Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Csp-101-2017.pdf
PDF · 134.56 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/101/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci žalobcu: X. F., nar. XX.X.XXXX, bytom S. T. X/X, Z., proti žalovanej : Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášiková 48, Bratislava, IČO: 00151653, zast. AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslavova 10 625/23 B, Martin, IČO: 36865036, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5 894,19 eur a o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur, takto
rozhodol:
I. Konanie sčasti o určenie, že úver zo zmluvy č. 0373304496 zo dňa 7.8.2008 je bezúročný a bez poplatkov zastavuje.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, výška ktorých bude uvedená v samostatnom rozhodnutí súdu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu 20.6.2017 domáhal proti žalovanej určenia, že úver zo zmluvy č. 0373304496 zo dňa 7.8.2008, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou je bezúročný a bez poplatkov a zároveň vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého z uvedenej úverovej zmluvy vo výške 5 894,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 15.8.2014 do zaplatenia ako i zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur . Návrh odôvodnil tým, že vzhľadom na finančnú tieseň uzatvoril so žalovanou spotrebiteľskú úverovú zmluvu zo dňa 7.8.2008, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 200 000,- Sk ( 6 638,78 eur), pričom podmienkou poskytnutia úveru bolo otvorenie bežného účtu, ktorý vôbec nepotreboval. Uviedol, že za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 6 638,78 eur zaplatil celkovo 12 438,39 eur. Žalobca uviedol, že žalovaný použil v zmluve neprijateľné zmluvné podmienky, pričom zmluva o úvere taktiež neobsahuje náležitosti v zmysle Zák. č 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, na základe čoho sa takýto úver považuje v zmysle Zák. č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Ako neprijateľnú podmienku zmluvy uviedol vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, všeobecnými úverovými podmienkami a sadzobníkom, ďalej ustanovenie, podľa ktorého zmluvné vzťahy vyplývajúce z úverovej zmluvy sa riadia Obchodným zákonníkom, ktoré dojednanie považuje za neprijateľné, keďže sa na daný vzťah vzťahuje i Zákon o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník, a to v zmysle § 53 ods. 1 cit. zákona. Ďalej uviedol, že spracovateľský poplatok je tiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože sa jedná o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti len záujmom dodávateľa a zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Taktiež rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd ale rozhodca
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Uviedol, že žalovaný ho uviedol do omylu, pri uzatváraní zmluvy použil nekalé praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky. V tej súvislosti poukázal na ustanovenie § 53 d/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery je neplatná. V tej súvislosti uviedol, že samotná zmluva o úvere už len v kontexte uvedených neprijateľných a nekalých podmienok svojim obsahom ako aj účelom jednak odporuje zákonu a zákon obchádza a ako celok sa prieči dobrým mravom, a tak je neplatná od začiatku, a to v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaná obohatila, keďže úver bol pre porušenie zákona bezúročný a bez poplatkov. V tej súvislosti uviedol, že uhradená celková suma predstavuje 12 438,39 eur, poskytnutý úver 6 544,20 eur a bezdôvodné obohatenie 5 894,19 eur, preto s poukazom na všetko uvedené, navrhol podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť, náhradu trov konania nežiadal priznať.
