Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Csp-176-2017.pdf
PDF · 93.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/176/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu : U. Z. I., E..L.., C. XXX/XX, F. - Y., XXX XX F., K. : XXX XX XXX, konajúca prostredníctvom VOTUM, a.s., organizačná zložka zahraničnej osoby, so sídlom Pražská č. 11, Bratislava, IČO : 46 853 588, zast. FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského č. 2, Bratislava, proti žalovanému : Y. C., W.. XX.XX.N., F. U. F. Č.. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Nyilfa, so sídlom Alžbetínske nám. č. 328, Dunajská Streda, zaplatenie 2.000 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 2.000,-€ s riadnym úrokom 8% ročne od 29.1.2015 do 30.06.2016 zo sumy 2.000,-€, a úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 2.000,-€ od 1.7.2016 až do zaplatenia, a zmluvnú pokutu vo výške 0,01% za každý deň z omeškania zo sumy 2.000,-€ od 1.7.2016 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 3.7.2017 nedomáhal zaplatenia pohľadávky 2000 eura s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 2000 euro od 29.1 2015 až do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,01 % za každý deň omeškania s platením zo sumy 2000 euro od 1.7.2016 až do zaplatenia a úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 2000 euro od 1.7.2016 až do zaplatenia ako aj náhrady trov konania titulom pôžičky poskytnutej spolupracovníčke žalobcov k, na dohody o spolupráci uzavretej dňa 6.5.2014, ktorá trvala do 24.10.2016, na základe zmluvy uzavretej dňa 26.1.2015 v zmysle ktorej poskytol žalovaný pôžičku 2000 euro na preklenutie nedostatku finančných prostriedkov, s termínom splatnosti do 30. 6. 2016, s dohodnutým s úrokom vo výške 8% ročne a zmluvnou pokutou vo výške 0,01 % za každý deň omeškania. Žalovaná sa zaviazala pôžičku vrátiť najneskôr do 30.6.2016 jej dané na výber jednorázovo alebo kedykoľvek predčasne rovnomerných, respektíve nerovnomerný splátka vo výške najmenej 100 eura táto podľa svojich finančných možností. Žalovaná mala porušiť podmienky zmluvy, keď pôžičku do uvedenej doby nevrátila. Na dôkaz svojich tvrdení predložil zmluvu o pôžičke uzavretú 26.1.2015 výpis z účtu o poukázaní colných 2000 eura v prospech žalovanej za, dohodu o spolupráce so žalovanou uzavretú dňa 6. 5. 2014, ods. v Č nie o živnostenskom oprávnení žalovanej vydané Okresným úradom Dunajská Streda, odbor živnostenského podnikania zo dňa 24.3.2014 včielka výpovede dohody o spolupráce dané žalobcom dňa 24.10.2016 k predžalobnej upomienky, pokusu o
mimosúdne riešenie dňa 9.12.2016, návratky 20.12.2016, za zoznamu prípadov, ku ktorým došlo v dôsledku sprostredkovania ich uzavretia žalovanou za obdobie od 13.11.2009 do 11.3.2016.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení ako aj na pojednávaní nespochybnila existenciu zmluvy o pôžičke a podmienok dojednaných pôžičke s tým že dlh chce riadne uhradiť žalobcovi spolu s úrokmi a to započítaním na províziach, ktoré sa jej mali vyplatiť za jednotlivé úkony tvrdiac, že žalobca mesačne poukázal na jej účet províziu zníženú o mesačnú splátku pôžičky a mala tomu mala svedčiť skutočnosti, že žalobca počas trvania zmluvného vzťahu nikdy nenamietal omeškanie so splatením splátok pôžičky, nakoľko tieto podľa ústnej dohody mali byť pravidelne vykonávané zrážkami z provízie. Na dôkaz svojich tvrdení navrhla vypočuť svedka H. Q., vtedajšieho vedúceho organizačnej zložky žalobcu. Súčasne namietla opodstatnenosť nároku na zaplatenie úrokov dojednaných v zmluve po uplynutí splatnosti. Poukázala na ustálenú súdnu prax čo sa týka dohodnutých úrokov z poskytnutej pôžičky patria veriteľovi len do splatnosti dlhu, po splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v opačnom prípade mala za to, že by na ťarchu dlžníka, by dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu v podobe úrokov z pôžičky, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi. V tomto smere poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo XObod/ XXX/XX E. G. Ú. L. L. K.. G. XXX/XXXX - XX.
