Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-23-2019.pdf
PDF · 212.96 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobkyne: O. M., S.. XX.X.XXXX, M. V. XX, XXX XX Q., Š. J. V., zastúpenej JUDr. Peter Harakály, advokát, Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 00620157, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpenému SHM PARTNERS s. r. o., Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 47 235 616, o náhradu škody z ublíženia na zdraví s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10C/132/2007-751 zo dňa 4.10.2018, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej II. výrokovej časti, ktorou žalobe čiastočne vyhovel v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 4.387,28 eur.
Čiastočne mení rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej III. výrokovej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu škody, z titulu liečebných nákladov a vecnú škodu v sume 194,68 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 111,63 eur od 27.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 83,05 eur od 22.9.2008 do zaplatenia a zo sumy 146,35 eur od 27.10.2007 do 7.10.2008, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zostávajúcej zamietavej časti, ktorá nebola dotknutá jej zmenou v odvolacom konaní potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Mení rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej IV. výrokovej časti tak, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Súd konanie čiastočne zastavuje o sumu 7,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 22.09.2008 do zaplatenia. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu škody z ublíženia na zdraví v celkovej sume 8.461,94 eur, z toho bolestné v sume 3.895,- eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 06.02.2007 do zaplatenia, 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5.081,56 eur od 06.02.2007 do 10.03.2010, 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5.154,35 eur od 06.02.2007 do 26.09.2008, 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.497,05 eur od 01.05.2008 do 26.09.2008, 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 17.889,86 eur za sťaženie spoločenského uplatnenia od 06.02.2007 do 26.09.2008, 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5.275,17 eur od 01.05.2008 do 26.09.2008, zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia v sume 4.387,28 eur, liečebné náklady a vecnú škodu spolu v sume 179,66 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 23.04.2007 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 339,57 eur od 23.04.2007 do 06.05.2009. III. V prevyšujúcej časti žalobu čo do zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 4.387,27 eur, liečebných nákladov a vecnej škody v sume 99,60 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 23.04.2007 do zaplatenia, liečebných nákladov a vecnej škody v sume 111,63 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 27.10.2007 do zaplatenia, 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 146,35 eur od 27.10.2007 do 07.10.2008; liečebných nákladov a vecnej škody v sume 83,05 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 22.09.2008 do zaplatenia z a m i e t a . IV. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 28,76 %.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa podala na tento súd dňa 12.7.2007 žalobu voči žalovanému o zaplatenie náhrady škody z ublíženia na zdraví, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode zo dňa 5.12.2005, kedy utrpela ťažký úraz s následkami, ktoré u nej stále trvajú.
3. Pôvodným žalobným návrhom žiadala zaplatenie bolestného v sume 10.091,70 eur, sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 26.834,80 eur a nákladov spojených s liečením v sume 755,50 eur, čo spolu predstavovalo žalovanú sumu 37.682,- eur (predtým 1.135 210,- Sk) a k týmto sumám si uplatnila 9,5 % úrok z omeškania ročne za náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia od 6.2.2007 do zaplatenia a 9 % úrok z omeškania ročne za náhradu liečebných nákladov od 23.4.2007 do zaplatenia. Po začatí konania žalobkyňa postupne jednak zobrala čiastočne svoje návrhy späť a jednak navrhla rozšírenie žalovaných nárokov, na základe čoho súd: 1/ uznesením z 3.11.2008 a s právoplatnosťou k 5.12.2008 konanie čiastočne zastavil čo do istiny za bolestné v sume 5.154,30 eur a čo do istiny za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 17.889,90 eur, ako aj čo do časti uplatneného 9,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 8.944,90 eur od 6.2.2007 do zaplatenia, 2/ na pojednávaní súdu dňa 3.11.2008 za prítomnosti zúčastnených strán súd uznesením pripustil zmenu žaloby a to rozšírením o ďalšie nároky, a to : o zaplatenie 8,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.497,- eur od 1.5.2008 do 26.9.2008, čo je suma 51,60 eur, o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 985,20 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškanie ročne od 1.5.2008 do zaplatenia, o zaplatenie 8,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 5.275,20 eur za sťaženie spoločenského uplatnenia od 1.5.2008 do 26.9.2008, čo je suma 181,80 eur, o ďalšie sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.130,20 eur bezúročne, o zaplatenie náhrady liečebných nákladov v sume 202,60 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 111,60 eur od 27.10.2007 do zaplatenia a zo sumy 91,- eur od 22.9.2008 až do zaplatenia a o zaplatenie 8,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 145,40 eur od 27.10.2007 do 7.10.2008 čo je suma 11,80 eur, 3/ uznesením z 16.4.2010 a s právoplatnosťou k 14.5.2010 konanie čiastočne zastavil čo do istiny 5.081,56 eur za bolestné a 476,30 eur za vecnú škodu a 4/ uznesením z 21.7.2014 a s právoplatnosťou k 12.8.2014 prvým výrokom konanie čiastočne zastavil o zaplatenie sumy 985,19 eur za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zaplatenie sumy 3.300,57 eur za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a s právoplatnosťou k 25.7.2014 druhým výrokom pripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni bolestné v sume 3.895,- eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 6.2.2007 do zaplatenia , 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5.081,56 eur od 6.2.2007 do 10.3.2010, 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5.154,35 eur od 6.2.2007 do 26.9.2008, 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.497,05 eur od 1.5.2008 do 26.9.2008, 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 17.889,86 eur za sťaženie spoločenského uplatnenia od 6.2.2007 do 26.9.2008, 8,5 % úrok z omeškanie ročne zo sumy 5.275,17 eur od 1.5.2008 do 26.9.2008, zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 8.774,55 eur a liečebné náklady a vecnú škodu spolu v sume 481,91 eur, ktorú tvorí: suma 279,26 eur spolu s 9 % úrokom z omeškanie ročne od 23.4.2007 do zaplatenia, 9 %- ný úrok z omeškania ročne zo sumy 339,57 eur do 23.4.2007 do 06.05.2009, suma 111,63 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 27.10.2007 do zaplatenia, 8,5 % - ný úrok z omeškania ročne zo sumy 146,35 eur od 27.10.2007 do 7.10.2008 a suma 91,02 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 22.9.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania. Ďalej súd konal a rozhodoval podľa poslednej pripustenej zmeny žaloby uznesením s právoplatnosťou k 25.7.2014 a to s prihliadnutím na predchádzajúce tri právoplatné čiastočné zastavenia konania z dôvodu postupných dobrovoľných úhrad uplatnených nárokov. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že ako účastníčka dopravnej nehody dňa 5.12.2005 utrpela ťažký úraz pri prechode cez vyznačený priechod pre chodcov a bola zrazená motorovým vozidlom značky Š.J. D. O.: Q.-XXXAU, ktoré viedla vodička L. R. a voči ktorej bolo uznesením Okresnej Prokuratúry v Poprade č. XPv X/XX z 31.3.2006 trestné stíhanie podmienečne zastavené a bola jej určená skúšobné doba v
trvaní 3 rokov. Za škodu spôsobenú na zdraví poškodenej žalobkyni zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla a to tak na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Obč. zák. ako aj na základe subjektívnej zodpovednosti podľa § 420 Obč. zák.. Keďže prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým došlo ku škode na zdraví u žalobkyne, mal so žalovanou poisťovňou v čase škodovej udalosti uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nároky žalobkyne na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté týmto poistením a žalobkyňa má priamy nárok voči žalovanému a to podľa § 4 ods. 2, písm. b/ a § 15 Zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4. Žalovaný vo svojich vyjadreniach ako aj na pojednávaniach so žalobou nesúhlasil a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Takisto namietal, že sa nedostal do omeškania so zaplatením žiadneho z doteraz dobrovoľne uhradených niektorých čiastkových nárokov, pretože tieto sumy boli žalobkyni vyplatené bez zbytočného odkladu po preukázaní ich dôvodnosti a správnosti vyčíslenia a u zostávajúcich žalovaných nárokov, ktoré sú predmetom konania a rozhodovania, tieto nemôžu byť uhradené skôr, než o nich rozhodne súd v tomto konaní, pretože ich neuznáva. Podľa žalovaného základné bolestné žalobkyni bolo vyplatené a ďalšie bolestné by jej bolo možné vyplatiť len v prípade nových položiek, čo je možné zistiť len znaleckým dokazovaním, keď to isté platí aj u zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a pokiaľ sa týka náhrady liečebných nákladov a vecnej škody, žalovaný dobrovoľne vyplatil len tie úhrady, ktoré podľa neho súviseli s úrazom. Žalovaný podľa svojho vyčíslenia žalobkyni vyplatil dokonca sumu naviac, než na akú jej vznikol nárok.
5. Aplikujúc ust. § 427 ods. 1, § 428, § 429, § 11, § 444, § 449 ods. 1 všetko Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1, 2 písm. a/, b/, § 15 ods. 1, § 15 ods. 6, 7, 8 všetko zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v spojení s § 2 ods. 1, 2, 3, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 4, 5, § 6 ods. 3, § 7 ods. 1 až 6, § 8 ods. 4 všetko zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný na základe znaleckého posudku X.. V. Č.. XX/XXXX spolu za 1.362,50 bodov pri hodnote jedného bodu 11,47 eur priznal žalobkyni nárok na bolestné v sume 15.627,88 eur. Dňa 22.9.2008 zaplatil žalobkyni náhradu za bolesť v sume 6.651,40 eur. Neskôr listom zo dňa 9.3.2010 jej oznámil, že vzhľadom na vyplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 22.9.2008 vo vyššej sume ako jej vznikol nárok, žalovaný časť z poskytnutej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.895,04 eur započítal na ďalšie plnenie náhrady za bolesť. Žalovaný súčasne dňa 9.3.2010 poskytol žalobkyni ďalšie plnenie náhrady za bolesť v sume 5.081,56 eur. V zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX X.. A. žalovaný priznal žalobkyni nárok na poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu za 1.530 bodov, teda pri hodnote jedného bodu 11,47 eur v celkovej sume 17.549,10 eur. Dňa 22.09.2008 poskytol žalobkyni ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 23.165,04 eur. Vzhľadom na vyplatenie náhrady vo vyššej sume ako vznikol žalobkyni nárok, žalovaný neskôr pri ďalšom plnení dňa 9.3.2010 časť poskytnutej náhrady v sume 3.895,04 eur započítal na žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu za bolesť, teda žalobkyni poskytol náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej výške 19.270,- eur (čo je o 1.720,09 eur vyššia suma ako suma určená znaleckým posudkom). Žalobkyňa si teda uplatnila na bolestnom sumu 15.627,88 eur a na sťaženie spoločenského uplatnenia 17.549,10 eur, spolu 33.176,98 eur. Žalovaný jej zaplatil dňa 22.9.2008 sumu 6.651,40 eur na bolestnom a sumu 23.165,04 eur na sťaženie spoločenského uplatnenia. Na sťaženie spoločenského uplatnenia jej teda vyplatil o 5.615,94 eur viac. Z tejto sumy uplatnil započítanie na bolestné vo výške 3.895,- eur a dňa 9.3.2010 ďalej na bolestnom doplatil žalobkyni sumu 5.081,56 eur. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola vyplatená v celej výške, predmetom konania bola ešte nevyplatená čiastka z titulu bolestného v sume 3.895,- eur uplatnená v zmysle znaleckého posudku X.. V.. Túto čiastku žalovaný neuhradil, pretože kompenzoval náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú zrejme plnil na základe predchádzajúcich posudkov (nevyjadril sa k tomu).
