Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/196/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej, v právnej veci žalobcu: TUBAPACK, a.s. so sídlom Priemyselná 12, Žiar nad Hronom, IČO: 36 629 723, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 041 01 Košice, IČO: 00 166 405 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/3612, O-173/2019 zo dňa 11. júna 2019, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2019/3612, O-173/2019 zo dňa 11. júna 2019 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.k. 60/19-1.0/pok/r., IPBB_KHIP/ zo dňa 25. marca 2019 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy.

Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „inšpektorát práce" alebo „prvostupňový orgán") vykonal dňa 20.07..2017 na pracovisku obchodnej spoločnosti TUBAPACK, a.s. so sídlom Priemyselná 12, Žiar nad Hronom (ďalej len „žalobca") inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania a zákazu prijať prácu alebo službu, ktorú na základe zmluvy poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva v zmysle o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Kontrolovaným obdobím boli mesiace jún a júl roku 2017. O výsledku inšpekcie prvostupňový orgán vypracoval protokol č. IBB-13-58-2.3/P-B24,25-18 z 08.08.2018 (ďalej len „Protokol"), v ktorom zadokumentoval všetky skutočnosti, ako aj nedostatky zistené v rámci výkonu inšpekcie práce. Vzhľadom na to, že žalobca zaujal voči skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v protokole písomné vyjadrenie, inšpektor práce vypracoval Dodatok č. 1 k Protokolu, v ktorom zaujal svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu. Po písomnom oznámení o začatí správneho konania o správnych deliktoch prvostupňový orgán dňa 25.03.2019 vydal rozhodnutie č.k. 60/19-1.0/pok/r., IPBP_KHIP/ROZ/2019/589, ktorým podľa o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „") uložil žalobcovi pokutu vo výške 7 000,- Eur, za porušenie cit. zákona spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ nepredložil inšpektorátu práce dňa 20.07.2017, najneskôr v čase zisťovania totožnosti fyzických osôb G. A., E. M., E. H., E. D., N. D. nachádzajúcich sa na jeho pracoviskách D. XX v Q. U. T., doklady preukazujúce pracovnoprávny

vzťah, resp. právny vzťah podľa osobitného predpisu k týmto osobám a za porušenie spočívajúce v tom, že žalobca prijal službu, ktorú mu na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej dňa 17.05.2017 poskytla právnická osoba JPM Personal servis DOO, Novi Sad, Vuka Karadžiča 6/6A, Novi Sad, Srbská republika prostredníctvom fyzických osôb G. A., E. M., E. H. a E. D., N. D., ktoré v predmetnom období nelegálne zamestnávala, pričom išlo o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu 5 dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na obsah Protokolu, ako aj ďalších podkladov pre vydanie rozhodnutia. Najmä uviedol, že pri výkone inšpekcie zistil, že u žalobcu vykonávali pracovné činnosti G. A., E. M., E. H., E. D., N. D., ktoré fyzické osoby preukázali svoju totožnosť cestovnými pasmi. Žalobca uviedol, že tieto fyzické osoby nie sú jeho zamestnancami, ale prácu na kontrolovanom pracovisku vykonávali na základe zmluvy o poskytovaní služieb zo 17.05.2017 medzi JPM servis, s.r.o. Sereď a žalobcom, ktorú v tom čase žalobca predložil inšpektorom práce. Žalobca poskytol inšpektorom práce aj telefonický kontakt na zodpovednú osobu za uvedených zamestnancov, a to D. L., konateľa spoločnosti JPM servis, s.r.o., ktorý bol kontaktovaný za účelom začatia výkonu inšpekcie práce s požiadavkou preukázania pracovnoprávneho vzťahu, prípadne iného právneho vzťahu podľa osobitného predpisu ku kontrolovaným fyzickým osobám. Prvostupňový orgán ďalej dôvodil, že D. L. mu dňa 31.07.2017 zaslal email s prílohou, ktorú tvorila zmluva o poskytovaní služieb zo 17.05.2017 uzatvorená medzi JPM Personal Servis DOO Novi Sad, Vuka Karadžiča 6/6A Novi Sad, Srbská republika a žalobcom. Túto zmluvu neskôr dňa 11.08.2017 inšpektorom práce emailom predložil aj žalobca a následne aj poštovou prepravou. Táto zmluva nadobudla účinnosť a platnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami dňom 17.05.2017. Prvostupňový orgán skonštatoval, že obsah zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi žalobcom a JPM Personal servis DOO Novi Sad je totožný s obsahom zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalobcom a JPM servis, s.r.o., Sereď, ktorá bola predložená pri začatí výkonu inšpekcie práce dňa 20.07.2017. Výkon inšpekcie bol zrealizovaný aj u zamestnávateľa JPM Personal servis DOO Novi Sad, pričom bolo zistené, že táto právnická osoba porušila zákaz nelegálneho zamestnávania v období 06/2017 - 07/2017, pretože využívala závislú prácu fyzických osôb - štátnych príslušníkov tretej krajiny (Srbská republika) pri obsluhe liniek na pracovisku žalobcu. Predmetné fyzické osoby mali so zamestnávateľom JPM Personal servis DOO Novi Sad uzatvorené dohody o vykonávaní dočasných a príležitostných záležitostí (Ugovor o obavljanju privremenih i povremenih poslova). Tieto dohody boli uzatvorené podľa práva Srbskej republiky dňa 17.07.2017 medzi zamestnávateľom JPM Personal servis DOO Novi Sad, Srbská republika na jednej strane a fyzickými osobami G. A., E. M., E. H., E. D., N. D. na strane druhej, pričom dohodnutý výkon práce bol na dobu 60 dní, a to od 18.07.2017 do 15.09.2017 s možnosťou predĺženia až na 120 dní po vzájomnom súhlase oboch zmluvných strán. Podľa evidencie pracovného času predloženej žalobcom uvedené fyzické osoby na základe zmluvy o poskytovaní služieb vykonávali prácu na pracovisku v období 06/2017 - 07/2017 (do 22.07.2017 vrátane). V zmysle predložených dokladov tieto fyzické osoby podľa prvostupňového orgánu vykonávali závislú prácu bez uzatvoreného/založeného pracovnoprávneho vzťahu (pracovná zmena D - nepretržitá prevádzka; 7,5 hod., pracovné zmeny - ranná, odpoludňajšia, nočná) v dňoch mesiaca jún a júl 2017 uvedených v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Počas výkonu práce ďalej prvostupňový orgán zistil, že pobyt týchto fyzických osôb v období výkonu práce na pracovisku žalobcu od začiatku ich pobytu na území Slovenskej republiky neprekročil 90 dní, pričom spĺňali podmienky na pobyt, avšak nemali so svojím zamestnávateľom JPM Personal servis DOO Novi Sad Srbská republika v dňoch 17.07.2017, 20.07.2017, 21.07.2017 a 22.07.2017 uzatvorený pracovný pomer (pracovnú zmluvu), ale len dohodu o vykonávaní dočasných a príležitostných záležitostí. Žiadna z uvedených fyzických osôb v danom čase nemala udelený prechodný pobyt na účel zamestnania. Z vyššie uvedených skutočností prvostupňovému orgánu vyplynulo, že zamestnávateľ JPM Personal servis DOO Novi Sad porušil zákaz nelegálneho zamestnávania fyzických osôb - štátnych príslušníkov tretej krajiny (Srbská republika) G. A., E. M., E. H., E. D., N. D. vykonávajúcich pre svojho zamestnávateľa prácu na pracovisku žalobcu v období 06/2017 - 07/2017 (do 22.07.2017 vrátane). Prvostupňový orgán ďalej poukázal na to, že subjektu JPM Personal servis DOO Novi Sad ním bola v správnom konaní uložená pokuta za porušenie v nadväznosti na a v nadväznosti na , pričom predmetné porušenia sa týkali tých istých kontrolovaných fyzických osôb, ktoré sa nachádzali v čase osobného výkonu inšpekcie práce na pracovisku žalobcu v období 06/2017 - 07/2017. Toto rozhodnutie zo 04.12.2018, ktorým bola uložená pokuta subjektu JPM Personal servis DOO Novi Sad nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2019. Na podklade všetkých zistení, skutočností a dokladov prvostupňový orgán skonštatoval zistenie dvoch nedostatkov, a to porušenie

spočívajúce v nepredložení dokladov preukazujúcich pracovnoprávny vzťah k uvedeným fyzickým osobám prvostupňovému orgánu v čase zisťovania ich totožnosti a porušenie spočívajúce v tom, že žalobca v období 06/2017 - 07/2017 (do 22.07.2017 vrátane) prijal službu, ktorú mu na základe zmluvy o poskytovaní služieb zo 17.05.2017 poskytovala právnická osoba JPM Personal servis DOO Novi Sad, Srbská republika prostredníctvom týchto fyzických osôb, ktoré v predmetnom období nelegálne zamestnávala, pričom išlo o cezhraničné poskytovanie služieb po dobu presahujúcu 5 dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby. Ďalej prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na to, že žalobca podal písomné vyjadrenie k Protokolu, kde namietal viacero skutočností. Konajúci inšpektor práce vypracoval k tomuto Protokolu Dodatok, kde uviedol svoje stanovisko k vyjadreniu. V Dodatku uviedol, že tvrdenie účastníka konania o tom, že poskytol prvostupňovému orgánu zmluvu o poskytovaní služieb zo 17.05.2017 uzatvorenú so spoločnosťou JPM Personal servis DOO Novi Sad, Srbská republika na základe písomnej výzvy, ako aj telefonického dožiadania prvostupňového orgánu nie je pravdivé. Inšpektor práce uvedené stanovisko aj náležite odôvodnil. Ďalej uviedol, že faktúry, ktoré žalobca priložil k svojmu vyjadreniu na záver uvedených v Protokole nič nemenia nakoľko z uvedených faktúr nie je zrejmé o aké objednávky išlo, ak išlo o fakturácie poskytnutých služieb nie je zrejmé prostredníctvom ktorých zamestnancov boli tieto služby poskytnuté. Faktúry týkajúce sa ubytovania fyzických osôb taktiež podľa neho nie sú dôkazom preukazujúcim skutočnosť, že služby boli poskytované spoločnosťou JPM Servis, s.r.o. Spôsob akým bolo fakturované, t.j. ktorý subjekt vystavoval faktúru, a teda komu žalobca v konečnom dôsledku uhrádzal faktúry za poskytované služby nie je pre prvostupňový orgán smerodajné, nakoľko správnosť finančných operácií medzi subjektmi môže byť predmetom kontroly len orgánom finančnej správy, či orgánom činným v trestnom konaní. Ďalej prvostupňový orgán poukázal na ďalší obsah dodatku k Protokolu, kde inšpektor práce uviedol, že na základe kontroly vykonanej na pracovisku žalobcu dňa 20.07.2017 bola súbežne vykonávaná inšpekcia práce aj u zamestnávateľa JPM Servis s.r.o., a to práve v súvislosti s výkonom práce predmetných kontrolovaných fyzických osôb - štátnych príslušníkov tretej krajiny a to na základe zmluvy o poskytovaní služieb, ktorú predložil inšpektorom práce dňa 20.07.2017. Z výkonu tejto inšpekcie práce bol vypracovaný protokol, z ktorého vyplýva, že počas inšpekcie práce u tohto subjektu nebolo preukázané, že spoločnosť JPM Servis, s.r.o. v období 06/2017 - 07/2017 poskytovala služby žalobcovi prostredníctvom predmetných fyzických osôb. Na základe uvedeného inšpektor práce zaujal konečné stanovisko, že zistené nedostatky v bodoch č. 1 a č. 2 zostávajú v Protokole bez zmeny, čím sa považuje za prerokovaný a výkon inšpekcie práce u žalobcu za ukončený. K písomnému vyjadreniu žalobcu k oznámeniu o začatí správneho konania o správnom delikte prvostupňový orgán uviedol, že s opätovne uvádzanými jeho námietkami sa inšpektor práce náležite a vyčerpávajúco vysporiadal už v Dodatku k Protokolu. Považoval za potrebné len zdôrazniť, že zamestnávateľ predmetných fyzických osôb - štátnych príslušníkov tretej krajiny spoločnosť JPM Personal servis DOO Novi Sad nijako nenamietal skutočnosti uvedené v protokole o výsledku práce a tieto sa považujú za pravdivé a v súlade so skutočnosťou. V zmysle , v prípade ak je u právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom cezhraničných služieb zistené, že tieto služby poskytovala prostredníctvom fyzických osôb, ktoré nelegálne zamestnávala, právnická osoba, ktorá tieto služby (presahujúce 5 dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby) na základe zmluvy prijímala (odberateľ) sa automaticky, t.j. zo zákona stala zodpovednou za nelegálne zamestnanie a to bez ohľadu na to, či o tejto skutočnosti mala alebo nemala vedomosť, t.j. ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť. Faktúry, či úhrady faktúr, ktoré žalobca priložil k svojmu vyjadreniu podľa jeho názoru na veci nič nemenia, nakoľko z uvedených faktúr nie je zrejmé o aké objednávky išlo, ak išlo o fakturácie poskytnutých služieb nie je zrejmé prostredníctvom ktorých zamestnancov boli tieto služby poskytnuté. Uzavrel, že faktúry týkajúce sa ubytovania fyzických osôb nie sú dôkazom preukazujúcim skutočnosť, že služby boli poskytované spoločnosťou JPM Servis, s.r.o. Spôsob akým boli fakturované, t.j. ktorý subjekt vystavoval faktúru a komu účastník konania - žalobca v konečnom dôsledku uhrádzal faktúry za poskytované služby nie je pre prvostupňový orgán smerodajné, nakoľko správnosť finančných operácií môže byť predmetom kontroly orgánov finančnej správy, či orgánov činných v trestnom konaní. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že vzhľadom na inštitút absolútnej objektívnej zodpovednosti za správne delikty zamestnávateľ nesie zodpovednosť už tým, že k samotnému nedostatku, resp. porušeniu došlo, pričom správny orgán nezohľadňuje, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností alebo zavinením iných subjektov ako zamestnávateľa. S poukázaním na uviedol, že pri výkone inšpekcie práce, ktorá je zameraná na kontrolu nelegálneho zamestnávania je zamestnávateľ ako kontrolovaný subjekt povinný predložiť doklady, ktorými vie

