknúť tým, že žalovaná mu traktor vrátila v zlom technickom stave, okresný súd bol názoru, že žalobca nepreukázal, že by žalovaná spôsobila škodu. Žalovaná sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania, ktorým by porušila svoju zmluvnú zákonnú alebo generálnu prevenčnú povinnosť, pričom vzniknutá škoda nie je ani v príčinnej súvislosti s prípadným konaním žalovanej. Súd ďalej poukázal na to, že traktor, ktorý bol v užívaní otca žalobcu, mal v čase jeho vydania žalobcovi cca XX rokov s tým, že posledných 8 rokov na ňom jazdieval otec žalobcu, ktorý sa o traktor staral po technickej stránke a uhrádzal i náklady na jeho opravy. Žalobca sa počas celej doby o traktor nezaujímal, nepodnikal žiadne právne kroky na jeho vydanie a až do jeho vydania neuhradil žiadne náklady na jeho opravu. Sám žalobca uviedol, že sa o traktor začal zaujímať až potom, ako začal stavať rodinný dom v roku XXXX, kedy mu ho údajne žalovaná odmietla vydať. Následne sa rodinné vzťahy ešte zhoršili po otcovej smrti, kedy žalovaná s matkou sa ho snažili zo všetkého vydediť. S prihliadnutím na uvedené tvrdenia žalobcu sa žaloba žalobcu javila okresnému súdu ako účelová v úmysle vynahradiť si to, čo nezískal dedičským konaním po otcovi.
7. Na záver okresný súd poukázal v odôvodnení rozhodnutia na to, že žalobca žiadnym spôsobom nevymedzil, v akom stave má byť traktor vrátený, keď požiada o jeho vydanie. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v čase odovzdania traktora žalobcovi bol tento v zlom technickom stave, nefungovali mu brzdy, išlo o bežné opotrebenie vzhľadom na to, že sa jedná o poľnohospodársky
stroj, ktorý mal XX rokov a bol X rokov otcom žalobcu počas sezóny takmer každý deň využívaný na poľnohospodárske práce. Žalobca sa s otcom nedohodol na náhrade za opotrebenie veci v zmysle amortizácie (nie odplate), ktorú možno vyjadriť ako rozdiel v hodnote veci v čase prenechania do užívania a v čase jeho vrátenia, spôsobený jej bežným užívaním. Takýmto spôsobom sa dojednáva náhrada za opotrebenie pri zmluve o výpožičke, preto ak žalobca mal záujem si v budúcnosti uplatňovať nároky titulom za opotrebenie traktora, mal postupovať v zmysle § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd potom žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 907,64 € s príslušenstvom, pričom k výške škody sa následne nevyjadroval, keďže nebol splnený hmotnoprávny základ na jej uplatnenie ( protiprávne konanie žalovanej, existencia príčinnej súvislosti ) a dokazovanie pokladničnými dokladmi na č. l. 16 až 21 spisu z toho dôvodu nevykonal.
8. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“) v spojení s § 262 CSP a zároveň rozhodol i svedočnom v zmysle § 258 ods. 1 a 3 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa nestotožnil so skutkovými závermi okresného súdu spočívajúcimi v tom, že by žalobca užíval traktor spoločne so svojou rodinou až do začiatku roku XXXX, teda do času, kedy opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa do bytu vo R. P., nakoľko žalobca uvedený traktor nikdy nevyužíval, vždy sa predmetný traktor využíval pre potreby jeho sestry, teda žalovanej, ktorá má v užívaní poľnohospodárske pozemky a práve tieto obhospodarovala predmetným traktorom. V konaní bolo práve preukázané, že jeho otec jazdil na tomto traktore a obhospodaroval pôdu vo vlastníctve žalovanej. Opakovane zdôraznil, že potom ako mu bol traktor vrátený, vykonal opravu v celkovej výške 907,64 €, pričom opravu vykonal svojpomocne, preto aj táto sumu, ktorú si uplatňuje, je podstatne nižšia, ako by bola v prípade opravy v servise. Vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia len za obdobie, ktoré nepodliehalo premlčaniu a to napriek tomu, že tento traktor bol využívaný pre potreby žalovanej už od roku 2008, ktorú sumu však žalovaná neuhradila, preto bol nútený obrátiť sa na súd. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, táto vychádza z obvyklej ceny nájmu za užívanie podobného traktora a zdôraznil, že tento mohol prenajať i inej osobe a mať finančný osoh z tohto nájmu.
10. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že v konaní bolo jasne preukázané, že traktor bol využívaný od roku 2008, ako aj predtým, výlučne v prospech žalovanej, ktorá ho potrebovala na obhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov v jej užívaní. Potvrdil, že od začiatku roka 2008 na traktore jazdil výlučne jeho otec, a to až do jeho smrti, avšak tento ho už využíval pre potreby žalovanej. Súd preto nedôvodne uveril tvrdeniam žalovanej a svedkyni - matke žalovanej, že nijakým spôsobom nevymedzil, na aký účel sa má traktor používať. Naďalej tvrdí, že ho vymedzil tým, aby si otec mohol pre svoje potreby zvážať drevo. Dôkazy boli preto podľa žalobcu tendenčne vyhodnotené, nakoľko svedkovia potvrdili, že traktor sa využíval výlučne pre potreby žalovanej, preto malo byť jeho žalobe vyhovené v celom rozsahu, vrátane priznania náhrady trov konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že okresný súd rozhodol správne, preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Žalobca v odvolaní podľa nej neuvádza žiadne nové skutočnosti, tvrdenia, či dôkazy, pričom okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a žalobca sa v odvolaní zaoberal skutkovým stavom, ktorý je súdu známy z vykonaných dokazovaní, výsluchov účastníkov konania ako aj svedkov.
12. Krajský súd ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP včas podané odvolanie žalobcu prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.
13. Po preskúmaní odvolania a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd považuje jeho odôvodnenie za dostatočné a vyčerpávajúce reagujúc na všetky námietky žalobcu vznesené v priebehu konania, preto v zmysle § 387
ods. 2 CSP v podrobnostiach na jeho odôvodnenie odkazuje v bodoch 20. až 23., a len pre potvrdenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
14. Žalobca v odvolaní prioritne namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a to najmä vo vzťahu k tomu, za akým účelom bol traktor v čase, kedy nebol v jeho dispozícii užívaný. V tomto smere však okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie nielen výsluchom strán sporu, ale i svedkov. Okrem žalovanej, ktorá tvrdila, že v čase od roku 2008, kedy sa žalobca odsťahoval zo spoločnej domácnosti, na traktore jazdieval výlučne ich otec a ona mu len pomáhala, napr. so zapínaním náradia, ako aj pri prácach na poliach, aj svedok H. D. na pojednávaní uviedol, že na traktore jazdieval výlučne otec strán sporu a v čase, kedy už otec strán sporu nevládal robiť, tak poľnohospodárske plodiny im striekal aj iný roľník od nich z dediny. Nevedel sa vyjadriť k tomu, kto bol vlastníkom pozemkov, ktoré boli obhospodarované uvedeným traktorom, avšak o tento traktor sa podľa svedka staral výlučne otec strán sporu. Aj svedkyňa W. T. na pojednávaní potvrdila, že uvedený traktor užíval výlučne otec strán sporu, pretože on žalovanej šoférovať tento traktor ani nedovolil, bál sa, že ho pokazí. Výslovne uviedla, že kým otec strán sporu žil, práce na traktore vykonával on a potom tieto práce vykonával na traktore brat nebohého otca strán sporu. I svedok H. R. na pojednávaní potvrdil, že na uvedenom traktore jazdieval otec strán sporu. Ako svedkyňa bola vypočutá i matka strán sporu, ktorá potvrdila, že na uvedenom traktore, od kedy žalobca odišiel zo spoločnej domácnosti, jazdieval na traktore jej nebohý manžel, on sa o tento traktor staral a uhrádzal náklady na jeho opravy a údržby. Keď žalobca opustil spoločnú domácnosť, podľa svedkyne nepovedal, na aký účel má byť traktor využívaný, čo sa s ním môže, príp. čo nemôže robiť a vôbec nepovedal ani to, na akú dlhú dobu im ho ponecháva. Na traktore podľa svedkyne fyzicky pracoval len jej nebohý manžel a po smrti nebohého manžela ho už nikto neužíval. Pozemky im potom obhospodarovali roľníci, ktorých si najímali. Aj svedok O.. D. J. a svedok H. T. - brat nebohého otca strán sporu potvrdili, že uvedený traktor užíval a na ňom jazdil otec strán sporu, ktorý sa oň i staral.
15. Odvolací súd uznáva, že svedkovia potvrdili, že uvedeným traktorom sa obhospodarovali pozemky, ktoré boli aj vo vlastníctve žalovanej, ktorá okolnosť je však pre posúdenie nároku žalobcu, či už na náhradu škody alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, irelevantná. Okresný súd správne právne uzavrel, že keďže žalobca nevymedzil účel, na aký sa má traktor používať v čase jeho neprítomnosti v spoločnej domácnosti, sú okolnosti, ktoré nevylučovali, aby bol traktor užívaný aj v prospech žalovanej, ktorá vykonávala činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka, ktorá skutočnosť v konaní ani spornou nebola. Vykonávanie prác traktorom slúžilo celej rodine, čo potvrdila žalovaná aj svedkyňa - matka strán sporu, ktorá žila v spoločnej domácnosti s nebohým manželom a žalovaniu, ich dcérou. Okresný súd v tejto súvislosti dôvodne skúmal, na základe akého vzťahu zostal traktor v užívaní otca strán sporu a za akým účelom a v tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie. Nemal za preukázaný vznik záväzkovoprávneho vzťahu, na základe ktorého by vznikli práva a povinnosti medzi žalobcom a žalovanou. Dôsledne skúmal predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a vznik bezdôvodného obohatenia so záverom, že tieto naplnené neboli.