6. Podľa § 581 ods. 1 prvá veta OZ započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, iba žeby išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Pod pohľadávkami z ublíženia na zdraví treba rozumieť všetky pohľadávky na náhradu škody, ktoré sú podľa zákona dôsledkom zodpovednosti za škodu na zdraví, teda napríklad bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, nie však nároky, ktoré sú síce dôsledkom škodnej udalosti, avšak ich
dôsledkom nie je ujma na zdraví. Tento zákaz však neplatí, ak ide o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Pojem „druh“ pohľadávky je pritom treba vykladať užšie. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, nakoľko žalovaný uplatnil námietku z titulu preplatku, resp. bezdôvodného obohatenia. Právo na náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sú samostatné nároky, teda je možné ich žalovať samostatne. Nakoľko započítanie v tomto prípade nie je možné, súd má za to, že žalobkyni nebolo uhradené na bolestnom 3.895,- eur (uplatnená suma 15.627,88 eur, uhradené 6.651,40 eur dňa 22.9.2008 a 5.081,56 eur dňa 9.3.2010).
7. Žalovaný vzniesol námietku premlčania voči žalobcom uplatnenému nároku na bolestné v sume 3.300,57 eur, pretože predmetný nárok bol v konaní uplatnený podaním žalobcu zo dňa 04.05.2010, teda až po uplynutí premlčacej lehoty (premlčacia lehota uplynula 12.10.2008 - 2 roky od vystavenia prvého posudku o bolestnom). Suma uplatnená z titulu bolestného vo výške 3.895,- eur bola uplatnená písomným podaním a to zmenou návrhu zo dňa 3.5.2010, ale znalecký posudok bol žalobkyni doručený 22.12.2009. V danom prípade k premlčaniu podľa súdu prvej inštancie nedošlo predovšetkým v zmysle § 106 ods. 2 veta za bodkočiarkou Obč. zák. Tiež je potrebné poznamenať, že k nemu nedošlo ani na základe § 112 Obč. zák., nakoľko žalobkyňa si právo na náhradu škody uplatnila podanou žalobou a v konaní riadne pokračovala, takže premlčacia doba spočívala.
8. Podľa citovaného § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Z daného ustanovenia definujúceho sťaženie spoločenského uplatnenia je podľa súdu prvej inštancie možné vyvodiť, že pod ním treba rozumieť vylúčenie alebo obmedzenie účasti poškodeného v jednotlivých oblastiach jeho života, t. j. na jeho plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote a tiež sťaženie alebo priamo znemožnenie výkonu a voľby povolania a zamestnania. Aj keď znalec v kontrolnom znaleckom posudku skonštatoval z odborného hľadiska, že zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je na mieste, súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní v zmysle citovaného § 2 ods. 2 bral do úvahy aj ďalšie kritériá. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v súdenom prípade sa dôsledky poškodenia zdravia žalobkyne v dôsledku úrazu výraznejšie prejavili na dovtedajšom spôsobe jej života. Predovšetkým tejto bol spočiatku znemožnený výkon tej práce, ktorú vykonávala pred úrazom, následne mohla byť zamestnaná naďalej len vďaka ústretovému prístupu jej zamestnávateľa, ktorý jej vytvoril k tomuto špecifické podmienky tak ako uviedla na pojednávaní. V dôsledku zníženej citlivosti úrazom postihnutej pravej hornej končatiny, jej hybnosti a poklesu sily v nej je žalobkyňa „postihnutá“ aj vo svojom osobnom živote pri výkone niektorých domácich prác, záujmoch, športe (čo sa prejavilo aj na jej psychike) ako to bližšie ozrejmila ona aj svedkovia vo svojich výpovediach a musela sa naučiť niektoré úkony, ktoré dovtedy vykonávala pravou rukou, vykonávať druhou rukou alebo jej bolo úplne znemožnené ich vykonávať. S ohľadom na uvedené dôsledky na pracovný a osobný život žalobkyne súd považoval za opodstatnené, primerané a spravodlivé priznať žalobkyni zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona o 25 %, t.j. v sume 4.387,28 eur, zohľadniac konkrétne nepriaznivé dôsledky úrazu na jej zdravotný stav, ktoré sa prejavili v sťažení jej pracovného uplatnenia (priznaná invalidita vo výške 60 %) a komplikáciami v jej osobnom živote, najmä pri výkone domácich prác, nákupov, záľub, nevyhnutnosti upravovať oblečenie na mieru, vzhľadom na oslabenú pravú ruku a kratšiu nohu, považujúc ich za dôvody hodné osobitného zreteľa. V prevyšujúcej časti ohľadne uplatneného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd žalobu zamietol.
9. Po posledných vzájomných vyjadreniach sporových strán (vyjadrenie žalovaného zo dňa 6.6.2018, zo dňa 19.6.2018, zo dňa 10.7.2018 a žalobkyne zo dňa 25.6.2018), v ktorých žalovaný vyšpecifikoval pokiaľ ide o liečebné náklady a vecnú škodu vyplatené položky a žalobkyňa ustálila požadované sumy nasledovným spôsobom - po čiastočnom späťvzatí o sumu 7,97 eur, ohľadne ktorej sumy sa pomýlila, predstavuje celková požadovaná suma 473,94 eur a pozostáva zo sumy 279,26 eur (96,76 eur za lieky, 82,93 eur za rehabilitačnú pomôcku, ktorú si žalobkyňa zakúpila na cvičenie kolien po úraze - rotoped a 99,60 eur za poškodený mobilný telefón). Z tejto sumy súd prvej inštancie žalobkyni priznal sumu 179,66 eur (96,76 eur za lieky, ktoré užívala na kosti, uplatnené listom zo dňa 29.3.2007 a 82,93 eur za rotoped uplatnené listom zo dňa 29.3.2007
- doklad č. 46, čl. 35) a nepriznal jej sumu 99,60 eur za mobilný telefón, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázala nadobudnutie tohto mobilného telefónu a jeho cenu. Podľa oznámenia spoločnosti J. V. L..V.. zo dňa 18.5.2010 (čl. 390) žalobkyňa je paušálnym zákazníkom uvedenej spoločnosti od 19.6.2003, dodatok k zmluve o pripojení na mobilný telefón V. L. uzatvorený však nemá. Z tohto dôvodu nie je možné odpovedať na otázku o hodnote spomínaného mobilného telefónu. Žalobkyňa sama uviedla, že predmetný mobilný telefón jej neposkytol mobilný operátor v rámci akcie, ale kúpila ho v predajni. Mobilný operátor na výzvu súdu v odpovedi zo dňa 20.7.2018 (čl. 739) uviedol, že ak bol mobilný telefón predaný bez viazanosti na niektorom z predajných miest, informáciu o predajnej hodnote mobilného zariadenia nevedia zistiť, nakoľko predajne sú samostatné právne subjekty. Nepreukázala preto v podľa súdu prvej inštancie ýšku škody v čase dopravnej nehody, sporová strana musí svoje tvrdenia preukázať, nie je možné argumentovať spôsobom, že „nie je dôvod jej neveriť.“ Ďalej uplatnená suma 473,94 eur pozostáva zo sumy 111,63 eur (89,04 eur - výživový doplnok, kde okresný súd poukazuje na vyjadrenie znalca v kontrolnom znaleckom posudku vzhľadom na ktoré tento nárok zamietol - bod 28. rozsudku; 3,65 eur za dopravu N. a 18,63 eur za dopravu vlastným motorovým vozidlom - pri doprave súd poukazuje na vyjadrenie znalca v kontrolnom znaleckom posudku, vzhľadom na ktoré tento nárok zamietol - bod 28. rozsudku ). Ďalej uplatnená suma 473,94 eur pozostáva zo sumy 83,05 eur, pred čiastočným späťvzatím 91,02 eur, ktorú tvorí suma 53,60 eur za liečebné procedúry poskytované v kúpeľoch N. N. na bankovanie a detoxikáciu - tu okresný súd poukazuje na vyjadrenie znalca v kontrolnom znaleckom posudku - bod 28. rozsudku, vzhľadom na ktoré tento nárok zamietol a suma 29,44 eur doprava N. + osobným motorovým vozidlom - tu súd poukazuje na vyjadrenie znalca v kontrolnom znaleckom posudku - bod 28. rozsudku, vzhľadom na ktoré tento nárok zamietol. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že za liečebné náklady a vecnú škodu súd celkovo žalobkyni priznal sumu 179,66 eur nakoľko mal zato, že predmetné lieky a výživové doplnky ako aj rotoped spĺňajú podmienky účelnosti podľa § 449 Občianskeho zákonníka, slúžili k obnoveniu alebo aspoň zlepšeniu zdravia poškodenej, pričom ani znalec v kontrolnom znaleckom posudku nevylúčil ich účelnosť; v prevyšujúcej časti súd žalobu ohľadne liečebných nákladov a vecnej škody zamietol.