2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 29.8.2017 (č.l. 110 spisu). Uviedla, že žalobný nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu neuznáva. Uviedla, že žalobca sa reálne pokúša šikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky ako aj právneho poriadku EÚ, a to spôsobom popierajúcim ich účel a zmysel, s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností a žalovanú tak majetkovo poškodiť, a to bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Žaloba je kompilátom nesúladných a navzájom si odporujúcich tvrdení. Vnútorná protirečivosť žaloby je najlepšie ilustrovateľná napr. na požiadavke na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, za existencie vylučujúceho tvrdenia, že zmluva je neplatná. Uviedla, že žalobca v žalobe neuviedol pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie tak, ako to predpokladá § 132 ods. 1 C. s. p. . Žalovaná ďalej v konaní namietala, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k predmetu konania, netvrdil a nepreukázal kto, koľko a kedy plnil. Práve naopak z predložených listín, predovšetkým zo zmluvy o úvere je zrejmé, že tvrdené právne vzťahy sa týkajú nielen strán v konaní. V súvislosti vo vzťahu k určovaciemu žalobnému návrhu uviedol, že žalobca netvrdí a nepreukazuje existenciu osobitnej právnej normy, na základe ktorej by sa mohol dožadovať určenia v súlade s jeho žalobným návrhom. V súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia uviedol, že žalobca netvrdí ani nepreukazuje žiadnu skutočnosť, ktorá by v zmysle aplikovateľnej normatívnej úpravy mohla založiť právnu opodstatnenosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s domnienkou žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti uviedol, že z platnej a účinnej právnej úpravy v čase uskutočnenia právneho úkonu, zo žiadneho ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplývala povinnosť, aby údaj o splátke spotrebiteľského úveru bol rozčlenený na časť pripadajúcu na istinu a na časť pripadajúcu na príslušenstvo. Základným predpokladom toho, aby bolo možné uvažovať o vzniku práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je vôbec, že došlo k nejakému plneniu zo strany osoby, ktorá tvrdí existenciu svojho oprávnenia voči osobe, ktorá sa mala na jej úkor obohatiť. Žalobca je povinný preukázať akékoľvek plnenie a presne uviesť vo vzťahu ku každej platbe kedy a koľko zaplatil, z akého právneho titulu, čo konkrétne má byť bezdôvodným obohatením , kto sa mal bezdôvodne obohatiť. Uviedla, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Návrh zmluvy bol pripravený vopred, avšak strana, ktorej bol návrh určený - žalobca, mal možnosť uvedený návrh ovplyvniť, pripomienkovať. To, že uvedený návrh prijal bez výhrad neznamená, že zmluva nebola individuálne dojednaná. Práve budúci dlžníci z predmetnej úverovej zmluvy sa obrátili na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie úveru. Všetky podstatné informácie boli v zmluve o úvere uvedené, pričom všetky zákonné náležitosti boli v zmluve i formulári obsiahnuté, pričom žalobca ako dlžník presne poznal rozsah (výšku svojho záväzku), a to či už celkovo, alebo vo vzťahu k celkovým mesačným splátkam / nákladom. Zo žiadneho ustanovenia Zák. č. 258/2001Z.z. nevyplývala povinnosť, aby údaj o splátke spotrebiteľského úveru bol rozčlenený na časť pripadajúcu na istinu a na časť pripadajúcu na príslušenstvo. Z hľadiska transparentnosti je pre spotrebiteľa najdôležitejší údaj o celkovej výške mesačnej splátky, ktorý bol v predmetnej zmluve o splátkovom úvere výslovne uvedený. Zmluva obsahuje súhrnnú výšku splátky, pričom splátky sú individualizované výškou, počtom, termínmi presne tak, ako to požaduje zákon. V tej súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý uviedol, že čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Ďalej uviedol, že z č.l. 10 ods. 2 písm. i) a čl. 10 ods. 3 uvedenej smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky, pričom žalobcovi nebránilo, aby si uvedené vyžiadal. Členenie anuitnej splátky na istinu a úrok je obsahom amortizačnej tabuľky, ktorú si mohol žalobca kedykoľvek vyžiadať. Amortizačná tabuľka nie je ako konštatoval Súdny dvor EÚ a ako to vyplýva i zo Zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou, ktorú by zmluva mala obsahovať. Ďalej uviedol, že neprijateľná podmienka, ak by v zmluve bola obsiahnutá, nevedie k údajnému následku vo forme neplatnosti celého právneho úkonu. Neprijateľné podmienky uvádzané teoreticky, majú charakter dojednaní vedľajších, t.j. nie