Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/17/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, proti žalovanej: JUDr. Q. V., bytom W. 7, I., o zaplatenie 2.006,14 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. júna 2018, č.k. -93, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.006,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.006,14 eur od 10.02.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Súd uviedol, že predmetom konania bolo rozhodovanie o regresnom nároku žalobcu vo výške 2.006,14 eur s prísl. voči žalovanej. Žalovaná spôsobila dňa 19.07.2012 škodu na majetku spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s. motorovým vozidlom, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalobcu. Žalobca na základe výzvy spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s. tejto poistné plnenie vo výške 2.006,14 eur vyplatil, a preto následne žiadal regresným nárokom zaplatenú sumu od žalovanej. Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania, ktorú súd posúdil ako nedôvodnú, keď konštatoval, že žalobca odpísal náhradu škody zo svojho účtu dňa 06.11.2012, od dňa 07.11.2012 mohol uplatniť nárok žalobou na súde a odvtedy mu začala plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 06.11.2015. Nakoľko žalobu podal žalobca na súde dňa 19.10.2015, spravil tak v premlčacej dobe, čím nárok premlčaný nie je. Súd sa následne zaoberal vecnými námietkami žalovanej voči žalobe. Uviedol, že rozhodnutím o priestupku je súd podľa viazaný, pričom z neho mal za preukázané pri dopravnej nehode žalovanej iba spáchanie priestupku podľa o cestnej premávke podľa písm. a) a g), teda neohlásenie dopravnej nehody policajtovi a porušenie povinnosti urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody. Preto súd uznal za opodstatnený podľa o povinnom zmluvnom poistení (ďalej PZP) iba jeden regresný dôvod, a to porušenie povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, pričom porušenie povinnosti podrobiť sa dychovej skúške nebolo žalovanej v rámci priestupkového konania preukázané. Súd sa ďalej zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovanej v spore. Žalovaná namietala, že za škodu zodpovedá spoločnosť Prvá revitalizačná, s.r.o., nakoľko držiteľom vozidla bola táto spoločnosť, pričom spolu so synom, ktorý bol rovnako ako žalobkyňa konateľom spoločnosti, sa vracali z obchodnej aktivity zo Zelenej vody cca o 03.00 hod., keď došlo k dopravnej nehode. Súd však túto skutočnosť nemal za

preukázanú, teda že žalovaná vykonávala obchodnú činnosť v prospech spoločnosti Prvá revitalizačná, s.r.o. O existencii služobnej cesty nebol predložený žiadny listinný ani iný hodnoverný dôkaz a z okolností počas vyšetrovania dopravnej nehody mal súd za to, že išlo o cestu, ktorá mala výlučne súkromný charakter. Tým súd dospel k záveru o priamej zodpovednosti žalovanej za škodu podľa v spojení s zákona o PZP a Následne súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie, že škoda sa mala hradiť z havarijnej poistky uzatvorenej dňa 20.12.2011. Z havarijného poistenia bolo možné kryť len škody na poistenom vozidle, nie však škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla tretím osobám na ich majetku, resp. zdraví. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcu bol uplatnený dôvodne, bol riadne preukázaný. Výška regresného nároku bola preukázaná, ako i to, kto za ňu zodpovedá. Súd preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. .

