Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-2-2019.pdf
PDF · 175.46 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobkyne : E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. 245, právne zastúpená : URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, proti žalovanému: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. - J. č. X/X, právne zastúpený: JUDr. Ing. Viera Kolačanská, advokátka, so sídlom Nám. sv. Anny 7269/20A, Trenčín, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ako manželov nasledovne:
Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje nehnuteľnosti:
- zapísané na L. pre k.ú. C., a to dvojizbový byt č. X na prízemí vo vchode č. X bytového domu súp.č. X postavenom na parcele KNC parc.č. XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti 125/426 a spoluvlastnícky podiel k pozemku KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 264 m2 o veľkosti XXX/XXX,
- zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. - J., a to nebytový priestor nachádzajúci sa na prízemí, vo vchode č. X hospodárskej budovy súp.č. XXX postavanej na parcelách KNC parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti XX/XXX,
- zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. - J. v podiele XXX/XXXX, a to pozemky KNC parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 310 m2, KNC parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, KNC parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, KNC parc.č. XXX/ XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2, KNC parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1404 m2, KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2, KNC parc.č. XXX/ X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, KNC parc.č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 322 m2, stavba - práčovňa súp.č. XXX postavená na pozemku KNC parc.č. XXX/X, stavba - žumpa postavená na pozemku KNC parc.č. XXX/X,
- zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. - J. v podiele X/XX, a to pozemok C. parc.č. XXX/X, záhrada o výmere 755 m2,
- zapísané na LV č. XXX pre k.ú C. - J., a to C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2, C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2, C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 34 m2, KNC parc.č. XXX/XX, záhrada o výmere 324 m2.
Spolu v hodnote 53.700,-eur.
Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje hnuteľné veci:
- osobné motorové vozidlo Z. Polo, EČV TN XXX CV, Z.:H v hodnote 250,- eur,
- chladnička zn. GORENJE v hodnote 50,- eur,
- umývačku riadu v hodnote 50,- eur,
- jedálenskú súpravu, príbor, kávový servis spolu v hodnote 75 eur,
- sadu 8 kusov hrncov a 3 kusov panvíc spolu v hodnote 50,- eur,
- televízor zn. ORAVA v hodnote 0,- eur,
- sedaciu súpravu a obývačkovú stenu spolu v hodnote 150,- eur,
- rohovú vaňu v hodnote 200,- eur
- práčku zn. GORENJE v hodnote 25,- eur. Žalovanému prikazuje spoločný záväzok voči spol. Slovenská sporiteľňa, a.s. zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2013 vo výške nesplateného zostatku v sume 25.914,39 eur.
Žalovanému prikazuje spoločný záväzok voči spol. Slovenská sporiteľňa, a.s. zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2013 vo výške nesplateného zostatku v sume 10.964,65 eur.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 2.733,72 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 18.01.2019 v znení jej opravy doručenej súdu dňa 26.07.2019 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania BSM strán sporu po rozvode manželstva.
2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 14.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2016. Uviedla, že do BSM patria nehnuteľnosti :
A/ zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. - J., a to dvojizbový byt č. 1 na prízemí vo vchode č. X bytového domu súp.č. X postavenom na parcele KNC parc.č. XXX v podiele X/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 125/426 a spoluvlastnícky podiel k pozemku KNC parc.č. XXX o veľkosti XXX/XXX, ktorého hodnota je 50.000,- eur,
B/ zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. - J., a to nebytový priestor (skladový priestor) nachádzajúci sa na prízemí, vo vchode č. X hospodárskej budovy súp.č. XXX postavenej na parcelách KNC parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v podiele X/X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 30/160, ktorých hodnota je 200,- eur,
C/ zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. - J. v podiele XXX/XXXX, a to pozemky C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 310 m2, C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 25 m2, KNC parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 22 m2, KNC parc.č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 180 m2, KNC parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1404 m2, KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 32 m2, KNC parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 26 m2, KNC parc.č. XXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 322 m2, ďalej stavba - práčovňa súp.č. XXX postavená na pozemku C. parc.č. XXX/X, stavba - žumpa postavená na pozemku KNC parc.č. XXX/X, hodnota ktorých je 500,- eur,
D/ zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. - J. v podiele X/XX, a to pozemok KNC parc.č. XXX/X, záhrada o výmere 755 m2, ktorého hodnota je 2.000,- eur,
E/ zapísané na LV č. XXX pre k.ú C. - J. v podiele X/X, a to KNC parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 21 m2, KNC parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 28 m2, KNC parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 34 m2, KNC parc.č. XXX/XX, záhrada o výmere 324 m2, hodnota ktorých je 1.000,- eur.
