Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoP-26-2023.pdf
PDF · 110.68 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/26/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, matky: A. C., nar. XX. XXXXX XXXX, trvale pobytom D. X, E., a otca: F. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale pobytom G. XX, E., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 20P/2/2022-72 zo dňa 31. januára 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. zo sumy 2.000,- niekdajších Sk (66,39 eur) na sumu 150,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1. januára 2022; výrokom II. zročné výživné za obdobie od 1. januára 2022 do 31. januára 2023 vo výške 1 950,- eur pre maloletého A. povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 60,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky; výrokom III. vo zvyšku návrh matky zamietol; výrokom IV. uviedol, že týmto mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/414/2007-27 z 1. apríla 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. apríla 2008 v časti výšky výživného, a výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1 veta prvá z. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že ostatný krát bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/414/2007-27 z 1. apríla 2008, schválením rodičovskej dohody, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 2.000,- niekdajších Sk mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletým každý týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. Od tejto úpravy výkonu rodičovských práv a povinností došlo viackrát k podstatným zmenám majúcim vplyv na výšku výživného, nakoľko maloletý medzičasom začal navštevovať materskú školu, základnú školu, pričom v tomto školskom roku je už v 9. ročníku (na druhom stupni) a pripravuje sa na strednú školu. Je nesporné, že od ostatného rozhodnutia o výživnom, ktoré bolo určené vo výške 2.000,- niekdajších Sk (66,39 eur), t.j. takmer pred 15 rokmi sa výdavky a potreby maloletého podstatne zmenili, či už nástupom na základnú školu, ako aj tým, že je starší o 15 rokov. V tomto roku dovŕši 16 rokov, je vo veku blízkom dospelosti, venuje sa záujmovej činnosti - posilňovni, za ktorú matka platí 47,- eur mesačne, čím mal súd prvej inštancie za preukázané, že sa jeho výdavky podstatne zvýšili. Návrh matky na zvýšenie výživného považoval súd prvej inštancie za dôvodný, avšak nevyhovel mu v celom rozsahu (matka navrhovala zvýšiť výživné na 350,- eur/mesačne), pretože otec je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, je nemajetný a s dlhmi, avšak so zvýšením výživného súhlasil. Samotná skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody a nemá možnosť riadne sa zamestnať,
je zapríčinená výlučne otcom, ktorý spáchal úmyselný trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Takéto konanie otca nemôže byť vyhodnotené v neprospech maloletého dieťaťa. Tieto závery sú v súlade s nálezom Ústavného súdu Českej republiky zo 6. februára 2008 sp.zn. IV. ÚS 1181/2007, v ktorom vyslovil záver, že ak sa zbavil rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba, a pre ktoré bol následne odsúdený k trestu väzenia, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Súčasne súd prvej inštancie vzal do úvahy aj to, že ubytovacie náklady na maloletého je potrebné deliť štyrmi, keďže v spoločnej domácnosti žije s matkou, jej druhom a sestrou. Taktiež vzal do úvahy prezentované náklady na cestovné, voľnočasové aktivity, výdavky na školu, resp. aj mimoriadne výdavky spojené so zabezpečením zubného strojčeka. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že výdavok matky na synov telefónny paušál vo výške 40,-eur nebol v danej sume opodstatnený, pričom argumentácia matky, že ho syn potreboval z dôvodu dištančného vyučovania, bola vyvrátená jej tvrdením, že v danom období mohol syn využívať domácu wifi sieť. Dôvodný výdavok v tejto položke súd prvej inštancie ustálil vo výške polovice aktuálne plateného paušálu (20,- eur), keďže syn je ešte stále iba žiakom základnej školy a využívanie dátových a hlasových služieb v neobmedzenom rozsahu, ale hlavne v takejto cenovej hladine, nie je dôvodné a s ohľadom na majetkové pomery rodičov ani primerané. Súd prvej inštancie zobral do úvahy aj majetkové pomery oboch rodičov, spôsobilosť otca zamestnať sa, ako aj fakt, že matka sa na rozdiel od otca o syna dlhodobo a dennodenne stará, zabezpečuje mu bývanie (musela si na to vziať úver) a sanuje všetky jeho potreby. S ohľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 2 000,- niekdajších Sk (66,39 eur) mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 1. januára 2022 a vo zvyšku návrh matky ako nedôvodný zamietol, pretože (odhliadnuc od toho, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody), je schopný dosahovať taký príjem, aby synovi platil zvýšené mesačné výživné. Vyhodnotiac dokazovanie mal súd prvej inštancie za to, že určené výživné vo výške 150,- eur mesačne je primerané potrebám maloletého a adekvátne schopnostiam rodičov, pričom otec ani inú vyživovaciu povinnosť nemá. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie ustálil dňom 1. január 2022, t.j. prvým dňom v mesiaci, v ktorom matka podala návrh, nakoľko návrh bol podaný dôvodne. Otcovi vznikol za obdobie od 1. januára 2022 do 31. januára 2023 dlh vo výške 1.950,- eur, ktorý mu bol povolený splácať v mesačných splátkach po 60,- eur spolu s bežným výživným podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). V označenom období mal otec zaplatiť za 13 mesiacov po 150,- eur, t.j. 1.950,- eur, pričom otec výživné neplatí dlhodobo, a teda mu do zročného výživného nemohla byť započítaná žiadna suma.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku I. podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Dôvodil, že rozhodnutie rešpektuje, tiež potreby jeho syna, avšak nie je zrejmé, či výživné vo výške 150 eur mesačne je adekvátne jeho „statusu“. Žiada tiež zohľadniť uznesenie v konaní o určenie otcovstva. V časti výroku II. ďakuje za povolenie splácať dlh, ale výhodu splátok si nevie uplatniť, kým je v ÚVTOS, čím príde o túto výhodu.
