Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-13-2018.pdf
PDF · 99.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: C. H.á, nar. XX.X.XXXX, bytom I.. J. XX, E., zast. JUDr. Michalom Slameňom, advokátom, so sídlom Šoltésovej 11, Martin proti žalovanému: IWG Slovakia, s.r.o., IČO: 50299131 (pôvodne pod obchodným menom: AEFES, s.r.o.), so sídlom Kremnická 24, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., IČO: 47251506, so sídlom Karpatská 11, Poprad, o zaplatenie 5.000,- eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 5.000,- eur.
II. Žalobkyni súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou súdu dňa 9.4.2018 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy a náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodňovala tým, že mala záujem nadobudnúť do svojho vlastníctva nasledovné nehnuteľnosti: a) pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape parc. č. XXX/X, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 664 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. územie J., obec J., okres Ž., vedený Katastrálnym úradom Ž. - Správa katastra Ž. a b) rodinný dom T, ktorý bude vybudovaný na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/ X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 115,80 m2, v katastrálnom území J., obec J., okres Ž., vedený Katastrálnym úradom Ž. - Správa katastra Ž. (ďalej len „nehnuteľnosti“). Pozemok, na ktorom mal byť postavený rodinný dom, je vo vlastníctve spol. BEL-HOUSE, a.s., IČO: 36440311, so sídlom Volgogradská 13, Prešov a rodinný dom vo vlastníctve žalovaného. Na základe prejaveného záujmu vstúpila žalobkyňa do rokovania s H.. A. T., ktorý vystupoval ako Marketing & Sales Manager žalovaného s pôvodným obchodným menom AEFES, s.r.o., so sídlom H. Meličkovej 5, Bratislava, prevádzka: Malobytčianska 1421, Bytča, www.modularnedomy.sk <http://www.modularnedomy.sk>, o čom svedčia aj e-maily vymenené medzi žalobkyňou a H.. T.. Predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v obci J., 10 km od Ž.. Žalobkyňa si vyberala z dvoch domov postavených vedľa seba, označených ako dom M a dom T. Rozhodla sa pre dom T v stredu 17.5.2017. Vo štvrtok 18.5.2017 odchádzala na poradu do Piešťan a H.. T. jej v rovnaký deň e-mailom poslal návrh rezervačnej zmluvy. Nasledujúci deň, v piatok 19.5.2017 sa dostavil za žalobkyňou do Piešťan, kde mu žalobkyňa odovzdala rezervačný poplatok v sume 5.000,- eur. PhDr. jej odovzdal Dohodu o rezervácii nehnuteľností, podľa ktorej sú na strane budúceho predávajúceho uvedené spol. BEL-HOUSE, a.s. a AEFES, s.r.o. a na strane budúceho kupujúceho žalobkyňa ako záujemca. Žalobkyňa dohodu podpísala a na základe nej vyplatila oproti príjmovému pokladničnému dokladu vystaveného žalovaným a podpísaným konateľom žalovaného D.. H. rezervačnú zálohu vo výške 5.000,- eur, ktorú prevzal H.. T.. Predmetnú dohodu však podpísal len jeden budúci predávajúci - žalovaný. Žalobkyňa však mala jednoznačne záujem nadobudnúť do svojho vlastníctva tak pozemok ako aj rodinný dom. Podľa žalobkyne ide o absolútne neplatný právny úkon a teda žalobkyňa nie je takouto dohodou viazaná. Vyplatením rezervačného poplatku žalobkyňou došlo
k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa vyzvala žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na čo žalovaný reagoval oznámením, že jej nároky považuje za neopodstatnené. Uviedol, že žiadne finančné prostriedky neobdržal, keďže tieto vyplatila H.. T.Š., ktorý so žalovaným nemá žiadny právny vzťah.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že k odovzdaniu žalovanej sumy zo strany p. T. v prospech žalovaného nikdy nedošlo. Žalobkyňa vychádza zo záveru, že zmluva mala byť uzavretá ako 2-stranný právny úkon, pričom na strane predávajúceho mali vystupovať viaceré subjekty. Žalovaný tvrdil, že zmluva bola koncipovaná ako 3-stranný právny úkon, keďže budúci predávajúci BEL-HOUSE, a.s. mal predať žalobkyni pozemok a budúci predávajúci AEFES, s.r.o. mal predať dom. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa mala nadobudnúť 2 samostatné, na sebe právne nezávislé veci - stavbu a pozemok. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobkyne, že na strane predávajúceho mali vystupovať 2 subjekty, na každej strane zmluvy vystupoval jeden subjekt (budúci predávajúci pozemku, budúci predávajúci domu a budúci kupujúci). Preukázanou skutočnosťou je potom stav, že k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným došlo 19.5.2017. Žalobkyňa pritom neoznačila žiadnu právnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že uzatvoreniu zmluvy medzi týmti dvoma stranami nedošlo, resp. by preukazovala, že právny dôvod zmluvy dodatočne odpadol.
3. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na svojich skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe a uviedla tiež, že dôvodom neplatnosti právneho úkonu dohody o rezervácii nehnuteľnosti je absencia podpisu tretej zmluvnej strany. Primárnym dôvodom, pre ktorý sa rozhodla rezervovaný pozemok a dom nekúpiť bola nevhodná a nedostatočná komunikácia zo strany žalovaného. Komunikovala najmä s H.. T.Š., ktorý na ňu vyvíjal nátlak v tom smere, že prišiel za ňou na poradu do Piešťan, kde musela v Auparku pod jeho nátlakom vybrať z banky peniaze, ktoré mu následne ako rezervačný poplatok odovzdala. Zároveň si dala vyhotoviť znalecký posudok a znalec ju upozornil, že pozemok nie je žalovaného a aj následná komunikácia s konateľom žalovaného bola arogantná a nevhodná. Keď sa rozhodla rezerváciu zrušiť, vyhrážali sa jej, že „sa môže súdiť aj 15 rokov, ale peniaze jej nevrátia“. Bola aj v prevádzke žalovaného v Žiline za účelom pokusu o získanie poplatku a okrem konateľa p. H. bol prítomný aj p. T., ktorý ležal na gauči v kancelárii práve vtedy, keď p. H.Z. tvrdil žalobkyni, že peniaze nedostal. Žalovaný sa taktiež pridržiaval dovtedajších tvrdení uvedených v písomných vyjadreniach a na svoju obranu uviedol, že naďalej má za to, že žaloba je nedôvodná. Ak žalobkyňa tvrdí, že ide o neplatný právny úkon z dôvodu absencie podpisu tretej zmluvnej strany, išlo by o neexistujúci právny úkon a ako takéto sa nemožno dovolávať neplatnosti. Nátlak zo strany žalovaného ako aj tvrdenie, že o vlastníctve pozemku sa žalobkyňa dozvedela až od znalca sú právne irelevantné. Priznal, že dohodu koncipoval sám, nevie však ktorá osoba konkrétne a keďže sa predávali dva domy, je pravdepodobné, že obaja záujemcovia dostali rovnako koncipovanú dohodu. Tiež priznal, že v čase podpisu dohody i vyplatenia poplatku bol p. T., ktorý mal poplatok fyzicky prevziať, zamestnancom, či splnomocnenou osobou žalovaného. Nespochybnil vyplatenie poplatku žalobkyňou, avšak trval na tom, že tento sa do dispozície žalovaného nedostal,
4. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 19.5.2017 žalobkyňa ako záujemca podpísala Dohodu o rezervácii nehnuteľností (ďalej len „dohoda“) na jednej strane, pričom na strane druhej zmluvnej strany (pod označením „spolu ďalej len ako „Budúci predávajúci“) ako budúci predávajúci pozemku bola spol. BEL-HOUSE, a.s. IČO: 36440311, so sídlom Volgogradská 13, Prešov a ako budúci predávajúci domu a stavebník žalovaný v zast. konateľom D. H., ktorý rovnako ako žalobkyňa dohodu v uvedený deň podpísal. Absentuje podpis budúceho predávajúceho pozemku, na dohode nie je ani predtlačené miesto pre podpis tejto zmluvnej strany s uvedením mena konajúcej osoby. Predmetom dohody podľa čl. I bol záväzok zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu (k jej uzavretiu malo dôjsť do 30.6.2017 - čl. II bod 7. dohody), predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nasledujúcim nehnuteľnostiam špecifikovaným bode 1 tohto odôvodnenia. Podľa čl. II. bod 2. tejto dohody sa žalobkyňa zaviazala „budúcemu predávajúcemu“ uhradiť rezervačný poplatok vo výške 5.000,- eur, ktorý bude slúžiť na zabezpečenie záväzku žalobkyne spočívajúceho v uzavretí zmluvy s budúcim predávajúcim a ktorý mala podľa bodu 4 tohto článku žalobkyňa uhradiť v hotovosti k rukám budúceho predávajúceho, najneskôr v deň podpisu tejto dohody. Článok III. bod 4. dohody určoval, že pre prípad porušenia povinnosti záujemcu uzavrieť zmluvu s budúcim predávajúcim, napriek splneniu všetkých podmienok zo strany budúceho predávajúceho, sa zmluvné strany dohodli, že záujemca je spoločne a nerozdielne povinný zaplatiť budúcemu predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške zloženého rezervačného poplatku, v zmysle čl. II. ods. 2 tejto dohody. Záujemca podpisom tejto dohody vyhlasuje,
