Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24S-190-2018.pdf
PDF · 141.58 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/190/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu Nemocnica Zvolen a. s., so sídlom Kuzmányho nábrežie 28, 960 01 Zvolen proti žalovanému Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 604/00013/2017/R, č. spisu: 86059/8190/2018/604 zo dňa 19. októbra 2018 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica vykonal u žalobcu podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, o výsledku ktorého vypracoval Protokol č. 156/2016 zo dňa 15.11.2016. Predmetom dohľadu bolo prešetrenie podnetu pani D. C., ktorá vyslovila nespokojnosť s postupom pri diagnostike a liečbe jej dcéry nebohej N. S., nar. XXXX, naposledy bytom K. XX, U., počas hospitalizácie u žalobcu v dňoch 17.1.2016 a XX.X.XXXX. Protokol bol vypracovaný so záverom, že Úrad výkonom dohľadu zistil, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke N. S. žalobca v dohliadanom období 17. a XX.X.XXXX porušil § 4 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. a to v tom, že pacientka dňa 17.1.2016 nebola prijatá na jednotku intenzívnej starostlivosti a nebola jej podaná liečba na prevenciu C.. Žalobca sa v stanovenej lehote vyjadril k protokolu podaním zo dňa 30.11.2016, ktoré doplnil podaním zo dňa 9.1.2017. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica ústne prerokoval písomné námietky žalobcu dňa 31.5.2017, o čom vyhotovil Zápisnicu č. 156/2016, v ktorej uviedol k jednotlivým námietkam svoje stanovisko s tým, že záver dohľadu uvedený v protokole sa nemení.
2. Prvostupňový správny orgán upovedomil žalobcu upovedomením zo dňa 22.6.2017 o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 50 ods. 2, písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. voči žalobcovi z dôvodu porušenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len zákon o zdravotnej starostlivosti) na základe záverov výkonu dohľadu podľa zákona č. 581/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti N. S. ošetrujúcimi zdravotníckymi pracovníkmi žalobcu. Žalobca bol poučený o možnosti vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a ich doplnenie v stanovenej lehote.
Prvostupňové administratívne konanie
3. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu 500.-Eur podľa § 50 ods. 2, písm. a) a § 64 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti na základe záverov ukončeného výkonu dohľadu zo dňa 31.5.2017 podľa zákona č. 581/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti N. S., nar. XXXX, naposledy bytom K. XX, XXX XX U., pretože počas hospitalizácie v dňoch 17.1.2016 do XX.X.XXXX, konkrétne dňa 17.1.2016 nebola prijatá na jednotku intenzívnej starostlivosti a nebola jej podaná liečba na prevenciu C.. V odôvodní rozhodnutia popísal zistenia získané vykonaným dohľadom, ako aj námietky žalobcu k protokolu a stanovisko k nim uvedené v zápisnici o prerokovaní námietok. Žalobca v námietkach proti zisteniam v protokole uviedol, že službu konajúca lekárka 17.1.2016 v podmienkach ústavnej pohotovostnej služby urobila pre pacientku maximum. Lekár z R. J. z F. D. D. odporučil konzervatívny postup liečby a doriešiť stav v Univerzitnej nemocnici K.. Následne bola pacientka prijatá na štandardné lôžko a po stabilizácii stavu pacientky na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) bola preložená na JIS lôžko. V zdravotnej dokumentácii neboli priebežne zapisované všetky úkony súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, ktoré boli pacientke poskytnuté. Pacientka prišla neskoro, t. j. tri dni po vzniku silných bolestí a pacientku neprevzalo urgentne k ďalšiemu operačnému zákroku odborné pracovisko, t. j. R. J. F. D. D.. Diagnostika a liečba službukonajúcej lekárky bola správna aj napriek pracovnému vyťaženiu v ten deň. Pacientke nebola podaná liečba proti C., čo nespôsobilo smrť pacientky. Ďalej v zápisnici o prerokovaní písomných námietok úrad vykonávajúci dohľad uviedol, že pacientka s trojdňovou anamnézou bolestí hlavy pri I. I. J. bola umiestnená na expektačné lôžko, kde čakala na CT vyšetrenie. Klinický stav pacientky vyžadoval hospitalizáciu na lôžku, ihneď po príchode k účastníkovi konania. V prípade, že v ten deň boli lôžka na JIS obsadené a nebolo možné v danom čase uvoľniť ani jedno miesto, pacientka mala byť prijatá na lôžkové oddelenie. V tom čase nebol známy výsledok CT vyšetrenia, ani ďalší postup týkajúci sa nutnosti prekladu. Nález z CT vyšetrenia mozgu zo dňa 17.1.2016 o 13.31 hod preukázal I. J.. Vzhľadom k diagnóze pri viacdňovom vývoji (pacientka mala klinické príznaky už 3 dni) a očakávanej možnosti C., bola ich prevencia potrebná. V protokole o vykonanom dohľade nie je uvedené, že nepodanie lieku proti C. spôsobilo úmrtie pacientky a tiež skupina vykonávajúca dohľad nevyčítala žalobcovi, že pacientka nebola preložená na vyššie pracovisko. Preto námietky neboli akceptované. Žalobca nesúhlasil so závermi uvedenými v zápisnici o prerokovaní písomných námietok a v prílohe č. 1 k zápisnici uviedol, že 1/ uznal nedostatky súvisiace s vedením zdravotnej dokumentácie, ktoré boli spôsobené objektívnymi faktormi; 2/ pacientka v priebehu umiestnenia na expektačnom lôžku bola pod kontinuálnym dozorom zdravotníckych pracovníkov; 3/ pracovná diagnóza ošetrujúcej lekárky bola vyslovená správne a v súlade s odborným usmernením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z roku 2008, kontaktovala vyššie pracovisko, na ktoré musí byť pacient bezodkladne preložený; 4/ namietal