podstatných, existencia ktorých podmieňuje platnosť zmluvy a určite nespôsobuje neplatnosť zmluvy. V tej súvislosti poukázal na čl. 6 Smernice, v zmysle ktorej členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. V súvislosti s namietanou neprijateľnou podmienkou, a to že v zmluve sa nachádza vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, všeobecnými úverovými podmienkami a sadzobníkom uviedol, že uvedené vyhlásenie je jednostranným deklaratórnym oznámením dlžníka ako zmluvnej strany, pričom sa nejedná o žiadnu podmienku, je to len konštatovanie zo strany účastníka zmluvy, že nastala skutočnosť, ktorá je tam uvedená, nejedná sa o žiadne zmluvné dojednanie, na ktorom by participovali obe strany a synalagmaticky si určili vzájomné práva a povinnosti. Je teoreticky vylúčené, aby bolo neplatné jednostranné deklaratórne tvrdenie subjektu práva, toto môže byť maximálne nepravdivé, čo je skutočnosťou, ktorú môže ovplyvniť výlučne ten, kto takéto vyhlásenie robí a nepravdivosť nemôže ovplyvniť právne postavenie iného subjektu. V súvislosti s ďalšou tvrdenou neprijateľnou podmienkou, a to že ustanovenie, podľa ktorého zmluvné vzťahy vyplývajúce z úverovej zmluvy sa riadia Obchodným zákonníkom, žalovaný uviedol, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a to s ohľadom na kogentné ustanovenie § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, pričom to, že je právnym vzťahom obchodno-právnym neznamená, že sa nemôže jednať za splnenia vymedzených podmienok o právny vzťah spotrebiteľský. Jedná sa o zmluvné dojednanie odrážajúce obsah zákonného pravidla, pričom sa nejedná o zmluvnú podmienku, ktorá by podliehala prieskumu podľa ustanovení Smernice 93/13 EHS, resp. podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, pretože nemôže byť neprijateľné, čo stanovuje sám zákon vo svojich kogentných pravidlách. V súvislosti s namietanou neprijateľnou zmluvnou podmienkou týkajúcou sa spracovateľského poplatku uviedol, že neprijateľnou podmienkou ani teoreticky nemôže byť podmienka, ktorej obsahom je transparentná dohoda o cene plnenia, dohoda o poplatku má presne uvedený charakter. V súvislosti s namietanou neprijateľnou zmluvnou podmienkou týkajúcou sa rozhodcovskej doložky poukázal na ustanovenie § 93 b Zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, v zmysle ktorého sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Ak by teda takéto dojednanie v zmluve existovalo, jednalo by sa výlučne o aplikáciu kogentného zákonného pravidla, a preto nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Preto s poukazom na všetko uvedené navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní z 24.9.2017 (č.l. 134 spisu).Vo vyjadrení uviedol, že jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) Zák. 258/2001 Z. z. je uvedenie výšky, počtu a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15 uviedol, že v danom prípade vnútroštátne právo - zákon nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenia splátok istiny, tak aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. V danom prípade nech súd posúdi, či je možné uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu smernice, možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. Uviedol, že ako spotrebiteľ má právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu zo zmluvy uzavretej s veriteľom. Jeho nároky sú odôvodnené aj s poukazom na Európske smernice na ochranu spotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských veciach spotrebiteľov nezaväzovali. Na základe uvedeného navrhol, aby súd zaviazal žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 5 894,19 eur.
4. Zástupca žalovaného sa vyjadril k podaniu žalobcu v podaní zo dňa 14.11.2017 / č.l. 140 spisu/. Uviedol, že naďalej trvá na vyjadrení z 29.8.2017, v ktorom uviedol, že sa nejedná o žalobu, ale ide o neúplné podanie, ktoré neobsahuje všetky nevyhnutné náležitosti žaloby. Uviedol, že toto vyjadrenie fakticky neobsahuje žiadne relevantné vyjadrenie k absolútnej väčšine skutkových a právnych skutočností uvedených žalovaným, v jeho vyjadrení k žalobe. Bez akéhokoľvek vysvetlenia žalobca vo vyjadrení uvádza viac ako 3 strany citácií rôznych právnych noriem, pričom uvádza, že nemieni rešpektovať rozhodnutia najvyššej súdnej autority v oblasti práva Európskej únie, Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne rozhodnutie C-42/15. Poukázal na to, že žalobca naďalej uvádza, že ako spotrebiteľ má právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, pričom sa žiadneho určenia, či tu