hodnoverne a bez pochybností preukázať pracovnoprávny vzťah, obdobný pracovný vzťah alebo iný právny vzťah k osobám nachádzajúcim sa na jeho pracoviskách. Zamestnávateľ je tak povinný urobiť bezprostredne na požiadanie inšpektora práce alebo najneskôr v čase zisťovania totožnosti týchto osôb. Keďže príslušným zákonom nie je explicitne vymedzené, aké konkrétne doklady má kontrolovaný zamestnávateľ predložiť, pracovný vzťah môže preukázať napríklad kópiu pracovnej zmluvy alebo niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, obdobným pracovným vzťahom, kópiou štátnozamestnaneckej zmluvy a iný právny vzťah, najmä mandátnou zmluvou alebo iným typom zmluvy podľa alebo . Zmyslom tohto ustanovenia je uľahčiť inšpektorovi práce výkon inšpekčnej činnosti a eliminovať nelegálne zamestnávanie ako aj nelegálnu prácu. Ďalej s poukázaním na psím. a/ uviedol, že v prípade, ak je u právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom cezhraničných služieb zistené, že tieto služby poskytovala prostredníctvom fyzických osôb, ktoré nelegálne zamestnávala, právnická osoba, ktorá tieto služby (presahujúce 5 dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby) na základe zmluvy prijímala (odberateľ) sa automaticky, t.j. zo zákona stáva zodpovednou za nelegálne zamestnávanie a to bez ohľadu na to, či o tejto skutočnosti mala alebo nemala vedomosť, t.j. ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť. Odberateľ služieb však v zmysle ustanovení mal možnosť si overiť (či už pred prijatím cezhraničnej služby alebo aj počas jej prijímania) prostredníctvom akých fyzických osôb mu poskytovateľ, s ktorým uzavrel zmluvu, dané služby bude poskytovať/poskytuje. V prípade, ak by na základe dokladov predložených poskytovateľom odberateľ cezhraničných služieb zistil, že tieto služby majú byť/sú poskytované prostredníctvom nelegálne zamestnaných fyzických osôb, takéto služby nemal prijať. Žalobca podľa neho síce neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania, ale porušil zákaz prijatia služby (cezhraničnú) poskytovanú právnickou osobou prostredníctvom nelegálne zamestnaných fyzických osôb. Prvostupňový orgán ďalej poukázal na to, že v prípade porušenia povinností vyplývajúcich zo je oprávnený uložiť pokutu vo výške až do 100 000,- Eur a v zmysle uloží právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom za porušenie zákazu prijať prácu alebo službu podľa ods. 5 pokutu od 2 000,- Eur do 200 000,- Eur a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne najmenej 5 000,- Eur. Vo výške uloženej pokuty prvostupňový orgán zohľadnil závažnosť zisteného porušenia a závažnosť jeho následkov, ktorá spočívala v tom, že predmetné fyzické osoby boli štátnymi príslušníkmi tretej krajiny (Srbská republika), a teda osobami, ktoré by mali požívať vyššiu ochranu, keďže nepracujú vo svojom domácom prostredí. Zvlášť v tomto prípade by mala právnická osoba, na ktorej pracovisku takéto fyzické osoby vykonávajú prácu mať ujasnené komu títo zamestnanci patria a teda mala by vedieť ihneď preukázať na základe ktorej obchodnej či inej zmluvy u nej vykonávajú prácu. Preukázanie právneho vzťahu v čase zisťovania totožnosti fyzických osôb má význam aj z hľadiska ďalších úkonov, ktoré inšpektorát práce potrebuje vykonať pre účely kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, či kontroly dodržiavania ďalších právnych predpisov vo vzťahu k zamestnávateľovi takýchto fyzických osôb. Závažnosť nedostatku je daná samotným ustanovením , kedy odberateľ služieb je povinný zaplatiť pokutu bez ohľadu na jeho vedomosť o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania právnickou osobou, ktorá mu cezhranične poskytovala služby prostredníctvom fyzických osôb, ktoré nelegálne zamestnávala. Závažnosť zisteného porušenia prvostupňový orgán videl v tom, že predmetné fyzické osoby, ktoré boli u svojho zamestnávateľa nelegálne zamestnávané sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, a teda ide o osoby, pre ktoré je vzhľadom na jazykovú bariéru a cudzie prostredie táto situácia náročnejšia, resp. z ich strany ťažšie riešiteľná v porovnaní s fyzickými osobami, ktoré sú občanmi SR. Závažnosť zisteného porušenia spočíva aj v počte takto nelegálne zamestnaných fyzických osôb, a to 5 fyzických osôb a v dĺžke obdobia, počas ktorého predmetné fyzické osoby nemali so svojím zamestnávateľom uzatvorený pracovnoprávny vzťah a to v období 06/2017 - 07/2017 do 16.07.2017 vrátane, čo predstavuje 1 a 1 mesiaca, počas ktorého pre žalobcu poskytovali služby. V dňoch 17.07., 20.07., 21.07. a 22.07.2017, kedy tieto fyzické osoby poskytovali pre žalobcu služby už síce so svojím zamestnávateľom mali uzatvorený pracovnoprávny vzťah, avšak na území SR sa v danom období zdržiavali v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov, keďže nemali uzatvorené pracovné zmluvy, ale len dohody mimo pracovného pomeru, čím nespĺňali podmienky. Žalobca zamestnával celkovo 217 zamestnancov, predmetom jeho podnikania je výroba a odbyt hliníkových a laminátových obalov - túb a ďalšie činnosti uvedené vo výpise vzhľadom na čo žalobca vykonával činnosti spadajúce do zoznamu činností uvedených v prílohe č. 1 k Ďalej uviedol, že u žalobcu nebolo zistené nelegálne zamestnávanie fyzických osôb, nedostatky boli u žalobcu zistené prvý krát a počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb bolo 5 osôb a súčasne zobral do úvahy skutočnosť, že pokuta sa ukladá za dva nedostatky. Pri stanovení výšky pokuty na 7 000,- Eur prvostupňový orgán prihliadal najmä na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, a to 5 fyzických osôb, ako aj dĺžku obdobia, počas

ktorého účastník prijímal služby od právnickej osoby, ktorá tieto fyzické osoby nelegálne zamestnávala a to cca 1,5 mesiaca. Prihliadal na závažnosť zistených nedostatkov, pričom za najzávažnejší nedostatok považoval správny delikt vyplývajúci z bodu č. 2 Protokolu, za ktorý uložil pokutu podľa absorpčnej zásady, kedy sa sankcia ukladá podľa sadzby za najprísnejšie postihnuteľný správny delikt a spáchanie ďalších správnych deliktov je pri ukladaní sankcie len priťažujúcou okolnosťou podmieňujúcou možné zvýšenie sadzby. Ako priťažujúce okolnosti v súvislosti s určením konkrétnej výšky pokuty prvostupňový orgán zohľadnil najmä vyššie odôvodnenú závažnosť správnych deliktov a následky zistených porušení, počet nelegálne zamestnávaných osôb, dĺžku obdobia, počas ktorého účastník konania prijímal služby od právnickej osoby, ktorá tieto fyzické osoby nelegálne zamestnávala a skutočnosť, že výkonom inšpekcie práce boli celkove zistené dva nedostatky. Ako poľahčujúce okolnosti vzal prvostupňový orgán na zreteľ najmä skutočnosť, že sa nejedná o opakované zistenie toho istého nedostatku. Vzhľadom na posúdenie uvedených kritérií relevantných pre uloženie pokuty prvostupňový orgán uložil podľa jeho názoru pokutu vo výške, ktorá je stále v dolnej hranici sadzby podľa príslušných ustanovení zákona je sadzba od 5 000,- Eur do 200 000,- Eur. Výška sankcie bola uložená aj s ohľadom na skutočnosť, aby nebola pre účastníka konania - žalobcu ako zamestnávateľa likvidačná, spĺňala požiadavku represie a zároveň mala aj preventívny a výchovný charakter.

2. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Národný inšpektorát práce (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím z 11.06.2019 č. PO/BEZ/2017/3612,O-173/2019, ktorým odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia po rekapitulácii prvostupňového konania, ako aj obsahu odvolania podaného žalobcom a po preskúmaní veci dospel k právnemu záveru, že prvostupňový orgán jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovení a k porušeniu ustanovenia K odvolacej námietke žalobcu, že predložil doklady preukazujúce právny vzťah ku kontrolovaným osobám v čase zisťovania totožnosti týchto osôb a neporušil ustanovenia , pretože službu prijal od spoločnosti JPM Servis, s.r.o. Sereď, čím nešlo o cezhraničné poskytnutie služby žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán nepožadoval od žalobcu predloženie žiadnej konkrétnej zmluvy z dôvodu, že osoba, ktorú žalobca označil za kontaktnú osobu, resp. osobu zodpovednú za fyzické osoby, ktoré na jeho pracovisku vykonávali prácu, t.j. D. L. nepredložil totožnú zmluvu o poskytovaní služieb ako predložil žalobca, ale zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá obsahovo síce bola totožná, avšak bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou JPM Personal servis DOO Novi Sad. Žalobcovi bola zaslaná písomná výzva na predloženie dokladov potrebných k výkonu inšpekcie práce, kde prvostupňový orgán, vzhľadom na skutočnosť, že nebol zrejmý pracovnoprávny vzťah alebo právny vzťah podľa osobitného predpisu k fyzickým osobám kontrolovaným na jeho pracovisku, žiadal predložiť doklady týkajúce sa predmetných kontrolovaných fyzických osôb, a to za celé obdobie 06/2017 - 07/2017. Žalobca reagoval na výzvu písomným podaním, súčasťou ktorého bola zmluva o poskytovaní služieb uzatvorená s JPM Personal servis DOO Novi Sad a žiadna ďalšia obchodná či iná zmluva nebola predložená. Prvostupňový orgán požadoval od žalobcu len zmluvu/zmluvy, na základe ktorých kontrolované fyzické osoby, ktoré neboli jeho zamestnancami vykonávali prácu na jeho pracovisku. Po doručení tejto obchodnej zmluvy uzatvorenej so srbskou spoločnosťou aj zo strany žalobcu si inšpektor práce uvedenú skutočnosť overil aj u B.. L. B., ktorá predkladala doklady a ktorá uviedla, že zmluva o poskytovaní služieb predložená pri začatí výkonu inšpekcie práce uzatvorená so spoločnosťou JPM Servis, s.r.o. Sereď bola predložená inšpektorátu práce omylom, pričom k naplneniu tejto zmluvy vôbec nedošlo a predmetné fyzické osoby vykonávali u žalobcu práce na základe dohody o poskytovaní služieb uzatvorenej so spoločnosťou JPM Personal servis DOO Novi Sad. Vzhľadom na to, že obe strany odberateľ a poskytovateľ potvrdili, že kontrolované fyzické osoby vykonávali prácu na pracovisku žalobcu len na základe zmluvy uzatvorenej dňa 17.05.2017 medzi žalobcom a JPM Personal servis DOO Novi Sad, prvostupňový orgán vychádzal z uvedenej skutočnosti. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na to, že spoločnosti JPM Personal servis DOO Novi Sad bola inšpektorom práce v správnom konaní uložená pokuta za porušenie v nadväznosti na a v nadväznosti na , pričom predmetné porušenie sa týkalo tých istých kontrolovaných fyzických osôb, ktoré sa nachádzali v čase osobného výkonu inšpekcie práce na pracovisku žalobcu v období 06/2017 - 07/2017 (do 22.07.2017). Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.01.2019. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že na základe kontroly vykonávanej na pracovisku žalobcu bola súbežne vykonávaná inšpekcia práce aj u spoločnosti JPM Servis, s.r.o. Sereď, a to práve v súvislosti s výkonom práce predmetných kontrolovaných fyzických osôb - štátnych príslušníkov tretej krajiny na základe zmluvy o

poskytovaní služieb, ktoré inšpektorátu práce žalobca predložil dňa 20.07.2017. Z výkonu inšpekcie práce bol vypracovaný protokol a počas výkonu nebolo preukázané, že spoločnosť JPM Servis, s.r.o. v období 06/2017 - 07/2017 poskytovala služby žalobcovi prostredníctvom dotknutých fyzických osôb. K argumentácii žalobcu, že k odmietnutiu predložených dôkazov - faktúr z dôvodov uvádzaných prvostupňovým orgánom nemá oporu v zákone, je založené na svojvôli, pretože nejde o náležitosti, ktoré v zmysle zákona musí faktúra obsahovať, žalovaný uviedol, že z faktúr, ktoré žalobca predložil v rámci inšpekcie práce nie je zrejmé o aké objednávky išlo, a ak išlo o fakturácie poskytnutých služieb nie je zrejmé prostredníctvom ktorých zamestnancov boli tieto služby poskytnuté. Faktúry týkajúce sa ubytovania fyzických osôb taktiež podľa jeho názoru nie sú dôkazom preukazujúcim skutočnosť, že služby boli poskytované spoločnosťou JPM Servis, s.r.o., Sereď. Žalovaný mal za to, že žalobca nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenia povinností a po komplexnom posúdení prípadu mal za to, že prvostupňový orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a žalobca nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenia povinností. Podľa jeho názoru prvostupňový orgán pri stanovení výšky pokuty prihliadal na závažnosť zistených nedostatkov, pričom za najzávažnejší nedostatok považoval správny delikt podľa a pokutu uložil podľa absorpčnej zásady. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je podľa jeho názoru evidentné, že prvostupňový orgán uložením pokuty vo výške 7 000,- Eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, pričom sankcia vo výške 7 000,- Eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj majetkom vo sfére žalobcu splní aj svoju represívnu funkciu a odradí ho od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

3. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobca podal správnu žalobu, kde namietal, že formulácia výroku prvostupňového rozhodnutia v časti správneho deliktu 1. síce obsahuje časové a miestne určenie konania žalobcu, avšak jeho vecná stránka konania spočíva v nepredložení dokladov dňa 20.07.2017, resp. najneskôr v čase zisťovania totožnosti fyzických osôb, sa nezakladá na pravde a je v rozpore s administratívnym spisom, čo zakladá dôvod zrušenia rozhodnutia podľa . Poukázal na to, že v administratívnom spise sa pod bodom 3 nachádza zoznam kontrolovaných osôb z protokolu/záznamu, z ktorého vyplýva, že kontrola štátnych príslušníkov Srbskej republiky bola vykonaná dňa 20.07.2017 v čase o 9:00 hod. V administratívnom spise sa pod bodom 7. nachádza i zmluva o poskytovaní služieb spoločnosťou JPM Servis, s.r.o., Sereď (ďalej len "zmluva 1"), na ktorej je rukou dopísaná poznámka v znení „predlož. Tubapack, a.s. 20.07.2017". K poznámke je pripojený podpis inšpektorky práce prvostupňového orgánu D.. L. L.. Rovnako sa v administratívnom spise nachádzajú pracovné listy príslušníkov Srbskej republiky za obdobie jún aj júl 2017 s rovnakou poznámkou o predložení žalobcom dňa 20.07.2017 a podpisom inšpektorky práce. Z administratívneho spisu tak podľa jeho názoru bolo preukázané, že žalobca ako kontrolovaný subjekt si splnil svoje zákonné povinnosti, ktoré sa viažu k inšpekcii práce a v rozhodnom čase, t.j. dňa 20.07.2017 preukázal právny vzťah k piatim osobám - štátnym príslušníkom Srbskej republiky nachádzajúcim sa na jeho pracovisku, a to predložením zmluvy 1 uzatvorenej žalobcom s JPM Servis, s.r.o. podľa osobitného predpisu - . Okrem zmluvy 1 žalobca preukázateľne dňa 20.07.2017 predložil i ďalšie doklady (pracovné listy dotknutých osôb za obdobie jún a júl 2017). Ďalej žalobca argumentoval, že doklad, ktorým zamestnávateľ môže preukázať pracovnoprávny vzťah alebo iný právny vzťah zákon explicitne nevymedzuje. Takýmto dokladom môže byť kópia pracovnej zmluvy, ako aj iný doklad, ktorým pracovný vzťah možno preukázať alebo akýkoľvek iný náhradný spôsob, napríklad mzdové doklady alebo evidencia, ktorú vedie zamestnávateľ, obchodná zmluva a pod. Takýto doklad nie je možné explicitne definovať pre otvorený okruh prípadov a situácií, ktoré môžu v praxi nastať. S poukazom na absenciu explicitnej definície dokladu pre účely a s poukazom na to, že žalobca od počiatku tvrdil, čo nebolo ani sporné, že štátni príslušníci Srbskej republiky nie sú jeho zamestnancami, je možné, aby takýmto dokladom bola aj žalobcom dňa 20.07.2017 predložená zmluva 1. Ďalej vzhliadol porušenie svojich práv a právom chránených záujmov okrem iného i v tom, že prvostupňový orgán preukázateľne predloženie dokladov dňa 20.07.2017 svojvoľne prekvalifikoval na omisívnu formu správania sa žalobcu, za čo ho nezákonne uznal deliktuálne zodpovedným zo správneho deliktu 1. Predmetný postup, ktorému prisvedčil aj žalovaný nie je v súlade s požiadavkou na spravodlivé súdne konanie, z ktorej je s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nutné vychádzať aj pri postihu fyzických a právnických osôb sa správne delikty. Ďalej žalobca poukázal na to, že vzhľadom na existenciu zmluvy 1 v administratívnom