3. Na základe z vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový stav k veci :
4. Podľa zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 26.01.2015 žalobca, spoločnosť U. Z. I., E..L.. L. L. C. XXX/XX, F.-Y. , K.: XX XX XX XX, zapísaná do Obchodného registra Krajského súdu v Brne spisová značka F., konajúc na území republiky Slovenskej republiky prostredníctvom U. E..L.., I. A. A. I., L. L. T. XX F., K. XX XXX XXX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu F. X U. U. Č. XXXX/B, G. L. Ž.E. Y. C. W. XX.XX.XXXX, ako fyzickou osobou, nepodnikateľom, zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 a nasledujúce Občianskeho zákonníka , predmetom, ktorej bolo poskytnutie pôžičky peňazí v sume 2000 eura, s dohodnutým riadnym úrokom 8% ročne , s termínom poskytnutia 28.01.2015 a termínom splatnosti 30.06.2016. Pôžička mala byť splácaná v minimálnej výške 100 eura najneskôr do 30.06.2016, s možnosťou predčasného splácania dlhu. V prípade omeškania sa dlžníka s platením dlhu bol dojednaný zmluvná pokuta vo výške 0,01 % za každý deň omeškania.
5. Žalobca poukázal finančnú hotovosť 2000 eura bankovým prevodom v G.t bank číslo účtu XXX XXXXXXX dňom 29.1.2015.
6. Z dohody o spolupráci uzavretej dňa 6.5.2014 vyplynulo, že žalobca uzavrel so žalovanou, ktorej svedčilo osvedčenie o živnostenskom oprávnení, vydané Okresným úradom Dunajská Streda, odbor živnostenského podnikania dňa 24.3.2014, registrovanej pod číslo XXX - XX XXX, predmetom, ktorej bolo sprostredkovanie uzavretia zmlúv medzi záujemcami a jeho klientom, za odmenu vo forme provízie v dojednanej v prílohe č.1 k Dohode, v článok II. Nárok na vyplatenie provízie, ako aj spôsob vyplácania provízie boli dojednané v článku III. body 1 a 2 uvedenej prílohy.
7. Dňa 24.10.2016 bola vypovedaná dohoda o spolupráci zo strany žalobcu s poukazom na článok 6 bod 6. 2 dohody s účinnosťou ku dňa 25.10.2016.
8. Z výpovede svedka H. Q. mal súd za preukázané, že žalovanú poznal, v súvislosti výkonu práce pre spoločnosť žalobcu . Žalovaná bola v obchodnoprávnom vzťahu so žalobcov obsahom, ktorého bolo zabezpečenie predaja a servise , náhrada škody pri dopravných nehodách. Svedok si pamätal poskytnutie pôžičky 2000,-€ žalovanej na jej žiadosť, ktorú zmluvu spísal právnik spoločnosti. Boli dohodnuté splátky na úhradu dlhu. Tvrdil, že v čase, keď on bol vo funkcii štatutára, od roku 2016 do roku 2017, táto pôžička splácaná žalovanou nebola. Z jeho strany bola snaha dohodnúť sa so žalovanou na vrátení pôžičky, potom čo zmluva nebola dodržaná zo strany žalovanej. V súvislosti s vyplácaním provízie konštatoval, že princípy vyplácania provízií bolo formou záloh a doplatkov. V danom prípade však nešlo o poskytnutie mimoriadnej zálohy, ktorú by bežne mala uhradiť doplatkom z provízie, ale išlo o finančnú hotovosť poskytnutú na základe zmluvy o pôžičke. Tvrdil, že žalovaná si bola vedomá, že pôžička nie je zaplatená ani čo do istiny, ani čo do úrokov. Svedok si pamätal ukončenie zmluvného vzťahu so žalovanou, nevedel ohraničiť toto obdobie. Pri vyplácaní provízií a evidencii bol automatizovaný systém a ručný systém korekcie sa mohli urobiť len v prípade, ak bola vyplatená mimoriadna provízia. Sám svedok tvrdil, že vyzval žalovanú na dobrovoľné splnenie dlhu, ešte na konci
svojho funkčného obdobia. Mal za to, že všetky provízie boli evidované elektronicky a každý zmluvný partner mal informáciu k dispozícii . Z tejto zostavy by malo byť zjavné, ak sa niečo započítalo na splátku dlhu. Poprel akúkoľvek dohodu medzi ním a žalovanou o započítaní splátok pôžičky na provízie. Ak by tak bolo muselo by to byť uvedené v províznej zostave. Takéto odpočítanie by muselo byť vyznačené, bez ohľadu na koho žiadosť sa tak stalo. Tvrdil, že provízne zostavy obsahovali všetky údaje čo sa týka jednotlivých súm, či už išlo o ručnú korekciu alebo automatizovanú. Tvrdil, že žiadne problémy ohľadom provízie počas trvania zmluvného vzťahu so žalovanou nevzišli. Spolupracovníci žalobcu mali možnosť konzultovať rozsah provízií s poverenými zamestnancami žalobcu. Tvrdil však aj po ukončení zmluvného vzťahu spolupracovníkovi bola daná možnosť obmedzeného prístupu, aby sa dali kontrolovať jednotlivé provízie. Obsahom podnikania žalobcu neboli poskytovanie pôžičiek, túto poskytla žalovanej, ktorá bola pre nich nadštandardnou spolupracovníčkou.
9. Predložené zostavy žalobcom za rozhodné obdobie trvania zmluvného vzťahu so žalovanou, nedali odpoveď na tvrdenia žalovanej o zaplatení dlhu ani len z časti, keď tieto ani samotná žalovaná nevedela reprodukovať a podložiť nimi svoje tvrdenia.
10. Podľa § 657 Občianskeho zákona( ďalej len OZ/ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa § 658 ods.1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
12. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia.
13. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
14. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri sama ešte ani dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia misie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strana konania za to, že v konaní neboli preukázané ľudí tvrdeniam, takže z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej by jej neprospech.
15. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť. Teória v tejto súvislosti hovorí tak samej presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (T. C. W. L. L. C. A. XX.X.XXXX, L. A. XM-Z.). Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení pokaz ku musí súd vždy riešiť so zreteľnom Indiu dané okolnosti prejednávanej veci.
16. Pri hodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 C s.p.). Žalovaná v priebehu konania žiadnym spôsobom nebola schopná preukázať svoje tvrdenia po započítaní jej provízií od poskytnutia pôžičky po dobu jedného roka, dokedy mala vrátiť Danka a v tomto smere žiadne dôkazy nepredložila. Napriek pre 2 každej aktivite žalobcu, C a je teda ide nielen o vrátení dlhu preukázať nepodarilo. Toto skutočnosť samotná žalovaná skonštatovala aj na pojednávaní. Súd
neostalo iné vzhľadom na unesenie do dôkazného bremena zo strany žalobcu v žalobe vyhovieť čo sa týka istiny a časti príslušenstva tak ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.
17. Žalobca sa ďalej domáha zaplatenia dohodnutého zmluvného úroku 8 % ročne aj po zosplatnení, a to až do úplného splatenia. Podľa názoru súdu mu však takýto úrok nepatrí. Tento záver vyplýva predovšetkým z ustanovenie § 503 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný „spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované ustanovenia podľa názoru súdu vychádzajúc zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere, za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov. Žalobcovi tak patrí úrok len za obdobie do konečnej splatnosti 19.02.2015. (porovnaj obdobné rozhodnutie KS Trnava č.sp. zn. XXCo/XXX/XXXX A. H. XX.XX.XXXX, XCo/XXX/XXXX-XXX A. H. XX.XX.XXXX).
18. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Vzhľadom na úspech žalobcu súd mu priznal náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)