právo je alebo nie je, nedomáha. Preto s poukazom na uvedené navrhol, aby súd odstránil vady podania žalobcu a následne žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 3.5.2018 uviedol, že trvá na vydaní bezdôvodného obohatenia, pretože zastáva názor, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú. Uviedol, že prípadne ju tiež považuje za neplatnú, pretože obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či neplatnosť v zmluve a v žalobe uvedených zmluvných podmienok spôsobuje neplatnosť celej zmluvy, ponechal na posúdenie súdu. Domnieva sa, že v danom prípade je zmluva bezúročná a bezpoplatková, hlavne pre nesplnenie toho, že výška mesačných splátok nebola rozčlenená na istinu, úrok a prípadne ďalšie poplatky. Taktiež sú v zmluve nesprávne uvedené celkové náklady spojené s úverom. V zmluve je uvedené 7 054,57 eur a podľa jeho výpočtov je to 13 537,44 eur, keďže sa celkovo malo zaplatiť 119 splátok po 113,76 eur, pričom keď od tejto sumy odpočíta sumu 6 544,19 eur, čo bolo v skutočnosti vyplatené, a keďže mu bol hneď strhnutý spracovateľský poplatok 94,59 eur, tak celkové náklady vychádzajú iná suma ako je uvedené v zmluve. Podľa jeho názoru ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Na pojednávaní upresnil, že žiada vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré začalo vznikať platením splátok z jeho strany od júna 2013, v tej súvislosti poukázal na prehľad výpočtu bezdôvodného obohatenie, ktoré pripojil k žalobe, ktoré sa nachádza na č.l. 30 spisu. Podľa neho bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného začalo vznikať od júna 2013, kedy bola doplatená suma, ktorá mu bola reálne vyplatená z titulu úveru vo výške 6 544,20 eur a kedy na strane žalovaného začalo vznikať bezdôvodné obohatenie postupne každý mesiac, teda od mesiaca jún 2013 do augusta 2014, kedy jednorázovo zaplatil nad rámec mesačných splátok sumu 4 082,82 eur, a to konkrétne dňa 14.8.2014, o čom doložil aj výpisy z účtu, ktoré sa nachádzajú na č.l. 20 - 29 spisu. Zástupca žalovanej na pojednávaní namietol, že sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa v prípade neuvedenia správnej hodnoty celkových nákladov môže aplikovať výlučne v prípade, ak sa jedná o také uvedenie celkových nákladov, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.
6. V podaní z 8.5.2019 žalobca namietol, že v zmluve je uvedená výška splátky istiny 113,76 eur, poplatok za správu úveru 1,99 eur, spracovateľský poplatok 94,59 eur z prostriedkov úveru, výška úrokovej sadzby fixná do splatnosti 15,95 % v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, čo zo sumy 6 638,78 eur predstavuje 1 058,95 eur ročne, deleno 12 mesiacov to predstavuje 88,24 mesačne, a potom mesačná splátka predstavuje sumu 203,99 eur. V tom prípade výška RPMN potom predstavuje 43,03 % a nie 18,43% ako žalovaný uvádza v zmluve a celkové náklady spojené s úverom sú potom vo výške 17 730,62 eur a nie ako uvádza žalovaný 7 054,57 eur. Ďalej namietol, že v zmluve je nesprávne uvedená výška úverovej sadzby, pretože podľa NBS bola priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk v čase uzatvorenia zmluvy v auguste 2008 pre domácnosti, na spotrebiteľské a ostatné úvery nad 5 rokov, vo výške 8,75 %, resp. 14,15 % ročne a nie ako uvádza žalovaný vo výške 15,95 %.
7. Vo vyjadrení z 6.11.2019 zástupca žalovanej uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená nielen medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, ale tiež medzi žalovaným ako veriteľom a M. ako dlžníkom. Tvrdenie, že zmluvu žalobca uzatvoril vzhľadom na finančnú tieseň vyvracia potvrdenie o záväzkoch z 1.8.2008, ktoré je podpísané oboma dlžníkmi, z ktorého vyplýva, že príjem dlžníkov je spolu 34 183,- Sk a výdavky 17 409,- Sk, preto tvrdenia o jeho vtedajšej finančnej tiesni považuje za klamlivé. Poukázal na to, že úver bol vybavovaný cez finančného agenta Partners Group, a teda ak dlžník bol zastúpený profesionálnym podnikateľom, tiež to vylučuje základnú premisu, že spotrebiteľ bol v akejsi informačnej asymetrii. V súvislosti s výkladom § 4 ods. 2 písm. i) Zák. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o splátkovom úvere poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v uznesení z 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017, v ktorom NS SR okrem iného uviedol, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Namietol, že žalobca uviedol, že za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 6 638,78 zaplatil 12 438,39 eur, ako dôkaz uviedol uhradené platby.
