Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Co-1-2019.pdf
PDF · 133.9 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Y. proti žalovanému: 1/ I. 2/ E. 3/ K., 4/ K., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. júna 2018, č.k. 5C/148/2016-320, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku I., ktorým bola určená neplatnosť dobrovoľnej dražby, m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
Žalovaní 1/ až 4/ m a j ú proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.
V napadnutej časti - vo výroku III/II. rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť znalcovi K. znalečné vo výške 56,- eur na jeho účet, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie určil, že dobrovoľná dražba nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území T., a to parcela č. XXX o výmere 492 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX o výmere 674 m2 záhrady, obe parcely registra "C" evidované v katastrálnej mape, s rodinným domom s. č. XXX na parcele č. XXX, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, ktorá sa uskutočnila dňa 16.05.2016 a ktorú vykonal dražobník, ktorým je žalovaný 2/ je neplatná. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovaným l/ až 4/ spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania vo výške 100%. Výrokom III. priznal znalcovi K.. U. U., nar. XX.XX.XXXX, s miestom výkonu činnosti ul. Q. XXXX/XX znalečné za vypracovanie písomného znaleckého posudku č. X/XXXX vo výške 356,- eur. Výrokom III/I. upravil učtáreň súdu prvej inštancie, aby po právoplatnosti tohto rozsudku vyplatila znalcovi K.. U.K. znalečné vo výške 300,- eur na jeho účet vedený v L. číslo účtu vo formáte IBAN L. aby suma 300,- eur bola vyplatená z preddavku zloženého pod pol. reg. H.. Výrokom III/II. uložil žalovaným 1/ až 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť znalcovi K.. U. U. znalečné vo výške 56,- eur na jeho účet uvedený v bode III/I. rozsudku do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 11 ods. 1, 3, 4, 5, 6, 7, § 12 ods. 1, 4, 5, 6, § 17 ods. 1 písm. a/ až f/ ods. 2, 3, 4, 5 písm. a/ až i/, § 21 ods. 2, 3, 4, 6, 7 ZoDD. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná riadne a včas v zákonom stanovenej lehote na uplatnenie práva. Zistil, že žalobca uzavrel dňa 19.11.2010 s I. Zmluvu o easyorp úvere č. XXX/XXXX/XXSU dňa 19.11.2010, na základe ktorej prevzal úver vo výške 56.000,- eur s 6,79% rokom z úveru ročne s tým, že sa žalobca zaviazal úver splácať v 293. splátkach po 427,66 eur splatných k 22. dni v mesiaci počnúc 22.01.2011 do 22.11.2030, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Poplatok za vedenie úverového účtu bol individuálne dojednaný podľa článku V bod l písm. a/ zmluvy. Zároveň žalobca a jeho teta X. A. ako záložcovia v ten istý deň uzavreli
zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že sa jedná o platné právne úkony. Uviedol, že žalobca bol vyzvaný výzvou zo dňa 04.03.2014 na uhradenie dlhu vo výške 5.709,49 eur najneskôr do 20.03.2014 pod následkom zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ, pričom dňa 05.08.2014 I. oznámila žalobcovi zosplatnenie úveru, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 26.08.2014, pričom žalobca voči týmto listinám nič nenamietal. Následne bola pohľadávka postúpená z I. na žalovaného 1/ ako postupníka zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2015 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Dražba bola dražobníkom vyhlásená na deň 16.05.2016, kedy došlo k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalovaný 2/ dal vyhotoviť znalecký posudok znalcovi K.. S. I. z odboru stavebníctvo, oceňovanie nehnuteľnosti č. XX/XXXX, ktorý ocenil predmet dražby na sumu 64.600,- eur a odoslal ho dňa 24.03.2016 žalobcovi, ktorá zásielka bola uložená na pošte 29.03.2016 a dňa 15.04.2016 si ju osobne prevzal, teda znalecký posudok bol vypracovaný a doručený žalobcovi riadne a včas, pričom dňa 22.04.2016 žalobca vzniesol u žalovaného 2/ ako dražobníka