Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Pc-26-2019.pdf
PDF · 84.71 KB
Case nature
Area
Subarea
10Pc/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci navrhovateľa R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, X., zast. JUDr. Romanom Madom, advokátom so sídlom AK Nová Dubnica, Gagarinova 288/32 proti 1/ maloletej K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. J. XXX, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, 2/ I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. J. XXX, o určenie otcovstva, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že navrhovateľ R. X., narodený dňa XX.XX.XXXX je otcom maloletého dieťaťa, a to K. P., narodenej dňa XX.XX.XXXX z matky I. P., narodenej dňa XX.XX.XXXX.
II. Súd maloletú K. P., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Navrhovateľ R. X., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú K. P., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona a to mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
IV. Styk navrhovateľa R. X., nar. XX. XX. XXXX s maloletou K. P., nar. XX. XX. XXXX n e u p r a v u j e .
V.Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal určenia otcovstva k maloletému dieťaťu
- K. P., zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, určenia výživného a úpravy styku s maloletým dieťaťom. V návrhu uviedol, že s matkou sa dôverne pozná odo dňa XX.XX.XXXX. Odvtedy, až do dňa XX.XX.XXXX prakticky spolu žili a pravidelne udržiavali intímny styk. V mesiaci september
- október XXXX
mu matka maloletej oznámila, že je už viac mesiacov tehotná a že sa viac s ním už nechce stýkať ani stretávať a o dieťa, ktoré sa jej má narodiť, sa chce starať iba sama. Svoj postoj mu bližšie nevysvetlila. O tomto ich vzťahu vedeli taktiež jeho aj matkini rodičia, ako aj ich priatelia. Dňa XX.XX.XXXX sa matke narodila dcéra K. P.. Navrhovateľ je presvedčený o tom, že jedine on je otcom tohto dieťaťa, pretože v čase rozhodnom pre jeho počatie bol s matkou dieťaťa, udržiavali spolu pohlavný styk a matka dieťaťa v tom čase nemala známosť s iným mužom. V čase, pred narodením maloletej pracoval v zahraničí, v R., formou turnusu, asi tak na dva týždne, pričom matka maloletej chodievala spolu s navrhovateľom. S matkou maloletej žil v tom čase v spoločnej domácnosti a nikto nepopieral skutočnosť, že otcom maloletej je navrhovateľ. Maloletú videl naposledy dňa XX.XX.XXXX.
2.Návrh navrhovateľa ako aj doplnenie návrhu boli I. P. riadne doručené, tá sa k návrhu nevyjadrila ani ústne ani písomne.
3. Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, jeho neúčasť bola riadne ospravedlnená. Súd pojednával v neprítomnosti I. P., ktorá mala doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neprítomnosť neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania.
4.Súd vo veci nariadil pojednávanie, na pojednávaní sa oboznámil s návrhom, rodným listom maloletého dieťaťa, odpoveďou na lustráciu REGOB, správou o príjme matky, trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. XXT/XX/XXXX, rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. XT/XX/ XXXX, výpisom z registra trestov na navrhovateľa, správou zo šetrenia pomerov u matky, správou o príjme navrhovateľa z výkonu trestu, doplnením návrhu, úradným záznamom č. l. 82 spisu.
5.Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu. V prípade, ak by matka maloletej mala v rozhodnom čase intímny styk s iným mužom určite by túto skutočnosť uviedla súdu ako aj zástupcom úradu práce soc. vecí a rodiny a z tohto jednoznačne vyplýva, že otcom maloletej K. P. je pán R. X.. Kolízna opatrovníčka uviedla, že matke pri šetrení bolo riadne vysvetlené, že to, že ona nechce aby otcom dieťaťa bol do rodného listu zapísaný navrhovateľ nie je dôvodom na to, aby sa otcovstvo neurčilo. Každý rodič má právo byť zapísaný v rodnom liste dieťaťa, každé dieťa má právo na to aby poznalo svojho rodiča a otec má rovnaké práva a povinnosti ako matka. V rozhodnom období žila matka v spoločnej domácnosti s navrhovateľom a je veľký predpoklad, že on otcom môže byť. V prípade určenia otcovstva navrhla zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matky, nakoľko šetrením bolo preukázané, že sa matka o maloleté dieťa riadne stará, určiť otcovi povinnosť platiť minimálne výživné a styk navrhla neupraviť.
6.Z rodného listu maloletého dieťaťa bolo zistené, že maloletá K. P. sa narodila XX.XX.XXXX a v rodnom liste má ako rodičia uvedenú iba matku. Zo šetrenia pomerov u matky vyplýva, že matka sa riadne stará o maloleté dieťa, zabezpečuje všetky jeho potreby. Matka pri šetrení uviedla, že nechce aby bol za otca zapísaný navrhovateľ, lebo sa ho bojí. Otec dieťaťa je viackrát súdne trestaný, momentálne je výkone trestu odňatia slobody. Otec dieťaťa je zaradený vo výkone trestu do zamestnania. Matka dieťaťa poberá štátne sociálne dávky v súvislosti s výchovou maloletého dieťaťa.