10. Písomné podania o uplatnení zo strany žalobkyne a písomné podania o plneniach zo strany žalovaného - pred podaním žaloby:
- uplatnené 29.1.2007 (čl. 17) - bolestné v sume 308.000,- Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 546.000,- Sk, žalovaný odmietol plniť 6.2.2007 (čl. 20) ,
- uplatnené 29.3.2007 (čl. 23) - liečebné náklady a vecná škoda v sume 41.767,50 Sk = 1.386,43 eur, plnené 23.4.2007 (čl. 39) (liečebné náklady a vecná škoda 19.005,- Sk = 630,85 eur)
11. Písomné podania o uplatnení zo strany žalobkyne a písomné podania o plneniach zo strany žalovaného - po podaní žaloby (12.7.2007):
- uplatnené 12.10.2007 (čl. 110), plnené 6.10.2008 (čl. 157) (liečebné náklady a vecná škoda 146,35 eur)
- uplatnené 17.4.2008 (čl. 70, na základe lekárskeho posudku X.. H.)
- uplatnené 24.1.2008 (čl. 85), plnené 11.3.2008 (čl. 199) (liečebné náklady a vecná škoda 53,18 eur)
- uplatnené 16.9.2008 (čl. 98), plnené 22.9.2008 (čl. 125) (bolestné v sume 6.651,40 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 23.165,04 eur, liečebné náklady a vecná škoda v sume 134,44 eur)
- plnené 10.1.2008 (čl. 158) - jedná sa len o výzvu na upresnenie, nie o oznámenie plnenia
- plnené 9.3.2010 (čl. 369) (bolestné 8.976,60 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia mínus 3.895,04 eur, plnené 5.081,56 eur)
- uplatnené 14.4.2009 (tvrdené žalovaným na čl. 712), plnené 4.5.2009 (tvrdí žalovaný na čl. 428) - nebolo sporné, (liečebné náklady a vecná škoda 169,35 eur)
- plnené 10.6.2010 (čl. 509) (liečebné náklady a vecná škoda 169,35)
12. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie priznal žalobkyni v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove uplatnené úroky z omeškania pokiaľ ide o bolestné zo sumy 3.895,- eur vo výške 9,5 % ročne od 6.2.2007 (žalovaný odmietol plniť) do zaplatenia, 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5.081,56 eur od 6.2.2007 (žalovaný odmietol plniť) do 10.3.2010 (čiastočne plnené titulom bolestného podľa znaleckého posudku X.. V.), 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5.154,35 eur od 6.2.2007 (žalovaný odmietol plniť) do 26.9.2008 (čiastočné plnenie titulom bolestného podľa znaleckého posudku X.. H.Š.), 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.497,05 eur od 1.5.2008 (zmena žaloby, uplatnené 17.4.2008 s lehotou na plnenie 15 dní) do 26.09.2008 (čiastočne plnené), 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 17.889,86 eur za sťaženie spoločenského uplatnenia od 6.2.2007 (žalovaný odmietol
plniť) do 26.9.2008 (plnené), 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5.275,17 eur od 1.5.2008 (zmena žaloby, uplatnené 17.4.2008 s lehotou na plnenie 15 dní) do 26.9.2008 (čiastočne plnené); 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy liečebných nákladov a vecnej škody spolu v priznanej sume 179,66 eur od 23.4.2007 do zaplatenia (prvýkrát boli uplatnené 29.3.2007 a čiastočne plnené 23.4.2007), ako aj 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 339,57 eur od 23.4.2007 do 6.5.2009 (uplatnené 14.04.2009, plnené 4.5.2009).
13. Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení je teda podľa súdu prvej inštancie možné zhrnúť, že predmetom konania zostal žalobkyňou uplatnený nárok na bolestné v sume 3.895,- eur s príslušenstvom, nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % v sume 8.774,55 eur bez úrokov z omeškania a nárok na liečebné náklady a náhradu škody v sume 481,91 eur, ktorý pozostával z postupne uplatnených súm vo výške 279,26 eur s príslušenstvom, 111,63 eur s príslušenstvom a 91,02 eur s príslušenstvom. Pri poslednej uvedenej sume 91,02 eur s príslušenstvom došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby (výrok I.) o sumu 7,97 eur s príslušenstvom, takže predmetom konania zostala suma 83,05 eur s príslušenstvom. V dôsledku toho sa zmenila aj požadovaná suma za liečebné náklady a náhradu škody zo sumy 481,91 eur s príslušenstvom na 473,94 eur s príslušenstvom. Celkom teda si žalobkyňa uplatnila 13.143,49 eur. Žalobkyni bolo priznaných 3.895,- eur s príslušenstvom titulom bolestného, 4.387,28 eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 25 % a 179,66 eur s príslušenstvom titulom náhrady liečebných nákladov a vecnej škody (výrok II.) a v prevyšujúcej časti čo do uplatneného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 4.387,27 eur a náhrady liečebných nákladov a vecnej škody v sumách 99,60 eur s príslušenstvom, 111,63 eur s príslušenstvom a 83,05 eur s príslušenstvom bola žaloba zamietnutá (výrok III.).
14. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení a žalobkyni priznal náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v rozsahu 28,76 % (celková uplatnená suma 13.143,49 eur, suma 8.641,94 eur t.j. 64,38 % predstavuje úspech žalobkyne po odpočítaní jej neúspechu v sume 4.681,55 eur t.j. 35,62 % ).
15. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.
16. Žalobkyňa podala odvolanie proti výroku, ktorým jej návrh čiastočne zamietol, ako aj proti výroku o náhrade trov konania.
17. Žalobkyňa podala odvolanie v zmysle § 358, § 362, § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Žalovaný podané odvolanie odôvodňuje ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla nasledovné: ,,Žalobou zo dňa 10.7.2007 bolo uplatnené právo na náhradu škody z titulu bolestného s prísl., z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia s prísl., z titulu 50% zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, titulom nákladov spojených s liečením a vecnej škody s prísl. Znalcovi X.. D.. A. bolo súdom zadané ohodnotiť náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Znalec v znaleckom posudku sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil na 1530 bodov, čo predstavuje výšku 17.549,10 eur (1530 b x 11,47 eur). Vychádzajúc z hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia znalcom X.. A. si žalobkyňa uplatnila právo na 50% zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., t. j. vo výške 8.774,55 eur. Súd rozsudkom žalovaného zaviazal na 25 % úhradu titulom práva na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, t. j. výške 4.387,28 eur, keď plne nezohľadnil u žalobkyni dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vznikli len a len v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a ktorá žalobkyni zanechala trvalé devastačné následky. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa pred úrazom bola zdravá so všestrannými záujmami. Bola vo výbornej fyzickej kondícii, športovala, bola vitálna, poskytovala iným energiu, nebola sociálne izolovaná. Bola sebestačná, nepotrebovala žiadnu pomoc od inej osoby. V príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou je žalobkyňa invalidná. Na základe rozhodnutia V. Q. Č.. XXX XXX XXXX zo dňa 5.1.2007 bola žalobkyňa uznaná za invalidnú. Má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 %. Listinnými dôkazmi, dôkazmi z medicínskeho hľadiska, znaleckými posudkami, ošetrujúcim lekárom, svedeckými výpoveďami boli v predmetnom konaní preukázané
dôvody hodné osobitného zreteľa. V konaní sa preukázalo, že zlepšenie trvalých následkov je vylúčené, je predpoklad k ich zhoršeniu. Utrpela veľmi ťažký úraz s devastačnými následkami (viď výpoveď ošetrujúceho lekára X.. H. na pojednávaní dňa 12.1.2009). Je odkázaná v mnohých činnostiach na pomoc inej osoby. Má ako praváčka nefunkčnú pravú ruku. Má obmedzenú hybnosť oboch kolien, deformáciu oboch predkolení. Má kratšiu končatinu, potrebuje chodiť s oporou. Má celkove obmedzený pohyb a každý nerovný povrch jej spôsobuje problémy. Má problémy s chôdzou. Má problémy pri vystupovaní, nastupovaní do dopravného prostriedku a preto je odkázaná na individuálnu prepravu. Je hendikepovaná vo všetkých oblastiach života. Je hendikepovaná v pracovnej oblasti, vo výbere zamestnania. Je hendikepovaná v športovej oblasti, v spoločenskej oblasti, v prácach v domácnosti, v možnosti prác na záhradke, vo svojich záľubách, v možnosti viesť motorové vozidlo, v možnosti sa obliekať ako sa obliekala. Je hendikepovaná v partnerskom živote. Je hendikepovaná zo zohyzdenie nôh a rúk po operáciách. Zmenila sa jej úplne povaha. Stratila svoje plány, túžby. Trpí bolesťami doposiaľ. Je sociálne izolovaná. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia plní v zmysle právnej úpravy satisfakčnú funkciu. V prípade mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia ide o odškodnenie, ktoré sa poskytuje len jednorázovo a ktorým sa tak majú jednorázovo kompenzovať všetky budúce strádania poškodeného. Výška odškodnenia preto musí rešpektovať jeho reparačný charakter a byť naplnením toho, že odškodnenie má slúžiť kompenzácii obmedzení plynúcich z poškodenia zdravia aj tak, aby skoršie často aj výraznejšie pociťovanie radosti a neskoršia strata možnosti tieto prežívať v dôsledku poškodenia zdravia mohli byť prinajmenšom čiastočne vynahradené, zmiernené niečím, čo poškodenému môže naopak privodiť potešenie alebo radosť. Súd prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci samej nevyhodnotil plne dôvody hodné osobitného zreteľa preukázané vykonaným dokazovaním. Nezohľadnil, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia plní v zmysle právnej úpravy satisfakčnú funkciu. Nebral do úvahy, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo a ktorou sa majú jednorázovo kompenzovať všetky budúce strádania poškodeného ako i to na čo má toto odškodnenie poškodenému slúžiť. Nevychádzal plne zo zákonného ustanovenia § 5 ods. 5 zákona číslo 437/2004 Z. z. Preukázané mimoriadne závažné okolnosti žalobkyňu nepochybne diskvalifikujú1 a v zásadnej miere jej znemožňujú uplatnenie vo všetkých sférach života, čo súd nedostatočne zhodnotil, čo považujeme za nesprávne posúdenie veci. Žalobkyňa písomnými podaniami (z 29.3.2007, z 12.10.2007, 24.1.2008, 16.9.2008) na základe ustanovenia § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), § 4 ods. 2 zákona číslo 381/2001 Z. z., si uplatnila právo na náhradu škody z titulu nákladov spojených s liečením a vecnú škodu. Svoje nároky uplatnené v zmysle § 449 ods. 1 OZ preukázala relevantným spôsobom, preukázala listinnými dôkazmi. Žalobkyňa má právo na náhradu škody za zničený mobil v zmysle § 442 OZ, ako i na základe § 4 ods. 2 písm. b/ zákona číslo 381/2001 Z. z. Zničený mobil bol žalobkyňou predložený na pojednávaní k nahliadnutiu, t. j. škodu preukázala. Jedná sa o mobil značky V. L. XX, ktorý žalobkyňa nadobudla v roku 2003, Jeho úplné zničenie žalobkyňa preukázala na pojednávaní dňa 2.2.2009, ako i na pojednávaní 14.6.2018. Tvrdenie súdu nemá oporu v citovaných ustanoveniach a nemá oporu ani v oznámení od spoločnosti J., ktorá nevedela určiť cenu tohto druhu mobilu. Súd nepriznal právo na náhradu škody z titulu nákladov spojených vo výške 111,63 s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 27.10.2007 do zaplatenia. Táto suma pozostáva z týchto súm: 89,04 eur + 3,65 eur + 18,93 eur. Žalovaný neuhradil výživový doplnok za 86,30 eur, ktorý žalobkyni odporučil ošetrujúci lekár X.. H., ktorý žalobkyňu opakovanie niekoľkokrát operoval. Dôvodom odporučenie na tento výživový doplnok bolo to, že žalobkyni sa nevytváral v kostiach tzv. „kalus" medzi zlomeninami. Výživový doplnok mal za účel urýchlenie vytvorenia kalusu. Uvedené potvrdila žalobkyňa na pojednávaní dňa 14.6.2018. Liečba týmto výživovým doplnok, odporúčaným ošetrujúcim lekárom, a nie svojvoľnou úvahou bola jednoznačne spojená s cieľom navrátiť zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky choroby, dôsledky utrpeného úrazu. Čiastka 3,35 eur spočíva v neuhradení ciest vykonaných za účelom vyšetrenie žalobkyne u gastroenterológa (doklad č. XX na 60,- Sk), cesta za účelom odberu krvi u gastroenterológa vo výške 50,- Sk (doklad č. XX), celkove 110,- Sk (3,65 eur). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou utrpela veľmi ťažký úraz (výpoveď X.. H., výpovede znalcov). Vykonaným dokazovaním, výsluchom žalobkyne na pojednávaní dňa 2.2.2009, bolo preukázané dôvodné použitie taxislužby na prepravu, ako i motorovým vozidlom poškodenej (pohybovala sa s 2 barlami, má oslabenú pravú ruku, kratšiu nohu, oslabené nohy, ktoré nie sú tak ohybné ako za normálneho stavu, prekonala 8 operácii ruky a nôh, má problémy so psychikou a pod.). Dôvod návštev iných lekárov z titulu čoho si uplatnila právo na náhradu škody titulom prepravy bolo preukázané výpoveďou žalobkyne, ako lekárskou správou zo dňa 8.11.2016, ktorá ako listinný dôkaz bola súdu predložená. Je potrebné uviesť, že potreba návštev iných lekárov nebola svojvoľná. Potreba návštev lekárov špecialistov bola a je dôvodná, lebo v súčinnosti s liečením ťažkých následkov po úraze
bola žalobkyňa postihnutá zápalmi rôznych orgánov. Následné užívanie liekov ordinovaných lekármi jej spôsobovali vedľajšie účinky. Zápal pečene si vyžiadal jednoznačne liečbu u gastroenterológa. Žalovaný neposkytol plnenie za cesty absolvované žalobkyňou na vyšetreniach absolvovaných u kardiológa, u gastroenterológa, u ošetrujúceho lekára vo výške 18,93 eur. Takýto spôsob prepravy (motorovým vozidlom, N. službou), čo zabezpečilo zlepšenie komfortu ťažko poškodenej, podľa súdnej praxe sa považuje za účelne vynaložené náklady spojené s liečením v širšom slova zmysle, čo vyplýva aj z § 13 zákona číslo 576/2004 Z. z. Z citovaného ustanovenia § 13 zákona číslo 576/2004 Z. z. vyplýva, že žalobkyňa má právo aj na služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Za účelne vynaložené liečebné náklady sú teda aj náklady na prepravu. Citované ustanovenie nezakazuje, aby prevoz poškodeného bol uskutočnený aj iným dopravným prostriedkom ako je sanitné vozidlo. Uvedené skutočnosti preukazujú, že náklady vynaložené vo výške 111,63 € s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 27.10.2007 do zaplatenia boli vynaložené žalobkyňou a boli vynaložené účelne. Viď aj ustanovenie §13 zákona 576/2004 Z. z., právny názor vyslovený súdmi.
19. Súd nepriznal právo na náhradu škody uplatnených z titulu nákladov spojených s liečením dňa 16.9.2008 vo výške 83,05 eur s 8,5 % ročným úrokom od 22.9,2008 do zaplatenia. Uvedená suma pozostáva: z 53,60 eur + 10,62 eur + 18,82 eur. Listom zo dňa 16.9.2008 bola uplatnená škoda titulom nákladov spojených s liečením pod bodom A, B, C celkove vo výške 6.792,- Sk s prísl. Správne (po odstránení j chyby v počítaní) ide o sumu 6.552,- eur. Predmetné právo na náhradu škody bolo na súde uplatnené písomným podaním návrhom na zmenu návrhu zo dňa 23.9.2008. Uplatnením pod bodom A bola požadovaná škoda za nákup liekov a zdravotných pomôcok (pol č. 1-10 z prílohy) vo výške 3.570,- Sk žalovaná uhradila (viď jej list zo dňa 22.9.2008) 1.955,- Sk žalovaná neuhradila sumu 1.615- Sk (53,60 eur). Žalovaný odmietol uhradiť 53,60 eur za liečebné procedúry poskytnuté žalobkyni v kúpeľoch N. N.. Procedúry (bankovanie a detoxikáciu) boli zakúpené žalobkyňou na odporučenie odborníkom pri absolvovaní rehabilitácie, čo malo prispieť k uvoľneniu svalstva a detoxikáciou k očisteniu organizmu po množstve užívaných liekov. Objednanie uvedených liečebných procedúr nebolo svojvoľné. Žalobkyňa aj v tomto prípade postupovala v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona číslo 576/2004 Z. z. Doporučenou liečbou zdravotného stavu sa snažila navrátiť zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu zdravotného stavu ako i o snahu zmierniť prejavy a dôsledky choroby, dôsledky utrpeného úrazu. Veď pri každom poškodení zdravia je cieľom poškodeného predĺžiť si život. Uplatnenie po bodom B bola uplatnená škoda spojená s cestovnými nákladmi za dopravu taxi službou (bločky pol č. 11-19) vo výške 570,- Sk žalovaný neuhradil 320,- Sk (10,62 eur).
20. Žalovaný neposkytol plnenie vo výške 10,62 eur za cesty vykonané N. službou za účelom návštevy lekára a vybavením vecí na V. Q. potrebných z dôvodu vzniku poškodenia zdravia následkom dopravnej nehody, Uplatnenie pod bodom B bola požadovaná škoda za prepravu motorovým vozidlom ev. č. Q. XXX M. za najazdených 954 km, a to vo výške 2.412,- Sk žalovaná poskytla úhradu len za 730 km dňa 22.9.2008 1.845,- Sk žalovaný neuhradil cesty za 224 km vo výške 567,- Sk (18,82 eur) a to v rozpore s ustanovením § 449 OZ. Žalovaný neuhradil prepravu motorovým vozidlom vo výške 18,82 eur.
21. Žalobkyňa zastáva názor, že plne preukázala právo na náhradu škody z titulu nákladov vynaložených na liečenie vo výške 111,63 eur s 8,5 %, od 27.10.2007 do zaplatenia, ako i právo na náklady vynaložené na liečenie vo výške 83,05 eur s 8,5 ročným úrokom z omeškania od 22.9.2008 do zaplatenia. Uvedené náklady boli žalobkyňou skutočne vynaložené a boli vynaložené účelne. Všetky náklady preukázané žalobkyňou (lieky predpísané, doporučené lekárom, náklady za recept, absolvovanie ciest za účelom odborných vyšetrení na ktoré bola žalobkyňa vyslaná lekármi a nie svojvoľne, sú tými nákladmi, ktoré spadajú pod zákonnú úpravu ust. § 449 ods. 1 OZ, lebo ich účelom bola obnova zdravia, zlepšenie zdravia, zmiernenie bolesti, zvýšenie zdravotnej pohody.
22. Súd v III. výroku rozsudku nepriznal 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 146,35 eur od 27.10.2007 do 7.10.2008. Rozhodnutie súdu nemá právne opodstatnenie v ustanovení vil ods. 6,7 zákona číslo 381/2001 Z. z. v platnom znení, ako i v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa právo na náhradu škody z titulu nákladov spojených s liečením si uplatnila písomným podaním zo dňa 12.10.2007 celkove vo výške 257,99 eur (7.772,50 Sk). Žalovaný neplnil a tak žalobkyňa zmenou návrhu zo dňa 23.9.2008 si uplatnila predmetnú sumu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 27.10.2007 do zaplatenia. Žalovaný čiastočne poskytol plnenie vo výške 146,35 eur (4.409,- Sk) až dňa 7.10.2008. Žalobkyňa písomným podaným zo dňa 24,10.2008 v časti úhrady 4.409,- Sk zobrala žalobu späť. Právo žalobkyne na ročný úrok z omeškania zo sumy 146,35 eur od 27.10.2007 do 7.10.2008 je dané, lebo
žalovaný ako poisťovateľ porušil povinnosť vyplývajúca mu z § 11 ods. 6,7 zákona číslo 381/2001 Z. z., ako i z ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. Nie je dôvod, aby žalobkyni nevzniklo právo na 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 146,35 eur (4.409,- Sk) od 27.10.2007 do 7.10.2008 vzhľadom na čas plnenia žalovaným , čím žalovaný porušil ustanovenie §11 ods. 6, 7 zákona číslo 381/2001 Z. z. a ustanovenie §517 Občianskeho zákonníka žalovaným.
23. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zákonníka do omeškania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poisťovateľ sa s plnením tejto konkrétnej peňažnej povinnosti v prípade jej neplnenia riadne a včas dostane do omeškania bez ohľadu na to, či zašle alebo nezašle oznámenie v zmysle § 1 ods. 6 písm. a/, b/ zákona číslo 381/201 Z. z. Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia nezaniká povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, ktorá mu oprávnene patrí a túto náhradu plniť riadne a včas. 24. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že základným kritériom posudzovania a rozhodovania o práve na náhradu trov konania je kritérium úspechu strany v konaní, ktoré sa uplatňuje vo vzťahu k zásade zodpovednosti strany za výsledok konania. Toto kritérium a hodnotenie úspechu strany v konaní však nie je možné posudzovať mechanicky len spočítaním súm, ktorých sa žalobca v konaní domáhal a porovnaním ich súčtu so sumou, ktorá bola v konečnom dôsledku žalobcovi v meritórnom súdnom rozhodnutí prisúdená. V každom konaní je totiž potrebné prihliadnuť predovšetkým na to, Čo je predmetom konania, akých nárokov sa žalobca domáha, či ide o nároky samostatné, ktoré je možné žalobou uplatňovať v osobitnom konaní. Tiež je potrebné prihliadať na celý priebeh konania, na dôvody zmeny predmetu konania, ďalej na dôvody, ktoré viedli k zmene predmetu konania ako aj na všetky s tým súvisiace podstatné okolnosti. 25. Konaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že žaloba čo do právneho základu v celom rozsahu bola podaná dôvodne. Len konanie žalovaného bolo dôvodom podania žaloby. Žaloba bola podaná dôvodne a výška plnenia závisela len od posúdenia súdu. V danom prípade mal okresný súd aplikovať základné princípy civilného sporového konania vyjadrené v úvode Civilného sporového poriadku. V predmetnej právnej veci nie je dôvod pri posúdení náhrady trov konania vychádzať z ustanovenia § 255 ods. 2. Okresný súd mat vyhodnotiť výsledok konania ako plný úspech žalobkyne a priznať žalobkyni právo na plnú náhradu trov konania.“
26. Žalovaný v podanom odvolaní napadol výrok rozsudku, ktorým ho zaviazal uhradiť žalobkyni zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 4.387,28 eur, ako aj výrok o náhrade trov konania.
27. Žalovaný v podanom odvolaní uviedla nasledovné: ,,V zmysle vykonaného dokazovania žalobkyni vznikol nárok na poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle znaleckého posudku Č..XX/XXXX X.. A. spolu za 1.530 bodov, teda pri hodnote 1 bodu 11,47 eur v celkovej sume 17.549,10 eur. Žalovaný však dňa 22.9.2008 poskytol žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 23.165,04 eur, teda v sume o 5.615,94 eur vyššej ako je suma nároku vzniknutého žalobcovi.
28. Žalovaný v konaní opakovane uplatňoval vyššie uvedený preplatok na náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia ako obranu voči žalobkyňou uplatňovaným nárokom, teda aj voči nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia totižto nie je samostatným nárokom ale súčasťou nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia pozostávajúceho z nároku na základné odškodnenie na základe lekárskeho respektíve znaleckého posudku a z nároku na zvýšenie základného odškodnenia na základe rozhodnutia súdu. Z uvedeného dôvodu ak žalobkyni vznikol po poskytnutí náhrady základného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia preplatok, suma uvedeného preplatku musí byť zohľadnená pri priznaní zvýšenia základného odškodnenia rozhodnutím súdu, respektíve suma preplatku vzniknutá poskytnutím vyššej sumy základného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť posúdená ako čiastočná úhrada zvýšenia základného odškodnenia. Súd však pri svojom rozhodnutí o zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia uvedeným spôsobom nepostupoval, námietkou žalovaného o preplatku na základom odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia a o uplatnení sumy preplatku ako obrany voči žalobkyňou uplatňovaného nároku na zvýšenie základného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vo svojom odôvodnení nezaoberal ani sa s ňou
nevysporiadal. Takýto postup súdu je absolútne neprijateľný, nezákonný a protiústavný, pretože súd má povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, tak aby bolo zrozumiteľné a presvedčivé a prispievalo k posilňovaniu zásady právnej istoty, inak má rozhodnutie súdu znaky arbitrárneho či svojvoľného rozhodnutia a dochádza k porušeniu práva účastníka na súdnu ochranu.
29. Žalovaný súčasne poukazuje, že žalobkyňa v konaní podrobne opísala obmedzenia vzniknuté jej v dôsledku následkov zranení utrpených pri predmetnej dopravnej nehode. Žalobkyňa však v konaní neuviedla respektíve nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorá by mala charakter dôvodu hodného osobitného zreteľa odôvodňujúca zvýšenie základného odškodnenia. V zmysle ustálenej aplikačnej praxe súdov ako aj právnej úpravy, k zvýšeniu základného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia rozhodnutím súdu má dôjsť len v celkom výnimočných prípadoch a tieto skutočnosti musia byť preukázané aj inými dôkaznými prostriedkami ako je len výpoveď žalobcu či jemu blízkych osôb. Žalovaný nespochybňuje, že žalobkyni následky utrpených zranení spôsobujú obmedzenia v živote, avšak v konaní nebolo preukázané, že by jeho následky boli mimoriadne alebo neprimerane závažné v porovnaní s následkami u iných osôb s obdobnými zraneniami. Taktiež je potrebné poukázať, že žalobkyňa v čase pred predmetnou dopravnou nehodou nevynikala v žiadnej oblasti jej života (kultúrnom, pracovnom, športovom) nadpriemernou aktivitou alebo výsledkami, do jednotlivých oblastí jej života sa zapájala obvyklým spôsobom a v obvyklom rozsahu zodpovedajúcom aj veku žalobkyne, čo tiež nepreukazuje okolnosti hodné osobitného zreteľa v danom prípade. Zmena kvality života televízneho moderátora je výrazne horšia, pretože nemôže ďalej vykonávať svoje povolanie, zatiaľ čo účtovník môže svoje povolanie vykonávať naďalej bez obmedzení. Práve takéto skutočnosti pri porovnateľných zraneniach sú prípadným dôvodom na zvyšovanie základného odškodnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia televízneho moderátora, avšak nie sú dôvodom na zvyšovanie základného odškodnenia u účtovníka, pretože jeho neporovnateľnejšie menšie obmedzenie po úraze je už odškodnené základným odškodnením.
30. Z vyššie uvedeného je zjavné, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné z dôvodu absencie riadneho a náležitého odôvodnenia. Súd sa totižto v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal so zásadnými námietkami vznesenými žalovaným (námietka zastavenia konania v časti sumy vyššej ako bol predmet konania, námietka ohľadom plnení poskytnutých žalovaným žalobcovi pred vydaním súdneho rozhodnutia...), odôvodnenie rozhodnutia obsahuje len stručné konštatovanie o dôvodnosti nárokov uplatňovaných v konaní žalobkyňou. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nie je možné vôbec zistiť, akými úvahami sa súd riadil pri rozhodnutí veci, na základe akých dôkazov rozhodol a ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré za nepreukázané. Takýto postup súdu je však absolútne neprijateľný, nezákonný a protiústavný, pretože súd má povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, tak aby bolo zrozumiteľné a presvedčivé a prispievalo k posilňovaniu zásady právnej istoty, inak má rozhodnutie súdu znaky arbitrárneho či svojvoľného rozhodnutia a dochádza k porušeniu práva účastníka na súdnu ochranu. Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia
31. Z uvedeného je zjavné, že súd vec nesprávne právne posúdil, najmä pokiaľ ide aplikáciu ustanovenia §5 ods.5 zák.č.437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a teda záver súdu o preukázaní skutočností odôvodňujúcich zvýšenie základného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnutím súdu o 25,00 % základného odškodnenia, čím bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm. h/ Civilného sporového poriadku“.
32. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že táto len opakuje tvrdenia už niekoľkokrát prezentované v súdnom konaní, pričom neuvádza nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie odškodného za sťaženie spoločenského uplatnenia.
33. Žalovaný súčasne poukazuje, že už súdom priznané zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je neprimerané vysoké vzhľadom na dokazovaním zistené obmedzenia spoločenského uplatnenia žalobkyne v dôsledku predmetnej dopravnej nehody. Žalobkyňa však podľa žalovaného v konaní žiadne sťaženie spoločenského uplatnenia odôvodňujúce maximálne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nepreukázala. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolanie žalobkyne v časti zamietnutia zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na najvyššiu možnú mieru (o 50%) podľa žalovaného nedôvodné.
34. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uvádza, že súd mal priznať žalobcovi náhradu škody za zničený mobilný telefón vo výške 99,60 eur. Žalovaný s uvedením tvrdením žalobkyne nesúhlasí. Žalobkyňa v konaní podľa žalovaného nedokázala preukázať hodnotu mobilného telefónu ku dňu dopravnej nehody, pričom nedokázala preukázať ani dátum kúpy a nadobúdaciu cenu mobilného telefónu. Žalobkyňa teda v konaní nepreukázala výšku vzniknutej škody a z uvedeného dôvodu súd nemohol vyhovieť jej nároku uplatnenému v konaní.
35. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že súd správne priznal náhradu škody za všetky položky nákladov vynaložených na liečbu zranení žalobkyne, ktorých súvis s dopravnou nehodou a taktiež účelnosť bola v konaní preukázaná a to najmä odborným posúdením jednotlivých položiek znalcom. Žalovaný opakovane poukazuje na skutočnosť, že úhrada liekov bez preukázania ich odporúčania ošetrujúcim lekárom, respektíve využívanie dopravy taxislužbou respektíve osobným motorovým vozidlom napriek možnosti využívať bezplatnú dopravu sanitným vozidlom v žiadnom prípade nemôžu byť účelne vynaloženými nákladmi na liečbu zranení žalobkyne súvisiacimi s dopravnou nehodou. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa žalovaného odvolanie žalobkyne v časti zamietnutia nákladov na liečenie nedôvodné.
36. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uvádza, že súd mal priznať žalobkyni 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 146,35 eur od 27.10.2007 do 7.10.2008. Žalovaný považuje uvedený záver žalobkyne za nesprávny. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uvádza, že na predmetný prípad sa má aplikovať ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka a nie ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z., pretože žalobkyňa si úrok neuplatňuje z dôvodu nesplnenia zákonnej povinnosti žalovaného v zmysle § 11 ods.6 a 7 zákona č. 311/2001 Z. z. ale z dôvodu omeškania žalovaného so splnením jeho povinnosti poskytnúť peňažné plnenie v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka.
37. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustanovení § 11 ods.6 až 8 zákona č. 311/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný poskytnúť poškodenému úroky z omeškania ak poisťovateľ riadne a včas neposkytol plnenie poškodenému, teda ak riadne a včas neukončil šetrenie poistnej udalosti a následne riadne a včas po skončení šetrenia neposkytol poistné plnenie poškodenému. Výšku úrokov z omeškania § 11 zákona č. 311/2001 Z. z. neupravuje ale odkazuje na § 517 Občianskeho zákonníka.
38. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného zrejmé, že ak žalovaný neposkytol žalobkyni poistné plnenie riadne a včas, teda riadna a včas v zmysle § 11 ods.6 a 7 zákona č. 311/2001 Z. z., žalovaný je povinný poskytnúť žalobkyni úroky z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka. Nejde teda podľa žalovaného o 2 samostatné prípady úrokov z omeškania ako to vo svojom odvolaní uvádza žalobkyňa ale len o navzájom sa doplňujúcu právnu úpravu úrokov z omeškania pre daný prípad nachádzajúcu sa v 2 rôznych právnych predpisoch.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa žalovaného odvolanie žalobkyne v časti výroku o zamietnutí 8,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 146,35 eur od 27.10.2007 do 7.10.2008 nedôvodné.
40. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uvádza, že súd jej mal priznať náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalovaný považuje uvedený záver žalobkyne za nesprávny.
41. Žalobkyňa odôvodňuje jeho nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % tým, že v predmetom prípade rozhodnutie o výške plnenia v celom rozsahu záviselo od úvahy súdu, pričom z uvedeného dôvodu nemal súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať zásadu úspechu v konaní. Žalovaný však s uvedeným záverom žalobkyne nesúhlasí a považuje ho za nesprávny.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa žalovaného odvolanie žalobkyne v časti výroku o náhrade trov konania nedôvodné.
43. Žalobkyňa vo svojom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedla, že dôvody, na ktorých žalovaný založil svoje odvolanie sú len účelové a preukazujú postoj poisťovateľa k oprávneným nárokom poškodeného.
44. Podľa žalobkyne v predmetnej právnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, a to listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní
preukázané, že žalobkyňa pred úrazom bola zdravá so všestrannými záujmami, aj so športovými aktivitami. Bola vo výbornej fyzickej kondícii, športovala, bola vitálne, poskytovala iným energiu, nebola sociálne izolovaná. Bola sebestačná, nepotrebovala žiadnu pomoc od inej osoby. Žila partnerským životom. V príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou je žalobkyňa invalidná. Na základe rozhodnutie V. Q. Č.. XXX XXX XXXX zo dňa 5.1.2007 bola žalobkyňa uznaná za invalidnú. Má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 %.
45. Listinnými dôkazmi, dôkazmi z medicínskeho hľadiska, znaleckými posudkami, ošetrujúcim lekárom, svedeckými výpoveďami boli v predmetnom konaní preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. V konaní sa preukázalo, že zlepšenie trvalých následkov je vylúčené, je predpoklad k ich zhoršeniu. Utrpela veľmi ťažký úraz s devastačnými trvalými následkami (viď výpoveď ošetrujúceho lekára X.. H. na pojednávaní dňa 12.1.2019), Je odkázaná v mnohých činnostiach na pomoc inej osoby. Má ako praváčka nefunkčnú pravú ruku. Má obmedzenú hybnosť oboch kolien, deformáciu oboch predkolení. Má kratšiu končatinu, potrebuje chodiť s oporou. Má celkove obmedzený pohyb a každý nerovný povrch jej spôsobuje problémy. Má problémy s chôdzou. Má problémy pri vystupovaní, nastupovaní do dopravného prostriedku a preto je odkázaná na invalidnú prepravu. Je hendikepovaná vo všetkých oblastiach života. Je hendikepovaná v pracovnej oblasti, vo výbere zamestnania. Je hendikepovaná v športovej oblasti, v spoločenskej oblasti, v prácach v domácnosti, v možnosti prác na záhradke, vo svojich záľubách, v možnosti viesť motorové vozidlo, v možnosti sa obliekať ako sa obliekala. Je hendikepovaná v partnerskom živote. Je hendikepovaná zo zohyzdenia nôh a rúk po operácii. Zmenila sa jej úplne povaha. Stratila svoje plány, túžby. Trpí bolesťami doposiaľ. Je sociálne izolovaná. Preukázané mimoriadne závažné dôvody hodné osobitného zreteľa žalobkyňou nepochybne diskvalifikujú a v zásadnej miere jej znemožňujú uplatnenie vo všetkých sférach života.
46. Žalovaný podľa žalobkyne účelovo nevyhodnotil tú skutočnosť, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia plní v zmysle právnej úpravy satisfakčnú funkciu. V prípade mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia ide o odškodnenie, ktoré sa poskytuje len jednorázovo a ktorým sa tak majú jednorázovo kompenzovať všetky budúce strádania poškodeného. Výška odškodnenia preto musí rešpektovať jeho reparačný charakter a byť naplnením toho, že odškodnenie má slúžiť kompenzácii obmedzení plynúcich z poškodenia zdravia aj tak, aby skoršie často aj výraznejšie pociťovanie radosti a neskoršia strata možnosti tieto prežívať v dôsledku poškodenia zdravia mohli byť prinajmenšom čiastočne vynahradené, zmiernené niečím, čo poškodenému môže naopak privodiť potešenie alebo radosť. Žalovaný podľa žalobkyne neberie do úvahy, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo a ktorou sa majú jednorázovo kompenzovať všetky budúce strádania poškodeného ako i to na čo má toto odškodnenie poškodenému slúžiť. Žalovaný svojim zdôvodnením podaného odvolania podľa žalobkyne nevychádzal plne o zákonného ustanovenia § 5 ods. 5 zákona číslo 437/2004 Z. z.
47. Žalovaný podal odvolanie k trovám konania. Odvolanie aj v tejto veci nemá podľa žalobkyne právne opodstatnenie, lebo je potrebné poukázať, že konaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že žaloba čo do právneho základu v celom rozsahu bola podaná dôvodne. Len konanie žalovaného bolo dôvodom podania žaloby. Žaloba bola podaná dôvodne a výška plnenia závisela len od posúdenia súdu. V danom prípade mal okresný súd aplikovať základné princípy civilného sporového konania vyjadrené v úvode Civilného sporového poriadku. V predmetnej právnej veci nie je podľa žalobkyne dôvod pri posúdení náhrady trov konania vychádzať z ustanovenia § 255 ods. 2. Okresný súd mal vyhodnotiť výsledok konania ako plný úspech žalobkyne a priznať žalobkyni právo na plnú náhradu trov konania.
48. Žalobkyňa vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu opätovne poukázala, že rozsah a závažnosť zranení, ktoré žalobkyňa v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou utrpela je preukázaný v dostatočne vykonanom dokazovaní. Výnimočnosť utrpeného zranenia u žalobkyne bola jednoznačne preukázaná. Ošetrujúcim lekárom X.. H. (ktorý poškodenú na následky úrazu opakovane operoval) bolo preukázané, že žalobkyňa utrpela tak závažný úraz, že lekársky postup za účelom zhojenia následkov po úraze, nie je opísaný ani v medicínskej literatúre (viď výpoveď X.. H. na pojednávaní dňa 12.1.2009). Výnimočnosť spočíva aj v tom, že žalobkyňa pred úrazom praváčka, pre možnosť existencie v živote, bola nútená sa preorientovať na ľavú ruku, keďže pravá ruka je nefunkčná. To, že z činorodej vitálnej osoby plnej zdravia je žalobkyňa nútená pri mnohých činnostiach žiadať o pomoc inej osoby, že je sociálne izolovaná, že má obmedzený pohyb a každý nerovný terén jej spôsobuje nemalý problém, že nemôže chodiť po schodoch, že je jej znemožnený vstup (výstup) do dopravných prostriedkov, že
nemôže viesť motorové vozidlo, že nemôže žiť partnerským životom, atď., z účelového hľadiska žalovaný všetky ťažkosti zámerne zľahčuje a nepovažuje ich za mimoriadne následky.
49. Preukázané mimoriadne závažné okolnosti žalobkyňu nepochybne diskvalifikujú a v zásadnej miere ju znemožnili vo všetkých sférach života, znemožnili jej aj plniť si svoje túžby, koníčky ciele.
50. Nárok, ktorý je uplatnený žalobou z titulu nákladov spojených s liečením má právny základ v § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ustanovení § 4 ods. 2 písmena b/ zákona č. 382/2001 Z. z. v platnom znení, ktoré je podľa žalobkyne potrebné vykladať aj v súvislosti so všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako i s jednotlivými ustanoveniami zákona číslo 576/2004 Z. z. V ustanovení § 2 ods. 2 zákona číslo 576/2004 Z. z. je jednoznačne dané, že pri každom poškodení zdravia je cieľom predĺžiť život fyzickej osoby a toto ustanovenie je smerodajné aj pre nárok uplatnený žalobkyňou z titulu nákladov spojených s liečením v predmetnej právnej veci. Liečba sa definuje ako vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky choroby, dôsledky utrpeného úrazu (§ 2 ods. 10 zákona číslo 576/2004 Z. z.). Každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb s tým spojených a toto právo je zaručené každému (§ 11 zákona číslo 576/2004 Z. z.). Opakované tvrdenie žalovaného, že žalobkyňou uplatnené náklady spojené s liečením, a to tie, ktoré súd prvej inštancie ako účelne vynaložené nepriznal, nie sú nákladmi spojenými s liečením v zmysle § 449 ods. 1 Obč. zákonníka je podľa žalobkyne len tvrdením účelovým.
51. Námietka žalovaného v súvislosti s prepravou žalobkyne N. službou, osobným motorovým vozidlom je podľa žalobkyne taktiež neopodstatnená. Vykonaným dokazovaním (výpoveď žalobkyne) bola preukázaná nutnosť cestovania formou N., cestou použitia motorového vozidla. Náklady žalobkyňou vynaložené na prepravu (motorovým vozidlom, N. službou) na jednotlivé vyšetrenia boli vynaložené účelne, lebo zabezpečili žalobkyni, po tak ťažkom úraze zmiernenie bolesti, zlepšenie komfortu pri nútenom cestovaní. Takéto náklady aj podľa súdnej praxe sa považujú za účelne vynaložené náklady spojené s liečením v širšom slova zmysle, čo vyplýva aj z § 13 zákona č. 576/2004 Z. z.
52. Žalobkyňa v podanom odvolaní právo na úrok z omeškania plne odôvodnila. Toto právo žalovaný namieta, ale podľa žalobkyne bez relevantného zdôvodnenia. Žalobkyni vzniklo právo na požadovaný ročný úrok z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., pre porušenie povinnosti žalovaným (poistiteľom), ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 11 ods. 6, 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ako i v súčinnosti s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka.