námietky, v ktorých namietal všeobecnú hodnotu draženej nehnuteľnosti podľa § 12 ods. 5 ZoDD, s tým, že táto je neprimerane nízka. Svoje námietky odôvodnil tým, že podľa znaleckého posudku K.. V. z roku 2010 bola hodnota nehnuteľnosti 125.000,- eur, pričom nehnuteľnosť je riadne udržiavaná, preto nemohla jej hodnota klesnúť o 50% za dobu 6 rokov. Žalovaný 2/ zabezpečil vyhotovenie nového znaleckého posudku a odoslal ho žalobcovi dňa 12.05.2016, lebo nový znalecký posudok bol vyhotovený dňa 09.05.2016 znalkyňou K.. T. na hodnotu 64.200,- eur, teda o 400,- eur menej ako bol predchádzajúci znalecký posudok, ktorý žalobca prevzal dňa 17.05.2016, teda sa s ním nemohol riadne oboznámiť. Súd prvej inštancie dôvodil, že zákon síce neurčuje lehotu na zaslanie nového znaleckého posudku, ale podľa názoru súdu prvej inštancie sa musí podporne vychádzať z ustanovenia § 12 ods.4 ZoDD, podľa ktorého zákon ukladá dražobníkovi zaslať vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok v lehote najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby, čím mal za to, že došlo k porušeniu ustanovenia § 12 ods.4 ZoDD a bolo porušené právo vlastníka predmetu dražby oboznámiť sa riadne a včas s obsahom nového znaleckého posudku. Poukázal na to, že námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby boli odoslané žalobcom 02.05.2016, pričom žalovaný 2/ zaslal žalobcovi vysporiadanie sa s námietkami proti znaleckému posudku listom zo dňa 02.05.2016, ktorý odoslal dňa 03.05.2016, čo riadne preukázal, v ktorom uviedol, že dá vyhotoviť nový znalecký posudok. Mal za to, že nový znalecký posudok nebol žalobcovi doručený v lehote stanovenej v § 12 ods. 4 ZoDD, teda žalovaný 2/ tým, že nedoručil žalobcovi nový znalecký posudok riadne a včas, preto sa riadne nevysporiadal s námietkami žalobcu proti znaleckému posudku znalca K.. I., ktorým bola ohodnotená dražená nehnuteľnosť, a to napriek tomu, že žalobcovi oznámil, že dá vyhotoviť nový znalecký posudok, ktorý bol žalobcovi doručený až po dni konania dražby. Tiež bolo porušené právo žalobcu v zmysle § 12 ods. 1 ZoDD, lebo síce dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby, ktorý nesmie byť starší ako 6 mesiacov, pričom znalec ohodnotí aj závady, v danom prípade súd mal na základe znaleckého posudku K.. U. č. X/XXXX zo 22.02.2018, ktorý ocenil nehnuteľnosť na sumu 89.900,- eur, pričom dražba bola vykonaná vychádzajúc zo znaleckého posudku K.. I., ktorého výšku ohodnotenia žalobca v dražobnom konaní namietal, ktorý stanovil cenu draženej nehnuteľnosti na 64.600,- eur, čo je rozdiel v hodnote draženej nehnuteľnosti v neprospech žalobcu 25.300,- eur, pričom do dňa konania dražby žalobcovi nebol doručený nový znalecký posudok K.. T., ktorý stanovil hodnotu nehnuteľnosti na 64.200,- eur. Hodnota predmetu dražby bola podhodnotená. Znalecký posudok K.. T. v hodnote draženej nehnuteľnosti 64.200,- eur bol žalobcovi žalovaným 2/ odoslaný dňa 12.05.2016 a žalobca si ho prevzal dňa 17.05.2016, teda do konania dražby sa s ním nemohol žalobca ako vlastník nehnuteľnosti riadne a včas oboznámiť. Žalovaný 2/ ako dražobník na dražbe použil hodnotu draženej nehnuteľnosti v Oznámení o dobrovoľnej dražbe č.l. XX-XX spisu ako najnižšie podanie vychádzajúcu zo znaleckého posudku K.. I. vo výške 64.600,- eur, ktorého hodnota bola žalobcom riadne namietaná, bez toho, aby bola do konania dražby vyriešená otázka namietanej ceny draženej nehnuteľnosti doručením nového znaleckého posudku žalobcovi. Žalovaný 2/ sa tak riadne nevysporiadal s námietkami proti predmetu dražby zo strany žalobcu, týkajúcimi sa ceny draženej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že pokiaľ ide o určenie miesta konania dražby v zmysle § 11 ods. 1 ZoDD, toto by mal dražobník zvažovať tak, aby mal na zreteli taký typ dražiteľov, ktorí podľa všeobecných skúseností môžu mať najväčší záujem o daný predmet dražby. V danom prípade sa dražba konala dňa 16.05.2016 v F., v zasadačke žalovaného 1/, čo je z miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza 256 km /tam a späť/, čo sú 4 hodiny cesty. Žalovaný 2/ ako dražobník splnil zákonom stanovené podmienky § 11 ods.1 ZoDD tak, že Oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX bolo v Y. T. riadne oznámené na úradnej tabuli mesta, čo žalovaný 2/ riadne preukázal, a to v čase od 13.04.2016 do 17.05.2016. Súd prvej inštancie uviedol, že miesto konania dražby samo o sebe po splnení zákonom stanovených podmienok nemôže spôsobovať neplatnosť dražby, aj keď samotné miesto konania dražby môže mať negatívny vplyv na jej výsledok a to taký, že v danom prípade sa dražby zúčastnil len žalovaný 3/, ktorý má trvalý pobyt v W. A., čo je asi 87
km do miesta konania dražby v manželskom zväzku so žalovanou 4/, ktorá má trvalý pobyt v T., pričom jediným záujemcom o draženú nehnuteľnosť boli žalovaní 3/ a 4/. Uviedol, že dražby sa zúčastnili len žalovaný 2/ ako dražobník a žalovaný 3/. Aj keď samotné miesto konania dražby nemôže spôsobovať za splnenia ostatných zákonných podmienok § 11 ods. 1 ZoDD neplatnosť dražby, stačí, že právo žalobcu bolo ohrozené. Mal za to, že miesto konania dražby v F. za podmienky, že nehnuteľnosť je v T. určite aj samo osebe malo negatívny vplyv na výsledok dražby vzhľadom na cieľ, ktorý zákon sleduje, a to v tom, že geografická poloha nehnuteľnosti je rozhodujúca, lebo v danom prípade ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie - rodinný dom a záujemcami o nehnuteľnosť sú spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto nehnuteľnosť prejavia osoby v tejto lokalite bývajúce. V danom prípade Y. F., v ktorom sa dražba konala, je od geografickej polohy nehnuteľnosti - T. vzdialené 356 km tam a späť, teda 4 hodiny cesty. Mal za to, že takéto určenie miesta konania dražby nemožno považovať za zodpovedajúce ustanoveniu § 11 ods.1 ZoDD, teda právo žalobcu bolo ohrozené, čo sa prejavilo aj na samotnom výsledku dražby, že sa jej zúčastnil len jeden záujemca (žalovaný 3/ a dražobník ako žalovaný 2/). Dražby sa nezúčastnili záujemcovia z okolia F. a ani iných miest. Na podporu konštatovaného poukázal na rozsudok NS SR č. 138/2014 z 24.10.2012. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že bolo porušené ustanovenie § 12 ods. 1 v spojení s § 12 ods. 4 ZoDD a ohrozené právo žalobcu určením vzdialeného miesta výkonu dražby stanovené v § 11 ods. 1 ZoDD, preto dražbu vyhlásil za neplatnú. Súd prvej inštancie mal za to, že v príčinnej súvislosti s porušením tohto zákona bolo porušené právo žalobcu na riadne ohodnotenie predmetu dražby, v príčinnej súvislosti s týmto porušením zákona vznikla žalobcovi škoda tým, že bol predmet ohodnotenia dražby podhodnotený, najnižšie podanie bolo stanovené vychádzajúc z hodnoty namietaného znaleckého posudku, s ktorými námietkami sa žalovaný 2/ ako dražobník ani do dňa konania dražby nevysporiadal, a to tak, že nedoručil riadne a včas žalobcovi iný znalecký posudok, ktorý dal vypracovať na námietky žalobcu, čo má nepochybne vplyv na samotný výťažok dražby a tým reálne aj na právo žalobcu na vydanie hodnoty výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva v zmysle § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka, preto súd vyhlásil dražbu za neplatnú a žalobe žalobcu vyhovel. V konaní súd prvej inštancie nariadil vykonanie znaleckého dokazovania v zmysle § 208 CSP, preto priznal znalcovi K.. U. U. znalečné za vypracovanie písomného znaleckého posudku č. X/XXXX vo výške 356,- eur. Zároveň upravil učtáreň Okresného súdu Partizánske, aby po právoplatnosti tohto rozsudku vyplatila znalcovi K.. U. U. znalečné vo výške 300,- eur na jeho účet z preddavku zloženého pod pol. reg. H. a zároveň zaviazal žalovaných 1/ až 4/ zaplatiť spoločne a nerozdielne znalcovi znalečné vo výške 56,- eur, ktoré nebolo pokryté žalobcom zloženou zálohou na znalečné na účet znalca. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný, priznal náhradu trov konania vo výške 100%, a to tak, že žalovaných 1/ až 4/ zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100% spoločne a nerozdielne.
2. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/. Vychádzajúc z podaného odvolania, odvolanie smerovali proti výroku I. a závislom výroku o trovách konania II. a výroku III/ II. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť im trovy konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP). Nesúhlasili s odôvodnením napadnutého rozsudku, že žalobcovi mala vzniknúť škoda z dôvodu nesprávneho ohodnotenia predmetu dražby znaleckým posudkom K.. I., ktorým bola určená všeobecná cena predmetu dražby. Opakovane poukázali, že vypracovanie znaleckého posudku v rámci konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby je v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby irelevantné a nie je na posudzovaní súdu, v akej výške mala byť v procese prípravy dobrovoľnej dražby stanovená všeobecná hodnota draženej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie vykonal dôkaz zabezpečením znaleckého posudku č. X/XXXX, vypracovaného K.. U.K., čím konanie trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedli, že pokiaľ má žalobca pochybnosť o správnosti vypracovania pôvodných znaleckých posudkov vypracovaných v rámci realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby a pokiaľ má za to, že mu vznikla škoda, má právo sa domáhať náhrady tejto škody v samostatnom konaní voči osobe, ktorá takúto škodu spôsobila porušením svojej právnej povinnosti, zákon však nedáva priestor na to, aby sa takých práv domáhal v rámci konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Ak by sa v takomto samostatnom konaní aj preukázalo, že škoda spôsobená bola, nemá takáto skutočnosť za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby. Porušenie povinnosti znalcom pri vypracovávaní znaleckého posudku pre účely ohodnotenia
predmetu dražby nie je porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a ani dôvodom pre vyhlásenie neplatnosti dražby. Žalovaní zdôrazňovali, že podľa ust. § 12 ods. 1 ZoDD dražobník je povinný, ak ide o nehnuteľnosť, len zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby znaleckým posudkom, vrátane prípadného nového znaleckého posudku. Ak ide o nehnuteľnosť, zistiť hodnotu predmetu dražby je povolaný znalec a z jeho posudok navrhovateľ dražby a dražobník vychádzajú. Preto ak dražobník pre účely dražby riadne zabezpečí ohodnotenie nehnuteľnosti posudkom znalca, vlastník predmetu dražby v zákonnej lehote nepožiada o nový znalecký posudok, a tento znalecký posudok v deň konania dražby nie je starší ako 6 mesiacov (pri opakovanej dražbe 1 rok), dražobník tým splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby ukladá § 12 ods. 1 ZoDD. V prípade, ak vlastník požiada o nový znalecký posudok, tak na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije v súlade s § 12 ods. 6 ZoDD znalecký posudok, ktorým bude určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Ďalej uviedli, že ust. § 12 ods. 5 ZoDD stanovuje dražobníkovi povinnosť zabezpečiť vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom v zákonnej lehote najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti žalobcu. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách stanovuje dražobníkovi povinnosť zabezpečenia vyhotovenia nového znaleckého posudku v zákonom stanovenej lehote. Zákon o dobrovoľných dražbách však nestanovuje dražobníkovi lehotu na doručenie nového znaleckého posudku. Napriek absencii zákonnej lehoty bol nový znalecký posudok žalobcovi zaslaný dňa 11.05.2016, teda bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti o vypracovanie nového znaleckého posudku (námietky žalobcu spolu so žiadosťou o vypracovanie nového znaleckého posudku bolo žalovanému 2/ doručené dňa 02.05.2016), čím žalovaný 2/ postupoval v súlade s ustanovením § 12 ods. 5 ZoDD. Žalovaní 1/ a 2/ sa rovnako nestotožnili ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorý prezentoval v bode 18. odôvodnenia napádaného rozsudku, že malo v prejednávanej veci dôjsť k porušeniu § 12 ods. 1 v spojení s § 12 ods. 4 ZoDD. Zákon o dobrovoľných dražbách ukladá dražobníkovi povinnosť písomne sa vyporiadať s námietkami vlastníka predmetu dražby a zaslať vlastníkovi písomnú odpoveď, a to najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby. Písomná odpoveď dražobníka bola vlastníkovi zaslaná dňa 03.05.2016 a na pošte bola uložená dňa 05.05.2016 - (list zo dňa 02.05.2016, podací lístok č. G čo v konaní dražobník riade preukázal. Uviedli, že nemožno zamieňať dve odlišné povinnosti dražobníka stanovené § 12 ods. 5 ZoDD, a to: a/ zabezpečenie vyhotovenia nového znaleckého posudku iným znalcom v zákonnej lehote najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti žalobcu; b/ zaslanie v zákonom stanovenej lehote 5 pracovných dní písomnej odpovede k námietkam vlastníka dražby. Mali za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď mal za to, že nedoručením nového znaleckého posudku (vypracovaného K.. T.) v lehote stanovenej v § 12 ods. 4 ZoDD sa dražobník riadne nevysporiadal s námietkami žalobcu proti znaleckému posudku K.. I.. Dražobník sa s námietkami vlastníka riadne vyporiadal, zaslaním písomnej odpovede dňa 03.05.2016, tak ako to