neprešetrenie postupu vyššieho pracoviska zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nakoľko toto pracovisko neprevzalo pacienta v zmysle už vyššie uvedeného odborného usmernenia MZ SR; 5/ poukázal na rozpor medzi metodickým usmernením MZ SR a prameňmi „lege artis" postupov v Českej republike, ktorý konštatuje, že účinná terapia vazospazmov nie je možná pred chirurgickým alebo endovaskulárnym ošetrením zdroja krvácania. Prvostupňový správny orgán k tomuto stanovisku žalobcu uviedol, že námietky pod bodom 1/ až 4/ boli predmetom prerokovania písomných námietok k protokolu, ktoré neboli akceptované, pričom žalobca zistenia skupiny vykonávajúcej dohľad nevyvrátil. K bodu 5/ uviedol, že takéto stanovisko nebolo predmetom písomných námietok žalobcu a že sa prvostupňový správny orgán stotožňuje s odborným usmernením Ministerstva zdravotníctva SR pre starostlivosť o pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou v hyperakútnom štádiu zo dňa 7.4.2008 č. 08524-24/2008-OSZS, kde je podrobne popísaný manažment diagnostiky a liečby pacienta so I. J.. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že na základe vykonaného dohľadu zistil, že žalobca porušil § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, pretože pacientka dňa 17.1.2016 nebola prijatá na JIS a nebola jej podaná liečba na prevenciu C.. Zdravotná starostlivosť je poskytovaná správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Ďalej konštatoval, že žalobca svoje právo vyjadriť k začatiu administratívneho konania nevyužil. Prvostupňový správny orgán ďalej odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že podkladom pre vydanie rozhodnutia bol vykonaný dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti ukončený Protokolom č. 156/2016 zo dňa15.11.2016 a Zápisnicou č. 156/2016 zo dňa 31.5.2017 o prerokovaní písomných námietok proti protokolu. Záver protokolu o vykonanom dohľade vychádzal z predloženej zdravotnej dokumentácie, vyjadrenia žalobcu a odborných stanovísk lekárov v špecializovanom odbore neurológia a anesteziológia a intenzívna medicína a stanoviska skupiny vykonávajúcej dohľad. Prvostupňový správny orgán zistil nasledovné skutočnosti: Pani N. S., XX ročná pacientka nebývala často chorá. Dňa 17.1.2016 o 9.50 hod bola pacientka vyšetrená v Ambulancii lekárskej služby prvej pomoci pre
dospelých so sídlom vo U.. Pri vyšetrení uviedla, že pred troma dňami sa zohla dopredu a odvtedy ju bolí hlava, lieky neužíva. Dnes zvracala a bolesť hlavy je veľmi silná. Pacientka bola odoslaná do Neurologickej ambulancie ÚPS žalobcu so žiadosťou o vyšetrenie a hospitalizáciu s diagnózou P. (D.), kde bola prijatá o 10.41 hod a vyšetrená v priebehu 15 min.. Pacientka bola umiestnená na expektačné lôžko, podaná analgetická infúzna liečba. V čase do 11.30 hod boli realizované laboratórne odbery, napísaná správa o vyšetrení a vyplnená žiadanka na CT vyšetrenie. Podľa záznamov v zdravotnej dokumentácii, ktoré sa zhodujú so záznamami v informačnom systéme v čase o 11.16 hod bola pacientka bledá, schvátená, orientovaná, bez fatických porúch, hlava na poklop citlivá, difúzne, výstupy mozgových nervov nebolestivé, bez porúch funkcie. Šija neoponovala, pulzácie AC (artéria carotis - krkavica, krčná tepna) hmatné bilaterálne. Neurologické vyšetrenie horných a dolných končatín bolo v norme, stoj III. s instabilitou, chôdza šetriaca, taktilná (dotyková) citlivosť zachovalá. V zdravotnej dokumentácii nie je zaznamená ordinovaná liečba a tiež záznam o poskytnutej zdravotnej starostlivosti na expektačnom lôžku. Dňa 17.1.2016 o 13.31 hod bolo vykonané CT vyšetrenie hlavy a vyšetrenie CT O. L. V. (CT zobrazenie krvného obehu v mozgu) so záverom: E., najskôr po prekonaní I. J. - trojdňová anamnéza. U. X.. mozgová komora (MK), A. H. (W. mozgových komôr), známky nedokrvenia v K.. Vyklenutie steny mozgovej vnútornej krčnej tepny v oblasti C. krčného stavca (P.) a zadnej časti spojovacej tepny - A. P. N.. Službu konajúca lekárka po oboznámení sa s výsledkami vyšetrenia, popis vyšetrenia bol zaznamenaný v čase o 15.03 hod, konzultovala stav pacientky s lekárom z R. J. F. D. D. a odoslala obrazový materiál k preštudovaniu. Odporučený bol konzervatívny postup liečby s doplnením MRAg vyšetrenia (vyšetrenie krvného riečiska mozgu magnetickou rezonanciou s použitím kontrasnej látky) a odoslanie pacientky k ďalšej diferenciácii do B. R. K. vzhľadom k tomu, že pracovisko R. J. F. D. D. malo technický problém s vyšetrením. Po konečnom vyjadrení lekára neurochirurga bola pacientka v čase o 14.54 hod prijatá aj administratívne na hospitalizáciu na neurologické oddelenie. V prijímacej správe v čase o 14.58 hod bola uvedená diagnóza I. J. z.a. P. N., anamnéza a objektívne vyšetrenie. V dekurznom zázname bola zapísaná konzultácia s lekárom neurochirurgom, bez uvedenia času, zrušenie ordinácie LP (lumbálna punkcia - odber mozgomiechového moku) a ordinácia liečby. V ošetrovateľskom zázname bolo uvedené: orientovaná, somnolentná, tlak krvi XXX/XXmmHg, bez porúch dýchania, napojená infúzia, odmietla večeru. Stav pacientky bol hodnotený ako nezmenený. V čase o 19.45 hod v zdravotnej dokumentácii - v zápise lekára bolo zaznamenané, že stav vedomia pacientky bol zhoršený. Indikovaný bol preklad na JIS. Pri preklade pacientka prestala dýchať, bola resuscitovaná a bol zariadený prevoz cestou rýchlej lekárskej pomoci (RLP) na oddelenie OAIM. Ďalej prvostupňový správny orgán v odôvodnení popísal priebeh ochorenia a poskytovanej starostlivosti na oddelení OAIM. Pacientka zomrela XX.X.XXXX o XX.XX hod.