53. Žalovaný vo svojej replike k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol, že žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa neuvádza žiadne nové argumenty či skutočnosti na podporu svojich tvrdení ale len opakuje už mnohokrát v konaní uvedené argumentácie. Žalovaný v dôsledku uvedeného opakovane poukazuje na skutočnosť, že súd správne priznal náhradu škody za všetky položky nákladov vynaložených na liečbu zranení žalobkyne, ktorých súvis s dopravnou nehodou a taktiež účelnosť bola v konaní preukázaná a to najmä odborným posúdením jednotlivých položiek znalcom. Žalovaný opakovane poukazuje na skutočnosť, že úhrada liekov bez preukázania ich odporúčania ošetrujúcim lekárom, respektíve využívanie dopravy taxislužbou respektíve osobným motorovým vozidlom napriek možnosti využívať bezplatnú dopravu sanitným vozidlom v žiadnom prípade nemôžu byť účelne vynaloženými nákladmi na liečbu zranení žalobcu súvisiacimi s dopravnou nehodou.
54. Žalobkyňa vo svojej duplike k replike žalovanej zhrnula svoje argumenty, ktoré uviedla v podanom odvolaní, resp. k vyjadreniu a replike k odvolaniu žalovaného.
55. Krajský súd v Prešove ak súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) súc pri tom viazaným skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobkyni zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 25 % v sume 4.387,28 eur a rovnako v tej časti III. výroku ktorou zostatok nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nad priznané zvýšenie o 25 % zamietol, je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť a v časť zamietavého III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie čiastočne v súlade s ust. § 388 CSP zmeniť a priznať žalobkyni v plnom rozsahu liečebné náklady a vecnú škodu s výnimkou uplatnenia škody za zničený mobilný telefón spolu s príslušným úrokom z omeškania. Taktiež je potrebné zmeniť prvoinštančný rozsudok ohľadom náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie a priznať žalobkyni ich náhradu v plnom rozsahu.
56. Odvolací argumentácia oboch strán sporu bola koncentrovaná na tvrdenie o nesprávnosti skutkového zistenia a nesprávnosti právneho posúdenia veci, čo malo zakladať odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP.
57. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí isť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov, ak je v hodnotení dôkazov logický rozpor, a to tak z hľadiska závažnosti, vierohodnosti, zákonnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
58. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho aj interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery; uvedené zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
59. Na základe týchto v odvolaniach uvedených odvolacích dôvodov posúdil odvolací súd relevantnosť v odvolaniach vymedzených tvrdení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
60. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalujúca strana vymedzuje subjekty predmet a obsah žalobu začatého konania. Právom žalujúcej strany je uplatniť na súde skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam, ktorý môže byť k jej prospechu. To, či bude v konaní úspešnou, závisí od toho, či sa štruktúra príčin a následkov, ktoré považuje za skutkový dôvod svojho nároku zhoduje so štruktúru príčin a následkov vyplývajúcich zo zákona, pri hrozbe premlčania aj od toho, či svoje právo uplatní včas.
61. Žalobkyňa utrpela dňa 5.12.2005 pri dopravnej nehode spôsobenej poistencom žalovaného ťažký úraz s trvalými následkami a následnou invaliditou. Z uznesenia Okresnej prokuratúry v Poprade č. XPV/X/XX-XX z 31.3.2006, ktorým bolo podmienečné zastavenie trestné stíhanie obvinenej L. R. pre trestný čin ublíženia na zdraví, jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa nijako, a to ani čiastočne, nezapríčinila túto dopravnú nehodu, ale tejto protiprávnej činnosti sa s nepriaznivými zdravotnými následkami pre žalobkyňu dopustila L. R., keď nedala prednosť svojim autom chodkyni - žalobkyni, v dôsledku čoho žalobkyňa utrpela početné poranenia s dobou liečenia najmenej 6 mesiacov. Žalobkyňa si od poisťovateľa škodcu (žalovaného) uplatnila viaceré nároky, okrem iného aj na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. a náklady spojené s liečením a vecnú škodu, ktoré sú predmetom tohto odvolacieho prieskumu.
62. Obaja odvolatelia ako žalobkyňa tak aj žalovaný nesúhlasili s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom výšky priznaného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, keď žalobkyňa sa domáhala maximálneho 50 %-ného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a žalovaný mal naopak za to, že nie je dôvod na žiadne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
63. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa dôsledky poškodenia zdravia žalobkyne v dôsledku úrazu výraznejšie prejavili na jej doterajšom spôsobe života, predovšetkým na znemožnení výkonu tej práce, ktoré vykonávala pred úrazom s tým, že následne mohla byť zamestnaná naďalej len vďaka ústretovému prístupu zamestnávateľa. V dôsledku zníženej citlivosti úrazom postihnutej pravej hornej končatiny je žalobkyňa „postihnutá“ aj vo svojom osobnom živote pri výkone niektorých domácich prác, záujmov, športe (čo sa prejavilo aj na jej psychike). S ohľadom na uvedené preto súd prvej inštancie považoval za opodstatnené, primerané a spravodlivé priznať žalobkyni zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 25 %, t.j. v sume 4.387,28 eur zohľadňujúc aj priznanú invaliditu vo výške 60 % a v prevyšujúcej časti ohľadom uplatneného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobu zamietol.
64. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 21. júna 2018 sp. zn. 3Cdo/209/2017 zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. sa neobmedzuje len na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho uplatnenia poškodeného spoločenskej (v kultúrnej, umeleckej, športovej a podobnej sféry života), ale je opodstatnené aj v prípadoch ďalších, v ktorých to odôvodňujú individuálne okolnosti zistené vykonaným dokazovaním. V praxi všeobecných súdov ide o okolnosti najrozmanitejšej povahy, ktoré môžu, avšak nemusia odzrkadľovať mieru spoločenského angažovania sa poškodeného pred škodovou udalosťou.
65. Pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia rovnako ako aj pri nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia samotnom je potrebné vychádzať zo zásady, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženia, či dokonca priamo znemožnenie výkonu, či voľby povolania, voľby životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhradou nemateriálnej škody a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradne pôžitky na vyrovnanie prežitých a preživších utrpení, strasti a obmedzení v živote. Už samo základne odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia je vo svojej podstate náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pri uspokojení jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Pri vypracovaní bodového hodnotenia lekárom v súlade s § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. je primerané zvýšenie základného počtu bodov umožnené už touto zákonnou úpravou, a to až na dvojnásobok, tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Primerané zvýšenie podľa tohto ustanovenia predpokladá existenciu skutočnosti umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Avšak postup podľa ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. je svojou povahou výnimočný lebo kvalitatívne predstavuje zmenu podmienok vyjadrenú pojmom dôvody hodné osobitého zreteľa, ktorými môže byť zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutie celoživotného cieľa alebo snaženia, alebo podstatné obmedzenie, uspokojovanie životných potrieb. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú v právnych predpisoch definované ani taxatívne, ani demonštratívne uvedené, a teda ide o neurčitý pojem, ktorého obsah aj rozsah sa mení v závislosti od individuálnych okolností konkrétneho prípadu. Posúdenie či v konkrétnej veci je potrebné použiť ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. závisí od stupňa a rozsahu obmedzenia alebo straty predpokladov pre uplatnenie poškodeného v živote a spoločnosti, pričom rozsah intenzita obmedzených alebo stratených predpokladov v prípadoch hodných osobitného zreteľa podstatne prevyšuje rozsah a intenzitu predpokladanú v ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Súd musí skúmať aké mal poškodený predpoklady pre životné a spoločenské uplatnenie pred vzniknutou ujmou a vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môže sumu odpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorými bolo sťaženie spoločenského uplatnenia v posudku hodnotené zvýšiť až o 50 %, ak sú možnosti poškodeného veľmi výrazne obmedzené, alebo úplne stratené v porovnaní s úrovňou jeho osobných, kultúrnych, športových a iných aktivít v dobe pred vznikom škody. Z ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa akým je aj uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Jedným z faktorov na postup
podľa tohto zákonného ustanovenia je teda uznanie invalidity, pričom ale aj bez uznania invalidity môže ísť niekedy o prípad hodný osobitného zreteľa.
66. Pri rozhodovaní správne súd prvej inštancie vzal zreteľ rozhodnutie V.H. Q. Č.. XXX XXX XXXX zo dňa 5.1.2007, ktorou bol žalobkyni počnúc dňom 5.12.2006 priznaný invalidný dôchodok z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uvedená okolnosť spolu so znaleckými posudkami X.. X. H. L. X.. A., ktorí bodovo ohodnocovali sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne s prihliadnutím na posudok vystavený X.. J. opodstatňujú ako dôvody hodný osobitného zreteľa zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne o 25 %, tak ako to urobil súd prvej inštancie, najmä ohľadom na nefunkčnosť pravej ruky žalobkyne, ktorá ako praváčka je výrazne obmedzená v bežnej každodennej činnosti vrátane takých bežných úkonov ako je osobná hygiena, resp. obliekanie sa žalobkyne.