spise s poznámkou inšpektorky práce o jej predložení žalobcom dňa 20.07.2017 je zrejmé, že skutkový stav údajného nepredloženia dokladov preukazujúcich právny vzťah podľa osobitného predpisu k štátnym príslušníkom Srbskej republiky nemá oporu v administratívnom spise a je s ním v rozpore. So skutkovými argumentami žalobcu ohľadom predloženia dokladov inšpektorom práce pri výkone inšpekcie práce dňa 20.07.2017, ktoré vypovedajú o nemožnosti spáchania správneho deliktu sa správne orgány nezaoberali. Podľa neho absentujú akékoľvek úvahy a vysvetlenia prvostupňového orgánu vo vzťahu k dôvodu, pre ktorý nepovažoval i predloženie ďalších dokladov žalobcom dňa 20.07.2017 za spôsobilé na naplnenie povinnosti žalobcu dané mu podľa § 16 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona. Prvostupňový orgán sa v prvostupňovom rozhodnutí nevysporiadal s celým meritom veci a nevyčerpal tak celý rozsah aktívneho konania žalobcu dňa 20.07.2017 pri výkone inšpekcie práce vo väzbe na záver o nesplnení zákonnej povinnosti podľa Mal za to, že napriek preukázateľnej existencii skutkovej okolnosti vylučujúcej podriadenie konania žalobcu pod hypotézu právnej normy citovaného zákona uplatnil prvostupňový orgán zjavne neopodstatnene a arbitrárne jej dispozíciu. Žalobca tak mal za to, že uvedeným konaním došlo k naplneniu dôvodu na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu podľa . Ďalej žalobca namietal, že žalovaný rozhodol bez toho, aby dôvody svojho stotožnenia sa so závermi prvostupňového orgánu riadne odôvodnil a vysvetlil, bez toho aby sa vysporiadal s konkrétnymi vyjadreniami či dôkazmi žalobcu, ktorými žalobca preukazoval nenaplnenie znakov vzniku deliktuálnej zodpovednosti na jeho strane. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prvostupňový orgán nepožadoval od žalobcu predloženie žiadnej konkrétnej zmluvy a uviedol, že osoba D. L., ktorú označil ako kontaktnú osobu nepredložila prvostupňovému orgánu totožnú zmluvu ako žalobca dňa 20.07.2017, ale zmluvu o poskytovaní služieb spoločnosťou JPM Personal servis DOO Novi Sad (ďalej len "zmluva 2"). Prvostupňový orgán na predloženie dokladov potrebných k výkonu inšpekcie výzvou z 02.08.2017 iba uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ nie je zrejmý pracovnoprávny vzťah/právny vzťah podľa osobitného predpisu k fyzickým osobám kontrolovaným na pracovisku žalobcu žiadal predložiť doklady týkajúce sa predmetných kontrolovaných osôb za celé obdobie 06/2017 - 07/2017. Žalobca namietal, že žalovaný len mechanicky zopakoval argumentáciu prvostupňového orgánu, že v danej výzve boli ako prvé požadované zmluvy, na základe ktorých tieto fyzické osoby vykonávali prácu u žalobcu vrátane všetkých zmien a dodatkov, keď reakciou žalobcu malo byť písomné podanie z 11.08.2017, súčasťou ktorého bola zmluva 2, bez predloženia akejkoľvek inej zmluvy. Žalobca v tomto smere namietal, že nepredloženie zmluvy 1 opakovane aj k výzve prvostupňového orgánu z 02.08.2017 nemôže byť skutočnosťou, ktorú by bolo možné vykladať na ťarchu žalobcu, ktorá by negovala predchádzajúci jeho úkon v podobe predloženia tejto zmluvy a to z dôvodu, že by išlo o duplicitné predloženie dokladu, ktorý preukázateľne bol žalobcom predložený riadne a včas, a to dňa 20.07.2017 a stal sa prvostupňovému orgánu známy. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia len skopíroval argumentáciu prvostupňového orgánu na strane 4 a 5 dodatku k Protokolu, kde uviedol, že po doručení zmluvy 2 žalobcom sa telefonicky skontaktoval s B.. L. B. - zamestnankyňou žalobcu, ktorá prvostupňovému orgánu predkladala doklady a mala mu uviesť, že zmluva 1 predložená pri začatí výkonu inšpekcie práce uzatvorená s JPM Servis, s.r.o. so sídlom v Seredi bola predložená omylom a k jej plneniu nedošlo a predmetné fyzické osoby u žalobcu vykonávali prácu na základe zmluvy 2. Žalovaný sa podľa neho po prebratí argumentácie prvostupňového orgánu nekriticky a bez akejkoľvek verifikácie stotožnil s jeho názorom, že obe strany, tak odberateľ, ako aj údajný poskytovateľ JPM Personal servis DOO Novi Sad potvrdili, že kontrolované fyzickej osoby vykonávali prácu na pracovisku žalobcu na základe zmluvy 2. Uvedené žalovaný potvrdil napriek tomu, že žalobca tieto skutočnosti poprel a počas správneho konania, tak aj v odvolacom konaní naopak tvrdil, že k omylu zo strany žalobcu nedošlo, nakoľko v čase výkonu inšpekcie žalobca riadne predložil prvostupňovému orgánu zmluvu 1, na základe ktorej dochádzalo k poskytovaniu služieb žalobcovi zo strany spoločnosti JPM Servis, s.r.o. Okrem jeho tvrdenia boli zo strany žalobcu predložené aj ďalšie doklady preukazujúce žalobcom tvrdené skutočnosti, a to okrem iného aj faktúry vystavené spoločnosťou JPM Servis, s.r.o., ktorými fakturoval žalobcovi služby poskytované na základe zmluvy 1 v kontrolovanom období. S uvedenou skutočnosťou sa žalovaný ani samotný prvostupňový orgán vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali a len uviedli, že uvedené preskúmanie nie je predmetom kontroly. S tým však jednoznačne nemožno súhlasiť, nakoľko ide o listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil ako do správneho, tak aj do odvolacieho konania za účelom preukázania správnosti svojich tvrdení. Dotknuté orgány vo svojich rozhodnutiach vychádzali výhradne z tvrdení konateľa spoločnosti JPM Servis, s.r.o. D. L. bez prihliadnutia na tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom. Uvedené tak okrem iného zakladá podľa žalobcu dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa . Žalobca ďalej argumentoval, že na jeho strane neexistoval žiaden logický dôvod na to, aby inšpektorátu

práce predkladal pri výkone inšpekcie práce dňa 20.07.2017 zmluvu 1, pokiaľ nemal v úmysle práve týmto záväzkovo-právnym vzťahom preukázať skutočný právny vzťah k štátnym príslušníkom Srbskej republiky nachádzajúcim sa v čase výkonu inšpekcie práce na jeho pracovisku, pokiaľ by ho o to inšpektori práce sami nežiadali. Rovnako nemal žiaden rozumný dôvod na to, aby poskytol osobám vykonávajúcim inšpekciu práce telefonický kontakt na D. L. - konateľa spoločnosti JPM Servis, s.r.o., pokiaľ by to nebola práve obchodná spoločnosť JPM Servis, s.r.o., ktorá bola skutočným poskytovateľom služieb v zmysle zmluvy 1. Ak by skutočný poskytovateľ týchto služieb bola spoločnosť JPM Personal servis DOO Novi Sad, žalobca by už dňa 20.07.2017 predložil osobám vykonávajúcim inšpekciu práce zmluvu 2. Do omylu mohol inšpektorov uviesť výlučne D. L., keďže predstieral, že k prijatiu služieb žalobcom došlo zo strany JPM Personal servis DOO Novi Sad, čo však nebolo v súlade so skutočným, ani preukázaným stavom veci. Zdôraznil, že k plneniu na základe zmluvy 2 nikdy nedošlo, čoho dôkazom je aj účtovná evidencia žalobcu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že spoločnosť JPM Personal servis DOO Novi Sad žalobcovi nikdy nefakturovala žiadnu odmenu, nakoľko mu nikdy ani neposkytla žiadne služby. Z pripojenia zmluvy 2, ako prílohy emailu z 21.07.2017 od D. L. nevyplýva skutočnosť, že by si žalobca nesplnil svoju povinnosť podľa , pričom poukázal na to, že z obsahu tejto prikazujúcej právnej normy vyplýva, že jej adresátom, ktorému svedčila povinnosť práva sa určitým spôsobom bol samotný žalobca. V tejto právnej norme vyplýva aj lehota, ktorou je čas bezprostredne po vznesení požiadavky inšpektorátu práce na predloženie dokladov pri výkone inšpekcie práce, resp. najneskoršie v čase fyzického zisťovania totožnosti osôb nachádzajúcich sa na pracovisku, v danom období to bolo deň 20.07.2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom právne irelevantné v oblasti posudzovania otázky naplnenia znakov skutkovej podstaty správneho deliktu 1. žalobcom, aký doklad predložil inšpektorátu práce akýkoľvek iný subjekt než žalobca ako adresát právnej normy a v akýkoľvek iný čas než dňa 20.07.2017. Žalobca tak mal za to, že uvedeným konaním došlo k naplneniu dôvodu na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa . Žalobca ďalej namietal porušenie pravidla uvedeného v o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „") tým, že sa nijako nevysporiadal s námietkou podanou žalobcom už v odvolaní smerujúcej k tomu, že počiatky údajného oprávnenia D. L. konať v mene obchodnej spoločnosti JPM Personal servis DOO Novi Sad mohlo vzniknúť až po udelení plnomocenstva dňom 16.08.2017, kedy bolo jeho plnomocenstvo úradne osvedčené. Úkonom, ktoré v mene obchodnej spoločnosti JPM Pesonal servis DOO Novi Sad realizoval D. L. pred dátumom 16.08.2017 vrátane zaslania zmluvy 2 prvostupňovému orgánu dňa 31.07.2017 nemožno priznať účinky úkonov v mene JPM Personal servis DOO Novi Sad. Otázkou účinkov plnomocenstva sa však správne orgány nezaoberali, čím pochybili. Ani následné udelenie generálnej plnej moci v prospech D. L. nemôže nijako konvalidovať neúčinnosť jeho úkonu menom JPM Personal servis DOO Novi Sad. Uvedené je podľa jeho názorov opodstatnené o to viac, že samotný prvostupňový orgán v správnom konaní voči spoločnosti JPM Personal servis DOO Novi Sad v prvostupňovom rozhodnutí z 04.12.2018 na strane 5 konštatoval, že generálnu plnú moc doručenú v priebehu výkonu inšpekcie práce neakceptuje z dôvodu, že je vystavená splnomocniteľom G. R. ako fyzickou osobou, nie ako štatutárom právnickej osoby. Podľa žalobcu z administratívneho spisu nie je možné zistiť, ako prvostupňový orgán dospel k záveru, že by mal mať D. L. v držbe zmluvu 2, ktorá je súkromnou listinou medzi žalobcom a JPM Personal servis DOO Novi Sad, keďže administratívny spis neobsahuje žiaden úradný záznam zachytávajúci obsah telefonickej konverzácie inšpektorov práce s D. L., ani emailovú požiadavku inšpektorov práce zo dňa 21.07.2017 adresovanú D. L. a ani odpoveď na ňu a rovnako neobsahuje ani generálnu plnú moc. Žalobca namietal, že žalovaný nijako nepreveroval postup prvostupňového orgánu v konaní o správnom delikte tak, ako mu to ukladá Správneho poriadku, čím jednoznačne pochybil. Konštatovanie žalovaného o posúdení postupu inšpektorátu práce v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami po vyhodnotení dôkazných listín je tak len prázdnou proklamáciou bez reálneho základu, keďže vyhodnotením predložených dôkazných listín by musel žalovaný nesporne dospieť k zisteniu o vadách prvostupňového rozhodnutia, ako i o vadách postupu prvostupňového orgánu spočívajúcich už len v samotnej absencii dôkazov v obsahu administratívneho spisu, na ktoré sa prvostupňový orgán pri vydaní prvostupňového rozhodnutia odvolával. Žalobca mal za to, že uvedeným konaním došlo k naplneniu dôvodu na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa a . Pokiaľ prvostupňový orgán mal za to, že žalobca prijal služby od obchodnej spoločnosti JPM Personal servis DOO Novi Sad v zmysle zmluvy 2 a nie v zmysle žalobcom predloženej zmluvy 1., podľa žalobcu sa jedná len o výsledok hodnotenia dvoch listinných dôkazných prostriedkov v konaní s prisúdením vyššej relevancie práve zmluve 2, hoci bez rozumného odôvodnenia, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia z dôvodu . V žiadnom prípade však výsledok prisúdenia vyššej relevantnosti či hodnovernosti zmluve 2 nezakladá zodpovednosť na strane žalobcu