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Namietala zaujatosť zákonnej sudkyne súdu prvej inštancie. Ďalej kritizovala nesprávne hodnotenie súdu ohľadom účelu cesty, ktorý posúdil ako čisto súkromný. To, že osoby Lamačka a Červeňan nepotvrdili, že Oliver Poláček (jej syn) a ona boli za obchodnými rokovaniami, iba preukazuje, že išlo o náhodné stretnutie jej syna s nimi. V priestupkovom spise sa nachádza zápisnica o výsluchu svedka - Olivera Poláčka zo dňa 23.07.2012, v ktorej však nie je nikde zaprotokolované, že by počas rokovaní stretol Lamačku a Červeňana. Preto sa jedná o omyl súdu v hodnotení tejto výpovede. Záver ohľadom charakteru jazdy podľa súdu mal dokazovať aj rad ďalších dôkazov - odmietnutie odobratia vzoriek DNA, zamknutie vo vozidle počas prešetrovania nehody zrejme za účelom dojednania zhodných svedeckých výpovedí, zatajovanie rozhodujúcich informácií bezprostredne po vzniku nehody, kto vozidlo šoféroval - pričom mala za to, že ani jeden z týchto dôvodov nepreukazuje názor súdu, že malo ísť o súkromnú cestu. Prezentovala názor, že nie je správne hodnotenie súdu, že nebol predložený listinný alebo iný hodnoverný dôkaz k obchodným aktivitám spoločnosti a k účelu cesty. Nie je objektívne možné, aby po takmer 6 rokoch od dopravnej nehody predkladala dôkaz o služobnej ceste, ktorá začala dňa 18.07.2012 a trvala do ranných hodín dňa 19.07.2012. Táto skutočnosť preto nemôže ísť na jej ťarchu. Zastávala názor, že nie je pasívne vecne legitimovaná vzhľadom na ust. . Poukázala v tejto súvislosti na rozsudok NS ČR sp. zn. . Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, alternatívne žiadala zmenu napadnutého rozsudku a zamietnutie žaloby v celom rozsahu a priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý sa nestotožnil s namietanou zaujatosťou sudkyne. Mal za to, že žalovaná je pasívne vecne legitimovaná v spore, pričom fakt, že by sa malo jednať o služobnú cestu, žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala. Tvrdil, že žalovaná svojim konaním, a to neohlásením dopravnej nehody policajtovi, nezabezpečením miesta nehody a odmietnutím podrobiť sa dychovej skúške, naplnila dôvody na uplatnenie nároku na náhradu vyplateného plnenia v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. h) a f) zákona o PZP. Žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. K podanému vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, pričom sa pridržiavala argumentačnej línie, uvedenej v jej odvolaní.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd sa najskôr zaoberal odvolacou námietkou žalovanej, ktorou spochybňovala nezaujatosť zákonnej sudkyne súdu prvej inštancie a následne sa venoval vecným námietkam žalovanej, ktoré vyvracali záver, že konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda že dopravná nehoda vznikla počas jej služobnej cesty, v dôsledku čoho nie je v spore pasívne vecne legitimovaná.

7. Žalovaná v odvolaní namietala, že sudkyňa súdu prvej inštancie konala voči nej zaujato. Dôvodila, že takéto konanie sudkyne bolo zrejmé už na prvom pojednávaní súdu dňa 23.04.2018.

8. Podľa a sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať

odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

9. Žalovaná dovodzuje zaujatosť sudkyne zo spôsobu vedenia pojednávania a jej vyjadrení na adresu žalovanej. Vedenie pojednávania predstavuje procesný postup, ktorý v zmysle citovaného ustanovenia nie je dôvodom pre vylúčenie sudcu. Pokiaľ sa žalovanej javili neprimerané vyjadrenia sudkyne na jej adresu, ani z takomto konaní sudcu nemožno bez ďalšieho dovodzovať pomer sudcu k strane, zástupcovi alebo k veci. Prostriedkom nápravy nedôstojnosti vedenia pojednávania je sťažnosť predsedovi súdu, v ktorého kompetencii je aj dôstojnosť pojednávaní v zmysle ust. o súdoch.

10. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jej pasívnu vecnú legitimáciu. Podrobne opísala, že konala v čase vzniku dopravnej nehody v rámci podnikateľskej činnosti právnickej osoby, ktorej je konateľkou. Zastávala názor, že pasívne legitimovaná nie je vzhľadom na ust. . V čase vzniku dopravnej nehody sa vracala z obchodného rokovania, bola teda na služobnej ceste.

11. Platí, že regresný nárok poisťovne voči poistenému, ktorý nie je poistníkom podľa § 12 ods. 2 zákona o PZP, má charakter osobitného, orginárneho nároku, pričom ide o osobitný postihový nárok poisťovateľa. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 31.08.2010 (uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 32/2014) konštatoval, že „ustanovenie § 12 ods. 2 cit. zákona treba interpretovať tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia“.

12. Na základe tohto ustanovenia preto bolo v spore kľúčové ustálenie záveru, či žalovaná konala v rámci výkonu podnikateľskej činnosti pre spoločnosť Prvá revitalizačná, s.r.o. (kde bola spolu so synom Oliverom Poláčkom konateľkou), nakoľko v prípade preukázania tejto skutočnosti by žalovanej nesvedčala pasívna vecná legitimácia v spore. Záver vylučujúci konanie v rámci podnikateľskej činnosti podľa § 12 ods. 2 zákona o PZP v tomto prípade so sebou nutne nesie záver o regresnom nároku poisťovne voči žalovanej ako vodičke motorového vozidla. Kladný záver o konaní žalovanej v rámci jej podnikateľskej činnosti by znamenal vylúčenie jej pasívnej vecnej legitimácie, čo by znamenalo regresný nárok voči poistníkovi (teda spoločnosti Prvá revitalizačná, s.r.o.).