67. Zároveň je potrebné vziať zreteľ vek žalobkyne v čase, keď utrpela úraz, od ktorého odvíja svoj nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia (57 rokov), teda neutrpela úraz vo veľmi mladom veku, a preto logicky nemohla byť obmedzená pokiaľ sa týka mimoriadnych výkonov v pracovnej, kultúrnej alebo športovej oblasti. Naopak, tak ako to uviedol súd prvej inštancie a tak ako to zdôrazňuje aj odvolací súd, je žalobkyňa postihnutá najmä o svojom osobnom živote pri výkone bežných domácich prác čo sa následne prenieslo aj na jej psychický stav s občasnými úzkostnými stavmi, tak ako to vyplýva z výsluchu svedkov, najmä jej bývalej nadriadenej F.. X. M. L. X.. H. jej ošetrujúceho lekára v čase po nehode. Zároveň je podľa odvolacieho súdu potrebné uviesť, že žalobkyňa bola pred úrazom úplne zdravá, nepotrebovala sa liečiť u žiadnych lekárov - špecialistov, pričom zo znaleckých posudkov X.. V. L. X.. H. vyplýva, že tento úraz je polytraumou, ktorú je potrebné chápať ako chorobu celého organizmu a podľa presvedčenia odvolacieho súdu je vzhľadom na trvalé poškodenie zdravia žalobkyne a znalcami, resp. ošetrujúcimi lekármi predpovedaný predpoklad nepriaznivého vývoja zdravotného stavu, najmä pokiaľ sa týka zhoršovania hybnosti pravej dolnej končatiny, resp. dolného pohybového aparátu, správne priznať žalobkyni zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 25 %, tak ako o tom rozhodol súd prvej inštancie a preto odvolací súd rozsudok v tejto časti priznaného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
68. Podľa názoru odvolacieho súdu vykonal súd prvej inštancie vo vyššie naznačenom smere dostatočné dokazovanie pre náležité zistenie skutkového stavu a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s právnou úpravou účinnou v čase rozhodovania a z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonom zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku vzťahujúce sa k zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
69. V tej časti odvolania žalobkyne, ktorou bola spochybnená správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v rozsahu nad 25 % zvýšenia základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia odvolací súd uvádza, že jediným zákonom určeným kritériom je tu okolnosť, že musí za prípad hodný osobitného zreteľa. Závery posudzujúceho lekára o tejto otázke (zvýšenie náhrady na základnú sadzbu) nie sú pre súd záväzné; sú iba určitým východiskom predstavujúcim pre súd odporučenie z medicínskeho hľadiska. Samotný súd nemôže určovať ani zvyšovať bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 10 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré sa určuje iba v zmysle lekárskeho posudku. Túto náhradu však môže následne zvýšiť až o 50 % na základe vlastnej úvahy v medziach určených § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. vtedy, ak ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Záver o tom, či ide o takýto prípad prijíma súd na podklade individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu.
70. Podstatou odvolacích námietok žalobkyne voči zamietavému výroku ohľadom nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo nesprávne posúdenie dôvodov hodných osobitného zreteľa a z toho vyplývajúcej miery zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré žalobkyňa nepovažovala za primerané vo výške 25 % už aj vzhľadom na jej satisfakčnú povahu a okolnosť, že sa poskytuje jednorázovo. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu venoval súd prvej inštancie skutkovým i právnym otázkam významným pre posúdenie splnenia predpokladov priznania tohto zvýšenia náležitú pozornosť, pre účely ich posúdenia vykonal všetko potrebné dokazovanie a výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil v súlade s právnou úpravou v určenom čase jeho rozhodovania. Dôvody rozhodnutia, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby žalobkyni na zaplatenie rozdielu
medzi priznaným zvýšením vo výške 25 % a žalobkyňou požadovaným zvýšením 50 % súd náležite odôvodnil s poukazom na záver, že zistené okolnosti zo strany žalobkyne neodôvodňujú ňou navrhované zvýšenie. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 25 % aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne vystihuje aj povahu individuálnych dôvodov, ktoré v danom prípade treba považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. S prihliadnutím na závažnosť a intenzitu následkov poškodenia zdravia žalobkyne vo všetkých oblastiach jej súkromného, pracovného a spoločenského života považoval toto zvýšenie za primerané aj odvolací súd.
71. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je vždy vecou úvahy súdu v medziach určených zákonom (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.). Pokiaľ táto úvaha súdu prvej inštancie nevybočí z daných medzí a hľadísk ako to bolo v predmetnom spore, nemožno vytýkať súdu prvej inštancie nesprávny postup. Odvolací súd by do tejto úvahy by mohol zasiahnuť iba v prípade, ak by bola porušená zásada primeranosti. Táto zásada však podľa názoru odvolacieho súdu porušená nebola. Odvolací súd nespochybňuje závažnosť obmedzení žalobkyne vo všetkých oblastiach jej života, považuje však potrebne prenechať priestor aj pre prípady ešte závažnejších poškodení zdravia ako sú známe z jeho rozhodovacej činnosti (prípady úplného ochrnutia bez schopnosti akéhokoľvek pohybu, resp. v prípade ležiacich osôb bez akejkoľvek komunikácie, prípadne osôb vyžadujúcich podávania umelej výživy a ich polohovanie). Napriek zistenej závažnosti poškodenia zdravia žalobkyne nejde u nej o najzávažnejšie možné sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré by odôvodňovalo použitie úplného zvýšenia (50 %).
72. Správne je tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zamietavej časti, ktorou nepriznal žalobkyni nárok titulom vecnej škody za zničený mobilný telefón značky V. L. už len z toho dôvodu, že žalobkyňa ako, tak ako to vyplýva z vyjadrenia spoločnosti J. V., L..V.. zo dňa 18.5.2010 bola jeho paušálnou zákazníčkou, t.j. uzavrela zmluvu o pripojení s minimálnou dobou viazanosti. U takýchto zmluvných vzťahoch je klient z tohto dôvodu (dlhodobej viazanosti) odmenený spravidla tým, že mu je poskytnutý mobilný telefón za symbolickú cenu (zväčša 1,- eur), preto aj keby žalobkyňa preukázala, že tento mobilný telefón je bol poškodený v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a jeho hodnotu ku dňu nehody (čo však nepreukázala - poznámka odvolacieho súdu), nemohol by jej byť tento ňou uplatnený nárok priznaný.
73. Naopak opodstatnený je nárok žalobkyne, ktorý bol taktiež namietaný podaným odvolaním žalobkyne uplatnený titulom nákladov spojených s liečením - nákupom liekov, ktorý pozostával z výživového doplnku v sume 89,04 eur. Vyjadrenie znalca v kontrolnom znaleckom posudku, ktorý tento nárok žalobkyne zamietol, je v prejednávanej veci irelevantné, nakoľko tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania žalobkyni odporučil tento výživový doplnok jej ošetrujúci lekár X.. H. a ona rešpektujúc tento pokyn svojho ošetrujúceho lekára si tento výživový doplnok zakúpila. Je ťažko predstaviteľné aby po tom, ako jej ošetrujúci lekár doporučil zakúpiť výživový doplnok si následne potrebu tohto výživového doplnku overovala u iných lekárov, resp. dala si vyhotoviť znalecký posudok za účelom preukázania vhodnosti a potreby tohto výživového doplnku pre jej liečbu. Rovnako pokiaľ sa týka uplatnených súm vo výške 3,65 eur a 8,93 eur, ktoré neboli zo strany žalovaného zaplatené, žalobkyňa preukázala, že tieto sumy zaplatila ako náhradu cestovného za účelom svojho vyšetrenia s tým, že pokiaľ žalovaný argumentoval, že mohla využiť prepravu sanitkou tak žalovaný nijako nepreukázal, že v daný čas si mohla zabezpečiť prepravu sanitkou z miesta svojho bydliska do zdravotníckeho zariadenia, kde tieto vyšetrenia podstúpila. Nie žalobkyňa, ale žalovaný pokiaľ tieto náklady žalobkyni za prepravu neuznal, musel v konaní preukázať skutočnosť, že žalobkyňa mohla využiť lacnejší druh prepravy. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom čase preprava hromadnou dopravou neprichádzala už aj vzhľadom na obmedzenie žalobkyne v hybnosti v úvahu, a preto pokiaľ žalovaný nepreukázal možnosť prepravy žalobkyne sanitkou, t.j., že v daný deň, čase s z miesta bydliska žalobkyne do miesta, kde toto vyšetrenie podstúpila mohla využiť sanitku, tak potom je tento nárok žalobkyne oprávnený.
74. Zhodne s vyššie uvedeným má žalobkyňa nárok aj na procedúry, ktoré absolvovala v N. N. a ktoré jej žalovaný neuznal vo výške 53,60 eur, nakoľko tieto nepostúpila svojvoľne, ale na doporučenie tam ošetrujúcich lekárov v rámci svojej rehabilitácie a rovnako tak pokiaľ sa týka neposkytnutia plnenia vo výške 10,62 eur za cestovné náklady dopravou N. služby (pokladničné bloky č. XX - XX) a prepravu motorovým vozidlom č. Q. vo výške 18,82 eur, ktoré taktiež žalovaný neuznal, ale rovnako ani pri týchto žalovaný, aj keď ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázal možnosť aby žalobkyňa v
daný deň, v danom čase využila prepravu vozidlom zdravotníckeho zariadenia z miesta svojho bydliska do miesta, kde toto vyšetrenie podstúpila.
75. Napokon bola žalobkyňa úspešná so svojim nárokom na priznanie 8,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 146,35 eur od 27.10.2007 do 7.10.2008, a to za oneskorené plnenie žalovaného, ktoré žalovaný ani nenamietal, t.j. nenamietal sumu a dobu, za ktoré bol v omeškaní s plnením žalobkyni a ak by si súd osvojil argumentáciu žalovaného spočívajúcu v tom, že môže poskytnúť plnenie až po tom, ako bolo riadne ukončené šetrenie poistnej udalosti, tak potom by sa žalovaný nikdy nedostal do omeškania s plnením svojho nároku bez ohľadu na dobu, počas ktorej je povinný ukončiť šetrenie poistnej udalosti (§ 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 38/2011 Z. z.) naviac k zaplateniu sumy 146,35 eur došlo dodatočne, t.j. až potom, ako už žalovaný žalobkyni predtým čiastočne plnil a žalobkyňa podala žalobný návrh na súd, preto odvolávka na nejaké ďalšie dodatočné šetrenie u žalovaného neobstojí.
76. Žalobkyňa bola tiež úspešná pokiaľ sa týka jej nároku na plnú náhradu trov konania, keď predmetom konania bolo zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré záviselo od úvahy súdu a žalobkyňa pri podávaní žaloby nemohla mať vedomosť akými úvahami sa bude súd pri tomto zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia riadiť. Naviac k tomuto zvýšeniu dospel súd po znaleckom dokazovaní, kedy je potrebné vychádzať z ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom žalobkyňa bola v základe svojho uplatneného nároku úspešná. Rovnako bola žalobkyňa úspešná pokiaľ sa týka náhrady vecnej škody a nákladov spojených s jej liečbou s výnimkou sumy 99,50 eur za zničený mobilný telefón, t.j. bola neúspešná iba v nepatrnej časti.
77. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 CSP aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešnou stranou, keď síce neuspela s odvolaním pokiaľ sa týka požadovanej sumy 4.387,27 eur ako rozdielu medzi súdom prvej inštancie priznaným zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia a ňou požadovaným zvýšením maximálnej 50 %-nej miere, ale tento nárok ako to už uviedol odvolací súd vyššie závisel od úvahy súdu a naopak žalobkyňa bola s výnimkou sumy 99,50 eur úspešná pokiaľ sa týka náhrady liečebných nákladov a vecnej škody, preto jej priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
78. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).