za porušenie povinnosti predložiť doklad v zmysle , a to len preto, že žalobca predložil listinný dôkaz (zmluvu 1), ktorému správny orgán v konečnom dôsledku po vykonaní dokazovania v správnom konaní relevanciu v rámci voľného hodnotenia dôkazov napokon neprisúdil. Za zmätočný považoval záver prvostupňového orgánu, že žalobca mal predložením zmluvy 1 pri výkone inšpekcie práce uviesť prvostupňový orgán do omylu. Prvostupňový orgán v merite veci rozhodol v neprospech žalobcu z dôvodu, že zastával názor, že žalobca mal mať ujasnené komu kontrolované fyzické osoby nachádzajúce sa na jeho pracovisku patria, a teda mal vedieť ihneď preukázať, na základe ktorej obchodnej či inej zmluvy vykonávajú prácu kontrolované fyzické osoby. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán na jednej strane uvedeným stanoviskom priznáva záväzok za výpovednú hodnotu len tým úkonom a dokladom, ktoré zamestnávateľ, u ktorého sa vykonala inšpekcia práce urobí a predloží ihneď, t.j. bezprostredne po vznesením požiadavky, avšak na druhej strane v danom konkrétnom prípade úplne abstrahujú skutočnosti, že žalobca mal zjavne ihneď ujasnený právny vzťah podľa k štátnym príslušníkom Srbskej republiky, keď ihneď dňa 20.07.2017 predložil zmluvu 1. Ak prvostupňový orgán začal pracovať s odlišnou skutkovou verziou, a to, že právny vzťah príslušníkov Srbskej republiky bol založený zmluvou 2, tak sa tak stalo jedine na základe úkonu D. L., vo vzťahu ku ktorému je možné mať dôvodné pochybnosti o využiteľnosti týchto informácií. Pre ustanovenie skutkového základu je potom očividne nepodložený záver prvostupňového orgánu, že to má byť práve žalobca, kto mal uviesť inšpektora do omylu. Žalobca poprel, že personalistka B.. L. B. telefonicky uviedla inšpektorke práce D.. L. L., že by mala byť zmluva 1 pri začatí výkonu inšpekcie práce dňa 20.07.2017 predložená omylom, a že k jej plneniu nedošlo. Uvedené tvrdenie nie je ničím v administratívnom spise doložené, a teda ani preukázané. Obsah telefonického rozhovoru inšpektorky práce a personalistky nie je nikde zachytený, a to ani úradným záznamom, či prepisom telefonického hovoru. Jedná sa výlučne o jednostranné a nepodložené tvrdenie prvostupňového orgánu, ktoré žalovaný nekriticky prevzal. K predloženiu zmluvy 2 personalistkou došlo výlučne z dôvodu, že bola o jej predloženie požiadaná inšpektorkou práce, ktorá sa výslovne dopytovala na zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou JPM Personal servis DOO Novi Sad. Personalistka nemala žiaden logický dôvod na to, aby s časovým odstupom predkladala prvostupňovému orgánu aj zmluvu 2, pokiaľ by o jej predloženie nebola požiadaná. K overeniu tak závažných skutočností od správneho zistenia ktorých sa odvíjala deliktuálna zodpovednosť žalobcu nemôže dôjsť v záujme preskúmateľnosti postupu správnych orgánov telefonickým rozhovorom so zamestnancom žalobcu bez jeho akéhokoľvek zachytenia na hmotný substrát. Pokiaľ na strane prvostupňového orgánu vznikli pochybnosti ohľadom identifikácie záväzkovo- právneho vzťahu v zmysle ktorého žalobca reálne prijal služby, mal tieto odstrániť predovšetkým vyžiadaním vyjadrenia účastníka konania - žalobcu, či výsluchom svedka B.. L. B.. Žalobca preto namietal postup prvostupňového orgánu v tom smere, že tento nebol v súlade s Správneho poriadku, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa . Žalobca v nadväznosti na to navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka B.. L. B., a to jednak na identifikáciu subjektu, od ktorého boli objednávané a ktorým boli poskytované služby žalobcovi prostredníctvom štátnych príslušníkov Srbskej republiky, ďalej k obsahu komunikácie s inšpektorkou práce D.. L., ako i k okolnostiam, na základe ktorých došlo z jej strany k predloženiu zmluvy 2. ďalej navrhoval výsluch svedka B.. A. D. G., riaditeľa žalobcu a člena predstavenstva k obdobným skutočnostiam. Ďalej žalobca namietal, že prvostupňový orgán ako i žalovaný ignorovali námietky žalobcu ako i ním predkladané dôkazy vypovedajúce o tom, že v danom prípade sa nikdy nejednalo o cezhraničné poskytovanie služby zo strany obchodnej spoločnosti JPM Personal servis DOO Novi Sad v zmysle zmluvy 2, ale o vnútroštátne poskytovanie služby zo strany tuzemskej obchodnej spoločnosti JPM Servis, s.r.o. Žalobca mal za to, že na vnútroštátne poskytovanie služby ustanovenie nedopadá. Takýto výklad je zrejmý aj z dôvodovej správy k novele , a to , ako aj z jazykového výkladu ustanovenia zákona č. 80ˇ/2005 Z.z. Vzhľadom na to je podľa jeho názoru aplikácia ustanovenia nesprávna aj vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a je daný dôvod na ich zrušenie podľa . Žalobca ďalej namietal, že prvostupňovému orgánu predložil všetky relevantné doklady, ktorými disponoval, a ktoré sa týkajú jeho vlastného vzťahu s poskytovateľom služieb JPM Servis, s.r.o. Skutočnosť, či žalobca mal uzatvorené aj iné zmluvné vzťahy s inými podnikateľskými subjektami na dané služby medzi inými s JPM Personal servis DOO Novi Sad nie je relevantná vo vzťahu k vyvodeniu záverov, že k plneniu zo zmluvy 1 spoločnosťou JPM Servis, s.r.o. nedošlo. Existencia zmluvy 2 medzi žalobcom a JPM Personal servis DOO Novi Sad nič nevypovedá o tom, že došlo k ich plneniu záväzku zo zmluvy 2 prostredníctvom štátnych príslušníkov Srbskej republiky. Je nelogické, aby si obchodná spoločnosť JPM Personal servis DOO Novi Sad v prípade pravdivosti o poskytnutí služieb poskytnuté

plnenie vo vzťahu k žalobcovi nevyúčtovala. Žalobca však žiadnu faktúru s vyúčtovaním poskytnutia služieb spoločnosťou JPM Personal Servis DOO Novi Sad vo svojom účtovníctve neeviduje. Ak mal prvostupňový orgán pochybnosti o reálnosti prijatia služieb žalobcom od obchodnej spoločnosti JPM Servis, s.r.o. v zmysle zmluvy 1 bolo jeho povinnosťou, aby v súlade so zásadou spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že prijatie služieb sa neuskutočnilo tak, ako uvádzal žalobca. Vo vzťahu záveru o prijatí služieb žalobcom od obchodnej spoločnosti JPM Personal servis DOO Novi Sad v zmysle zmluvy 2 nebolo vykonané také dokazovanie, ktoré by odstránilo pochybnosti v obchodnoprávnej sfére ohľadom skutočnej realizácie plnenia v zmysle zmluvy 2, len po relevantnom objasnení ktorých by bolo možné posudzovať administratívnoprávny postih žalobcu. Postup správnych orgánov bol v rozpore s princípom „in dubio pro reo" čo je nepochybne v právnom štáte, ktorým je Slovenská republika v zmysle SR nezlučiteľné s právom na spravodlivé proces. Žalobca poukázal na to, že podľa sa na konanie o správnom delikte použijú predpisy o správnom konaní, teda podľa Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Faktúra č. 27/2017 a č. 32/2017 s prílohami pritom predstavovali pozitívne dôkazy, ktorými žalobca potvrdzoval skutočnosť, že k poskytnutiu služieb došlo zo strany obchodnej spoločnosti JPM Servis s.r.o. v zmysle zmluvy 1. Pokiaľ prvostupňovému orgánu neboli z týchto dôkazov zrejmé skutočnosti, ktoré nimi žalobca preukazoval má rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre prvostupňové rozhodnutie určiť tak, aby bolo možné pre neho objektívne rozhodnúť. Prvostupňový orgán predloženým dôkazom nepriložil žiadnu váhu. Žalobca zdôraznil, že vystavovateľom faktúr na poskytnutie služby v zmysle zmluvy 1 bola JPM Servis, s.r.o. a nie žalobca, a preto žalobca nemohol ovplyvniť, či diktovať spôsob textácie účtovného prípadu spoločnosťou JPM Servis, s.r.o. Mal za to, že nebol daný dôvod na to, aby obchodná spoločnosť JPM Servis, s.r.o. uvádzala do obsahu účtovného prípadu akékoľvek konkrétne mená osôb, prostredníctvom ktorých mala plniť svoj záväzok zo zmluvy 1. Prvostupňový orgán sa nijako nevysporiadal s tým, že objednávku je možné uskutočniť aj osobne, či ústne alebo telefonicky, a preto pokiaľ mu nebolo z fakturácie poskytnutých služieb zrejmé o aké objednávky išlo, nemal sa jednostranne bez akéhokoľvek ďalšieho zisťovania či vyžiadania vyjadrení prikloniť k záveru, že fakturáciou sa nepodarilo spochybniť záver prvostupňového orgánu, že sa nejednalo o cezhraničné poskytovanie služieb od JPM Personal servis DOO Novi Sad. Nulovú výpovednú hodnotu, či nepreukázateľnosť nemožno vo vzťahu k faktúram konštatovať ani preto, že obsah účtovných prípadov v nich uvedených je preukázaný aj nepriamo, a to obsahom iných záznamov - sumárom odpracovaných hodín. Žalobca poukázal na to, že by nemal byť žiaden dôvod na to, aby uvedené faktúry evidoval vo svojom účtovníctve a nemal by ani žiaden dôvod k ich úhrade, pokiaľ by v skutočnosti nedošlo k vnútroštátnemu poskytnutiu služby práve spoločnosťou JPM Servis, s.r.o. Odmietnutie predmetných listín len preto, že ide o dôkazy majúce účtovný charakter je v rozpore s tým, že na dokazovanie môže použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú účtovnú povahu. Žalobca mal za to, že uvedeným konaním došlo k naplneniu dôvodu na zrušenie rozhodnutí podľa . Bez toho, aby žalovaný a prvostupňový orgán uviedli konkrétne dôvody preukazujúce, že v obchodnej spolupráci medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou JPM Servis, s.r.o. v zmysle zmluvy 1. nedošlo tak ako tvrdili aj preukázal žalobca je možné napadnuté rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov podľa . V administratívnom spise nie sú podľa názoru žalobcu zabezpečené ani žiadne vyjadrenia dotknutých kontrolovaných štátnych príslušníkov Srbskej republiky, ktorí by sa mohli vyjadriť k identifikácii subjektu zo strany ktorého boli oslovení na poskytnutie služieb u žalobcu. Žalobca ďalej namietal, že samotná existencia dohôd srbských štátnych príslušníkov o vykonávaní dočasných a príležitostných záležitostí s obchodnou spoločnosťou JPM Personal servis DOO Nový Sad bez ďalšieho nijako nevyvracia skutočnosť, že žalobca prijal služby prostredníctvom dotknutých fyzických osôb od spoločnosti JPM Servis, s.r.o., Sereď a nie od spoločnosti JPM Personal servis DOO Novi Sad. Žalobca nemal žiaden dôvod pochybovať o tom, že by si obchodná spoločnosť JPM Servis, s.r.o., ktorá jej poskytovala služby prostredníctvom dotknutých osôb nesplnila všetky zákonné povinnosti vo vzťahu k ich legálnemu zamestnávaniu. Poukázal na to, že z výpisov zo Sociálnej poisťovne, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vyplynulo, že odvádzateľom poistného v prospech uvedenej inštitúcie bola v období od 31.05.2017 do 10.07.2017 práve obchodná spoločnosť JPM Servis, s.r.o., čo nepochybne podporuje záver o pravdivosti tvrdení žalobcu, že to bola práve spoločnosť, ktorá žalobcovi poskytovala služby, a teda že sa nejednalo o cezhraničné poskytnutie služby. Ďalej uviedol, že zdrojom od ktorého prvostupňový orgán disponoval predmetnými dohodami ako vyplýva zo strany 7 rozhodnutia prvostupňového orgánu zo 04.12.2017 bol opätovne D. L., vo vzťahu ku ktorému však nesvedčí žiadne oprávnenie konať v mene spoločnosti

JPM Personal servis DOO Novi Sad. Prvostupňový orgán zjavne založil prvostupňové rozhodnutie výlučne na informáciách či dokladoch predložených D. L., vo vzťahu ku ktorým sa dostatočne nezaoberal posúdením oprávnenosti ich držby alebo poskytnutia menovaným. Dokladom predkladaným D. L. správne orgány bez logického zdôvodnenia priznali prezumpciu správnosti a pravdivosti bez toho, aby bez dôvodných pochybností dokázal aj ich obsah. Ďalej žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, a to že súbežným vykonaním inšpekcie práce u obchodnej spoločnosti JPM Servis, s.r.o. v súvislosti s výkonom práce kontrolovaných štátnych príslušníkov Srbskej republiky na základe zmluvy 1 nemalo byť preukázané, že by práve spoločnosť JPM Servis, s.r.o. v období 06/2017

- 07/2017 poskytovala služby žalobcovi prostredníctvom dotknutých fyzických osôb. Žalobca namietal, že aby mohol byť argument správnych orgánov, že výkon inšpekcie práce v obchodnej spoločnosti JPM Servis, s.r.o. nepreukázal poskytovanie služieb práve touto obchodnou spoločnosťou pre žalobcu protiargumentom vyvracajúcim tvrdenia a dôkazy žalobcu o poskytovaní služieb spoločnosťou JPM Servis, s.r.o. muselo byť zrejmé, z akých konkrétnych dôkazov vykonaných v rámci výkonu inšpekcie práce správne orgány k takému záveru dospeli. Strohý a bezobsažný obsah správnych orgánov na protokol, ktorý ani nie je len súčasťou administratívneho spisu je takým konkrétnym argumentom, ktorý by vylúčil správnosť a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktoré podporil listinnými dôkazmi. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru na odporúčanie výboru Ministrov Rady Európy č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, podľa ktorého trestanie za správne delikty (priestupky) správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy, a preto je nevyhnutné poskytovať záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a v nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Správne orgány sa pri postihu žalobcu za správny delikt podľa a za správny delikt podľa neriadili princípmi pre vyvodzovanie administratívnoprávnej zodpovednosti v zmysle odporúčania o správnych sankciách, ktoré sa majú uplatňovať v rámci hmotnoprávnej i procesnoprávnej úpravy administratívnoprávneho trestania právnických i fyzických osôb za správne delikty univerzálne. Predovšetkým sa podľa žalobcu neriadili princípom povinnosti dokazovania, ktorá spočíva vždy na správnom orgáne a princípom prezumpcie neviny v zmysle čl. 6 ods. 2 Dohovoru, ktorý deklaruje nevyhnutnosť, aby bola vina obvineného plne a nepochybne preukázaná; obvinený nie je povinný dokazovať nielen žiadnu skutočnosť svedčiacu v jeho neprospech, ale ani v jeho prospech. Žalobca má za to, že správne orgány dôkazné bremeno neuniesli, keďže po dokazovaní v takom rozsahu ako je zdokumentovaný v administratívnom spise nemohli dôvodne prísť k nepochybnému záveru o deliktuálnej zodpovednosti žalobcu ani v prípade správneho deliktu 1. ani v prípade správneho deliktu 2., pretože nedošlo k nepochybnému preukázaniu skutočností, že to bola práve spoločnosť JPM Personal servis DOO Novi Sad, ktorá poskytla žalobcovi služby prostredníctvom štátnych príslušníkov Srbskej republiky a nie obchodná spoločnosť JPM Servis, s.r.o., pričom preukázanie uvedenej skutočnosti existencie dôvodných pochybností o jej správnosti má zásadný vplyv na následné posúdenie zodpovednosti žalobcu za správne delikty. Správne orgány v rozpore s princípom in dubio pro reo jednostranne uprednostnili verziu pre žalobcu nepriaznivú namiesto toho, aby v pochybnostiach rozhodli v jeho prospech, čím porušili zásadu prezumpcie neviny. Žalobca namietal aj argument prvostupňového orgánu, že zamestnávateľ dotknutých fyzických osôb JPM Personal servis DOO Novi Sad nijako nenamietal skutočnosti uvedené v protokole o výsledku inšpekcie. Žalobca argumentoval, že neexistenciu námietok voči skutočnostiam uvedeným v tomto protokole založil prvostupňový orgán výlučne na tom, že na jeho prerokovanie sa nikto z JPM Personal servis DOO Novi Sad dňa 13.06.2018 nedostavil, hoci mal vykázané doručenie výzvy na prerokovanie protokolu o výsledku inšpekcie tejto osobe fikciou doručenia a splnomocnenému zástupcovi D. L. dňa 17.05.2018. Žalobca dal do pozornosti, že z postupu pri doručovaní výzvy na prerokovanie protokolu je zrejmé, že došlo k pochybeniu prvostupňového orgánu, keď porušenie procesných predpisov vylučuje, aby bola opodstatnene založená fikcia jeho doručenia zamestnávateľovi JPM Personal servis DOO Novi Sad. Namietal, že tento protokol a výzva na jeho prerokovanie neboli doručené pánovi R., ktorý bol oprávnený za firmu ako štatutárny orgán konať, pričom namietal, že výzvu doručoval aj D. L. ako údajnému splnomocnencovi, hoci k jeho generálnej plnej moci následne uzavrel, že je pre neho neakceptovateľná. Vzhľadom na uvedené žalobca uzavrel, že výzva nebola doručovaná zákonným spôsobom a k fikcii doručenia zamestnávateľovi - JPM Personal servis DOO Novi Sad nikdy nedošlo. Vzhľadom na to je potom aj záver prvostupňového orgánu o neexistencii námietok k tomuto protokolu nezákonný, keďže zamestnávateľ nikdy nebol s možnosťou oboznámenia sa s daným protokolom oboznámený ani poučený o tom, že prípadná neospravedlnená neúčasť na prerokovaní protokolu sa považuje za odmietnutie oboznámenia s protokolom a vyjadrenia k nemu. Tento argument považoval za irelevantný a nemožno

ho použiť na podporu záverov správnych orgánov o správnosti uvedenia deliktuálnej zodpovednosti žalobcu. Ďalej namietal žalobca, že došlo k porušeniu jeho práva byť informovaný o dôkazoch voči nemu vedúcich k vyvodzovaniu deliktuálnej zodpovednosti, čo je v rozpore s právom na dobrú verejnú správu, keďže inšpektor práce prvostupňového orgánu vybielil dňa 08.08.2018 časť protokolu, ktorý použil ako dôkaz proti žalobcovi. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť.

Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe k námietkam žalobcu uviedol, že pre splnenie povinnosti podľa je vyžadované, aby všetky uvedené podmienky boli naplnené súčasne, nestačí, že kontrolovaný subjekt predloží doklady v určenom čase, ale je potrebné, aby včasne predložené doklady bez akýchkoľvek pochybností preukazovali právny vzťah ku kontrolovaným osobám nachádzajúcim sa v čase kontroly na jeho pracoviskách. Poukázal na to, že žalobca v čase výkonu inšpekcie predložil doklad na požiadanie inšpektorátu práce a v danom prípade nemožno hovoriť o splnení danej povinnosti, keď takýto doklad po riadnom prešetrení danej veci v rámci výkonu inšpekcie práce nepreukazoval právny vzťah ku kontrolovaným fyzickým osobám. Právny vzťah k prítomným kontrolovaným fyzickým osobám bol preukázaný aj na základe dokladu, ktorý žalobca predložil inšpektorovi práce až dňa 11.08.2017 prostredníctvom emailu, čo nie je bezprostredne na požiadanie inšpektora práce, ani najneskôr v čase zisťovania totožnosti osôb. K spochybňovaniu osoby D. L.alovaný uviedol, že kontakt na neho poskytol inšpektorom práce samotný žalobca v čase začatia výkonu inšpekcie práce. D. L. bol zo strany prvostupňového orgánu ihneď kontaktovaný za účelom oznámenia začatia výkonu inšpekcie práce a s požiadavkou preukázania pracovnoprávneho vzťahu ku kontrolovaným fyzickým osobám nachádzajúcim sa v čase výkonu inšpekcie práce na pracoviskách žalobcu. Uviedol, že kompletná emailová komunikácia s pánom Petrom Krumpálom je obsiahnutá v spise týkajúcom sa spoločnosti JPM Personal servis DOO Novi Sad, nakoľko sa týkala výkonu inšpekcie práce tejto spoločnosti a nebol dôvod aby bola súčasťou administratívneho spisu týkajúceho sa konania žalobcu. Táto osoba emailom dňa 31.07.2017 zaslala v prílohe zmluvu 2 a vzhľadom na to, že kontaktná osoba, ktorú uviedol žalobca pri výkone inšpekcie práce na pracovisku žalobcu preukázala právny vzťah ku kontrolovaným fyzickým osobám dokladom odlišným od toho, ktorý predložil žalobca inšpektorovi práce, nebol vzťah žalobcu ku kontrolovaným fyzickým osobám nachádzajúcim sa v čase na jeho pracovisku absolútne zrejmý a z toho dôvodu požiadal žalobcu výzvou z 02.08.2018, aby z dôvodu týchto pochybností predložil za kontrolované obdobie okrem iného zmluvy, na základe ktorých kontrolovaní zamestnanci vykonávali prácu u žalobcu vrátane všetkých zmien a dodatkov, resp. doklady potvrdzujúce pracovnoprávny vzťah s kontrolovanými zamestnancami. Zo samotnej výzvy je evidentné, že inšpektorovi práce nebol vzťah žalobcu k predmetným fyzickým osobám v danom čase absolútne zrejmý, preto požadoval predloženie zmlúv preukazujúcich právny vzťah podľa osobitného predpisu, resp. doklady preukazujúce pracovnoprávny vzťah k týmto osobám, čo vyplýva priamo zo znenia výzvy. Na túto výzvu bola zo strany žalobcu doručená na prvostupňový orgán jednoznačná odpoveď, v ktorej jediným predloženým dokladom preukazujúcim vzťah žalobcu k predmetným fyzickým osobám bola zmluva 2, t.j. zmluva o poskytnutí služieb uzatvorená so spoločnosťou JPM Personal servis DOO Novi Sad. Tvrdenie žalobcu, že zmluvu 1 nepredkladal z dôvodu, aby nešlo o duplicitné predloženie dokladu považoval za účelové v snahe vyhnúť sa trestaniu za správne delikty. Je podľa neho prinajmenšom zarážajúce, z akého dôvodu predložil inšpektorátu práce zmluvu uzatvorenú so srbskou spoločnosťou, keď vo výzve bol jasne požiadaný, aby dokladoval na základe akých zmlúv predmetné fyzické osoby pre neho vykonávali prácu v kontrolovanom období. V odpovedi na túto výzvu sa však žalobca o zmluve 1 nijako nezmienil. Obe spoločnosti teda zhodne preukázali, že predmetné kontrolované fyzické osoby na pracovisku žalobcu vykonávali práce na základe zmluvy o poskytovaní služieb zo 17.05.2018, ktorú žalobcu uzatvoril so spoločnosťou JPM Personal servis DOO Novi Sad, t.j. zmluvy 2. Inšpektor práce teda nevychádzal len z dokladov predložených D. L., ale aj z dokladov predložených samotným žalobcom. Práve dodatočným predložením dokladov bolo preukázané, že žalobca dňa 20.07.2017 v čase začatia výkonu inšpekcie práce nepredložil inšpektorom práce relevantné doklady preukazujúce pracovnoprávny vzťah, resp. právny vzťah podľa osobitného predpisu k predmetným fyzickým osobám. Žalobca až od momentu, kedy sa po oboznámení s výsledkom inšpekcie práce zistil, že v dôsledku tejto skutočnosti sa stal aj on zodpovedným za nelegálne zamestnávanie, začal tvrdiť, že predmetné služby mu neposkytovala srbská spoločnosť, ale slovenská spoločnosť JPM Servis, s.r.o., pričom správny orgán tieto tvrdenia považuje za účelové, keďže žalobcovi je zrejmé, že v takomto prípade by ako prijímateľ služieb už nebol za nelegálne zamestnávanie zodpovedný, aj keby spoločnosti JPM Servis, s.r.o.

bolo nelegálne zamestnávanie preukázané. Pokiaľ žalobca tvrdí, že k plneniu zmluvy nikdy nedošlo, podľa jeho názoru je zarážajúce, prečo na výzvu inšpektorátu práce predložil doklady preukazujúce pracovnoprávny vzťah žalobcu k týmto fyzickým osobám, na základe ktorých vykonávali prácu na jeho prevádzke vrátane všetkých zmien a dodatkov predložil zmluvu uzatvorenú so srbskou spoločnosťou. Odmietol, že by bola zmluva predložená personalistkou B.. L. B. z toho dôvodu, že bola o jej predloženie požiadaná, ale bola predložená na základe výzvy z 02.08.2017, čo potvrdzuje aj skutočnosť uvedená v sprievodnom liste zo dňa 11.08.2017, v ktorom menovaná personalistka vyslovene uviedla, že požadované doklady posiela na základe výzvy z 02.08.2017 a nie na základe telefonického rozhovoru s inšpektorkou práce. Inšpektorka práce teda v žiadnom prípade, a to ani telefonicky nepožadovala od žalobcu konkrétnu zmluvu uzatvorenú s konkrétnou spoločnosťou, ale zmluvu, resp. zmluvy, na základe ktorých kontrolované fyzické osoby vykonávali práce na jej pracovisku. Po doručení tejto obchodnej zmluvy zo strany žalobcu si inšpektor práce uvedenú skutočnosť overil aj telefonicky u B.. L. B., ktorá inšpektorátu predkladala doklady. Táto uviedla, že zmluva o poskytovaní služieb predložená pri začatí inšpekcie práce bola uzatvorená so spoločnosťou JPM Servis, s.r.o. bola predložená omylom, pričom k plneniu tejto zmluvy vôbec nedošlo, a preto fyzické osoby v spoločnosti žalobcu vykonávali práce na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej so spoločnosťou JPM Personal Servis DOO Novi Sad čo je zaznamenané v Dodatku č. 1 k Protokolu. Tvrdenie žalobcu, že sa jedná o vnútroštátne poskytovanie služby vyvracajú doklady, ktoré boli inšpektormi práce zaobstarané v rámci inšpekcie, a to najmä zmluva 2, ktorá bezpochyby bola predložená aj žalobcom. Správny orgán má za to, že boli splnené podmienky pre poskytnutie služby, a to že išlo o z hľadiska trvania o dočasné poskytnutie, a že poskytnutie služieb sa realizovalo na založenom zmluvnom vzťahu medzi subjektom so sídlom v jednom štáte ako poskytovateľom a príjemcom služby, ktorý je usadený v inom štáte. Skutočnosť, že existuje zmluva 2 a že spoločnosť JPM Personal servis DOO uviedla, že kontrolované fyzické osoby sú jej zamestnanci, prostredníctvom ktorých poskytuje služby je dostačujúce na to, aby bolo preukázané poskytovanie služby realizované cezhranične. Tvrdenie žalobcu, že služby boli poskytované na základe zmluvy 1 nepotvrdil ani konateľ spoločnosti JPM Servis, s.r.o., Sereď a predloženými faktúrami sa prvostupňový orgán náležite zaoberal a po ich preskúmaní zistil, že tie nepreukazujú finančné vyúčtovanie spoločnosťou JPM Servis, s.r.o. za služby poskytnuté žalobcovi prostredníctvom konkrétnych fyzických osôb, ktoré sa v čase inšpekcie práce nachádzali na pracoviskách žalobcu. Takýto dôkaz správny orgán vyhodnotil ako nepostačujúci na preukázanie skutočností tvrdených žalobcom. Ďalej považoval skutočnosť, že tieto osoby boli prihlásené v Sociálnej poisťovni subjektom JPM Servis, s.r.o. za nepreukazujúcu, že pre túto spoločnosť tieto osoby v skutočnosti prácu aj vykonávali. Ostatné námietky považoval za nedôvodné a navrhoval žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

5. Žalovaný v replike uviedol, že prvostupňový orgán mal jednoznačne vychádzať zo žalobcom predloženej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 17.05.2017, ktorá mu bola predložená 20.07.2017 uzatvorenej medzi ním a objednávateľom obchodnou spoločnosťou JPM Servis, s.r.o. Sereď. Ak nadobudol akúkoľvek pochybnosť o jej pravdivosti vo väzbe na preukázanie právneho vzťahu žalobcu k osobám nachádzajúcim sa na jeho pracovisku, tak túto spôsobil pán G. L., ktorý žalobcovi z neznámeho dôvodu predstieral pred inšpektorátom práce okolnosť, že žalobca mal prijať služby prostredníctvom kontrolovaných príslušníkov Srbskej republiky od zahraničnej obchodnej spoločnosti JPM Personal Servis DOO Novi sad, čo je však v rozpore so skutočnosťou. Skutkovú verziu žalobcu potvrdzuje aj fakt, že inšpektorom bol poskytnutý telefonický kontakt práve na D. L. ako konateľa obchodnej spoločnosti JPM Servis, s.r.o. Žalobca ďalej odmietol, že mal zaslaním emailu z 11.08.2017 na inšpektorát práce akokoľvek potvrdzovať skutkovú verziu pána D. L. o prijatí služby prostredníctvom kontrolovaných príslušníkov Srbskej republiky o spoločnosti JPM Personal servis DOO Novi Sad. Podstata príslušného predmetného úkonu zaslania zmluvy 2 dňa 11.08.2017 spočívala výlučne v tom, že personalistka žalobcu bola o predloženie danej zmluvy 2 telefonicky požiadaná, potom, čo ju prvostupňovému orgánu dal do dispozície pán L.. Vzhľadom na tento výslovný dopyt zamestnankyne prvostupňového orgánu personalistka žalobcu danú zmluvu 2 doložila. Napriek tomu k plneniu tejto zmluvy nikdy nedošlo. Žalobca za účelom preukázania pravdivosti svojej argumentácie navrhol v konaní vypočuť personalistku, na ktorom návrhu ďalej zotrval. Ďalej namietal, že pokiaľ sa v administratívnom spise predmetná emailová komunikácia s pánom D. L. nenachádza, hoci sa na ňu správne orgány v rozhodnutiach odvolávajú, je nepochybné, že administratívny spis nie je kompletný a neodzrkadľuje spôsob, akým správne orgány dospeli ku svojim rozhodnutiam, aké podklady použili a z akého dôvodu. Nemožno podľa neho akceptovať v právnom štáte taký stav, že správny orgán sa odvoláva na dôkazy a skutočnosti, ktoré súčasťou administratívneho spisu v čase vydania rozhodnutia neboli. Taký postup znemožňuje účastníkovi konania viesť efektívne svoju obranu, pretože nevie z čoho správny orgán vychádzal.