4. Prvostupňový správny orgán zistil, že pacientka s trojdňovou anamnézou bolesti hlavy pri suspekcii I. J. po neurologickom vyšetrení v čase o 10.41 hod bola umiestnená na expektačné lôžko, kde čakala na CT vyšetrenie. Žalobca na expektačnom lôžku nezaznamenal v zdravotnej dokumentácii údaje o klinickom stave pacientky, o odobratých laboratórnych vyšetreniach a o podávanej liečbe. Po stanovení diagnózy, keď bolo zrejmé, že pacientka nebude transportovaná na vyššie pracovisko, bola umiestnená na neurologické oddelenie. Nález z CT vyšetrenia zo dňa 17.1.2016 o 13.31 hod potvrdil I. J.. Vzhľadom k diagnóze pacientka mala byť hospitalizovaná na JIS od času zistenia diagnózy, pričom pri viacdňovom vývoji a očakávanej možnosti C. mala byť zahájená liečba na ich prevenciu. U pacientky päť hodín po prijatí na hospitalizáciu na neurologické oddelenie došlo k dekompenzácii klinického stavu s nutnosťou prekladu na OAIM. Postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na OAIM žalobcu bol štandardný a správny. Stav pacientky, ktorá bola na OAIM prijatá v hlbokom bezvedomí napriek liečbe progredovala k K. I.. Podľa odborného stanoviska lekára v špecializovanom odbore neurológia postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v dňoch 17.1.2016 do XX.X.XXXX nebol štandardný a správny. Podľa odborníka v odbore anesteziológia a intenzívna medicína postup žalobcu v tejto oblasti bol štandardný a správny. Prvostupňový správny orgán s poukazom na § 50 ods. 2 a § 64 ods. 2, písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. uviedol, že vychádzal z týchto ustanovení, keď uložil pokutu vo výške 500.-Eur. Túto považuje za dostatočnú, ktorá zohľadnila závažnosť zistených nedostatkov a nemá pre žalobcu likvidačný charakter. Pokuta bola uložená na dolnej hranici zákonnej možnosti a podľa názoru prvostupňového správneho orgánu má plniť tak represívnu ako aj výchovnú a preventívnu funkciu. Uviedol tiež, že zohľadnil prijaté nápravné opatrenia. Závažnosť pochybenia spočívala v tom, že pacientka nebola prijatá na JIS a nebola jej podávaná liečba na prevenciu C., čo spôsobilo, že neboli realizované všetky potrebné zdravotné výkony počas hospitalizácie pacientky. Ďalej dôvodil tým, že žalobca bol povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pritom táto je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a
účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby, alebo zlepšenia jej stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Predpokladom pre uloženie sankcie je zistenie pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu. Môže ísť o porušenie intenzívne alebo zanedbateľné a bez významu nie sú ani okolnosti a príčiny tohto správania. Predpokladá sa však, že účastník konania zodpovedne vykoná všetky potrebné zdravotné výkony.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa § 23 ods. 1, písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.. Žalobca porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti N. S., nar. XXXX, naposledy bytom K.. XX, XXX XX U. (ďalej ako pacientka), pretože počas hospitalizácie v dňoch 17.1.2016 do XX.X.XXXX konkrétne dňa 17.1.2016 nebola prijatá na jednotku intenzívnej starostlivosti a nebola jej podávaná liečba na prevenciu C.. Ďalej rozhodnutie odôvodil tým, že prvostupňový správny orgán začal z vlastného podnetu správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi. U žalobcu bol vykonaný dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Na posudzovaní a zisťovaní skutkového stavu sa podieľali aj prizvané osoby podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. K.. S. C. - odborník v medicínskom odbore neurológia a A.. K.. S. F., N.. odborník v medicínskom odbore anesteziológia a intenzívna medicína. Skupina vykonávajúca dohľad po preštudovaní spisovej dokumentácie vypracovala protokol, ku ktorému dal žalobca námietky. Prvostupňový správny orgán vydal 11.8.2018 rozhodnutie, proti ktorému žalobca podal rozklad, ktorému prvostupňový správny orgán v rámci autoremedúry nevyhovel. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že ako orgán príslušný rozhodnúť o rozklade, rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným na prvom stupni a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie. Podľa názoru rozkladovej komisie v tejto veci prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, jeho zistenia sú preukázané a pokuta je primeraná a odôvodnená. Prvostupňový správny orgán dostatočne objektívne vyhodnotil predložené dôkazy a námietky a rozkladová komisia je toho názoru, že sankcia uložená rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je adekvátna za porušenie uvedenej zákonnej povinnosti. Žalovaný sa oboznámil s administratívnym spisom prvostupňového správneho orgánu a preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako aj predchádzajúci postup. Ako uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, ktorý popísal od vyšetrenia pacientky 17.1.2016 o 9.50 hod v Ambulancii lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých vo U. až po jej úmrtie. Ďalej konštatoval, že sa s tvrdeniami uvedenými v rozklade nestotožnil. Žalobca s doručeným rozkladom nepriložil žiadne dôkazy podporené zápismi v zdravotnej dokumentácii pacientky, ktoré by vyvrátili zistenia uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný na podklade zdravotnej dokumentácie pacientky zaujal stanovisko, že klinický stav pacientky jednoznačne vyžadoval hospitalizáciu pacientky na lôžku ihneď po jej príchode k žalobcovi a ak žalobca tvrdí, že lôžka na JIS boli obsadené, mal prijať pacientku na lôžkové oddelenie. Ďalej považoval za nevyhnutné uviesť, že ani skupina vykonávajúca dohľad a ani prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí neuviedli, že nepodanie lieku na prevenciu C. spôsobilo úmrtie pacientky. Uviedli to, že vzhľadom na ťažkosti pacientky a jej diagnózu pri viacdňovom vývoji bola očakávaná možnosť C., a preto bola ich prevencia potrebná. Odborné usmernenie MZ SR pre starostlivosť o pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou v hyperakútnom štádiu č. 08524-24/2008-OZS zo dňa 7.4.2008 je platné a nemožno ho opomenúť. Tvrdenie žalobcu, že toto je odbornou verejnosťou spochybňované, nemožno akceptovať. Toto svoje tvrdenie žalobca nepodložil žiadnym relevantným podkladom, a preto správny orgán zotrval na svojom konštatovaní vo veci potreby podania liečby proti vzniku C.. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR 1Szd/2/2013 zo dňa 18.3.2014, tak v tomto rozsudku sú uvádzané aj iné skutočnosti a osobitosti posudzovaného prípadu, ktoré nie je možné v absolútnej rovine prirovnávať k predmetnému konaniu a v ňom zisteným skutočnostiam. Aj v prípade, že by bol prizvaný do konania znalec, tak tento by musel vychádzať len z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj odborným konzultantom úradu v príslušnom medicínskom špecializačnom odbore a ktoré boli podkladom pre vypracovanie odborného stanoviska. Správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nezoraďuje jednotlivé dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na posúdenie odbornej otázky namiesto znalca použil aj odborné stanovisko odborníkov v danom medicínskom odbore. Žiaden právny predpis neustanovuje, že by znalecké posudky mali vyššiu odbornú hodnotu alebo vyššiu dôkaznú silu, ako odborné stanoviská odborníkov v danom medicínskom odbore. Posúdenie skutočností, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy správneho orgánu. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci konzultantov (rozsudok NS
SR sp. zn. 3Szd/2009). Práve za účelom odborného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi sa v rámci výkonu dohľadu podieľali ako prizvané osoby podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. konzultanti úradu v špecializačnom medicínskom odbore neurológia a anesteziológia a intenzívna medicína. Žalobca tieto osoby nenamietal a ani nespochybnil ich odbornú erudovanosť a neuviedol žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by spochybňoval alebo vyvrátil ich odborné závery. Žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť jeho prípadne iné meritórne rozhodnutie. Neboli vyvrátené zistenia prvostupňového správneho orgánu. Neexistuje pritom žiadny objektívny dôvod na obstaranie si ďalšieho podkladu pre rozhodnutie vo veci samej, keďže vykonané dokazovanie bolo presné a úplné. Žalovaný ďalej uviedol, že nepovažuje doplnenie dokazovania cestou vyhotovenia znaleckého posudku za dôvodné, a preto tento návrh neakceptoval. Odborné stanovisko konzultanta z odboru neurológia bolo vypracované na vysokej profesionálnej úrovni a žalovaný považuje za preukázané, že žalobca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke nepostupoval správne. Neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by po odbornej medicínskej stránke odôvodňovali pribratie znalca do konania. Predmetom posudzovania odborníka bola otázka, či zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti boli v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti vykonané všetky potrebné zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby a to bez ohľadu na príčinu úmrtia pacienta. Žalovaný ďalej uviedol, že pri aplikovaní zásady účelnosti a hospodárnosti správneho konania a zároveň pri rešpektovaní zásady materiálnej pravdy, ak je skutkový stav dostatočne preukázaný a objasnený, nemusí byť vyhovené návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s odborným názorom prizvaného odborníka, nestačí. Znalec by vychádzal z tej istej zdravotnej dokumentácie