Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Cob-109-2019.pdf
PDF · 65.68 KB
No categories available
2Cob/109/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: SUPRAVIA s.r.o., so sídlom Zámocká 12, 811 01 Bratislava, IČO: 35 713 046, zastúpenému JUDr. Janou Valachovou, advokátkou, so sídlom M. Rázusa 49, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 18.251,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 25Cb/23/2015-155, zo dňa 02.04.2019, vo výroku o trovách konania, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/23/2015-155 zo dňa 02.04.2019, v napadnutom výroku III., ktorým priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 70%, m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,18%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.280,92 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.280,92 Eur od 01.01.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70% a zároveň uviedol, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení výroku o náhrade trov konania súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p., pričom konštatoval, že žalovaný bol v konaní úspešný v 2/3, preto mu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70%.
3. Proti výroku III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania nevzal do úvahy pomer úspechu žalobcu, keďže primerane neznížil rozsah nároku žalovaného na náhradu trov konania. Žalobca zároveň poukázal na nepresnosť, akou súd prvej inštancie stanovil rozsah nároku žalovaného na náhradu trov konania, nakoľko rozsudkom priznaný nárok žalobcu v sume 6.280,90 Eur predstavuje vo vzťahu k žalobou uplatňovanej istine 18.251,88 Eur pomer úspechu 34,41%, preto s poukazom na uvedené pomer úspechu žalovaného predstavuje 65,59%. Žalovanému tak prináleží náhrada trov konania v rozsahu 31,18%. Záverom žalobca uviedol, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III. zmenil tak, že rozhodne, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,18%, pričom o ich výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
4. Žalovaný sa k predmetnému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd prejednal vec v odvolaním napadnutej časti bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.
6. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca sa žalobou, podanou na súd dňa 31.12.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie zaviazal žalovanú stranu sporu povinnosťou zaplatiť žalobcovi 18.251,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 18.251,88 Eur od 01.01.2011 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia a povinnosťou nahradiť trovy konania.
7. Rozsudkom č.k. 25Cb/23/2015-155 zo dňa 02.04.2019, súd prvej inštancie rozhodol o žalobnom návrhu tak, že žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 6.280,92 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.280,92 Eur od 01.01.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania však súd prvej inštancie pochybil, keď v priznanom rozsahu nároku na náhradu trov konania žalovanej strane sporu zároveň nezohľadnil aj úspech žalobcu v predmetnom sporovom konaní.
8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. Procesný úspech v spore sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu, ktorým bola v danom prípade žalobou uplatňovaná istina 18.251,88 Eur. Meritórnym rozhodnutím - rozsudkom zo dňa 02.04.2019 č.k. 25Cb/23/2015-155, súd prvej inštancie ako dôvodnú priznal žalobcovi sumu 6.280,90 Eur, čo v danom prípade predstavuje úspech žalovaného v rozsahu 65,59% (nakoľko žaloba bola vo zvyšku zamietnutá). Súd prvej inštancie nesprávne (a nepresne) konštatoval, že v danom prípade sa jedná o 2/3 úspešnosť žalovaného, a tak voči žalobcovi priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 70%.
11. V súlade s vyššie uvedeným úspech žalovaného v predmetnej sporovej veci síce predstavuje rozsah 65,59 %, avšak od úspechu žalovaného nie je možné opomenúť odpočítať zároveň úspech žalobcu, čo v danom prípade tvorí 34,41% (100% - 65,59%). Následne čistý úspech žalovaného tak v spore predstavuje 31,18% (65,59% - 34,41%).
12. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania v súlade s § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 C.s.p. priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,18%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s čl. 4 ods. 2 C.s.p. tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže predmetom odvolania bol len nesprávne určený pomer úspechu a neúspechu sporových strán v predmetnej sporovej veci.
14. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3:0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).