Zároveň poukázal na to, že žalovaný neskúmal, či šlo pri úkone personalistky o prejavy vôle žalobcu, teda či možno dôvodne vyvodzovať z jej konania záväznosť pre samotného žalobcu. Je podľa neho zavádzajúci moment, že časom odkedy žalobca tvrdil, že prijal službu od slovenskej firmy JPM Servis, s.r.o. je až moment oboznámenia sa s výsledkom inšpekcie práce, keď v administratívnom spise je zabezpečený dôkaz o predložení zmluvy 1. žalobcom dňa 20.07.2017. Na základe toho je tvrdenie žalovaného zjavne zavádzajúce a je len snahou zakryť fakt, že si správne orgány nezadovážili pre vydanie svojich rozhodnutí dostatok skutkových podkladov a nezistili vo veci skutočný stav. Inšpektorom práce nič nebránilo, aby požiadali kontrolované fyzické osoby tak ako tomu urobili v prípade majstra výroby F. I., aby jej poskytli do zápisnice o podaní informácie údaje o tom, prostredníctvom ktorej spoločnosti poskytovali služby žalobcovi. Od týchto osôb nikdy žiadne informácie nežiadali, namiesto toho sa uspokojili s predložením zmluvy 2 zo strany D. L. dňa 31.07.2017, hoci plnú moc doručil inšpektorátu práce emailom až dňa 18.08.2017 s osvedčeným podpisom G. R. zo dňa 16.08.2017. Na základe toho je evidentné, že akékoľvek úkony pána L. pred dátumom 16.08.2017 nemohli byť účinnými v mene spoločnosti JPM Personal servis DOO Novi Sad, keď bolo dokonca zistené, že sa nejednalo o splnomocnenie udelené predmetnou JPM Personal DOO Novi Sad, v mene ktorého konal G. R., ale o splnomocnenie udelené G. R. ako fyzickou osobou. K plneniu zmluvy 2 voči spoločnosti JPM Personal servis DOO Novi Sad nikdy nedošlo, nakoľko ani nikdy nefakturoval svoje služby žalobcovi. Vzhľadom na fakt, že žalobca ako aj spoločnosť JPM Personal servis DOO Novi Sad sú podnikateľské subjekty založené za účelom dosahovania zisku, je podľa názoru žalobcu viac než nepochybné, že v prípade prijatia služby žalobcom od JPM Personal servis DOO Novi Sad by boli tieto žalobcovi určite zo strany tejto spoločnosti vyfakturované a nešlo by len o poskytovanie služieb podnikateľským subjektom „pro bono". Žalobca však služby prostredníctvom kontrolovaných príslušníkov Srbskej republiky od JPM Personal servis DOO Novi Sad nikdy neprijal a jediné faktúry, ktoré žalobca v tomto smere eviduje vo svojom účtovníctve sú faktúry vystavené spoločnosťou JPM Servis, s.r.o. Ďalej opätovne namietal, že na obsahu telefonickej komunikácie s B.. B., ktorý nie je nikde zaznamenaný v zmysle tvrdení žalovaného nemožno založiť skutkový stav veci. Pokiaľ išlo o dodávateľské faktúry, tieto nevystavoval žalobca, ale dodávateľ JPM Servis, s.r.o. a tieto faktúry spĺňajú všetky náležitosti, ktoré sú stanovené slovenskou legislatívou vzťahujúcou sa k účtovným dokladom, pričom jasne dokumentujú skutočnosť, ktorá sa stala predmetom účtovníctva žalobcu a to síce, že si žalobca u spoločnosti JPM Servis, s.r.o. objednal služby pri obsluhe stroja, či pri balení. Súčasťou týchto dodávateľských faktúr boli sumáre odpracovaných hodín za príslušné mesiace. Spoločnosť JPM Servis žalobcovi fakturovala v tejto spojitosti i náklady za ubytovanie podľa počtu prenocovaní, keď medzi ubytovanými v mennom zozname jasne figurujú aj dňa 20.07.2017 kontrolované fyzické osoby. Žiaden účtovný predpis neustanovuje pre vystaviteľa faktúry povinnosť, aby pri účtovaní služieb odberateľovi uvádzal osobné identifikačné údaje osôb, prostredníctvom ktorých služby plní. Uvedené by bolo podľa žalobcu i v rozpore s ochranou osobných údajov. Zároveň nemôže byť spôsob vystavenia dodávateľských faktúr žalobcovi na ťarchu, keďže ich vystavenie nebolo v jeho dispozícii. Poukázal na to, že napriek tomu, že žalovaný doznal, že kontrolované fyzické osoby boli v určitom období prihlásené v sociálnej poisťovni práve spoločnosťou JPM Servis, s.r.o. vyvodil záver, že to nepreukazuje skutočnosť, že pre túto spoločnosť dané osoby prácu skutočne vykonávali. Žalovaný vzniesol vo vyjadrení otázku, kto mal žalobcovi poskytovať služby v období od 11.07.2017 do 20.07.2017, kedy kontrolované fyzické osoby nemali žiadne poistenie v systéme sociálneho zabezpečenia. Žalobca k tomu uviedol, že skutočnosť, že fyzické osoby boli v istom období prihlásené do Sociálnej poisťovne spoločnosťou JPM Servis, s.r.o. podporuje ním od počiatku uvádzaný fakt, že to bola práve spoločnosť JPM Servis, s.r.o., ktorá poskytovala žalobcovi prostredníctvom týchto fyzických osôb služby. Na uvedenú otázku žalobcu uviedol, že to bola aj naďalej slovenská spoločnosť JPM Servis, s.r.o., kto v uvedenom období od 11.07.2017 do 20.07.2017 poskytovala i naďalej služby, keď práve ukončenie poistenia v systéme sociálneho zabezpečenia spoločnosťou JPM Servis, s.r.o., o ktorom žalobca nemal vedomosť, mohlo byť dôvodom, pre ktorý sa konateľ spoločnosti JPM Servis D. L. rozhodol pred inšpektormi práce predstierať, že služby dodala Srbská spoločnosť JPM Personal servis DOO Novi Sad. Žalobca v tomto smere zdôraznil, že administratívnoprávne trestanie má trestnoprávny charakter, a preto je pri rozhodovaní vo veciach správneho trestania rozhodujúce dodržanie zákonných princípov a zásad, medzi ktoré patrí i zásada in dubio pro liberate a in dubio pro reo. Nakoľko je zrejmé, že boli evidentne dané a existovali relevantné pochybnosti o naplnení skutkových podstát správnych deliktov a tieto neboli preukázané nadovšetku pochybnosť, mal prvostupňový orgán, resp. žalovaný v rámci odvolacieho prieskumu uplatniť vo vzťahu k žalobcovi zásadu in dubio pro reo. Žalobca ďalej namietal vyjadrenie žalovaného na strane 11 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa odvolal na výkon inšpekcie práce v spoločnosti JPM Servis, s.r.o. a na výsledky zhrnuté v tam identifikovanom protokole. Práve z

výkonu inšpekcie v danom subjekte mal prvostupňový orgán za preukázané, že spoločnosť JPM Servis, s.r.o. neposkytovala v období 06/2017 - 07/2017 služby žalobcovi prostredníctvom kontrolovaných osôb. Poukázal na to, že každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná nielen o obvinení proti nej, ale i o dôkazoch proti nej, a preto pokiaľ žalobcovi uložená inšpektorom práce sankcia obsahujúca okrem iného ako dôvod, na ktorom sa sankcia zakladá i záver z výkonu inšpekcie práce v spoločnosti JPM Servis, s.r.o., tieto závery obsiahnuté v spomenutom protokole majú byť nesporne súčasťou administratívneho spisu. Ďalej nesúhlasil s vyjadrením žalovaného ohľadom doručovania protokolu a ďalšími závermi a záverom navrhol napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím opätovne zrušiť.

6. Na nariadenom pojednávaní sa žalobca pridŕžal písomne podanej správnej žaloby. Nesúhlasil so zodpovednosťou za správne delikty, nakoľko žalovaný sa nevysporiadal s ním predloženými dôkazmi. Nepreukázal, že služby poskytovala srbská spoločnosť, naopak žalobca mal za to, že ním predloženými dôkazmi preukázal, že služby boli poskytnuté slovenskou spoločnosťou. Srbská spoločnosť je spoločnosť založená za účelom dosiahnutia zisku, pričom poukázal na to, že žalobcovi nefakturovala žiadne služby. Doklady v konaní a v rámci kontroly boli predložené pánom L., ktorý nebol oprávnený v tom čase konať za srbskú spoločnosť, pretože až dňa 16.08.2017 mu bola udelená plná moc, pričom doklady boli predložené už 31.07.2017. Mal za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov a tak isto bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože prvostupňový orgán ako aj žalovaný vychádzali len z tvrdenia jednej osoby pána L. a z jednostranného vyhodnotenia dôkazov. Poukázal tiež na údajný telefonický rozhovor so zamestnankyňou žalobcu, ktorý nebol nikde zaznamenaný a rozpor s administratívnym spisom videl v tom, že už dňa 20.07.2017 bola predložená zmluva so slovenskou spoločnosťou, ktorú žalovaný a prvostupňový orgán neuznal, pričom ďalšie doklady akceptoval. Navrhol výsluch svedka B.. L. B. zamestnankyne žalobcu k skutočnosti uvedenej v napadnutom aj v prvostupňovom rozhodnutí, že mala telefonicky poskytnúť inšpektorovi práce informáciu, že zmluva uzavretá s JPM Servis, s.r.o. Sereď nemala byť nikdy naplnená, ale realizovaná bola zmluva s JPM Personal servis DOO Novi Sad. Súčasne navrhol ako svedka vypočuť B.. D., ktorý je štatutár spoločnosti, je členom predstavenstva a štatutárom spoločnosti. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť. 7. Žalovaný zotrval na písomnom stanovisku k žalobe, kde sú ozrejmené všetky okolnosti. Mal za to, že skutkový stav bol zistený riadne a uložená sankcia za všetky skutky bola primeraná. Žalobu navrhol zamietnuť. Na otázku súdu ozrejmil, že výkon inšpekcie práce voči spoločnosti JPM Personal servis DOO Novi Sad bol začatý už 20.07.2017 a inšpekcia bola vykonaná len administratívne bez prítomnosti kontrolovanej osoby. Tiež poskytol informáciu, že bola vykonaná aj inšpekcia práce u spoločnosti JPM Personal Servis, s.r.o., Sereď, ktorá bola ukončená a pokiaľ mal vedomosti nebola uložená žiadna sankcia. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „") a miestne príslušný podľa pre toto konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa a a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 9. Podľa , (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 191 ods. 1SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy

e/ ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore a administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

12. Podľa inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce.

13. Podľa zamestnávateľ je povinný inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce predložiť na požiadanie alebo najneskôr v čase zisťovania totožnosti fyzických osôb nachádzajúcich sa na jeho pracoviskách doklady, ktorými preukáže pracovnoprávny vzťah, obdobný pracovný vzťah alebo právny vzťah podľa osobitného predpisu 22) k týmto osobám.

14. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.

15. Podľa Na konanie podľa , , a , , , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

16. Podľa Tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

17. Podľa , , (1) Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom 1) a a/ nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo 2) b/ je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len "štátny príslušník tretej krajiny") a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 4) c/ zrušené od 20.7.2011. (2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu a/ fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b/ fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra alebo c/ štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 4) (3) Nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom 8) a ktorý vykonáva závislú prácu.

18. Podľa , , (1) Fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu.

(2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. (3) Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. 8b)

19. Podľa právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len "") prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide a/ o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo b/ o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

20. Podľa kontrolný orgán uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, za porušenie zákazu prijať prácu alebo službu podľa odseku 5 pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 21. Podľa , o správnom konaní v znení neskorších predpisov (1) Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

22. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

23. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

24. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

25. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

26. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

27. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa

považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

28. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

29. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

30. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

31. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

32 Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

33. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

34. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

35. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

36. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ).

37. Žalobca namietal, že už dňa 20.07.2017 predložil inšpektorátu práce zmluvu 1 a faktúry, resp. ďalšie podklady, napr. pracovné listy, čím si splnil povinnosť podľa , pričom nepredloženie zmluvy 1 opakovane aj k výzve prvostupňového orgánu z 02.08.2017 podľa neho nemôže byť skutočnosťou, ktorú by bolo možné vykladať na ťarchu žalobcu a ktorá by negovala predchádzajúci jeho úkon v podobe predloženia tejto zmluvy a to z dôvodu, že by išlo o duplicitné predloženie dokladu, ktorý preukázateľne bol žalobcom predložený riadne a včas, a to dňa 20.07.2017 a stal sa prvostupňovému orgánu známy. Namietal, že ani z pripojenia zmluvy 2, ako prílohy emailu z 21.07.2017 od D. L. nevyplýva skutočnosť, že by si žalobca nesplnil svoju povinnosť podľa . Poukázal na to, že z obsahu tejto prikazujúcej právnej normy vyplýva, že jej adresátom, ktorému svedčila povinnosť bol žalobca, v lehote bezprostredne po vznesení požiadavky inšpektorátu práce na predloženie dokladov pri výkone inšpekcie práce, resp. najneskoršie v čase fyzického zisťovania totožnosti osôb nachádzajúcich sa na pracovisku, v danom období to bol deň 20.07.2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom právne irelevantné v oblasti posudzovania otázky naplnenia znakov skutkovej podstaty správneho deliktu žalobcom aký doklad predložil inšpektorátu práce akýkoľvek iný subjekt než žalobca a v akýkoľvek iný čas než dňa 20.07.2017. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia len skopíroval argumentáciu prvostupňového orgánu, že po doručení zmluvy 2 žalobcom sa telefonicky skontaktoval s B.. L. B. - zamestnankyňou žalobcu, ktorá prvostupňovému orgánu predkladala doklady a mala mu uviesť, že zmluva 1 predložená pri začatí výkonu inšpekcie práce uzatvorená s JPM Servis, s.r.o. so sídlom v Seredi bola predložená omylom a k jej plneniu nedošlo a predmetné fyzické osoby u žalobcu vykonávali prácu na základe zmluvy 2. Žalovaný sa po prebratí argumentácie prvostupňového

orgánu nekriticky a bez akejkoľvek verifikácie stotožnil s jeho názorom, že obe strany, tak odberateľ, ako aj údajný poskytovateľ JPM Personal servis DOO Novi Sad potvrdili, že kontrolované fyzické osoby vykonávali prácu na pracovisku žalobcu na základe zmluvy 2. Namietal, že uvedené tvrdenie nie je v administratívnom spise ničím doložené a teda ani preukázané, pretože obsah telefonického rozhovoru inšpektorky práce a personalistky nie je nikde zachytený, a to ani úradným záznamom, či prepisom telefonického hovoru. Jedná sa tak podľa jeho názoru výlučne o jednostranné a nepodložené tvrdenie prvostupňového orgánu, ktoré žalovaný nekriticky prevzal. Tvrdil, že k predloženiu zmluvy 2 personalistkou došlo výlučne z dôvodu, že bola o jej predloženie požiadaná inšpektorkou práce, ktorá sa výslovne dopytovala na zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou JPM Personal servis DOO Novi Sad. Personalistka nemala žiaden logický dôvod na to, aby s časovým odstupom predkladala prvostupňovému orgánu aj zmluvu 2, pokiaľ by o jej predloženie nebola požiadaná. Uzavrel, že k overeniu tak závažných skutočností od správneho zistenia ktorých sa odvíjala deliktuálna zodpovednosť žalobcu nemôže dôjsť v záujme preskúmateľnosti postupu správnych orgánov telefonickým rozhovorom so zamestnancom žalobcu bez jeho akéhokoľvek zachytenia na hmotný substrát. Napokon žalobca poukázal na to, že k predloženým faktúram žalovaný a prvostupňový orgán len uviedli, že uvedené preskúmanie nie je predmetom kontroly, s čím nesúhlasil, nakoľko ide o listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil ako do správneho, tak aj do odvolacieho konania za účelom preukázania správnosti svojich tvrdení.

38. Žalobca uvedeným spôsobom dôvodne namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný a prvostupňový orgán za základ napadnutého rozhodnutia (aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím) bol v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemal oporu. Súčasťou administratívneho spisu boli zmluva 1, ktorú žalobca predložil inšpektorátu práce dňa 20.07.2018, neskôr získaná zmluva 2 a ďalšie podklady predložené žalobcom, najmä faktúry vystavené spoločnosťou JPM Servis, s.r.o., Sereď, ktorými fakturovala žalobcovi služby poskytované na základe zmluvy 1 v kontrolovanom období. V rozpore s obsahom administratívneho spisu bol teda záver žalobcu, že žalobca nepredložil inšpektorátu práce dňa 20.07.2017, t.zn. na požiadanie alebo najneskôr v čase zisťovania totožnosti fyzických osôb nachádzajúcich sa na jeho pracoviskách doklady, ktorými preukázal pracovnoprávny, resp. obdobný pracovný vzťah alebo právny vzťah podľa osobitného predpisu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva a medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca na požiadanie inšpektorátu práce dňa 20.07.2017, teda bezprostredne po začatí inšpekcie práce, predložil zmluvu 1. Touto zmluvou žalobca preukazoval, že občania Srbskej republiky sa nachádzali na jeho pracoviskách za účelom poskytovania služieb, ktoré boli predmetom zmluvy 1 (obdobný právny vzťah v súlade s ). Vzhľadom na to bola právna povinnosť žalobcu podľa v danom čase (pri začatí inšpekcie práce) bezo zvyšku splnená a inšpektorátom práce bez námietok prijatá, t.zn. vyčerpala sa a tým zanikla. Po tom, čo sa prvostupňový orgán na základe následného preverovania a hodnotenia žalobcom predložených dokladov a iných dokladov predložených tretími osobami spätne prepracoval k názoru (s ktorým sa stotožnil žalovaný), že doklady neboli predložené v súlade s citovaným zákonným ustanovením (pretože fyzické osoby sa u žalobcu nachádzali za účelom poskytovania služieb na základe zmluvy 2), už nemohol dospieť k odlišnému skutkovému záveru, nakoľko v dôsledku plynutia času už nebolo prípustné opätovne a najmä odlišne (nepriaznivo pre žalobcu) posúdiť skutočnosti, ktoré jeho záveru časovo predchádzali a ktorých vecný obsah (právna povinnosť predložiť doklad preukazujúci pracovný alebo obdobný vzťah k fyzickým osobám nachádzajúcim sa na pracovisku žalobcu splnená predložením zmluvy 1) sa už v minulosti spotreboval splnením žalobcovej povinnosti predložiť doklad, ktorý spĺňal formálne predpoklady na tento účel a o ktorého správnosti a preukaznej spôsobilosti žalobca nemal pochybnosti.