16. Žalobca však v odvolaní právne posúdenie veci napriek tomu, že ako odvolací dôvod poukázal i na ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP v konkrétnych súvislostiach nespochybnil, opakovane len tvrdil ním uvádzané skutočnosti o okolnostiach ponechania traktora v domácnosti jeho nebohého otca a žalovanej a o tom, v akom stave uvedený traktor mu bol vrátený. Ak teda žalobca v odvolaní poukazoval opätovne na ním dôvodne požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia resp. výšku náhrady škody, je nutné poukázať na skutkové a právne závery okresného súdu, ktorý výslovne konštatoval, že sa výškou, či už bezdôvodného obohatenia ale ani náhrady škody nezaoberal, nakoľko dospel ku skutkovému a právnemu záveru, že na strane žalovanej nedošlo k vzniku bezdôvodnému obohateniu a ani k vzniku zodpovednosti za škodu.
17. Vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia okresný súd dôvodne poukázal na ust. § 451 Občianskeho zákonníka a to, že záväzkovo-právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká len zo splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu, teda postihnutého, ako aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Na strane žalovanej však nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu, ak bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že traktor, za užívanie ktorého sa domáhal žalobca tzv. obvyklého nájomného, počas celej doby užíval jeho nebohý
otec a po jeho smrti už uvedený traktor užívaný nikým nebol. V konaní bolo preukázané, že žalobca síce prenechal traktor otcovi na bezodplatné užívanie, avšak nevymedzil dobu trvania výpožičky - jeho užívania a ani účel, na aký sa mal traktor využívať. Okresný súd dôvodne uzavrel, že medzi žalobcom a nebohým otcom žalobcu došlo len k tzv. nezáväznej výprose (prekarium). Žalobca tak mohol žiadať o vrátenie veci kedykoľvek od otca, kým žil. Medzi žalobcom a žalovanou záväzkovoprávny vzťah nevznikol. Neexistovala medzi nimi dohoda o užívaní traktora a po smrti otca strán sporu traktor už užívaný nikým, ani žalovanou, nebol, preto nemohlo na jej strane vzniknúť ani bezdôvodné obohatenie. Tvrdenie žalobcu o tom, že traktor mal byť používaný len aby si pre svoju potrebu mohol na ňom zvážať drevo jeho otec, zostalo v rovine tvrdenia.
18. Rovnako okresný súd aplikujúc ust. § 415 a § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka výslovne uzavrel, že na strane žalovanej nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, ktorá by odôvodňovala splnenie predpokladu pre vznik jej zodpovednosti za škodu a pokiaľ aj žalobca tvrdil, že na jeho strane došlo k majetkovej ujme z dôvodu opravy tohto traktora, okresný súd správne uzavrel, že táto škoda žalobcom tvrdená nie je v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovanej, ktorá predmetný traktor neužívala, nejazdila na ňom a ktorá sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania, ktorým by porušila svoju zmluvnú, zákonnú alebo generálnu prevenčnú povinnosť. I odvolací súd zdôrazňuje, že v čase, kedy bol žalobcovi traktor vydaný, tento mal približne XX. rokov, pričom posledných X rokov na ňom jazdieval pred svojou smrťou jeho nebohý otec, ktorý sa o traktor staral po technickej stránke a uhrádzal i jeho náklady na jeho opravy. Naopak žalobca sa o traktor nezaujímal, nepodnikal žiadne právne kroky na jeho vydanie až do roku 2015, kedy začal stavať rodinný dom. Žalobca sa však s otcom nedohodol na náhrade za opotrebenie veci v zmysle amortizácie, ktorú možno vyjadriť ako rozdiel v hodnote veci v čase prenechania do užívania a v čase jej vrátenia, takéto tvrdenie ani zo strany žalobcu nebolo uvádzané, teda ani preukazované, preto ak žalobca mal záujem si v budúcnosti uplatňovať nároky titulom za opotrebenie traktora, mal postupovať v zmysle § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka.
19. Okolnosť, že sa traktor využíval aj pre účely a potreby žalovanej, ktorá ho potrebovala na obhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov v jej užívaní, nemožno považovať za porušenie právnej povinnosti, zmluvnej povinnosti, príp. generálnej prevenčnej povinnosti zo strany žalovanej, ak traktor bol ponechaný zo strany žalobcu otcovi na užívanie a bol k dispozícii nebohého otca strán sporu, aby tento rozhodol, na aký účel, z akého dôvodu, kedy a akým spôsobom uvedený traktor užíval.
20. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a najmä hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa vyššie citovaného článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, príp. sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá strana sporu (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/403/2014 zo dňa 16. 12. 2015).
21. Odvolací súd preto uzatvára, že žalobca v odôvodnení len polemizuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, ktoré sú však podľa odvolacieho súdu vyvodené zo skutkového stavu a vykonaného dokazovania správne, teda odvolanie z dôvodu § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP nie je dôvodné, preto rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
22. Odvolací súd potvrdil i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania vrátane jeho rozhodnutia o svedočnom, napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo odvolaním napadnuté, avšak ide o výrok závislý (§ 367 ods. 2 CSP).
23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na ich náhradu. Úspešným bola v celom rozsahu žalovaná, preto odvolací súd rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).