ukladá ustanovenie § 12 ods. 5 ZoDD. Zákon o dobrovoľných dražbách neukladá dražobníkovi povinnosť zaslať nový znalecký posudok spoločne s písomnou odpoveďou (ide o povinnosť zaslať a nie doručiť odpoveď), resp. v lehote stanovenej citovaným ustanovením (5 pracovných dní pred konaním dražby). Žalovaní mali za to, že zákon, terminologicky jasne rozlišuje písomnú odpoveď dražobníka a nový znalecký posudok. Žalovaní 1/, 2/ ďalej konštatovali, že súd prvej inštancie tiež nesprávne právne posúdil otázku dôvodu neplatnosti dobrovoľnej dražby spočívajúcej v určení miesta konania dražby v F.. Uviedli, že určením miesta výkonu dražby v F. nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe, dražba bola riadne zverejnená, čo bolo žalovanými v konaní preukázané. F. nie je mesto tak výrazne vzdialené od miesta, kde sa nachádza dražená nehnuteľnosť (T.). Určenie miesta dražby vo vzdialenejšom mieste nemusí automaticky znamenať pri realizácii dražby nehnuteľnosti znížený záujem. Vzdialenosť T. - F. a dopravné spojenia vlakom, autom (cca 140 km a z časového hľadiska cca 2 hodiny), v žiadnom prípade neobmedzujú záujemcov o dražbu. Ak by niekto chcel vykonať najvyššie podanie v hodnote 64.800,- eur, čiže všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, vzdialenosť 140 km, či už osobným motorovým vozidlom alebo prostriedkom hromadnej dopravy, ktoré medzi T. a F. existuje, možno považovať za nepatrný náklad na kúpu nehnuteľnosti (cena hromadným prostriedkom cca 4 až 6 eur). Navyše aj zo skupiny obyvateľov F. je možné generovať záujemcov o kúpu nehnuteľností mimo územia F., čomu zodpovedajú aj rozsiahle skúsenosti dražobných spoločností. Dôvodom sú u takejto skupiny obyvateľstva práve ich mimopracovné väzby na regióny mimo F.. Žalovaný 3/ má bydlisko vzdialené 87 km od miesta nehnuteľnosti a žalovaná 4/ má trvalý pobyt v T. (v blízkosti draženej nehnuteľnosti). Z výpovedí žalovaných 3/ a 4/ na pojednávaniach vyplýva, že nehnuteľnosti vydražili za účelom zabezpečenia bývania pre rodinu v blízkosti bydliska žalovanej 4/ a jej rodiny. Miesto konania dražby U. XX, F. bolo určené v budove, kde sa nachádza sídlo dražobníka (žalovaného 2/) a dražobník ho určil taktiež z dôvodu nákladov dražby, nakoľko v prípade konania dražby v mieste
mimo sídla dražobníka by bolo nevyhnutné prenajať priestory pre účely dražby. Takýto postup by bol tiež v rozpore so zásadou hospodárnosti dražobného procesu. Dražobná spoločnosť - žalovaný 2/ v procese dobrovoľnej dražby nepochybil, keď objednal znalecký posudok a tento bol následne vypracovaný. Dokonca v súlade zo zákonom o dobrovoľných dražbách bol po vznesení námietok vlastníka predmetu vypracovaný druhý znalecký posudok. Proces dobrovoľnej dražby teda netrpel žiadnymi vadami, pre ktoré by bolo možné vyhlásiť dobrovoľnú dražbu za neplatnú.
3. Proti rozsudku vo výroku II. o trovách konania a výroku III/II. podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 3/, 4/. V podanom odvolaní poukazovali na to, že nehnuteľnosť vydražili s úmyslom vytvoriť domov pre svoju rodinu, keďže rodičovský dom žalovanej 4/ sa nachádza oproti draženej nehnuteľnosti, kde žijú jej rodičia. V blízkom okolí žije celá jej rodina (starká, starký, teta, ujo, krstná, krstný, sesternica). Kvôli tomuto faktu predali svoju doterajšiu nehnuteľnosť, kde ako celá rodina bývali a financie z predaja nehnuteľnosti použili pri dražbe. Keďže nehnuteľnosť im vydaná nebola, museli sa uchýliť do podnájmu, kde museli platiť 450,- eur mesačne. Ako pasívne legitimovaní v konaní nemali dosah na priebeh dobrovoľnej dražby, a preto nesúhlasili s rozhodnutím súdu prvej inštancie týkajúcej sa náhrady trov konania žalobcovi, ako aj s povinnosťou zaplatiť znalcovi znalečné.
4. Žalobca sa k podaným odvolania písomne nevyjadril.
5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov v zmysle § 379, § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a po zopakovaní a doplnení dokazovania, oboznámením obsahu spisu súdu prvej inštancie a výsluchom prítomných strán sporu na nariadenom pojednávaní v zmysle § 384 CSP v spojení s § 385 CSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu zamietnuť, vo výroku III/II. zmeniť a nanovo rozhodnúť o trovách celého konania.
6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým žalobe žalobcu o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby vyhovel, na tom závere, že bolo porušené ust. § 12 ods. 1 v spojení s § 12 ods. 4 ZoDD (zákona o dobrovoľných dražbách) a ohrozené právo žalobcu určením vzdialeného miesta výkonu dražby stanovené v § 11 ods. 1 ZoDD, porušené bolo právo žalobcu na riadne ohodnotenie predmetu dražby, keď predmet ohodnotenia dražby bol podhodnotený, najnižšie podanie bolo stanovené vychádzajúc z hodnoty namietaného znaleckého posudku, s ktorými námietkami sa žalovaný 2/ ako dražobník ani do dňa konania dražby nevysporiadal, nedoručil riadne a včas žalobcovi iný znalecký posudok, ktorý dal vypracovať na námietky žalobcu, čo má vplyv na samotný výťažok dražby, a tým reálne aj na právo žalobcu na vydanie hodnoty výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva v zmysle § 151m ods. 10 Obč. zákonníka.