39. Žalovaný a prvostupňový orgán v súvislosti s posudzovaním naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty podľa v nadväznosti na , sankcionujúcej neposkytnutie súčinnosti žalobcu inšpektorátu práce v prvotných fázach inšpekcie práce, prihliadali na postup žalobcu (prípadne aj tretích osôb), ktorý nastal po splnení tejto primárnej povinnosti, nakoľko zmluva 1 bola predložená žalobcom už dňa 20.07.2017. Vzhľadom na to, že účelom je zabezpečenie súčinnosti zamestnávateľa s inšpektorátom práce, t.zn. má skôr poriadkový charakter, mal žalobca povinnosť predložiť také doklady, ktoré sám považoval za preukazujúce požadované skutočnosti, nie také, ktoré za správne neskôr vyhodnotil inšpektorát práce (v zmysle dopracovania sa k tomuto záveru v neskorších fázach inšpekcie práce). Vyvodiť zodpovednosť za porušenie by bolo v danom prípade možné len v prípade, ak by žalobca ako kontrolovaný zamestnávateľ na výzvu inšpektora

alebo najneskôr v čase zisťovania totožnosti osôb nepredložil žiadne doklady alebo doklady, ktoré by boli zjavne na tento účel nepoužiteľné, neprijateľné alebo by požadované skutočnosti nepreukazovali, čo by bolo nepochybne zrejmé inšpektorom už v čase ich predloženia. Uvedený záver neprekáža vyvodeniu zodpovednosti žalobcu za prípadné porušenie iných zákonných povinností, ktoré môžu byť žalobcovi v zmysle inšpekčných zistení preukázané. Zo záverov žalovaného vzhľadom na uvedené vyplýva, že predloženie zmluvy 2 treťou osobou (D. L.) a následné predloženie zmluvy 2 žalobcom na výzvu inšpektorátu práce, žalovaný svojvoľne hodnotil bez toho, aby vzal v úvahu celý obsah administratívneho spisu, z ktorého plynie, že žalobca už dňa 20.07.2017 predložil inšpektorátu práce zmluvu 1 (čo žalobca namietal už vo vyjadrení k Protokolu ako aj vo vyjadrení k začatiu správneho konania o správnom delikte), na základe čoho dospel k skutkovým záverom, ktoré sú v rozpore s obsahom spisu.

40. Prvostupňový orgán (odkazom na Dodatok č. 1 k Protokolu) ako aj žalovaný sa v odôvodnení svojich rozhodnutí mimo iného opierali aj o informáciu, ktorá mala byť poskytnutá zamestnankyňou - personalistkou žalobcu B.. L. B. v tom zmysle, že zmluva 1 bola inšpektorátu prácu predložená omylom, pričom k plneniu tejto zmluvy vôbec nedošlo a predmetné osoby u žalobcu vykonávali prácu na základe zmluvy 2. Zmienka o podaní takejto informácie zamestnankyňou žalobcu sa v administratívnom spise objavila až v Dodatku č. 1 k Protokolu z 27.08.2017, hoci informácia mala byť telefonicky poskytnutá už skôr na účely overenia informácií poskytnutých žalobcom v rámci podania z 11.08.2017. Do spisu nebol zadovážený písomný ani iný podklad osvedčujúci jej obsah, napr. úradný záznam inšpektora práce o telefonickom rozhovore a jeho prepis a pod. Odhliadnuc od toho, že údajná informácia poskytnutá B.. L. B. nebola v administratívnom spise overiteľným spôsobom zaznamenaná, zo spisu nie sú zrejmé ani ďalšie skutočnosti, pre absenciu ktorých by jej výpoveď v konaní nemohla obstáť. Najmä chýba podklad osvedčujúci, že tejto zamestnankyni žalobcu, ktorá podľa mala povinnosť poskytnúť inšpektorovi pri inšpekcii práce informácie, bolo v súlade s Správneho poriadku (ako inej osobe) poskytnuté poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpela ujmu (žalovaný to ani netvrdil), nakoľko v zmysle , o priestupkoch v znení neskorších predpisov jej za uvedenie nesprávnych alebo neúplných údajov orgánu štátnej správy hrozila sankcia pokuty do 99 Eur. Prvostupňový orgán a žalovaný ďalej v odôvodneniach prvostupňového (na str. 6 a 12) a napadnutého rozhodnutia argumentovali aj poukazom na obsah komunikácie s Petrom Krumpálom, konateľom JPM servis, s.r.o. Sereď a na závery inšpekcie práce vykonanej u tejto spoločnosti, pričom administratívny spis ani k týmto skutočnostiam neobsahoval žiadne podklady. Prvostupňový orgán tak zistil skutkový stav (ktorý prevzal bez námietok žalovaný), na ktorého základe boli založené prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie, na podklade uvedených skutočností, ktorých existencia ani obsah zo spisu nevyplýva. To znamená, že takto zistený skutkový stav veci nemá v obsahu administratívneho spisu oporu.

41. Možno ďalej súhlasiť so žalobcom, že práve predloženými faktúrami a ich prílohami preukazoval poskytovanie služieb spoločnosťou JPM Servis, s.r.o., Sereď v zmysle zmluvy 1, ktorej predmetom bolo dodanie služieb spočívajúcich vo vykonávaní pomocných prác súvisiacich s predmetom podnikania žalobcu. Predmetom zmluvy 1 teda nebolo dodanie - pridelenie konkrétnych fyzických osôb na výkon prác pre žalobcu, na základe čoho bolo potrebné hodnotiť obsah tejto zmluvy, obsah predložených faktúr a ďalších podkladov, ktorý bol súladný s požiadavkami právnych predpisov (napr. , zákon o účtovníctve). Obsah faktúr vystavených spoločnosťou JPM Servis, s.r.o., Sereď nebol v rozpore s obsahom dohodnutého záväzku v zmysle zmluvy 1, ani so zmluvnými stranami zmluvy 1. Žalobca ako o objednávateľ a spoločnosť JPM Servis, s.r.o., Sereď ako poskytovateľ sa v zmysle čl. I. a II. zmluvy 1 dohodli na zabezpečení služieb spočívajúcich v záväzku poskytovateľa vykonávať pre objednávateľa pomocné práce súvisiace s jeho predmetom podnikania podľa prevádzkových podmienok objednávateľa a v jeho prevádzkových a výrobných priestoroch. Faktúry vystavené spoločnosťou JPM Personal servis DOO Novi Sad na základe zmluvy 2 neboli predložené ani tvrdené (zmienka o nich nie je súčasťou Protokolu, jeho Dodatku 1 ani ďalšieho obsahu administratívneho spisu). Pokiaľ teda prvostupňový orgán a tiež žalovaný faktúram (s prílohami) predloženým žalobcom vytýkali, že neobsahovali identifikáciu objednávky a zamestnancov, prostredníctvom ktorých boli tieto služby poskytnuté, resp. pokiaľ bez ďalšieho skonštatovali, že faktúry za ubytovanie neboli dôkazom preukazujúcim skutočnosť, že služby boli poskytované spoločnosťou JPM Servis, s.r.o., resp., že spôsob, akým bolo fakturované nie je smerodajný, nakoľko správnosť finančných operácií môže byť len predmetom kontroly orgánov finančnej správy alebo orgánov činných v trestnom konaní, ich hodnotenie nezodpovedalo obsahu predložených zmlúv, faktúr, ich príloh, ktoré boli súčasťou obsahu administratívneho spisu a všetkých skutočností zistených počas inšpekcie práce u žalobcu uvedených v Protokole, vo vzájomných súvislostiach To

znamená skutkový stav takto zistený prvostupňovým orgánom a prevzatý aj žalovaným, ktorý bol základom ich rozhodnutí, aj z tohto dôvodu nemal oporu v administratívnom spise.

42. Z podanej správnej žaloby ďalej vyplýva námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci ( ) pre nesúlad postupu prvostupňového orgánu s Správneho poriadku neodstránením pochybností ohľadom identifikácie záväzkovo-právneho vzťahu, v zmysle ktorého žalobca reálne prijal služby. Možno so žalobcom súhlasiť, že spoľahlivé zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia nebolo v správnom konaní o správnom delikte žalobcu dosiahnuté, nakoľko neboli vyhodnotené všetky skutočnosti a podklady v súlade s ich obsahom, na základe čoho žalovaný nedospel k relevantným skutkovým zisteniam. Pokiaľ by prvostupňový orgán a žalovaný vyhodnotili všetky tvrdenia a podklady predložené žalobcom v súlade s ich obsahom a vo vzájomných súvislostiach so všetkými (známymi a prípadne ďalšími) dôkazmi a podkladmi zabezpečenými inšpektorátom práce počas inšpekcie práce, resp. v konaní o správnom delikte, mohli by zrejme dospieť k iným skutkovým záverom. Z tvrdení žalobcu, ktoré preukazoval predloženými podkladmi vyplynulo, že už dňa 20.07.2017, t.zn. v čase začatia inšpekcie práce predložil zmluvu 1, čím si splnil povinnosť v zmysle , predložil faktúry vystavené spoločnosťou JPM Servis, s.r.o., ktorých obsah nebol v rozpore s obsahom dohodnutého záväzku v zmysle zmluvy 1, ako aj zo stranami zmluvy 1. Faktúry, ktoré boli zaplatené mali svoje prílohy - sumár odpracovaných hodín, sumár ubytovania, menný zoznam zamestnancov, ktoré neboli inšpektorátom práce na preukázanie rozporu faktúr, ako dôkazov k tvrdeniam žalobcu, samostatne ani vo vzájomnej súvislosti s inými podkladmi bližšie vyhodnotené a neboli ani predmetom ďalšieho nadväzujúceho dokazovania. Tieto faktúry boli vystavené spoločnosťou JPM Servis, s.r.o., to znamená ich obsah bol na ťarchu tejto spoločnosti a súčasne ich existencia priamo poprela informácie a tvrdenia pochádzajúce od D. L., že srbskí štátni príslušníci nevykonávali práce na základe zmluvy 1, ale na základe zmluvy 2, ktorú predložil bez toho, aby mal v tom čase akýkoľvek preukázateľný vzťah so srbskou spoločnosťou JPM Personal servis DOO Novi Sad. Žalobcovi navyše súladne so skutkovým stavom veci a s platnou právnou úpravou neuniklo (v replike), že pokiaľ by sa inšpekciou zistilo, že srbskí štátni príslušníci vykonávali u žalobcu práce na základe zmluvy 1, predpisy o nelegálnom zamestnávaní by porušila práve spoločnosť JPM Servis, s.r.o. (čoho dôsledkom je samozrejme vplyv na dôkaznú váhu takto získaných podkladov - informácií). Tieto zásadné skutočnosti, ktoré v ich súhrne podľa žalobcu preukazujú ním tvrdené závery, zostali nepovšimnuté rovnako ako ďalšia inšpektorátu práce známa významná skutočnosť, že dotknutí srbskí štátni príslušníci boli počas väčšej časti obdobia výkonu prác u žalobcu (od 31.05.2017 do 10.07.2017) v Sociálnej poisťovni registrovaní práve spoločnosťou JPM Servis, s.r.o., Sereď. Vyhodnotenie týchto skutočností svedčiacich v prospech žalobcových tvrdení, napriek tomu, že žalobca sa nimi v konaní o správnom delikte bránil, nebolo vykonané v rozsahu prislúchajúcom ich významu v konaní a ich obsahu, a následne nebolo vykonané primerané dokazovanie.

43. Inšpektorát práce a žalovaný svoje rozhodnutia založili najmä na tom skutkovom závere, že žalobca predložil zmluvu 2 v reakcii na výzvu inšpektorátu práce z 02.08.2017, ktorý žiadal predloženie potrebných dokladov vzhľadom na skutočnosť, že nemal vo vzťahu k srbským štátnym príslušníkom ujasnený pracovnoprávny vzťah, resp. právny vzťah podľa osobitného predpisu (napriek čomu pred doručením odpovede žalobcu na výzvu vyhotovil Protokol!?). Žalovaný z toho vyvodil, že obe strany (odberateľ a poskytovateľ) potvrdili, že kontrolované fyzické osoby vykonávali prácu na pracovisku žalobcu len na základe zmluvy 2, z čoho inšpektorát práce vychádzal. Žalobca namietal a z obsahu administratívneho spisu, s ktorým bol správny súd povinný sa oboznámiť plynie, že už vo vyjadrení k Protokolu odôvodnene namietal, že k plneniu zmluvy 2 nedošlo, ale došlo k plneniu zmluvy 1, o čom predložil dôkazy - faktúry s prílohami, t.zn. žalobca to namietal ihneď ako bol so závermi inšpekcie práce oboznámený. Vyvstali tak dve protichodné skutočnosti, informácie o plnení zmluvy 1, resp. zmluvy 2, ktoré boli známe inšpektorátu práce už v rámci inšpekcie práce u žalobcu, takže od samého začiatku (pred začatím správneho konania o správnom delikte, výsledkom ktorého bolo napadnuté rozhodnutie), na ktorých žalobca zotrval vo vyjadrení k začatiu konania o správnom delikte. Na uvedenom základe nebolo možné uvažovať o nespornom skutkovom závere vychádzajúcom z potvrdenia oboch spoločností (žalobcu aj JPM Servis, s.r.o., Sereď), že kontrolované fyzické osoby srbskej štátnej príslušnosti vykonávali prácu u žalobcu na základe zmluvy 2, tak ako to vyhodnotil žalovaný. Napadnuté rozhodnutie bolo ďalej založené na výsledkoch inšpekcie práce vykonanej inšpektorátom práce u srbskej spoločnosti JPM Personal servis DOO Novi Sad, ktoré boli zachytené v samostatnom protokole a v rozhodnutí z 04.12.2018 (právoplatnom dňa 05.01.2019), ktorým bola tejto

spoločnosti uložená sankcia pokuty za správny delikt podľa , konkrétne za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období 06/2017 - 07/2017, pretože využívala závislú prácu fyzických osôb - predmetných štátnych príslušníkov tretej krajiny (Srbská republika) pri obsluhe liniek na pracovisku žalobcu. Z tohto rozhodnutia plynie, že predmetné fyzické osoby mali so zamestnávateľom JPM Personal servis DOO Novi Sad uzatvorené dohody o vykonávaní dočasných a príležitostných záležitostí (Ugovor o obavljanju privremenih i povremenih poslova), ktoré boli uzatvorené podľa práva Srbskej republiky dňa 17.07.2017 medzi zamestnávateľom JPM Personal servis DOO Novi Sad, Srbská republika na jednej strane a fyzickými osobami G. A., E. M., E. H., E. D., N. D. na strane druhej, pričom dohodnutý výkon práce bol na dobu 60 dní, a to od 18.07.2017 do 15.09.2017 s možnosťou predĺženia až na 120 dní po vzájomnom súhlase oboch zmluvných strán. Inšpektorát práce zároveň zistil, že uvedené fyzické osoby srbskej štátnej príslušnosti nemali žiadny pracovnoprávny vzťah so spoločnosťou JPM Servis, s.r.o., Sereď, čo nemôže byť na ťarchu žalobcu, nakoľko išlo o okolnosť, ktorú nemohol ovplyvniť (hoci si ju mohol overiť, na čom však napadnuté rozhodnutie založené nebolo, pretože bol uznaný zodpovedným za porušenie ). Táto okolnosť mu však nebránila uzavrieť zmluvu 1, požadovať a plniť z nej plynúce dohodnuté záväzky, pokiaľ ich aj druhá zmluvná strana - poskytovateľ JPM Servis, s.r.o., Sereď akceptovala a plnila (poskytla žalobcovi dohodnuté služby - vykonávanie prác u žalobcu, ktoré mu fakturovala a ktoré jej žalobca zaplatil).