7.Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Podľa 110 Civilného mimosporového poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8.V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či otcom dieťaťa je navrhovateľ. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že on je otcom dieťaťa, nakoľko sa s matkou dôverne poznal odo dňa XX.XX.XXXX. Odvtedy, až do dňa XX.XX.XXXX prakticky spolu žili a pravidelne udržiavali intímny styk. V mesiaci september - október XXXX mu matka maloletej oznámila, že je už viac mesiacov tehotná a že sa viac so s ním už nechce stýkať ani stretávať a o dieťa, ktoré sa jej má narodiť, sa chce starať iba sama. Svoj postoj mu bližšie nevysvetlila. O tomto vzťahu vedeli taktiež jeho aj matkini rodičia, ako aj ich priatelia. Dňa XX.XX.XXXX sa matke narodila dcéra K. P.. Navrhovateľ je presvedčený o tom, že jedine on je otcom tohto dieťaťa, pretože v čase rozhodnom pre jeho počatie bol s matkou dieťaťa, udržiavali spolu pohlavný styk a matka dieťaťa v tom čase nemala známosť s iným mužom. V čase, pred narodením maloletej pracoval v zahraničí, v R., formou turnusu, asi tak na dva týždne, pričom matka maloletej chodievala spolu s navrhovateľom. S matkou maloletej navrhovateľ žil v tom čase v spoločnej domácnosti a nikto nepopieral skutočnosť, že otcom maloletej je navrhovateľ. Maloletú videl naposledy dňa XX.XX.XXXX.
9.Vyššie uvedené rozhodujúce skutočnosti, ktoré navrhovateľ v konaní tvrdil, matka dieťaťa I. P. v konaní nijakým spôsobom nerozporovala ani nevyvrátila. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka pri šetrení uviedla, že ona nechce aby bol navrhovateľ zapísaný do rodného listu. Samotná skutočnosť, že I. P. nechce, aby bol navrhovateľ do rodného listu ako otec zapísaný nie je dôvodom na to, aby súd otcovstvo navrhovateľa k maloletému dieťaťu neurčil a uvedené by bolo v rozpore so základnou zásadou, ktorou je zásada, že každé dieťa má právo poznať svojho rodiča. A s tým je spojené právo rodiča, aby bolo v rodnom liste zapísané ako jeho rodič. Pritom správne poznamenal kolízny opatrovník, že obaja rodičia majú mať rovnaké práva a povinnosti. Z vyjadrení navrhovateľa uvedeného v jeho návrhu, ktoré skutočnosti neboli I. P. rozporované teda vyplýva, že v rozhodnom období pre počatie dieťaťa matka žila s navrhovateľom a pravidelne udržiavali intímny styk. I. P. pritom v konaní netvrdila ani nepreukazovala, žeby okrem navrhovateľa mala v rozhodnom období pre počatie dieťaťa pohlavný styk s inými mužmi. Súd teda mal zato, že nakoľko v rozhodnom období pre počatie dieťaťa mala I. P. pohlavný styk s navrhovateľom a s iným mužom pohlavný styk nemala a keďže teda z tvrdení navrhovateľa, ktoré I. P. nerozporovala vyplýva, že navrhovateľ s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní a otcovstvo navrhovateľa žiadne závažné okolnosti nevylučujú ( takéto závažné okolnosti ani v konaní tvrdené neboli), súd považoval za otca maloletého dieťaťa navrhovateľa. Na uvedenom základe teda súd podľa § 94 Zákona o rodine určil, že otcom dieťaťa je navrhovateľ.
10.S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úpravu rodičovských práv a výživu dieťaťa. Vzhľadom na uvedené, nakoľko súd mal za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, boli dané dôvody na to, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Maloleté dieťa aktuálne žije s matkou. Výživné navrhovateľ doposiaľ neplatil. Šetrením pomerov bolo zistené, že matka sa o maloleté dieťa riadne stará a riadne zabezpečuje všetky jeho potreby. Otec dieťaťa je vo výkone trestu odňatia slobody a je pracovne zaradený.
11.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka zveril maloleté dieťa do starostlivosti matky, ktorá riadne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, súčasne otcovi uložil povinnosť platiť na dieťa minimálne výživné, nakoľko jeho pomery, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody, platenie vyššieho výživného neumožňujú. Čo sa týka úpravy styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom, tu sa súd nestotožnil s návrhom navrhovateľa ( ktorým súd ani viazaný nie je ) a styk navrhovateľa s maloletým dieťaťom nateraz neupravil, nakoľko otec dieťaťa je vo výkone trestu odňatia slobody a nie je možná jeho realizácia. Nie je ani to možné aby súd upravil styk navrhovateľa s maloletým dieťaťom do budúcnosti, na čas keď navrhovateľ bude prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko súd rozhoduje ku stavu v čase vyhlásenia rozsudku a nie podľa stavu, ktorý nastane v budúcnosti.
12. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.