7. K vyhodnoteniu žaloby žalobcu bolo určujúce, či dražba prebehla v zmysle zákonných požiadaviek vyplývajúcich z úpravy zák. č. 527/2007 Z.z. Odvolací súd konštatuje, že podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. sa možno domáhať neplatnosti dražby v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona. Už zo znenia tohto ustanovenia je teda zrejmé, že rozhodujúce pre posúdenie platnosti či neplatnosti dražby je objektívna existencia porušenia zákona v procese jej prípravy a vykonania, k čomu v preskúmavanej veci nedošlo.
8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, predmetom dražby môže byť vec, právo iného, majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik, alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.
9. Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, v tomto prípade je
možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.
Z ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že základným predpokladom úspechu žalobcu v konaní o neplatnosť dražby je preukázanie porušenia zákona o dobrovoľných dražbách a v príčinnej súvislosti s tým preukázanie poškodenia práv žalobcu, pričom nepostačí akékoľvek porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ale musí ísť o porušenie takej intenzity, ktorým je zároveň žalobca dotknutý na svojich právach.
10. Ako už bolo uvedené, podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. sa možno domáhať neplatnosti dražby v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona. Už zo znenia tohto ustanovenia je teda zrejmé, že rozhodujúce pre posúdenie platnosti či neplatnosti dražby je objektívna existencia porušenia zákona v procese jej prípravy a vykonania.
11. V prerokúvanej veci podstatné ustanovenie § 12 ods. 1 citovaného zákona ukladá dražobníkovi zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide okrem iného o nehnuteľnosť, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov.
12. Podľa § 12 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
13. Podľa ods. 5 citovaného zák. ustanovenia, vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa ods. 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr 5 pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
14. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia, na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa ods. 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.
15. Odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorou bolo ustálené, že pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, cena draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2010 zo dňa 03.10.2013). Dražobník je povinný, ak ide o nehnuteľnosť, len zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby znaleckým posudkom. Dražobník totiž nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou k tomu, aby sám vykonal ohodnotenie ceny nehnuteľnosti, alebo aby prehodnocoval správnosť ohodnotenia znalca. Ak ide o nehnuteľnosť, zistiť hodnotu predmetu dražby je povolaný znalec a z jeho posudku navrhovateľ dražby a dražobník vychádzajú. Preto ak dražobník pre účely dražby riadne zabezpečí ohodnotenie nehnuteľnosti posudkom znalca a tento znalecký posudok v deň konania dražby nie je starší ako 6 mesiacov, dražobník tým splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby ukladá ust. § 12 ods. 1 ZoDD.
16. Tento záver súdu však súčasne neznamená, že by žalobca nemohol mať právo na náhradu škody, ktorá mu mohla vzniknúť následkom „nesprávneho“ posudku znalca, ktorým ohodnotil jeho nehnuteľnosť pre účely predmetnej dražby. Ak znalec zavinene porušil svoje povinnosti pri vypracovávaní posudku o cene predmetu dražby, zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcom. Porušenie povinnosti znalcom pri vypracovávaní znaleckého posudku pre účely ohodnotenia predmetu dražby nie je však porušením zákona o dobrovoľných dražbách, a teda ani dôvodom pre vyhlásenie neplatnosti dražby.
17. V danom spore žalobca ako vlastník predmetu dražby v zákonom stanovenej lehote 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesol u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby. Zároveň žiadal vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. V námietkach proti ohodnoteniu predmetu dražby namietal výlučne ohodnotenie predmetu dražby. Vyslovil názor, že reálna trhová hodnota nehnuteľnosti je 120.000,- eur a nie 64.000,- eur.