pacientky, z ktorej vychádzali aj prizvaní odborní konzultanti úradu. Žalovaný upriamil pozornosť žalobcu na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sžso/10/2008, z ktorého vyplýva, že samotný zákon č. 581/2004 Z. z. počíta s odbornými vyjadreniami konzultantov ako dôkaznými prostriedkami v správnom konaní. Žalovaný tiež uviedol, že návrh na znalecké konanie bolo podané až v rozklade a v štádiu predloženia rozkladu. Znalecké dokazovanie žalobca nenavrhol pri svojich skorších úkonoch a ani sám znalecký posudok nepredložil. Žalovaný uzavrel, že prvostupňový správny orgán si v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a za tým účelom si obstaral všetky podklady nevyhnutné na objasnenie veci. Rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné a náležite odôvodnené. Žalobca ani v procese dohľadu ani počas prvostupňového administratívneho konania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili spôsob, ktorým boli zabezpečené podklady pre rozhodnutie. Žalobca ani v rozklade neuviedol také skutočnosti a ani argumenty, ktoré by vyvrátili porušenie povinností poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Žalovaný ďalej uviedol, že pri výške, v ktorej bola pokuta uložená, bolo zohľadnené, že žalobca porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že pacientka nebola prijatá na jednotku intenzívnej starostlivosti pri prijatí a nebola jej podávaná liečba na prevenciu C.. Prvostupňový správny orgán pri odôvodnení výšky uloženej sankcie uviedol, že prihliadol na skutočnosť, že žalobca prijal opatrenie na odstránenie zistených skutočností a ich príčin, ale táto časť odôvodnenia nebola presná, pretože povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených príčin nebola žalobcovi uložená. Druhostupňový správny orgán považoval uloženú sankciu za adekvátnu s prihliadnutím na skutočnosť, že pacientka vyhľadala lekársku pomoc až na tretí deň po objavení sa subjektívnych ťažkostí.
Žalobné body
6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný nezistil dostatočný a správny skutočný stav veci, čo ho viedlo k jeho nesprávnemu právnemu posúdeniu. Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec správnemu orgánu na ďalšie konanie.
7. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že trvá na tom, že postup diagnostiky a liečby vedenej službukonajúcim neurológom bol správny.
8. Žalobca namietal, že konštatovanie pochybenia, ktoré malo spočívať v tom, že žalobca pacientku neumiestnil na JIS je irelevantné a nie je správne, nakoľko v konkrétnom čase sa na pracovisku nachádzalo množstvo pacientov, ktorí znamenali neprimerané až mimoriadne pracovné vyťaženie zdravotného personálnu. K danému stavu došlo bez zavinenia poskytovateľa, ktorý sa musel so vzniknutou situáciou vysporiadať, nakoľko išlo o pracovisko lekárskej služby prvej pomoci, kde sa nachádzajú výlučne pacienti vyžadujúci poskytnutie akútnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Pacientka bola bezodkladne po príchode umiestnená na tzv. expektačné lôžko, kde podľa všeobecne
záväzných predpisov a guidelinov čakala na prevoz na neurochirurgickú kliniku, teda vyššie pracovisko. Keďže vyššie pracovisko z nevyšetrených príčin odmietlo pacientku k sebe prevziať a vykonať tak chirurgický zákrok za účelom zistenia presnej príčiny zdravotných ťažkostí pacientky, táto bola preložená na tzv. akútne lôžko, na ktorom sa poskytuje zdravotná starostlivosť adekvátna so zdravotnou starostlivosťou poskytovanou na lôžku JIS.
9. Žalobca k neprijatiu pacientky na jednotku intenzívnej starostlivosti a nepodaniu liečby na prevenciu vazospazmov uviedol, že pacientka prišla pre tri dni trvajúce bolesti hlavy na LSPP, pričom udávala aj vracanie v daný deň. Išlo o I. J. do K. z W. V. podľa CT mozgu a CT angiografie. Kontaktovaný neurochirurg z FN F. z D. D. odporučil konzervatívny postup. Pacientka bola uložená na expektačnom lôžku a bola jej podaná analgetická aj antiedémová liečba a bola pod dohľadom zdravotníckych pracovníkov. Službu konajúca neurologička očakávala logicky prevzatie pacientky na R. J. F. D. D.. Po odmietnutí prevzatia pacientku prijala na neurologické oddelenie, kde pokračovala v O. liečbe a O. liečbe. Stav bol sústavne monitorovaný. Liečba na C. podaná nebola. Žalobca ďalej opísal prejavy I. J. (I.), pričom zdôraznil, že stav má vysokú úmrtnosť aj pri maximálnej starostlivosti. Náhle úmrtie je spôsobené V. K., rýchlom nárastom C. T., následným stlačením životne dôležitých štruktúr K. J. a ich zlyhaním. To bol aj prípad pacientky, ktorá už pri prvom CT mozgu 17.1.2016 o 13.31 hod mala E. K. a A. H.. Napriek O. liečbe došlo k progresii E., táto pacientka z komplikácii I., ktoré spôsobili úmrtie, mala hneď niekoľko a to E. K. s jeho prítomnosťou už pri príchode do nemocnice a