Poukázal na to, že ten kto sa domáha vydania plnenia musí tvrdiť konkrétne plnenie, nestačí tvrdiť, že zaplatil akúsi celkovú sumu, pretože každé plnenie má svoj samostatný právny osud. V tej súvislosti poukázal i na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33 Odo 52/2005 z 14.2.2006. Uviedol, že v sume 12 438,39 eur je nekonečné množstvo možností ako si vyskladať sumu 5 894,19 eur, pričom žalobca neuviedol, ktoré konkrétne plnenia sú bezdôvodným obohatením, či sú to najstaršie plnenia alebo najmladšie plnenia. I keď je žalovaný presvedčený, že žiaden nárok neexistuje, výlučne z dôvodu právnej opatrnosti vzniesol námietku premlčania akéhokoľvek práva, na základe ktorého žalobca žiada uhradenie 5 894,19 eur, z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej premlčacej doby. V prípade, ak by zo strany žalovaného došlo k zmene alebo doplneniu skutkových tvrdení, poukázal na ustanovenie § 140 ods. 2 C. s. p., v zmysle ktorého zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Poukázal na to, že zákon nespája prípadnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť s prípadnou nesprávnosťou údaju o celkových nákladoch, ale s jeho absenciou. Právna úprava teda gramaticky striktne rozlišuje medzi absenciou určitej obligatórnej zmluvnej náležitosti na jednej strane a jej uvedením v zmluve avšak v nesprávnej výške na strane druhej. Zákon ustanovenie o uvedení nesprávnej celkovej čiastky so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti neobsahuje. Poukázal na to, že úverová zmluva bola uzatvorená 7.8.2008, úver bol čerpaný 7.8.2008, splatnosť splátky bola dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, avšak termín prvej mesačnej splátky nebol dohodnutý k 20.8.2008, ale až k 20.9.2008 a v zmluve bolo dohodnuté, že splatnosť úrokov je k poslednému dňu v mesiaci. Uviedol, že do celkových nákladov je potrebné pripočítať i spracovateľský poplatok vo výške 2 849,50 Sk. Predtým ako došlo k splatnosti prvej splátky 20.9.2008, došlo k splatnosti prvých úrokov 31.8.2008 vo výške 2 215,30 Sk. Vzhľadom na spôsob amortizácie úveru nemôže byť, ak majú byť zachované kľúčové parametre požadované spotrebiteľom počas celého trvania úveru, výška úplne všetkých splátok rovnaká. Tak tomu bolo i v tomto prípade, z celkového počtu 119 splátok bolo 118 pravidelných po 3 427,- Sk, čo predstavuje spolu 404 386,- Sk a 119-ta splátka bola vo výške 3 075,30 Sk plus spracovateľský poplatok 2 849,50 Sk plus prvý úrok 2 215,30 Sk, spolu 412 526,10 Sk mínus suma úveru 200 000,- Sk, čo predstavuje 212 526,10 Sk, t.j. údaj uvedený v zmluve. Úver bol čerpaný 7.8.2008, 2849,50 Sk bolo poukázané na účet veriteľ ako úhrada záväzku dlžníka z titulu spracovateľského poplatku a 7.8.2008 bolo 197 150,50 Sk vyplatené na účet žalobcu. Vo vzťahu k uplatňovanému finančnému zadosťučineniu poukázal na rozhodovaciu prax NS SR napr. v uznesení sp. zn. 4Cdo 232/2010 z 29.6.2011. V uvedenom rozhodnutí sa udáva, že podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. V súvislosti s uvedeným uviedol, že žalobu žalobcu považuje v tejto časti za zjavne nedôvodnú a s poukazom na všetko uvedené navrhol podanú žalobu zamietnuť.
8. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 23.1.2020 uviedol, že netrvá na podanej žalobe v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, trval len na vydaní bezdôvodného obohatenia a zaplatení finančného zadosťučinenia, ako uviedol vo vyjadrení z 18.11.2019. Trval na vyjadrení, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného začalo vznikať od júna 2013, kedy bola doplatená suma, ktorá mu bola reálne vyplatená z titulu úveru vo výške 6 544,20 eur, kedy na strane žalovaného začalo vznikať bezdôvodné obohatenie každý mesiac, a to od júna 2013 do augusta 2014, kedy jednorázovo zaplatil dňa 14.8.2014 nad rámec mesačných splátok sumu 4 082,82 eur. Žalobca taktiež uviedol, že v zmluve je nesprávne uvedené, že suma 113,76 eur, čo predstavuje 3 427,- Sk je len výška splátky istiny, v skutočnosti v tejto sume bol započítaný aj poplatok za správu úveru vo výške 60,- Sk, resp. 1,99 eur a aj dohodnuté úroky. Keďže suma 113,76 eur je uvedená len ako výška splátky istiny k tomuto je potrebné pripočítať poplatok za správu úveru 1,99 eur mesačne a dohodnutú úrokovú sadzbu 15,95 % ročne, čo v prepočte predstavuje 88,24 eur mesačne, a teda spolu mesačná splátka 203,99 eur, na základe čoho výška RPMN pri počte splátok 119 predstavuje 43,03 % a celkové náklady spojené s úverom 17 730,62 eur a nie 7 504,57 eur ako udáva v zmluve.
9. Vzhľadom k tomu, že sa podľa názoru súdu jednalo o doplnenie rozhodujúcich skutočností po podaní žaloby v predmetnej veci, súd zmenu návrhu v zmysle prednesu žalobcu v celom rozsahu pripustil uznesením na pojednávaní konanom dňa 23.1.2020.
10. Zástupca žalovanej sa na pojednávaní pridržiaval vznesenej námietky premlčania, ktorú už vzniesol v podaní zo dňa 6.11.2019. V súvislosti s namietanou výškou RPMN uviedol, že žalobcu zaťažuje bremeno tvrdenia a preukázanie prečo by RMPN vo výške 18,43 % mala byť nesprávna. RPMN sa
nepočíta tak, že si žalobca zjavne nesprávnym postupom vytvorí neexistujúce hodnoty a následne uvedené dosadí do akejsi kalkulačky na stránke. Hodnota RPMN sa počíta vzorcom, a to spôsobom, ktorý je stanovený v zákone. Žalobca nepracuje s hodnotami, ktoré by boli správne, a potom dospieva k zjavne nesprávnym výsledkom. Zákon nespája sankciu bezúročnosti automaticky s nesprávnosťou, musí ísť o nesprávnosť v neprospech spotrebiteľa. Preto s poukazom na všetko uvedené, navrhol podanú žalobu zamietnuť.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16Csp 101/2017, a to zmluvou o splátkovom úvere z 7.8.2008, formulárom z č.l. 13 spisu, zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb zo dňa 4.8.2008, výzvou žalobcu z 6.6.2017, vyjadrením MS SR z 27.4.2017, výpismi z účtu z č.l. 20 - 29 spisu, výpočtom z č.l. 30 spisu, rozhodnutím SOI z č.l. 33 spisu, výdavkami klienta z č.l. 224 spisu, obchodnými podmienkami SLSP a.s. z č.l. 225 spisu, informáciami o údajoch o novosposkytnutých spotreb. úveroch z č.l. 243 a 244 spisu, stanoviskom NBS z 11.1.2017 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
12. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0373304496 z 7.8.2008, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom a dlžníčkou Gabrielou Oboňovou, nar. 12.4.1954, mal súd preukázané, že predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru vo výške 200 000,- Sk, pričom sa v zmluve dohodla úroková sadzba fixná do splatnosti 15,95 % ročne, spôsob poskytnutia úveru jednorázovo, bezhotovostne, spracovateľský poplatok 2 849,50 Sk (94,59 eur), poplatok za správu úveru 60,- Sk (1,99 eur) mesačne, výška splátky istiny 3 427,- Sk (113,76 eur), splatnosť prvej splátky istiny 20.9.2008, počet splátok 119, periodicita a splatnosť splátok istiny mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.7.2018, splatnosť úrokov mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca, RPMN 18,43 %, priemerná hodnota RPMN 15,98 %, celkové náklady spojené s úverom 212 526,10 Sk (7 054,57 eur).