18. Dražobník sa so vznesenými námietkami žalobcu písomne a v zákonom stanovenej lehote vyporiadal tak, že najneskôr 5 pracovných dní pred konaním dražby zaslal vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. V nej uviedol, že podľa jeho preskúmania znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený dňa 12.03.2016 znalcom K.. S. I., ktorý je oprávnený na výkon expertíznej činnosti v odbore stavebníctvo v odvetví odhad hodnoty nehnuteľností, bol vypracovaný osobou oprávnenou na ohodnotenie predmetu dražby, predmet dražby bol správne identifikovaný, znalecký posudok nie je starší než pol roka (je teda použiteľný pre prípravné prvé kolo dražby, na rozdiel od starších posudkov, ktoré zákonné požiadavky v tomto smere nespĺňajú), znalec použil správnu metódu polohovej diferenciácie, a to v súlade s platnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. a za použitia aktuálnych Indexov cien stavebných prác na precenenie rozpočtov do CÚ, spracované pomocou pomeru Indexov cien stavebných prác ŠÚSR podľa klasifikácie stavieb, ako i odbornou verejnosťou akceptovanej metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb. K prípadným rozdielom medzi všeobecnou hodnotou rôznych znaleckých posudkov uviedol, že nehnuteľnosti v priebehu času podliehajú viacerým poveternostným, fyzikálnym, chemickým a iným vplyvom, v dôsledku ktorých dochádza k ich postupnému prirodzenému opotrebovaniu, prípadne aj k opotrebovaniu vo väčšom rozsahu, pokiaľ dochádza k zanedbaniu údržby či dokonca priamo k poškodzovaniu. Ďalej uviedol, že ďalším faktorom ovplyvňujúcim ceny samotnej hodnotenej nehnuteľnosti sú charakteristiky a infraštruktúra okolitého priľahlého prostredia a obce, z ktorého dôvodu je prirodzené, že posúdenie hodnoty tej istej nehnuteľnosti v rôznom čase a po vplyve uvedených faktorov môže vyústiť do stanovenia rozdielnych všeobecných hodnôt oceňovaného majetku.
19. V súvislosti so zachovaním lehoty na vyporiadanie sa s námietkami odvolací súd uvádza, že dražobník má stanovenú povinnosť písomne sa s námietkami vysporiadať, a to v stanovenej lehote podľa § 12 ods. 5 zák. o dobrovoľných dražbách - t.j. najneskôr 5 pracovných dní pred konaním dražby, v ktorej sa musí odoslať vlastníkovi písomná odpoveď. Momentom pre počítanie tejto lehoty je odoslanie písomnej odpovede vlastníkovi predmetu dražby, nie jej doručenie vlastníkovi predmetu dražby. Ako vyplýva z obsahu spisu, námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadosť o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom boli dražobníkovi - žalovanému 2/ doručené dňa 02.05.2016 a dražobník tak ako mu to ukladá citované zákonné ustanovenie „zaslal“ vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď dňom 03.05.2016, pričom dátum konania dražby bol stanovený na deň 16.05.2016, čím zákonom stanovená lehota bola dodržaná.
20. Pokiaľ vlastník predmetu dražby - žalobca žiadal vyhotoviť nový znalecký posudok, povinnosťou dražobníka bolo zabezpečiť znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca, ktorú povinnosť si dražobník splnil. Nový znalecký posudok vypracovaný K.. L. T., znalkyňou z odboru stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľností bol na základe objednávky zo dňa 05.05.2016 vypracovaný dňa 09.05.2016 a zaslaný bol žalobcovi bezodkladne dňa 11.05.2016, čím žalovaný - dražobník postupoval v súlade s ust. § 12 ods. 5 ZoDD. Potrebné je v uvedenej súvislosti zdôrazniť, že citované zákonné ustanovenie stanovuje dražobníkovi povinnosť vyhotovenia nového znaleckého posudku iným znalcom v zákonnej lehote najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti, avšak nestanovuje dražobníkovi lehotu na doručenie nového znaleckého posudku. Je potrebné súhlasiť s názorom žalovaných 1/, 2/ v podanom odvolaní, že akceptovanie právneho názoru súdu prvej inštancie ohľadom povinnosti dražobníka zaslať nový znalecký posudok v lehote 30 dní pred dňom konania dražby je nielen v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, ale viedlo by zároveň k neúmernému predĺženiu celého procesu dobrovoľnej dražby, čo by bolo v rozpore so zmyslom a účelom zákona o dobrovoľných dražbách. Súčasne je potrebné uviesť, že druhý znalecký posudok nemusí vo všetkých prípadoch znamenať určenie vyššej všeobecnej hodnoty predmetu dražby a vzhľadom na pravidlo uvedené v ods. 6 cit. zák., ak by druhý znalecký posudok nestanovil vyššiu všeobecnú hodnotu predmetu dražby, pre účely ohodnotenia predmetu dražby by sa takýto znalecký posudok nepoužil napriek tomu, že zvýšené náklady vyhotovenia takéhoto posudku bude znášať vlastník predmetu dražby, ktorý o ďalší znalecký posudok žiadal. Aj v danej veci na účely ohodnotenia predmetu dražby bol v súlade s ust. § 12 ods. 2 ZoDD použitý znalecký posudok, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby, ktorým bol znalecký posudok vypracovaný znalcom K.. I.. Ak žalobca disponoval odborným posudkom K.. V. z roku 2010, ktorý určoval cenu predmetu dražby vyššiu ako znalecký posudok vypracovaný znalcom K.. I., nie je to dôvodom pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
21. Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky vo vzťahu k miestu konania dražby, ani táto podľa odvolacieho súdu nie je dôvodná. Potrebné je poukázať na tú skutočnosť, že zákon nestanovuje podmienku, podľa ktorej by bolo miesto dražby naviazané na miesto, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza. Samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe, t.j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej nehnuteľnosti. Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR za neprimerané možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza. Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby teda závisí od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo, prípadne mohlo spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov na dražbe predovšetkým z blízkeho okolia, ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie (uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 58/2018). Konaním dražby v meste F., ktoré je od mesta T. vzdialené 127 km, pričom cesta autom trvá cca 104 minút, vzhľadom na jeho polohu a infraštruktúru nedošlo k obmedzeniu potenciálnych záujemcov na dražbe. Táto sa uskutočnila v priestoroch prístupných verejnosti a nebola obmedzená možnosť účasti záujemcov. Vzhľadom aj na to, aké sú možnosti spojenia do miesta dražby, nebola obmedzená účasť záujemcov o draženie. Čo sa týka samotného priebehu dražby, dobrovoľná dražba sa za splnenia podmienok zákona o dobrovoľných dražbách môže uskutočniť aj v prípade, že sa dražby zúčastní len jeden účastník. Zákon o dobrovoľných dražbách takúto možnosť nevylučuje a podľa odvolacieho súdu nie je ani v rozpore s definíciou dobrovoľnej dražby (§ 2 písm. a/ zákona). Vopred neurčený okruh osôb, na ktoré sa pri dražbe licitátor obracia s výzvou na podávanie ponúk môže tvoriť aj jediná osoba, ktorá spĺňa podmienky zákona pre účasť na dražbe. Je nepochybné, že účasť viacerých účastníkov dražby na dražbe môže viesť k navyšovaniu ich podaní a teda v konečnom dôsledku k maximalizácii výťažku dražby. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že účasť na dražbe odráža dopyt po predmete dražby a preto aj v prípade podania jediného účastníka dražby, ktorému bol v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách udelený príklep, sa vytvára pri strete ponuky a dopytu trhová cena predmetu dražby. Je zrejmé, že výťažok takejto dražby môže byť nižší oproti výťažku z dražby, na ktorej sa stretla konkurencia dopytu po predmete dražby (viacero účastníkov dražby), ale to neznamená, že sa nejednalo o dražbu. Uvedené je len zrkadlom nízkeho dopytu po predmete dražby.
22. Odvolací súd zároveň uvádza, že z dokazovania doplneného odvolacím súdom ďalej o.i. vyplýva, že splnená bola aj podmienka prípustnosti dražby nehnuteľných vecí vo vzťahu k hodnote zabezpečenej pohľadávky v zmysle § 3 ods. 6 ZoDD. Uvedené ustanovenie § 3 ods. 6 bolo do zákona o dobrovoľných dražbách doplnené zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2014 ako ekvivalent zásady premietnutej v exekučnom poriadku, podľa ktorého dražiť nehnuteľnosti nemožno pri drobných exekúciách. Týmto ustanovením tak bola vyriešená otázka primeranosti výšky zabezpečenej pohľadávky k určenej hodnote nehnuteľnosti pre pripustenie uspokojenia pohľadávky formou dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ teda by mala byť k hodnote nehnuteľnosti na uskutočnenie dobrovoľnej dražby primeraná iná výška pohľadávky ako stanovuje zákon o dobrovoľných dražbách, išlo by o výklad daného ustanovenia contra legem, ktorý nie je prípustný. V danej veci bola hodnota pohľadávky navrhovateľa dražby ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva v sume cca 60.000,- eur, teda aj podmienka prípustnosti dražby nehnuteľnej veci je podľa § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách splnená. Len pre doplnenie odvolací súd uvádza, že z doplneného dokazovania vyplýva, že žalobca si je vedomý vzniknutej situácie a svojho dlhu, nakoľko úvery, ktoré na seba prevzal, nesplácal. Žalobca v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby, nebýval, býval u svojich rodičov v T. časť U..
23. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie po nariadení pojednávania a zopakovaní dokazovania podľa § 388 CSP vo výroku I. zmenil tak, že žalobu zamietol, keď mal za to, že dražba prebehla v zmysle zákonných požiadaviek a nebolo preukázané žiadne zo žalobcom tvrdených pochybení týkajúcich sa dražobného procesu.
24. O nároku na náhradu trov konania (tak trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania) bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP.
V konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ patrí náhrada trov konania, ktorá im bola priznaná voči v konaní neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
25. O výške náhrady trov konania žalovaných 1/ - 4/ rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
26. Vzhľadom na úspech žalovaných 1/ - 4/ v konaní bolo potrebné zmeniť aj výrok III/II. napadnutého rozsudku a povinnosť zaplatiť žalobcovi znalečné vo výške 56,- eur uložiť v konaní neúspešnému žalobcovi.
27. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).