že bezvýhradne súhlasí s tým, že uhradený rezervačný poplatok bude započítaný voči tejto zmluvnej pokute. V zmysle záverečného ustanovenia dohody čl. IV. bod 1 sa dohoda vyhotovila v dvoch (2) vyhotoveniach, po jednom (1) vyhotovení pre každú zmluvnú stranu. V rovnaký deň (19.5.2017) bol vystavený žalovaným aj príjmový pokladničný doklad preukazujúci úhradu sumy 5.000,- eur žalobkyňou za účelom „rezervačná zmluva dom T“. Príjemcom bol označený aj podpísaný konateľ žalovaného D. H..
5. Dňa 30.5.2017 odoslala žalobkyňa A. T. mail, v ktorom oznámila, že odstupuje od rezervačnej zmluvy a požiadala o vrátenie rezervačného poplatku v sume 5.000,- eur s tým, že vyjadrila presvedčenie, že žalovanému nevznikla žiadna škoda za tých 11 dní, keďže nehnuteľnosť stále ponúkali nielen na internete, ale aj na vývesnej ceduli pred domom. V prípade, že s týmto odstúpením spôsobila žalovanému nejaké náklady, bola ochotná to prediskutovať a prijať dohodu a ponúkla, že žalovanému prenechá aj ňou objednaný a zaplatený znalecký posudok na nehnuteľnosť. Odpoveď p. T. je datovaná dňa 4.6.2017, v ktorom oznámil, že po prerokovaní s kolegami jej žiadosť o vrátenie rezervačného poplatku zamieta, nakoľko nevidia dôvod na jeho vrátenie, keďže zmluva je platná. 6. Žalovaný v priebehu sporu (od 26.1.2019) zmenil obchodné meno na IWG Slovakia, s.r.o. s tým, že D. H. dňom už 4.10.2018 zanikla funkcia konateľa v tejto obchodnej spoločnosti. Zástupca žalovaného pôvodne navrhol ako svedkov vypočuť menovaného, neskôr od tohto dôkazu upustil s tým, že D.. H. už nie je konateľom a súd dôkaz výsluchom svedka A. T. nevykonal, nakoľko jeho účasť na pojednávaní nezabezpečil (z dôvodu, že svedok nemá čas) a tiež neposkytol dostatočnú súčinnosť na to, aby jeho účasť zabezpečil súd (neuhradil preddavok na svedočné, ani súdu neoznámil generálie svedka potrebné na jeho dostatočnú identifikáciu).
7. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
8. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
9. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
10. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
14. Podľa § 53 ods. 4 písm. e) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi.
15. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
17. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. 19. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
20. Bezdôvodné obohatenie v znení citovaného zákonného ustanovenia je konštruované ako záväzkový vzťah, pričom dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pojem bezdôvodného obohatenia vymedzuje ust. § 451 ods. 2 OZ v štyroch formách - majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Dôsledky neplatnosti zmluvy v rámci úpravy bezdôvodného obohatenia upravuje ust, § 457 OZ, ktoré zakladá synalagmatickú povinnosť každému z účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý bol zrušený alebo ktorý je neplatný, povinnosť vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa zmluvy dostal.
21. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dohodu uzatvorenú medzi stranami sporu nemožno považovať za platnú najmä z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Dohoda koncipovaná žalovanou stranou bola uzavretá v režime tzv. inominátnych (nepomenovaných) zmlúv podľa § 51 OZ a označuje dva subjekty na jednej zmluvnej strane ako „spolu ďalej len ako „Budúci predávajúci“, avšak neuvádza, ktorý z týchto dvoch subjektov je oprávnený, či povinný konať ako zmluvná strana. Zo zmluvných dojednaní je neurčito a nezrozumiteľne vyjadrené napríklad aj ustanovenie čl. II odsek 2 a odsek 4 tejto dohody, z ktorých žalobkyni nemuselo byť dostatočne zrejmé, ktorému z týchto subjektov je povinná uhradiť rezervačný poplatok („v hotovosti k rukám budúceho predávajúceho“). Predmetnú dohodu je tiež potrebné posúdiť z hľadiska zákonných ustanovení citovaných v bodoch 10-15 tohto odôvodnenia. Dohoda bola nesporne uzavretá medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľom a je teda možné ju považovať za zmluvu spotrebiteľskú, ktorá nesmie obsahovať tzv. neprijateľné zmluvné podmienky. Medzi takéto zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je príkladmo uvedené aj ustanovenie, ktoré umožňuje dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi. Takéto zmluvné ustanovenie je neplatné. Je zrejmé, že žalobkyňa sa po 11 dňoch od podpisu predmetnej dohody, rozhodla zmluvu (kúpnu) nepodpísať, resp. rozhodla sa od zmluvy (rezervačnej) odstúpiť. Zo skutkových tvrdení žalobkyne vyplýva, že dôvodom na odstúpenie od zmluvy bola najmä nedostatočná a nevhodná komunikácia zo strany žalovaného. Je tiež nesporné, že žalobkyňa v dôsledku nátlaku vyvíjaného žalovaným splnomocnenou osobou A. T. predmetnú dohodu podpísala a uhradila menovanému aj rezervačný poplatok v žalovanej výške, prevzatie ktorého potvrdil A.. T. príjmovým pokladničným dokladom vystaveným konateľom žalovaného D. H.. Žalovaný na svoju obranu uviedol len skutkové tvrdenie spochybňujúce úhradu rezervačného poplatku žalobkyňou v žalovanej sume, keďže zo strany p. T. k odovzdaniu tejto sumy v prospech žalovaného nikdy nedošlo. Žalovaný tiež tvrdil, že zmluva bola koncipovaná ako 3-stranný právny úkon s tým, že na každej strane zmluvy vystupoval jeden subjekt (budúci predávajúci pozemku, budúci predávajúci domu, budúci kupujúci). Preto podľa jeho názoru neprichádza do úvahy záver o neplatnosti tohto právneho úkonu.
22. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalovaného zaviazal povinnosťou uhradiť žalovanú sumu žalobkyni titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu žalovaného získaného na základe neplatného právneho úkonu. I keď právne závery oboch sporových strán nie sú pre rozhodnutie súdu záväzné, je možné uzavrieť, že v prípade predmetnej dohody sa jedná o 3-stranný právny úkon atypickej zmluvy (neupravenej ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku) majúcej znaky zmluvy o budúcej zmluve. Ak teda žalobkyňa pre jej uzatváraní mala záujem o rezerváciu, resp. neskoršiu kúpu nielen rozostavaného domu, ale aj priľahlého pozemku, ktorého vlastníkom bol subjekt odlišný od budúceho predávajúceho domu (stavebníka), je viac než pravdepodobné, že formulácia dohody a absencia podpisu tretieho subjektu bola spôsobilá ju ako priemerného spotrebiteľa zmiasť. Nie je vylúčené, aby takúto nepomenovanú zmluvu uzavreli viaceré subjekty, avšak rovnako ako typové zmluvy musí byť uzavretá určite a zrozumiteľne, inak je neplatná. Predmet záväzkov jednotlivých zmluvných strán, najmä s ohľadom na nejednoznačnosť v tom, ktorý subjekt z budúcich predávajúcich zmluva vlastne zaväzuje (či oprávňuje) nie je možné považovať za dostatočne určený, preto súd uznal argumentáciu žalobkyne o neplatnosti tohto právneho úkonu za
správnu. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že zmluvná podmienka uvedená v čl. III. bod 4. dohody (síce koncipovaná ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok, avšak v podstate ide o plnenie poskytnuté spotrebiteľom, ktoré dodávateľ nie je povinný vydať v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi), je neprijateľná a ako taká neplatná. K uvedenému záveru súd dospel aj na základe popretia skutkových tvrdení protistrany zo strany žalovaného, ktoré súd v zmysle ust. § 151 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) považoval za neúčinné.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).