3. Matka maloletého dieťaťa, ani procesný opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok – ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).
5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 20P/2/2022 bolo zvýšenie výživného otcovi pre maloletého.
6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca pre maloletého zo sumy 2 000,- niekdajších Sk (66,39 eur) mesačne na sumu 150 eur, keď námietky otca smerujú proti výške zvýšeného výživného pre maloletého určeného súdom prvej inštancie z dôvodu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, a tiež z dôvodu, že mu mala pribudnúť ďalšia vyživovacia povinnosť.
7. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
11. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná či na strane oprávneného dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie, resp. zníženie výživného.
12. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, a preto je súd povinný podrobne skúmať pomery na strane účastníkov konania v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb musí súd preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného rozhodovania. Taktiež zisťuje, či došlo k zmene pomerov v súvislosti s počtom vyživovacích povinností, osobných pomerov, zdravotného stavu. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje.
13. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase ostatnej úpravy. Musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave.
14. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za preukázané, že ostatnýkrát o výživnom rozhodol Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 1. apríla 2008, č.k. 13P/414/2007-27, ktorým schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 2
000,- niekdajších Sk, t.j. 66,39 eur mesačne. Matka bola s maloletým na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky, ďalšie vyživovacie povinnosti nemala, s maloletým bývala v 3-izbovom byte s rodičmi a so sestrou. Otec bol slobodný, ďalšie vyživovacie povinnosti nemal, od 2. apríla 2008 sa zamestnal ako zvárač s brutto platom 8 100,- niekdajších Sk, t.j. 268,88 eur brutto mesačne, býval v prenajatom 1-izbovom byte, s maloletým bol v kontakte. Podľa názoru súdu prvej inštancie malo dôjsť od ostatného rozhodnutia viackrát k podstatným zmenám majúcim vplyv na výšku výživného, nakoľko maloletý medzičasom začal navštevovať materskú školu, základnú školu, od ostatného rozhodnutia o výživnom uplynulo takmer 15 rokov, maloletý v roku 2023 dovŕši 16 rokov, navštevoval 9. ročník základnej školy a od septembra 2023 chcel navštevovať strednú školu (súkromnú), je vo veku blízkom dospelosti, venuje sa záujmovej činnosti - posilňovni, za ktorú matka platí 47,- eur mesačne, ďalšie mesačné výdavky sú na stravu maloletého vo výške 210,- eur mesačne, cestovné 15,- eur, na školu 20,- eur, na zubný strojček, za ktorý matka celkom zaplatí 2 400,- eur, a teda súd prvej inštancie mal za preukázané, že sa jeho výdavky podstatne zvýšili berúc do úvahy prezentované náklady na cestovné, voľnočasové aktivity, výdavky na školu, resp. aj mimoriadne výdavky spojené so zabezpečením zubného strojčeka a na telefónny paušál vo výške 20,- eur. Zároveň súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že ubytovacie náklady na maloletého je potrebné deliť štyrmi, keďže v spoločnej domácnosti žije s matkou, jej druhom a sestrou, majetkové pomery oboch rodičov, spôsobilosť otca zamestnať sa, ako aj fakt, že matka, sa na rozdiel od otca, o syna dlhodobo a dennodenne stará, zabezpečuje mu bývanie (musela si na to vziať úver) a sanuje všetky jeho potreby. S ohľadom na uvedené preto súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 150,- eur od 1. januára 2022, t.j. prvým dňom v mesiaci, v ktorom matka dôvodne podala návrh, a vo zvyšku návrh matky ako nedôvodný zamietol, pretože (odhliadnuc od toho, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, je nemajetný a s dlhmi) je schopný dosahovať taký príjem, aby synovi platil zvýšené mesačné výživné.
15. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.(1) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.(2)
16. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/04 ), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/04).
18. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia totiž nevyplýva, z akého potenciálneho príjmu otca súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 150,- eur mesačne a v akej konkrétnej výške ustálil odôvodnené výdavky na maloletého.
19. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
20. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
21. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, a preto je nutné sa stotožniť s argumentáciou otca, ktorý v podstate namietal nedostatok dôkazov pre zvýšenie výživného pre maloletého na sumu 150 eur mesačne a to v súvislosti s jeho aktuálnou situáciou. Z obsahu spisu v prejednávanej veci totiž nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie posudzoval vec dôsledne, a že by tomu dostatočne prispôsobil i postup pri dokazovaní. Vykonané dokazovanie najmä o pomeroch otca nezodpovedá tomu, aby na jeho základe mohol byť súdom prvej inštancie vyslovený záver o zvýšení výživného otcovi pre maloletého zo sumy 2 000,- niekdajších Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne. Súd prvej inštancie sa najmä nedostatočne sústredil na zistenie aktuálneho, za danej situácie potenciálneho príjmu otca, keď jeho výšku vôbec neustálil, len stroho skonštatoval, že hoci je otec vo výkone trestu odňatia slobody, nemajetný a s dlhmi, je schopný dosahovať taký príjem, aby synovi platil zvýšené mesačné výživné. Odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie síce správne zohľadnil skutočnosť, že aj keď je otec vo výkone trestu odňatia slobody a nemá možnosť riadne sa zamestnať, čo je zapríčinené výlučne otcom, ktorý spáchal úmyselný trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Súd prvej inštancie ale nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci vo vzťahu k zisťovaniu schopností, možností a majetkových pomerov otca. Odvolaciemu súdu tak nie je zrejmé, z akého, hoci i potenciálneho príjmu otca súd prvej inštancie vychádzal, keďže v odôvodnení len uviedol, že otec je schopný dosahovať taký príjem, aby maloletému platil zvýšené mesačné výživné. Súd prvej inštancie tak nezdôvodnil v akej výške a akým spôsobom ustálil príjem otca. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že pri uplatnení princípu potenciality príjmov povinného rodiča, v predmetnej veci otca, súd neprihliada na skutočné, faktické príjmy tohto rodiča, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré by povinný potenciálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný rodič svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa.
22. S prihliadnutím na uvedené mal odvolací súd za to, že odvolacie námietky otca maloletého sú opodstatnené, keďže súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie záverov o zvýšení výživného otcovi na maloletého, absolútne neustálil výšku jeho potenciálneho príjmu.
23. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie náležitým nezisťovaním všetkých relevantných okolností, potrebných pre posúdenie podstatnej zmeny pomerov na strane otca, nevykonal akékoľvek dokazovanie v uvedenom rozsahu nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu. Odvolací súd preto s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda v časti zvýšenia výživného a v závislých výrokoch o zročnom výživnom, o zamietnutí návrhu matky vo zvyšku (v beznávrhovom konaní ide o nadbytočný výrok), o zmene pôvodného rozhodnutia o výživnom ako i o náhrade trov konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
24. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude doplniť dokazovanie za účelom zistenia majetkových pomerov otca a jeho potenciálnych príjmových pomerov, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody, a to s prihliadnutím na jeho vzdelanie, povolanie, prax, zdravotný stav. Vzhľadom na uplynulý čas súd prvej inštancie opätovne zistí zárobkové a majetkové pomery matky a spolužijúcich osôb (s ktorými vedie spoločnú domácnosť a sú zárobkovo činné) za rozhodné obdobie (minimálne rok pred podaním návrhu až do dňa opätovného rozhodovania súdu prvej inštancie), tiež výdavky účastníkov konania najmä maloletého dieťaťa za rozhodné obdobie a posúdi ich opodstatnenosť, zistí počet
vyživovacích povinností matky a otca. Všetky skutočnosti je potrebné aktualizovať ku dňu nového rozhodnutia. Následne bude povinnosťou súdu prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania komplexne vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty otca, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné v každom jednotlivom výroku náležite odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku.
25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).