13. Z výzvy zo dňa 6.6.2017 mal súd preukázané, že v uvedenej výzve žalobca vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5 984,19 eur nakoľko zmluvu o úvere považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú.
14. Z výpisu z úverového účtu za obdobie august - december 2008 (č.l. 20 spisu), mal súd preukázané, že predmetný úver bol čerpaný zo strany žalobcu bezhotovostne, a to tak, že dňa 7.8.2008 mu bola zaslaná na účet suma 197 150,50 Sk a dňa 7.8.2008 bol poukázaný poplatok na účet MSP Prievidza bezhotovostne vo výške 2 849,50 Sk.
15. Z výpisu z úverového účtu za január - august 2014 (č.l. 29 spisu) mal súd preukázané, že nesplatený zostatok úveru k 1.1.2014 predstavoval 4 567,76 eur, celkovo vykonané splátky do 14.8.2014 predstavovali 5 018,85 eur a končený zostatok k 14.8.2014 0,- eur, pričom k celkovému splateniu úveru vrátane dohodnutého príslušenstva došlo mimoriadnou splátkou dňa 14.8.2014 vo výške 4 082,82 eur.
16. Z výpisu z úverového účtu za obdobie január - december 2013/ č.l. 28 spisu/ mal súd preukázané, že počiatočný nesplatený zostatok k 1.1.2013 predstavoval 4 994,38 eur, splátky 1 285,19 eur a končený nesplatený zostatok 4 567,76 eur.
17. Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 30.11.2009, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
18. Podľa § 2 cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 4 ods. 1,2,3 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. (3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. Podľa § 100 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
21. Podľa § 107 ods. 1,2 cit. zákona, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
22. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal podanú žalobu sčasti, a to o určenie, že úver zo zmluvy zo dňa 7.8.2008 je bezúročný a bez poplatkov späť, súd konanie v tejto časti v zmysle § 145 ods. 2 C. s. p. zastavil. Predmetom konania potom zostal nárok žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5 894,19 eur a o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur.
23. Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení, s prihliadnutím k tomu, že v konaní bola zo strany zástupcu žalovanej vznesená námietka premlčania, súd ako prvoradú riešil v konaní otázku, či žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný resp. nie. Aktívna vecná legitimácia žalobcu na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia je podľa názoru súdu daná na základe toho, že v zmluve o splátkovom úvere vystupoval ako dlžník spolu s manželkou Gabrielou Oboňovou, pričom dlh na základe zmluvy splatil, o čom svedčia vyššie doložené výpisy z účtov, pričom aktívna vecná legitimácia len žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako jedného manželov vyplýva z ustanovenia § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého z právnych úkonom týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne v spojení s § 513 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo medzi sporovými
stranami nesporné, že na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere z 7.8.2008, ktorý bol poskytnutý žalobcovi a jeho manželke Gabriele Oboňovej, bol poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 200 000,- Sk, ktorý úver sa zaviazal žalobca spolu s manželkou splácať v splátkach po 3 427,- Sk, čo predstavuje v prepočte 113,76 eur, pri počte splátok 119, počnúc 20.9.2008, pri konečnej splatnosti úveru dňa 20.7.2018. Podľa názoru súdu v danom prípade predmetnú zmluvu je potrebné v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považovať za spotrebiteľský úver a zároveň za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23 a) ods. 1, 2 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretia uvedenej zmluvy, pričom platí, že na záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka (§54 citovaného zákona) a tým je i ustanovenie o premlčaní. Preto sa spravuje premlčanie takéhoto dlhu podľa názoru súdu v danom prípade Občianskym zákonníkom. V zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky od dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V tej súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa jeho vyjadrení vzniklo v súvislosti so zaplatením jeho splátok v období od júna 2013 do júla 2014 a v auguste 2014 , kedy doplatil naraz sumu 4 082,82 eur. Podľa názoru súdu žalobcovi začala plynúť dvojročná subjektívna i trojročná objektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia dňom, kedy zaplatil žalovanej splátky nad rámec poskytnutého úveru, čo bolo podľa jeho tvrdení v období jún 2013 až august 2014, pričom podľa názoru súdu muselo byť žalobcovi už v deň zaplatenia týchto finančných prostriedkov nad rámec poskytnutého úveru zrejmé, kto sa na jeho úkor obohatil a tiež, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže uvedenú zmluvu považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú, resp. neplatnú, na základe čoho potom dvojročná premlčacia doba uplynula v prípade zaplatených jednotlivých splátok v období od júna 2013 - júl 2014 uplynutím dvoch rokov od uvedenej doby. V prípade zaplatenej poslednej splátky v auguste 2014 vo výške 4 082,82 eur, dvojročná premlčacia doba uplynula v auguste 2016, a keďže žaloba bola podaná na tunajší súd až dňa 20.6.2017 súd považoval žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu za premlčaný, a preto súd podanú žalobu s poukazom na § 100 Občianskeho zákonníka v celom rozsahu zamietol.