zhoršením napriek N. liečbe, poruchu I. W. a akútny V. H.. Žaloba trvá na tom, že postup diagnostiky a liečby vedenej službukonajúcim neurológom bol správny. Lekárka vyšetrila pacientku rýchlo do 15 minút napriek tomu, že akútnych stavov v ten deň bolo 18 a mala na starosti 30 pacientov oddelenia a 2 pacientov JIS. Sled vyšetrení bol správny. Časové zdržanie mala na svedomí porucha preposielania snímok na R. J. D. D. a čakanie na názor neurochirurga - 1 hodina. Podaná liečba analgetická a antiedémová bola správna. Aj keď možno nebola podaná liečba správne v časovom slede zdokumentovaná, na jej podaní a efekte to neubralo. Pacientka bola na expektačnom lôžku a neskôr na neurologickom oddelení sledovaná - čo sa týka neurologického stavu a vitálnych funkcií. Lekárka správne očakávala prevzatie pacientky na Neurochirurgickú kliniku, kde s O. jednoznačne mala byť neurochirurgom prijatá. Ak nemohla pacientku dať ihneď na JIS, umiestnila ju tam po uvoľnení akútneho lôžka. Aj keby bola pacientka na JIS, vývoj E. K. a akútneho H. by to neovplyvnilo. Postup kontinuálneho sledovania aj liečby by bol rovnaký. Hoci neurologickú JIS poskytovateľ nemá zazmluvnenú, pacientov v akútnom stave tam umiestňuje. Pacientke nebola podaná liečba proti C., ale to nespôsobilo jej smrť, nevznikla X. K. P. N. ako dôsledok C.. I. v 30-70% prípadov chorých so I. vznikajú medzi 13-14 dňom od vzniku I. a vedú k X. zmenám mozgu. Žaloba zdôraznil, že pacientka prišla neskoro, tri dni po vzniku silných bolestí hlavy, kedy E. K. už bol vyvinutý a pacientku s dokázanou O. T. neprevzalo urgentne k ďalšiemu došetreniu ev. operačnému zásahu kompetentné pracovisko, t. j. R. J. D. D.. Na neurologickom oddelení majú byť hospitalizované I. J. bez dokázanej O. a majú sa zabezpečiť ďalšie vyšetrenia za účelom diagnostikovania O..
10. Žalobca ďalej namietal porušenie svojich povinností neposkytnutím liečby na prevenciu C.. Indikovanie takejto liečby nemalo oporu v najnovších poznatkoch lekárskej vedy. Toto žalobca opiera o príspevok uverejnený v odbornom periodiku Neurológie pro praxi 2002/6 v rámci príspevku Subarachnoidálne krvácanie, K.. C. N., N..A., I. Neurologická klinika LFUK a FN Bratislava, v ktorom sa presne uvádza guideline pre liečbu príznakov ochorení I., teda totožných s tými, ktoré boli zistené a pozorované u pacientky. Žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s týmto relevantným odborným názorom a bez snahy o objektivizáciu odborných protiargumentov a návrhov, trvá na nesprávnom postupe žalobcu. Dokonca je všeobecne známou skutočnosťou, ktorá je súčasťou guidelinov v Českej republike, že účinná terapia vazospazmov nie je možná pred chirurgickým alebo endovaskulárnym ošetrením zdroja krvácania. Nie je spravodlivé požadovať od poskytovateľa poskytnutie liečby, ktorá nebola indikovaná.
Vyjadrenie žalovaného
11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil s tým, že nezistil dostatočne a správne skutočný stav veci a ani s tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v správnom konaní bol skutkový stav zistený dostatočným spôsobom a z neho vyvodený správny záver. K žalobným námietkam, v ktorých žalobca popísal hospitalizáciu pacientky, resp. postup od jej vyšetrenia v ambulancii lekárskej služby prvej pomoci po prijatie na neurologické oddelenie, žalovaný zopakoval popis zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s tým, že nesúhlasil s hypotetickou
námietkou žalobcu, že aj keby bola pacientka prijatá na JIS, vývoj E. by to neovplyvnilo, pretože klinický stav pacientky vyžadoval hospitalizáciu na lôžku ihneď od príchodu do zdravotníckeho zariadenia. Žalobca v žalobe tvrdil, že pacientka mala byť bezodkladne prijatá na vyššie pracovisko v D. D. za účelom poskytnutia odbornej pomoci, avšak ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu, bol týmto pracoviskom odporučený konzervatívny postup a doriešenie v K.. Táto skutočnosť bola zo strany žalobcu účelovo vynechaná. Žalovaný zastáva názor, že ak sa nepodarilo zabezpečiť poskytnutie zdravotnej starostlivosti v B. R. v K., mal využiť pre správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientky ďalšie možnosti, napr. osloviť ďalšie vyššie pracoviská v Slovenskej republike. So všetkými námietkami, ktoré žalobca podal, či už v procese výkonu dohľadu alebo v správnom konaní, sa žalovaný vysporiadal. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že k pochybeniu spočívajúcom v neprijatí pacientky na jednotku intenzívnej starostlivosti uviedol, že pacientka pre veľké množstvo pacientov v danom čase bola bezodkladne umiestnená na expektačnom lôžku, kde čakala na prevoz na vyššie pracovisko, ktoré odmietlo prevziať.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci z dôvodov uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.
