Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/38/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu R. F., bytom E. XX, V., právne zastúpeného JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom so sídlom Štúrová 27, 040 01 Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2016/015534 zo dňa 04.04.2016, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou z 09.06.2016 podanou v zákonom stanovenej lehote vo forme blanketového podania, doplnenou podaním žalobcu z 10.10.2016 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2016/015534 zo dňa 04.04.2016, ktorým žalovaný orgán verejnej správy rozhodol ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy aj pre úsek stavebného poriadku podľa ustanovenia o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením v platnom znení a podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ č. A/2016/05063-09/II/MIN zo 04.01.2016. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania podľa správneho poriadku na základe jeho žiadosti z 18.05.2015 v administratívnom konaní o predĺženie platnosti územného rozhodnutia č. A/2013/08647-03/II/MIN zo dňa 28.03.2015. Žalovaný hore uvedeným rozhodnutím zo 04.04.2016 ako odvolací správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Košice zo 04.01.2016.

2. Krajský súd v Košiciach po začatí súdneho preskúmavacieho konania rozhodol o prerušení konania uznesením č.k. - 115 z 31.05.2018, a to vzhľadom na skutočnosť, že administratívny spis vzťahujúci sa na danú právnu vec bol pripojený k inému spisu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. a vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ku kasačnému konaniu.

3. V právnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. išlo o obsahovo identickú vec - o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - západ zo 04.01.2016 v rovnakom administratívnom konaní, ako v preskúmavanej právnej veci. Išlo o rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ktorými bola právne posúdená spoločná žiadosť na priznanie postavenia účastníka územného konania o predĺženie platnosti územného rozhodnutia č. A/2013/08647-03/II./MIN z 28.03.2015 podanej R. F. a T. F., obaja bytom E. XX, V..

4. Po ukončení kasačného konania v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. a vrátení administratívneho spisu Krajskému súdu v Košiciach, správny súd uznesením č.k. -133 z 21.10.2019 rozhodol o pokračovaní v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2016/015534 zo 04.04.2016.

5. V rámci skúmania podmienok ďalšieho konania sa správny súd v danej právnej veci oboznámil aj s obsahom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. -124 zo 16.05.2019, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -115 z 11.10.2017 a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie so záväznými právnymi pokynmi uvedenými v odôvodnení uvedeného rozsudku.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí označenom v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozhodnutia, v danej obsahovo identickej právnej veci argumentoval nasledovne:

„Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 04. apríla 2016 č. OU-KE-OVBP2-2016/015535, ktorým Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky zamietol odvolanie účastníkov správneho konania (žalobcu v konaní pred správnym súdom) a potvrdil rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ zo 04. januára 2016 č. A/2016/05063-10/II/MIN pôv. č. A/2015/13218, ktorým Mesto Košice, pracovisko Košice - Západ nepriznal postavenie účastníka konania T. F. (žalobcovi v konaní pred správnym súdom) v konaní o predĺženie platnosti územného rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ z 28. marca 2013 č. A/2013/08647-03/II/MIN, ktorým bolo rozhodnuté o využívaní územia na pozemku registra „C“ parcela č. XXXX/X, katastrálne územie J. na vybudovanie cvičiska pre psov a o umiestnení stavby „Výstavba cvičiska pre psov na O.N. G.“ na pozemku registra „C“ parcela č. XXXX/ X, katastrálne územie J..

Podľa ustanovenia v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Kasačný súd z pripojeného administratívneho spisu zisti, že správne konanie o predĺženie platnosti územného rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ z 28. marca 2013 č. A/2013/08647-03/ II/MIN, ktorým bolo rozhodnuté o využívaní územia na pozemku registra „C“ parcela č. XXXX/X, katastrálne územie J. na vybudovanie cvičiska pre psov a o umiestnení stavby „Výstavba cvičiska pre psov na O. G.“ na pozemku registra „C“ parcela č. XXXX/X, katastrálne územie J., v ktorom sa žalobca domáhal postavenia účastníka v konaní bolo skončené rozhodnutím Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ z 22. júna 2015 č. A/2015/13218-03/II/MIN, ktorým sa predĺžila platnosť rozhodnutia o využívaní územia. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06. júla 2015, teda doručením poslednému z účastníkov správneho konania. Nič na uvedenom nemení ani skutočnosť, že rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ z 22. júna 2015 č. A/2015/13218-03/II/MIN zaslal prvoinštančný orgán verejnej správy spolu s úradným listom žalobcovi ako reakciu na jeho podanie z 18. mája 2015, ktorým sa žalobca domáhal postavenia účastníka v konaní o predĺženie platnosti územného rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice - Západ z 28. marca 2013 č. A/2013/08647-03/II/MIN.

Rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu. Postavenie účastníka konania totiž poskytuje reálnu možnosť svojim konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania, ktoré nemusí prislúchať iným subjektom zúčastneným na konaní. Aj z tohto dôvodu, v záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 a nasl. ), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia orgánu verejnej správy. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade právoplatného skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie orgánu verejnej správy o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt

založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha, pričom v takomto prípade je preskúmanie rozhodnutia o pristúpení ďalšieho účastníka do konania dôvodné. Preto je potrebné, aby súd v každom konkrétnom konaní zisťoval stav správneho konania, konkrétne či sa nejedná o právoplatne skončenú vec.

Žalobca domáhajúci sa preskúmania rozhodnutia, ktorým mu orgán verejnej správy nepriznal postavenie účastníka konania, preto musí podať novú žalobu tentoraz žiadajúc preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým bolo správne konanie právoplatne skončené. V rámci tohto konania sa súd nutne bude musieť vysporiadať aj s otázkou správnosti určenia okruhu účastníkov konania. Dôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tiež potreba naplniť účel práva na súdnu a inú právnu ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t.j. poskytnúť ochranu reálnym a realizovateľným právam fyzických a právnických osôb, a nie formalistickým výkladom práva rozhodovať vo veci len pre to, aby litera zákona bola dodržaná aj za cenu, že ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb bude zabezpečená len pro forma. V prípade účastníctva v správnom konaní by v takom prípade osoba mala síce rozhodnutie o tom, že je účastníkom správneho konania, avšak toto samo o sebe by nezaisťovalo reálnu možnosť ich výkonu, pretože by len konkurovalo právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej a bez ďalšieho by nemalo za následok jeho zrušenie (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2013, sp. zn. ).

Kasačný súd nepopiera dôležitosť rozhodnutia správneho orgánu o tom, že niekto je, respektíve nie je účastníkom správneho konania, a nepopiera ani právo dotknutého subjektu, aby zákonnosť takéhoto rozhodnutia bola preskúmateľná súdom v správnom súdnictve. Tento postup je však namieste jedine v prípade, kedy rozhodnutie súdu môže reálnym spôsobom ovplyvniť okruh účastníkov správneho konania. V prejednávanej veci možnosť, že po prípadnom rozhodnutí súdu o zrušení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného žalobca vstúpi ako účastník do prebiehajúceho správneho konania, zanikla. Správny súd vo veci rozhodol 11. októbra 2017, teda v čase, kedy už neboli naplnené podmienky pre to, aby rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy nebolo vylúčené z prieskumu v správnom súdnictve. Mal preto, namiesto meritórneho rozhodnutia vydať aliminačné uznesenie.“

7. Krajský súd v Košiciach z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto uznesenia posúdil aj preskúmavanú právnu vec v súlade s pokynmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutými v rozsudku č.k. -124 zo 16.05.2019, právne viazaný procesnoprávnymi závermi kasačného súdu týkajúcimi sa procesných možností preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2016/015534 zo dňa 04.04.2016.

8. Vydanie aliminačného uznesenia (namiesto meritórneho rozhodnutia) v preskúmavanej právnej veci predstavuje právnu nevyhnutnosť procesného postupu podľa , podľa ktorého správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa . Daný procesnoprávny postup zvolil správny súd v súlade s právnymi závermi obsiahnutými v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. -124 zo 16.05.2019, obsah ktorých je súčasťou odôvodnenia tohto uznesenia (bod č. 6 tohto uznesenia).

9. Stotožňujúc sa s právnymi závermi predmetného rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 16.05.2019 správny súd konštatuje, že vzhľadom na jeho obsah, ktorým sa cítil byť právne viazaný, vzhľadom na obsahovú identickosť predmetu konaní vedených na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. a č.k. neboli splnené procesnoprávne podmienky pre súdny prieskum žalobou napadnutého rozhodnutia zo 04.04.2016. Právne závery Najvyššieho súdu SR uvedené v závere bodu 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia totiž navodzujú stav takého procesnoprávneho hodnotenia podmienok konania, v zmysle ktorých je žalobou napadnuté rozhodnutie treba považovať za rozhodnutie procesnej povahy ( ), a to predovšetkým vzhľadom na čas jeho vydania.

10. Podľa žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

11. Z hore uvedených dôvodov správny súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania.

12. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (, posledná veta v znení , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.