44. Predmetom správneho konania je rozhodovanie správnych orgánov (orgánov verejnej správy, medzi ktoré patria aj žalovaný a prvostupňový orgán) o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Účastníci konania (žalobca bol účastníkom správneho konania o správnom delikte na úseku nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania) majú široký diapazón procesných práv a povinností, pričom uplatnenie práv účastníka konania musí byť zabezpečené a umožnené zo strany konajúceho správneho orgánu, ktorý má voči účastníkom konania celý rad povinností zaťažujúcich ho v priebehu konania, až do vydania konečného rozhodnutia. Nosnými pravidlami, na ktorých je správne konanie vybudované a na ktorých stojí výklad a uplatňovanie Správneho poriadku orgánmi verejnej správy sú tzv. základné pravidlá (zásady) konania uvedené v § 3 Správneho poriadku. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, normatívne vyjadrená v ust. § 3 ods. 5 a následne rozvíjaná v § 32, § 33, § 34 a nasl., a v § 46 Správneho poriadku, podľa ktorej rozhodnutie orgánov verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, na ktoré účely je správny orgán povinný si obstarať potrebné podklady (najmä dôkazy). Uvedenej povinnosti správnych orgánov zodpovedá právo aj povinnosť účastníka konania (žalobcu) v súlade s § 33 ods. 1, 2 a § 34 ods. 3 Správneho poriadku navrhovať dôkazy a ich doplnenie, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, ako aj právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie, teda právo a povinnosť účastníka konania aktívne sa podieľať na vytvorení dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového základu veci umožňujúceho vydať zákonné rozhodnutie. Na účely dosiahnutia tohto cieľa je orgán verejnej správy povinný postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a dať mu vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy (§ 3 ods. 2, Správneho poriadku). Porušenie základných zásad správneho konania orgánom verejnej správy predstavuje zásah do práva účastníka konania na spravodlivé konanie v rámci základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR.

45. Postupom prvostupňového orgánu síce formálne bolo správne konanie o správnom delikte začaté a tým bolo umožnené žalobcovi uplatniť jeho procesné práva, avšak je dôvodné mu na základe námietok žalobcu vytknúť, že po využití jeho práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť dôkazy (žalobca predložil faktúry s prílohami a tvrdil, že sa týkajú výlučne plnenia zmluvy 1), síce vykonal dokazovanie obsahom faktúr, pričom však ich hodnotenie nezodpovedalo ich skutočnému obsahu, resp. dôkaznému významu tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými podkladmi. To znamená nesprávne a nedostatočne hodnotil faktúry s prílohami vo vzťahu k obsahu zmluvy 1 ale aj napríklad k faktu, že o existencii faktúr vystavených srbskou spoločnosťou (ktorá rovnako ako spoločnosť JPM Servis, s.r.o., Sereď bola zrejme založená za účelom dosahovania zisku) v spise zmienka nie je, teda k ich preukaznej spôsobilosti vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu. Okrem zistenia skutkového stavu, ktorý nemal oporu v administratívnom spise tým inšpektorát práce súčasne postupoval nepriliehavo ustanoveniu § 32 ods. 1, 2 a § 34 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi a tiež nesúladne s § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Výsledkom takého potupu bolo

zistenie skutkového stavu nedostačujúceho na riadne posúdenie veci, pričom z § 46 Správneho poriadku na vydanie rozhodnutia plynie požiadavka spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý je oprávnený rozhodnúť aj o tom, ktoré dôkazy netreba vykonať z dôvodu, že ide o preukazovanie skutočností zjavne nepotrebných alebo nadbytočných, čo však musí v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zdôvodniť. Vzhľadom na to, že tvrdenia a podklady, na ktorých žalobca založil svoju procesnú obranu (išlo o námietky k rozhodným skutočnostiam podľa , pretože v prípade preukázania, že služby poskytla spoločnosť JPM Servis, s.r.o., Sereď by podľa jeho názoru nešlo o cezhraničné zamestnávanie, iba na ktoré sa citované ustanovenie vzťahuje) boli v rozpore so skutkovými závermi ustálenými prvostupňovým orgánom na základe podkladov získaných v štádiu inšpekcie práce ako aj v štádiu po začatí správneho konania o správnom delikte, tento rozpor bolo potrebné odstrániť spôsobom zachovávajúcim procesné práva žalobcu, t.zn. vykonaním navrhovaných dôkazov podľa ich obsahu alebo iných dôkazov (na spoľahlivé zistenie skutkového stavu boli inšpektorát práce a žalovaný povinní ex officio), resp. odmietnutím ich vykonania s primeraným a zrozumiteľným odôvodnením (žalobca namietal, že v spise nie sú zabezpečené žiadne vyjadrenia dotknutých kontrolovaných štátnych príslušníkov Srbskej republiky, ktorí by sa mohli vyjadriť k identifikácii subjektu, zo strany ktorého boli oslovení na poskytnutie služieb u žalobcu), čo inšpektorát práce zjavne neurobil a žalovaný neodstránil.

46. Žalobca v podanej správnej žalobe navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka B.. L. B., a to jednak na identifikáciu subjektu od ktorého boli objednávané a ktorým boli poskytované služby žalobcovi prostredníctvom štátnych príslušníkov Srbskej republiky, k obsahu komunikácie s inšpektorkou práce D.. L., ako aj k okolnostiam, na základe ktorých došlo z jej strany k predloženiu zmluvy 2. Navrhoval tiež výsluch svedka B.. A. D. G., riaditeľa žalobcu a člena predstavenstva k obdobným skutočnostiam. Vzhľadom na to, že napadnuté a prvostupňové rozhodnutie boli zrušené práve z dôvodu zistenia skutkového stavu nedostačujúceho na riadne posúdenie veci, nebolo dôvodné navrhované dokazovanie vykonať, pretože správny súd by ním sám odstraňoval pochybenia konajúcich orgánov verejnej správy, ktoré boli dôvodom zrušenia ich rozhodnutí, čo by nebolo v súlade s účelom správneho súdnictva. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

47. Z výsledkov vykonanej inšpekcie práce u srbskej spoločnosti JPM Personal servis DOO Novi Sad, majúcej charakter jednostranného hodnotenia informácií zozbieraných prvostupňovým orgánom za poskytnutia súčinnosti žalobcu a spoločnosti JPM servis, s.r.o., Serreď v rámci inšpekcie práce vykonávanej u nich a obdobne prebehnutého správneho konania o správnom delikte, nevyplývajú pre objektívne zistenie skutkového stavu veci relevantné informácie, nakoľko tieto podklady poskytujú poznatky len o priebehu a záveroch inšpekcie práce u tejto spoločnosti a jej špecifických dôvodoch, na základe ktorých prebehlo aj správne konanie o správnom delikte. Správne konanie o správnom delikte žalobcu prebiehalo diametrálne odlišne, za aktívneho využitia jeho procesných práv, ktoré bolo potrebné zo strany inšpektorátu práce zachovať, nakoľko len on bol oprávnený na vykonávanie dokazovania a bol povinný na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci si zaobstarať podklady v rozsahu umožňujúcom vydanie rozhodnutia bez odôvodnených pochybností a tiež vykonať (i z vlastnej iniciatívy) všetky potrebné dôkazy. Potrebné je v daných súvislostiach poukázať tiež na to, že skutočnosti rozhodné

pre prijatie záveru o tom, že spoločnosť JPM Personal servis DOO Novi Sad sa dopustila správneho deliktu sa líšia od rozhodných skutočností, ktoré je potrebné preukázať v konaní o správnom delikte žalobcu (preukazovalo sa naplnenie inej skutkovej podstaty). Nie všetky podklady zabezpečené v rámci inšpekcie práce a správneho konania tak boli v celom rozsahu použiteľné aj pre správne konanie o správnom delikte žalobcu, pretože na spoľahlivé zistenie skutočného stavu v rozsahu potrebnom na vydanie zákonného rozhodnutia o správnom delikte tieto podklady svojou výpovednou hodnotou a dôkaznou silou nepostačovali, nakoľko nijako nevyvrátili žalobcove tvrdenia a ním predložené podklady. Nemohli preto v tejto konkrétnej veci nahrádzať dôkazy, ktoré bolo možné získať a hodnotiť (v súlade s rešpektovaním zásad prezumpcie neviny a in dubio pro reo) len postupom podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32, § 33 a § 34 Správneho poriadku.

48. Správny súd vo viacerých prípadoch preskúmania zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce (napríklad v rozsudku č.k. z 02.08.2018) vyslovil záver, že „protokol sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu len uloženými opatreniami, pričom v konaní o správnom delikte podľa zákona o inšpekcii práce, na ktoré sa vzťahuje ( Zákona o inšpekcii práce) je protokol jedným z podkladov rozhodnutia. V tomto zmysle má protokol s výnimkou uložených opatrení predbežnú povahu, a teda je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu len v tom rozsahu, v ktorom sa môže dotknúť subjektívnych práv účastníka konania. Z uvedeného vyplýva, že súdnemu prieskumu podlieha protokol v rozsahu uložených opatrení. V prípade, že správny orgán dospeje na základe protokolu a v ňom uvedených zistení k záveru, že boli splnené podmienky na uloženie pokuty, a teda že došlo k spáchaniu správneho deliktu, tak začne správne konanie podľa Zákona o inšpekcii práce. V tomto konaní, ktoré sa už riadi Správnym poriadkom, má účastník právo predkladať dôkazy. Správny orgán rozhodnutie v tomto konaní musí náležite odôvodniť a zmysle Správneho poriadku uviesť aj úvahy, ktorými hodnotil dôkazy. Rozhodnutie správneho orgánu nemôže vychádzať z domnienok a predpokladov, pri deliktuálnej zodpovednosti ho možno založiť výlučne na preukázaných skutočnostiach". Preto v prípade, ak by správny súd pripustil, že v správnom konaní o správnom delikte konajúci orgán verejnej správy (prvostupňový orgán) nemá povinnosť vykonaným dokazovaním preukázať žalobcovi naplnenie všetkých pojmových znakov skutkovej podstaty správneho deliktu, poprel by svoju doterajšiu ustálenú rozhodovaciu činnosť a súčasne by tým žalobcovi prakticky odňal právo na tzv. inú právnu ochranu. Pokiaľ v rámci inšpekcie práce a správneho konania o správnom delikte, ktorého sa dopustila spoločnosť JPM Personal servis DOO Novi Sad nemohol žalobca uplatňovať svoje práva a právom chránené záujmy a namietať tak skutkové závery inšpekcie práce a nebolo mu to umožnené ani v konaní o správnom delikte, nejde o nič iné ako o znemožnenie uplatnenia práva účinne sa brániť. Žalovaný (resp. prvostupňový orgán), ako orgán oprávnený o správnom delikte žalobcu rozhodnúť, bol na účely vydania uvedeného rozhodnutia povinný získaný podklad rozhodnutia vyhodnotiť nielen zo stránky zákonnosti jeho obstarania, ale aj z hľadiska obsahovej spôsobilosti plniť túto funkciu (podkladu rozhodnutia z hľadiska spôsobilosti preukázať ním tvrdené skutočnosti), pretože mal vplyv na obsah rozhodnutia. Pokiaľ žalobcom použitý okruh podkladov nedosahoval požadovanú preukaznú úroveň alebo ich zadováženiu zjavne nepredchádzal zákonom predpokladaný postup, nebolo možné ich akceptovať ako podklad na vydanie rozhodnutia o správnom delikte.

49. Pokiaľ žalobca namietal skutočnosti týkajúce sa postupu inšpektorátu práce pri realizácii inšpekcie práce u spoločnosti JPM Personal servis DOO Novi Sad, najmä doručovanie písomností, oprávnenie konať za túto osobu počas inšpekcie a pod., tieto skutočnosti nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu. Išlo o oddelený postup inšpektorátu práce, ktorý vyústil do samostatného opatrenia (protokol z inšpekcie práce) a samostatného rozhodnutia o správnom delikte. Preskúmanie zákonnosti uvedeného postupu, resp. aktov z neho plynúcich by bolo možné len na základe osobitnej správnej žaloby v danom zmysle, na ktorej podanie by bola oprávnená jedine spoločnosť JPM Personal servis DOO Novi Sad. Bez toho by správny súd neprípustne rozhodoval nad rozsah podanej správnej žaloby ultra petitum. Na základe uvedeného bolo možné na tieto akty prihliadnuť len v intenciách žalobnej námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu z pohľadu ich použiteľnosti, resp. váhy, ako podkladu napadnutého rozhodnutia.

50. Spoľahlivo zistený skutkový stav a súlad so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi patria medzi požiadavky, ktoré sa podľa ust. § 46 Správneho poriadku kladú na zákonné rozhodnutie orgánu verejnej správy. Aby mohlo byť rozhodnutie súladné so zákonom (vydané na základe správneho právneho posúdenia veci) musí na to byť zabezpečený taký skutkový stav, o ktorého spoľahlivosti nie sú pochybnosti, nakoľko právo sa aplikuje (subsumuje) práve na zistený skutkový podklad, bez ktorého

spoľahlivého zistenia to nie je možné. V nadväznosti na to je zrejmé, že ani v prípade následného preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správnym súdom nebolo možné posúdiť zákonnosť právneho posúdenia ust. žalovaným v rozsahu žalobných námietok žalobcu, nakoľko, vzhľadom na predchádzajúce body tohto rozsudku, na to nebol dostatočne zistený skutkový stav, ktorý by to umožňoval. Nie je totiž dôvodné zodpovedať otázku, či išlo o cezhraničné poskytovanie služby zo strany obchodnej spoločnosti JPM Personal servis DOO Nový Sad alebo o poskytovanie služby zo strany tuzemskej obchodnej spoločnosti JPM Servis, s.r.o., a či by vôbec išlo v takomto prípade o vnútroštátne poskytovanie služby, pokiaľ nebude spoľahlivo zistená základná skutková okolnosť (resp. budú v tejto otázke využité dôsledky plynúce so zásady in dubio pro reo), či došlo v súvislosti so srbskými štátnymi príslušníkmi vykonávajúcimi práce u žalobcu k plneniu podľa zmluvy 1 alebo v zmysle zmluvy 2. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z podstaty nedostatočne zisteného skutkového stavu veci) by bol nútený uchýliť sa k dohadom a domnienkam o pre vec podstatných skutkových zisteniach a záveroch, ktoré chýbajú, čo je neprípustné. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Ako už bolo uvedené, jeho úlohou je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Pokiaľ mu následky nedostatočne zisteného skutkového stavu neumožňujú plnohodnotný prieskum súladu napadnutého rozhodnutia s objektívnym právom (právne posúdenie veci), je to samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa , bez toho, aby sa správny súd nepoznajúc relevantné skutkové okolnosti v celom rozsahu zaoberal podstatou námietok týkajúcich sa právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska žalobných námietok týkajúcich právneho posúdenia ust.

51. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa a zrušil, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a tiež preto, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore a administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu. V ďalšom konaní bude preto potrebné aby prvostupňový orgán v správnom konaní o správnom delikte žalobcu v súlade s právnym názorom správneho súdu úplne a spoľahlivo zistil skutočný stav veci (opätovným posúdením už zabezpečených podkladov a dôkazov, resp. zabezpečením nových podkladov v súlade so zásadou oficiality, ktorá je jednou z nosných zásad administratívneho trestania) vo vzťahu ku všetkým rozhodným skutočnostiam, ktoré je povinný v konaní skúmať, preukázať a hodnotiť (najmä k tvrdeniam žalobcu a ním predloženým dokladom, ktoré majú dôkaznú spôsobilosť) a potom čo dospeje k odôvodneným skutkovým a právnym záverom, konformným s obsahom spisu a so zákonom, následne uplatní ďalší tomu priliehavý procesný postup. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, inak bude odmietnutá ako oneskorene podaná. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.