13. Žalovaná konštatovala, že hodnotenie účelu cesty, počas ktorej vznikla dopravná nehoda, ako súkromnej, je výsledkom nesprávneho hodnotenia dôkazov. To, že osoby, ktorých jej syn stretol na Zelenej vode a s ktorými následne cestovali spoločne domov (do Trenčína) nepotvrdili, že boli so synom za obchodnými rokovaniami, podľa nej potvrdzuje, že išlo o náhodné stretnutie jej syna s nimi. V priestupkovom konaní nie je zaznamenané, že by jej syn stretol tieto osoby počas obchodných rokovaní. Ďalej zastávala názor, že ani jeden z dôvodov uvádzaných súdom nepreukazuje, že sa malo jednať o súkromnú cestu.

14. Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Dôkazná povinnosť predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie k procesnej pasivite, ktorá je sankcionovaná stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.

16. K bližšiemu definovaniu, čo sa rozumie dôkazným bremenom, aký je jeho zmysel, na ktorom účastníkovi konania leží a aké následky jeho neunesenie prináša, pristúpil Najvyšší súd SR, keď uviedol, že „dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia

tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí“ (rozhodnutie sp. zn. zo dňa 24.06.2010).

17. Nakoľko žalovaná z existencie skutočnosti, že sa jednalo počas vzniku dopravnej nehody o služobnú cestu, teda že konala v rámci výkonu obchodnej činnosti, vyvodzovala pre seba priaznivé dôsledky (že nie je pasívne vecne legitimovaná, čo by vo výsledku znamenalo zamietnutie žaloby), tak ležalo na nej dôkazné bremeno ohľadom preukázania týchto skutočností.

18. Je bez právneho významu, či osoby (Lamačka a Červeňan), ktoré stretli žalovanej syna (O. Poláčka), ho stretli počas alebo po obchodnom rokovaní. Dôležitým bolo iba, či tieto osoby potvrdili skutočnosť, že na Zelenej vode bola žalovaná (prípadne i so synom ako ďalším konateľom) na obchodnom rokovaní, z ktorého sa vracali domov. Či sa jednalo preto o náhodné stretnutie, alebo či sa stretli až po obchodnom rokovaní je preto bez významu, nakoľko informačnú hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, že žalovaná so synom bola na obchodnom rokovaní, tieto skutočnosti nemajú.

19. Žalovaná preto mala produkovať dôkazy (uniesť dôkazné bremeno) smerujúce k preukázaniu faktu, že bola so synom na obchodnom rokovaní, z ktorého sa vracali a po ktorom cestou došlo k dopravnej nehode. Ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, na podporu tohto záveru však žalovaná nepredložila žiadne listinné ani iné dôkazy. Žalovaná v odvolaní namietala, že objektívne nie je možné, aby po takmer 6 rokoch produkovala dôkazy o služobnej ceste, pričom táto nemožnosť nemôže ísť na jej ťarchu. S uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje, keďže podľa názoru odvolacieho súdu bolo v možnostiach žalovanej predložiť súdu dôkaz preukazujúci, že obchodné rokovanie (prípadne služobnú cestu) skutočne na Zelenej vode absolvovala. Mohlo sa jednať o rôzne listinné dôkazy - zápis z obchodného rokovania, korešpondencia s obchodným partnerom, s ktorým absolvovala obchodné rokovanie, e-mailová komunikácia, sms správy - alebo o výsluchy svedkov - napr. obchodného partnera, osoby zainteresovanej na obchodnom rokovaní (napr. sekretárka a pod.), pričom nič z uvedeného žalovaná súdu nepredložila. Odstup 6 rokov od nehody nerobilo predloženie, resp. aspoň označenie týchto dôkazov nemožným, naviac je potrebné prijať záver, že bolo povinnosťou žalovanej (podľa zásady ignorantia iuris non excusat - neznalosť zákona neospravedlňuje) poznať, že jej výlučná zodpovednosť môže byť daná, a preto mala zachovať starostlivosť (opatrnosť) v možnosti preukazovať skutočnosti, že dopravná nehoda sa udiala počas návratu z obchodného rokovania (služobnej cesty).

20. Naopak, všetky dokázané skutočnosti z konania preukazovali fakt, že sa jednalo o cestu súkromného charakteru. Išlo o neskorý (nočný) čas návratu domov, z miesta vzdialeného od bydliska žalovanej a jej syna len cca 20 km, účasť dvoch osôb, ktoré stretol počas zábavy syn žalovanej, pričom tieto tri osoby boli preukázateľne pod vplyvom alkoholu. Kľúčovou bola pasivita žalovanej v preukazovaní konania obchodného rokovania (služobnej cesty) konkrétnymi dôkazmi.

21. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalovanej za dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ods- 1 potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov rozhodne podľa súd prvej inštancie.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).