13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
15. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
16. Podľa § 2 ods. 1, 10 a 19 zák. č. 576/2004 Z.z. (1) ak tento zákon neustanovuje inak, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj preprava podľa § 14 ods. 1; pracovné činnosti pri preprave podľa prvej časti vety nemusia byť vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi. Zdravotnou starostlivosťou nie je poskytovanie osobitného liečebného režimu osobám v detencii podľa osobitného predpisu.1a) (10) Liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby. (19) Ošetrovateľský proces je systematická, racionálna a individualizovaná metóda plánovania, poskytovania a dokumentovania ošetrovateľskej starostlivosti a pôrodnej asistencie. Jeho cieľom je určovať skutočné alebo predpokladané problémy osoby v súvislosti so starostlivosťou o zdravie, naplánovať uspokojenie zistených potrieb, vykonať, dokumentovať a vyhodnotiť špecifické ošetrovateľské zásahy na ich uspokojenie. Súčasťou ošetrovateľského procesu je určenie sesterskej diagnózy. Sesterské diagnózy a diagnózy v pôrodnej asistencii ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva").
17. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.
18. Správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to tým, že na základe žalôb preskúmava zákonnosť rozhodnutí a predchádzajúcich postupov orgánov verejnej správy, pričom v prípade zistenia nezákonnosti napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy zruší. Správny súd je viazaný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Znamená to, že prieskum zákonnosti vykonáva len z uplatnených dôvodov nezákonnosti. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní a nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z obsahu správneho spisu vyhľadávať alebo všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať podľa obsahu administratívneho spisu a tak ich vyhľadávať a za žalobcu dopĺňať žalobné dôvody nezákonnosti. Správny súd nie je viazaný dôvodmi žaloby, len ak dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutie je niektorý z dôvodov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, čo v preskúmavanom prípade naplnené nebolo. Vo veciach správneho trestania, ktorou je aj preskúmavaná vec, nad rámec žalobných bodov správny súd skúma, či napadnuté rozhodnutie trpí niektorým z dôvodov nezákonnosti uvedených v § 195 SSP. Správny súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v § 195 písm. b/ až e/ SSP zistil, že z týchto dôvodov nezákonnosťou napadnuté rozhodnutie a predchádzajúci postup žalovaného netrpí. Dôvod nezákonnosti uvedený v § 195 písm. a/ bol uplatnený ako dôvod nezákonnosti podanej žalobe, keď žalobca namietal nedostatočné alebo nesprávne zistenie skutkového stavu nepostačujúce na správne právne posúdenie veci.
19. Žalobca v žalobe trval na tom, že postup diagnostiky a liečby žalobcu bol správny. Zopakoval zistenia z dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Pacientka bola vyšetrená do 15 minút od príchodu na neurologickú ÚPS napriek tomu, že v ten deň tam bolo 18 akútnych pacientov, 30 na oddelení a 2 na JIS. Podaná bola správna liečba analgetická a antiedémová (aj keď nebola v správnom časovom slede zdokumentovaná). Pacientka bola na expektačnom lôžku a neskôr na neurologickom oddelení sledovaná, čo sa týka neurologického stavu aj vitálnych funkcií. Lekárka správne očakávala prevzatie pacientky na neurochirurgickú kliniku, kde s O. jednoznačne mala byť neurochirurgom prijatá. Ak nemohla dať pacientku na JIS, umiestnila ju tam po uvoľnení akútneho lôžka. Umiestnenie na JIS by vývoj ochorenia neovplyvnilo. Postup sledovania aj liečby by bol rovnaký. Aj keby dostala liečbu proti C., nič by sa nezmenilo na vývoji ochorenia pacientky. I. vznikajú v 30-70 % prípadov medzi 13.-14. dňom od vzniku I. a vedú k X. zmenám mozgu. Pacientka prišla neskoro a neprevzalo ju vyššie pracovisko napriek tomu, že bola dokladovaná O., pričom na neurologickom oddelení majú byť hospitalizované len I. J. bez O.. Takto formulované žalobné námietky nemohli obstáť. V zásade predstavujú vlastné hodnotenie, a teda nesúhlas s hodnotením žalovaného, čo na záver o nezákonnosti nestačí. Žalobca nenamietal, že zdravotný stav pacientky si umiestnenie na JIS nevyžadoval, a to je základ, na ktorom žalovaný postavil svoje rozhodnutie. Žalovaný odborne posúdil a to aj pomocou odborného posudku, že zdravotný stav pacientky si vyžadoval hospitalizáciu s prijatím pacientky na JIS. Žalobca proti takémuto zisteniu v podstate nič nenamieta. Svoje námietky založil len na tom, že poskytol zdravotnú starostlivosť podľa svojich možnosti v danom čase a pacientku umiestnil na expektačné lôžko a neskôr pri hospitalizácii na oddelení na akútne lôžko, čo je starostlivosť adekvátna k umiestneniu na JIS. Žalobca v administratívnom konaní takéto tvrdenie nepreukazoval a ani v žalobe a pred správnym súdom takéto tvrdenie ničím nedokladal. Žalobca v administratívnom konaní ani netvrdil, že zdravotnú starostlivosť poskytoval na „akútnom lôžku" a že išlo o starostlivosť adekvátnu starostlivosti na JIS. Naopak, z protokolu, a teda aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v námietkach uviedol, že potom ako bol neurochirurgickou klinikou doporučený konzervatívny postup a doriešenie v K., pacientka bola prijatá na štandardné lôžko. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že záver protokolu o vykonanom dohľade vychádzal z predloženej zdravotnej dokumentácie, vyjadrenia účastníka konania a odborných stanovísk lekárov v špecializovanom odbore neurológia a anesteziológia a intenzívna medicína a stanoviska skupiny vykonávajúcej dohľad. Tiež konštatoval, že v zdravotnej dokumentácii nie je zaznamenaná ordinovaná liečba a tiež záznam o poskytovanej zdravotnej starostlivosti na expektačnom lôžku.
20. Žalobca tiež namietal, že nepodanie liečby na prevenciu C. nebolo v danom prípade porušením povinností poskytnúť lekársku starostlivosť správne. Túto svoju námietku v žalobe oprel o poznatky lekárskej vedy a to konkrétne o odborný článok uverejnený v odbernom periodiku Neurologie pro praxi 2002/6 v rámci príspevku subarachnoidálne krvácanie, K.. C. N., N.A., I. neurologická klinika LFUK a FN, Bratislava, v ktorom sa presne uvádza guideline pre liečbu príznakov ochorení I., teda totožných, ktoré boli zistené a pozorované u pacientky žalobcu, s čím sa žalovaný nevysporiadal. Žalobca na pojednávaní uviedol, že svoje závery vyvodil z toho, že vyplýva zo záveru článku, ktorý je označený ako „manažment spontánneho subarachnoidálneho krvácania najmä z pohľadu praktického lekára".
Správny súd sa v rámci oboznámenia s obsahom správneho spisu oboznámil aj s obsahom uvedeného článku, pričom zistil, že podľa nadpisu obsahom článku je: Prehľad etiológie, patofyziológie, diagnostiky a liečby aneuryzmálneho subarachnoidálneho krvácania vo svetle najnovších literárnych poznatkov tak, aby boli použiteľné predovšetkým pre lekárov prvého kontaktu. Osobitne je akcentovaná diferenciálna diagnostika pre pomerne časté diagnostické omyly a rovnako opatrenia, ktoré má uplatniť lekár prvého kontaktu pri podozrení na tento chorobný stav. Záverečné odporúčania v článku sú mienené, ako je v nich uvedené z pohľadu praktického lekára s tým, že títo majú okrem iného zaistiť urýchlený prevoz do nemocnice najlepšie v sprievode lekára. Podľa obsahu článku nie je žiadna zmienka o tom, či a kedy je indikovaná liečba na prevenciu C.. Prvostupňový správny orgán (s čím sa žalovaný stotožnil) sa potom s takouto námietkou správne vysporiadal tak, že sa stotožňuje s Odborným usmernením MZ SR pre starostlivosť o pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou v hyperakútnom štádiu zo dňa 07.04.2008 č. 08524-24/2008-OZS, kde je podrobne popísaný manažment diagnostiky a liečby pacienta so I. J.. Podanie liečby na prevenciu C. ešte pred chirurgickým alebo endovaskulárnym ošetrením zdroja krvácania nie je v neprospech pacienta. Nemá logický základ poukazovať na to, že článok, ktorý vyšiel v odbornom časopise o 2 roky skôr, ako bolo vydané predmetné odborné usmernenie, má predstavovať novšie poznatky vedy, ako sú odzrkadlené v odbornom usmernení MZ SR. Žalobca v administratívnom konaní tvrdil, že prevencia C. podávaním liečby je v usmernení MZ SR indikovaná, avšak odbornou verejnosťou spochybňovaná. Takéto svoje tvrdenie v administratívnom konaní ničím nepreukazoval. Žalobca na pojednávaní pred správnym súdom navrhol, aby súd vykonal dokazovanie „na vyriešenie otázky", či nepodanie liečby na prevenciu vazospazmov je poskytnutím zdravotnej starostlivosti lege artis, vyžiadaním si stanoviska českej odbornej spoločnosti, bez bližšej identifikácie tohto dôkazu, ktorý nemal k dispozícii. Správny súd tomuto návrhu na vykonanie dokazovania nevyhovel nielen pre jeho neurčitosť, ale hlavne preto, že otázka, či podanie určitej liečby je správnym poskytnutím liečby, je otázkou odbornou, teda vecou odbornej úvahy, ktorá práve bola zverená do kompetencie žalovaného a v danom prípade vyriešená už v predmetnom odbornom usmernení MZ SR, ktoré tak, ako na to poukázal žalovaný na pojednávaní, presne túto liečbu pri zdravotnom stave, aký mala pacientka žalobcu, indikuje aj s uvedením liečiva, ktoré treba podať. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcu, že nepodanie liečby na prevenciu C. nebolo porušením povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, boli v rozpore s odborným usmernením MZ SR pre starostlivosť o pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou v hyperakútnom štádiu zo dňa 07.04.2008 č. 08524-24/2008-OZS vydané podľa § 45 písm. b/ zákona č. 576/2004 Z.z., a preto nemohli obstáť.
21. Žalobca v závere svojej žaloby uviedol, že nezákonnosť postupu správneho orgánu je nevyhnutné vnímať aj v kontexte známej judikatúry, napr. z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 7S/98/2015 zo dňa 27.10.2017, z ktorého odcitoval. Na otázku súdu čo tým vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu chce namietnuť, uviedol, že je to z toho zrejmé. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že tento rozsudok bol rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zrušený. Ako bolo uvedené vyššie, sú nemôže za žalobcu žalobné námietky dopĺňať, alebo si ich dotvoriť zo žaloby tým, že žalobca odcituje časť odôvodnenia rozhodnutia v inej veci, pričom žiadnu nezákonnosť vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu nekonkretizuje, neuplatňuje. Všeobecne uplatnené námietky neumožňujú súdny prieskum napadnutého rozhodnutia.
22. Správny súd z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že napadnuté rozhodnutie namietanou nezákonnosťou netrpí. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
23. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozhodnutie nepodpísal člen senátu S.. N. K. z dôvodu jeho ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.