24. Čo sa týka tvrdení žalobcu o neplatnosti uvedenej zmluvy v súvislosti s neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré namietal v podanej žalobe, a to že v zmluve sa nachádza vyhlásenie spotrebiteľa o tom, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, všeobecnými úverovými podmienkami aj sadzobníkom, ďalej dojednanie o spracovateľskom poplatku, prípadne i rozhodcovská doložka, v tej súvislosti súd udáva, že sa stotožňuje s právnou argumentáciou zo strany žalovanej, že ak by aj v zmluve bola obsiahnutá nejaká neprijateľná podmienka, toto by neviedlo k následku vo forme neplatnosti celého právneho úkonu, pretože podmienky, ktoré žalobca namietal ako neprijateľné, majú charakter dojednaní vedľajších, t.j. nie podstatných a i ich prípadná neplatnosť by určite nespôsobila neplatnosť zmluvy ako celku. V súvislosti s namietanou bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou predmetného úveru, v tej súvislosti súd udáva, že sa taktiež stotožňuje s právnou argumentáciou uvádzanou zástupcom žalovanej, že predmetný úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru súdu predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti tak ako je uvedené v § 4 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. V súvislosti s námietkou žalobcu, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková najmä z dôvodu nesplnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) Zák. č. 258/2001 Z. z., a to je uvedenie výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v tej súvislosti sa súd stotožňuje s názorom zástupcu žalovanej, že pre posúdenie uvedeného platí rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, v zmysle ktorého potom danú zmluvu nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Súd sa stotožňuje s názorom zástupcu žalovanej a odkazuje na jeho obranu i ohľadom ďalších namietaných skutočností žalobcom, pre ktoré by mal byť predmetný úver bezúročný a bez poplatkov. Preto s poukazom na všetko uvedené súd zastáva názor, že v danom prípade ani nevzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, či už z dôvodu neplatnosti uvedenej úverovej zmluvy, resp. z dôvodu, že by danú zmluvu bolo potrebné považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú v zmysle § 4 ods. 3/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, preto i s poukazom na uvedené podanú žalobu zamietol.
25. Súd sa v danom prípade nestotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade platí 10 ročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže súd v zmysle vyššie uvedeného uvedenú zmluvu neposúdil ako neplatnú, a to v tej súvislosti, že by bola uzavretá v rozpore so zákonom, preto na strane žalovanej nemohlo ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie.
26. Pokiaľ ide o nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú, pretože žalobca dôvody pri priznanie finančného zadosťučinenia nepreukázal a tento uplatnený nárok ani nijak bližšie nezdôvodnil. Podľa § 3 ods. 5 veta druhá zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa názoru súdu nárok na priznanie finančného zadosťučinenia nevyplýva automaticky z porušenia práv spotrebiteľa, spotrebiteľ musí preukázať základné predpoklady úspešného uplatnenia nároku, čo v danom prípade splnené nebolo, preto súd žalobu v tejto časti ako neopodstatnenú zamietol.
27. O trovách konania sporových strán rozhodol súd v zmysle podľa § 255 ods. 1,2 , § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá C.s.p., v zmysle ktorého vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Z cit. ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej veci bola žalovaná v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku.