Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-6S-185-2019.pdf
PDF · 102.47 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-6S/185/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: A. B. A. A., narodený XX. XXXXXX XXXX, trvale bytom C. X, D., proti žalovanému: Mestská časť Bratislava-Rača, so sídlom Kubačova 21, Bratislava, IČO: 00304557, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 10932/2163/2019/SU-MAS zo dňa 14. júna 2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e opatrenie žalovaného Mestskej časti Bratislava – Rača č. 10932/2163/2019/SU-MAS zo dňa 14. júna 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 25. marca 2019 doručil žalobca Mestskej časti Bratislava – Rača podanie – ohlásenie drobnej stavby v zmysle § 57 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) s označením „oplotenie rodinného domu“, ktorého predmetom bolo ohlásenie stavby pletivového plotu zakrytého tieniacou tkaninou, nachádzajúceho sa na pozemkoch č. XXXX/X a XXXX/XX, reg. „C“, v k. ú. E.. Na výzvu žalovaného zo dňa 17. apríla 2019 žalobca žalovanému dňa 25. apríla 2019 predložil výkres so zakreslením rozvinutého pohľadu oplotenia vrátane uvedenia rozmerov výšky, šírky a dĺžky oplotenia. Následne dňa 22. mája 2019 doručil žalovanému situačný výkres so zakresleným umiestnením oplotenia na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, reg. „C“, k.ú. E. vrátane odstupov od hraníc so susednými pozemkami.
2. Žalovaný vydal dňa 14. júna 2019 opatrenie č. 10932/2163/2019/SU-MAS – Odpoveď na ohlásenú drobnú stavbu, z ktorého vyplýva, že ohlásenie drobnej stavby uvedenej v ohlásení podľa § 66 stavebného zákona zamieta. Uvedené odôvodnil tým, že ohlásená drobná stavba bola povolená rozhodnutím Mestskej časti Bratislava-Rača č. 2549/47/2018/UPSP-PR zo dňa 08. februára 2018, ktorého súčasťou je aj oprava rozhodnutia č. 6387/2031/2019 SU-PR zo dňa 03. apríla 2019.
II.
Žaloba
3. Správnou žalobou zo dňa 27. augusta 2019 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného č. 10932/2163/2019/SU-MAS zo dňa 14. júna 2019 z dôvodu, že preskúmavané
opatrenie žalovaného vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, taktiež že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, ako aj, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej.
4. Uviedol, že oznámenie o zamietnutí ohlásenia drobnej stavby predstavuje opatrenie, ktorým sa administratívne konanie ukončilo, a ktorým sa stavebníkovi nevyhovelo. Tvrdil, že uvedené predstavuje zásah do jeho práva na vydanie zákonného rozhodnutia, práva na zákonný postup správneho orgánu, a teda práva na dobrú verejnú správu. Dodal, že predmetné oznámenie neobsahuje základné náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), nemožno sa proti nemu odvolať a nemožno ním stavebníkovi ukladať podmienky alebo povinnosti. Taktiež namietal, že žalobcovi bolo zasiahnuté do jeho základného práva v zmysle čl. 20 Ústavy SR, ktorý v súčinnosti s ustanoveniami stavebného zákona zaručuje možnosť reálneho výkonu vlastníckeho práva so všetkými jeho atribútmi. Mal za to, že žalobcovi bolo týmto nezákonným opatrením zasiahnuté do jeho subjektívnych práv súvisiacich s vlastníctvom pozemkov č. XXXX/X F. XXXX/XX v k.ú Rača, ktoré mali byť oplotené oplotením povoleným zákonom predpokladaným spôsobom.
5. Zdôraznil, že žalobca ako stavebník splnil všetky podmienky podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona a jeho vykonávacieho predpisu vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“), keď svoje podanie na výzvu stavebného úradu riadne doplnil. Stavebný úrad ďalej nevyzval stavebníka žiadnym spôsobom na doplnenie podania. Preto sa domnieval, že žalobca splnil všetky zákonom a vyhláškou predpokladané hmotnoprávne a procesnoprávne náležitosti podania. Z tohto dôvodu žalobca v rámci právnej istoty očakával, že stavebný úrad bude postupovať podľa § 57 ods. 1 a 2 stavebného zákona. Stavebný úrad je v zmysle týchto ustanovení povinný postupovať buď tak, že určí, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia alebo oznámi stavebníkovi, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky. Pokladal teda za zjavné, že správny orgán postupoval v tomto prípade svojvoľne a tým, že vydal opatrenie, ktorým zasiahol do subjektívnych práv žalobcu, vzhľadom na absenciu zákonnej právomoci na také opatrenie, svoju právomoc prekročil. V spojitosti s uvedeným poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/131/2015.
6. Rovnako tak žalovanému vyčítal, že napadnuté opatrenie trpí vadou vnútornej rozpornosti, a tým je nepresvedčivé. Dodal, že hoci žalovaný dôvodí, že ohlásená stavba bola povolená rozhodnutím č. 2549/47/2018/UPSP-PR zo dňa 08. februára 2018, zároveň však opomenul skutočnosť, že oplotenie, ktoré je predmetom tohto stavebného povolenia nie je stavebne a konštrukčne totožné s tým, ktoré je predmetom ohlásenia stavby. Ide o povoľovací proces k dvom rôznym stavbám.
7. Napokon samotné nevydanie oznámenia žalovaným o tom, že nemá voči drobnej stavbe námietky, a to vzhľadom na splnenie všetkých zákonných podmienok žalobcom (stavebníkom) v ohlasovacom konaní a naopak vydanie zákonom nepredpokladaného negatívneho opatrenia, považoval žalobca za dôvod pre zrušenie predmetného zamietavého opatrenia, keďže došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej.
III.
Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07. novembra 2019 navrhol, aby správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. Uviedol, že postupoval v súlade s § 3 ods. 1 a 3 správneho poriadku a zistil všetky podstatné a rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa prejednávanej veci a to bez ohľadu na to, či sú tieto skutočnosti v prospech alebo neprospech účastníka konania. Ďalej uviedol, že s poukazom na zásadu hospodárnosti konania vyjadril v napadnutom rozhodnutí svoj nesúhlas s ohlásením, aby predišiel zbytočným nákladom, ktoré by vznikli v súvislosti s ďalším konaním, keby rozhodol tak ako uvádza § 57 ods. 1 stavebného zákona a určil by, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe
stavebného povolenia. Správne konanie by muselo byť ukončené v súlade s § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán konanie zastaví, ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Drobná stavba – oplotenie rodinného domu, ktoré bolo predmetom ohlásenia žalobcu č. 5808 bola povolená rozhodnutím žalobcu č. 2549/47/2018/UPSP-PR zo dňa 08. februára 2018, ktorého súčasťou je oprava rozhodnutia č. 6387/2031/2019 SU-PR zo dňa 03. apríla 2019.
10. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo zasiahnuté do jeho základného práva v zmysle čl. 20 Ústavy SR tým, že mu bol znemožnený reálny výkon vlastníckeho práva. Žalovaný vydal stavebné povolenie, ktorého súčasťou bolo aj oplotenie. Poukázal na úmysel žalobcu rozhodnutie o povolení stavby obísť, nakoľko žalobca tento plot už postavil, čo bolo zistené miestnym zisťovaním, pričom zároveň neboli dodržané podmienky stanovené v rozhodnutí o povolení stavby, keďže plot nebol postavený ako plný, ale ako pletivový obalený zelenou fóliou. IV. Replika žalobcu
11. Žalobca v replike zo dňa 05. decembra 2019 uviedol, že žalovaný, odvolávajúc sa na hospodárnosť konania, vysvetľuje svoje konanie, v rámci ktorého rozhodol v ohlasovacom konaní spôsobom, ktorý zákon nepredpokladá. Zdôraznil, že zásadu hospodárnosti je nutné vykladať tak, že správny orgán má využiť všetky dostupné inštitúty právneho poriadku tak, aby čo najhospodárnejšie konal, ale zároveň naplnil účel a cieľ správneho konania a pri tom dodržal príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Žalovanému vyčítal, že v prejednávanej veci aplikoval inštitút zamietnutia ohlásenia stavby, ktorý nemá v platnom právnom poriadku žiadnu oporu a tým ukončil správne konanie bez možnosti vyjadrenia stavebníka, či možnosti prípadného využitia riadneho opravného prostriedku stavebníkom.
12. Ďalej uviedol, že stavebné povolenie predstavuje oprávnenie zhotovenia stavby, nie povinnosť určitú časť stavby zhotoviť. Stavebník má zo zákona možnosť zhotoviť a skolaudovať aj len časť povolenej stavby, a to za predpokladu, že splní podmienky stanovené stavebným povolením pre túto časť stavby, ak táto časť je spôsobilá na samostatné užívanie. Dodal, že žalobca očakával zákonom predpokladaný stav (možnosť kolaudovať aj len časť stavby) a aplikáciu zákonom predpokladaných inštitútov na dosiahnutie želaného stavu (ohlásenie stavby oplotenia ako zjednodušené konanie vhodné pre drobné stavby).
13. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.
V.
Konanie na správnom súde
14. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/185/2019. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku
15. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
16. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 22. februára 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 12. januára 2024 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.
VII.
Relevantné právne predpisy
17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
20. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí; b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou; e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby; f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m; g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavieb elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby; h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovou dokumentáciou. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
23. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebnému úradu, že proti uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu. VII. Posúdenie veci správnym súdom
24. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť opatrenia žalovaného č. 10932/2163/2019/SU-MAS zo dňa 14. júna 2019 v intenciách žalobných dôvodov. Uvedeným opatrením, označeným ako „Odpoveď na ohlásenú drobnú stavbu“ žalovaný zamietol ohlásenie drobnej stavby špecifikovanej v ohlásení.
25. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca dňa 25. marca 2019 doručil Mestskej časti Bratislava – Rača podanie – ohlásenie drobnej stavby podľa § 57 stavebného zákona s označením „oplotenie rodinného domu“, ktorého predmetom bolo ohlásenie stavby pletivového plotu zakrytého tieniacou tkaninou, nachádzajúceho sa na pozemkoch č. XXXX/X a XXXX/XX, reg. „C“, v k. ú. E.. Na výzvu zo dňa 17. apríla 2019, ktorou bol žalobca v zmysle § 6 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., vyzvaný na doplnenie podania o potrebné náležitosti podľa § 57 stavebného zákona, žalobca dňa 25. apríla 2019 predložil výkres so zakreslením rozvinutého pohľadu oplotenia vrátane uvedenia rozmerov výšky, šírky a dĺžky oplotenia. Následne dňa 22. mája 2019 doručil žalovanému situačný výkres so zakresleným umiestnením oplotenia na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, reg. „C“, k.ú. E. vrátane odstupov od hraníc so susednými pozemkami. Žalovaný opatrením č. 10932/2163/2019/SU-MAS zo dňa 14. júna 2019 oznámil žalobcovi, že uskutočnenie drobnej stavby uvedenej v ohlásení podľa § 66 stavebného zákona zamieta.
26. Správny súd uvádza, že predmetom súdneho preskúmavania môže byť aj opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Opatrenie podobne ako rozhodnutie je výsledkom administratívneho konania. Opatrením je aj písomné oznámenie stavebného úradu vo veci uskutočnenia stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác (§ 57 ods. 2 stavebného zákona).
27. Podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.
28. Aj keď sa na konanie, v ktorom stavebný úrad rozhoduje, či sa ohlásená stavba môže uskutočniť, nevzťahuje zákon o správnom konaní, s odkazom na znenie § 3 ods. 7 správneho poriadku, podľa ktorého „ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odseku 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení“, dopadajú aj na toto konanie základné zásady správneho konania.
29. V činnosti správnych orgánov dochádza k vydávaniu opatrení, teda právnych aktov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia podľa správneho poriadku. Pre vydávanie týchto aktov spravidla nie sú ustanovené určité procesné pravidlá. Uplatňovanie základných pravidiel pri vydávaní týchto aktov sa vzťahuje primerane, pretože uvedené opatrenia môžu mať rozmanitú podobu a nebude vždy možné uplatniť všetky bezo zvyšku. Vždy sa však musí uplatniť zásada zákonnosti a zásada materiálnej pravdy.
30. Na základe ohlásenia stavebný úrad skúma, či ide o stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce podľa kritérií určených v § 55 ods. 2 stavebného zákona, či ich realizáciou nedôjde k zásahom do vlastníckych alebo iných práv a právom chránených záujmov iných osôb, či nebudú ohrozené verejné záujmy, či nebudú porušené všeobecne záväzné právne predpisy. Podľa § 57 ods. 1 posledná veta stavebného zákona stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
31. Vzhľadom na variabilitu stavieb a im podobných zariadení rozhodovaciu činnosť o požiadavke a nutnosti stavebného povolenia (stavebné konanie) alebo ohlásenia drobnej stavby (ohlasovacie konanie) zákonodarca ponechal stavebnému úradu, čo nepochybne vyplýva z § 57 ods. 1 stavebného zákona, teda i rozhodnutie či bude alebo nebude prebiehať stavebné konanie, ktorého výsledkom bude rozhodnutie stavebného orgánu, alebo či stavebníkom stačí drobnú stavbu len ohlásiť (ohlasovacie alebo zjednodušené konanie).
32. Na konanie, v ktorom stavebný úrad rozhoduje, či sa ohlásená stavba môže uskutočniť, sa nevzťahuje správny poriadok a preto proti oznámeniu ani nie je prípustný opravný prostriedok. V prípade ohlásenia drobnej stavby nejde o stavebné konanie, ktorého výsledkom je vydanie stavebného povolenia, ale ide len o zjednodušený postup stavebného úradu v prípadoch, v ktorých to predpokladal zákonodarca v § 55 ods. 2 stavebného zákona.
33. Správny súd preto konštatuje, že v zmysle § 57 stavebného zákona žalovaný ako stavebný úrad nemá inú možnosť ako postupovať a to buď stavbu drobnej stavby vziať na vedomie a formálne s ňou súhlasiť, alebo oznámiť stavebníkovi, že na uvedenú stavbu je potrebné začať stavebné konanie a vydať stavebné rozhodnutie. Žalovaný však v zmysle § 57 ods. 1 a 2 stavebného zákona v danom prípade nepostupoval, pretože oznámil žalobcovi, že uskutočnenie drobnej stavby uvedenej v oznámení zamieta, čo však nie je v súlade s týmto ustanovením stavebného zákona. Navyše v tomto opatrení mylne odkázal na ustanovenie § 66 stavebného zákona, ktoré sa nevzťahuje k ohlasovaciemu konaniu, ale obsahuje úpravu, týkajúcu sa náležitostí stavebného povolenia.
34. Je preto potrebné prisvedčiť správnosti žalobnej námietky, že žalovaný nepostupoval v súlade s ustanovením § 57 stavebného zákona. Žalovaný teda pochybil, a to nielen, keď vydal opatrenie – „Odpoveď na ohlásenú drobnú stavbu“ podľa § 66 stavebného zákona, hoci zákonná úprava ohlásenia drobnej stavby je zakotvená v § 57 tohto zákona, najmä je však nevyhnutné prihliadnuť na skutočnosť, že ustanovenie § 57 stavebného zákona nepozná inštitút oznámenia, že uskutočnenie drobnej stavby uvedenej v ohlásení sa zamieta.
35. Správny súd vzhľadom na uvedené rozhodol tak, že rozsudkom zrušil opatrenie žalovaného č. 10932/2163/2019/SU-MAS zo dňa 14. júna 2019 podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. V ďalšom konaní bude potrebné sa vysporiadať s otázkou, či v prejednávanej veci nebola orgánom verejnej správy - žalovaným porušená zásada zákonnosti.
36. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.