3. Ďalej vymedzila, že do BSM patria aj hnuteľné veci, a to :
a/ osobný automobil VOLKSWAGEN POLO EČV: E v užívaní žalovaného, ktorého zostatková hodnota je 250,- eur, b/ chladnička ORAVA v užívaní žalovaného, ktorej zostatková hodnota je 300,- eur, c/ umývačka riadu v užívaní žalovaného, ktorej zostatková hodnota je 150,- eur, d/ kuchynský robot s mixérom v užívaní žalovaného, ktorého zostatková hodnota je 150,- eur, e/ jedálenská súprava, príbor, servis na kávu, v užívaní žalovaného, ktorých zostatková hodnota je 75,- eur, f/ súprava 8 ks hrncov a 3 ks panvíc, v užívaní žalovaného, ktorých zostatková hodnota je 100,- eur, g/ domáce kino, ktorého zostatková hodnota je 150,- eur, h/ televízor ORAVA, v užívaní žalovaného, ktorého zostatková hodnota je 250,- eur, i/ sedacia súprava a obývacia zostava, v užívaní žalovaného, ktorých zostatková hodnota je 450,- eur, j/ notebook, v užívaní žalovaného, ktorého zostatková hodnota je 250,- eur k/ zariadenie spálne, a to 1 manželská posteľ, 2 police nad manželskou posteľou, 2 skrine, v užívaní žalovaného, ktorých zostatková hodnota je 500,- eur, l/ zariadenie detskej izby, a to skriňa, 2 písacie stolíky, 2 police, v užívaní žalovaného, ktorých zostatková hodnota je 350,- eur, m/ 2 postele, v užívaní žalovaného, ktorých zostatkový hodnota je 200,- eur, n/ rohová vaňa, v užívaní žalovaného, ktorej zostatková hodnota je 1.000,- eur, o/ zrkadlo v kúpeľni, v užívaní žalovaného, ktorého zostatková hodnota je 40,- eur, p/ automatická práčka GORENJE, v užívaní žalovaného, ktorej zostatková hodnota je 200,- eur.
4. Okrem toho uviedla, že za trvania manželstva bol stranám poskytnutý hypotekárny úver a spotrebiteľský úver zo Slovenskej sporiteľne, a.s. v celkovej výške 48.000,- eur s mesačnou splátkou 310,- eur. Tiež uviedla, že v roku 2004 bola žalobkyni zo strany jej matky poskytnutá bezúročná pôžička vo výške 2.000,- eur, ktorá bola použitá na nákup zariadenia do kúpeľne nachádzajúcej sa v poslednej spoločnej domácnosti strán, ktorú žiadala zohľadniť. Všetky nehnuteľnosti a hnuteľné veci navrhovala prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, s tým, že žalovaný prevezme všetky záväzky z hypotekárneho a spotrebiteľského úveru a vyplatí žalobkyňu sumou 10.000,- eur.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, pričom uviedol, že do BSM patria nehnuteľnosti tak, ako ich uviedla žalobkyňa a súhlasil s hodnotou všetkých nehnuteľností tak, ako ju uviedla žalobkyňa. Dodal, že v byte žije žalovaný s maloletými deťmi, ktoré mu boli zverené rozsudkom do osobnej starostlivosti. K hnuteľným veciam patriacim do BSM uvádzal:
a/ osobný automobil VOLKAWAGEN POLO EČV: E v užívaní žalovaného, súhlasil so zostatkovou hodnotou 250,- eur, b/ chladnička je zn. GORENJE a nie ORAVA, ktorej zostatková hodnota je 50,- eur, c/ umývačka riadu, ktorej zostatková hodnota je 50,- eur, d/ kuchynský robot s mixérom v užívaní žalobkyne, ktorého zostatková hodnota je 100,- eur, e/ jedálenská súprava, príbor, servis na kávu, súhlasil so zostatkovou hodnotou 75,- eur, f/ súprava 8 ks hrncov a 3 ks panvíc, ktorých zostatková hodnota je 50,- eur, g/ domáce kino, ku dňu rozvodu nefunkčné, a preto navrhoval ho nevyporiadať, h/ televízor ORAVA, ktorého zostatková hodnota je 0,- eur, i/ sedacia súprava a obývacia zostava, ktorých zostatková hodnota je 150,- eur, j/ notebook, ktorého zostatková hodnota je 70,- eur k/ zariadenie spálne, a to 1 manželská posteľ, 2 police nad manželskou posteľou, 2 skrine, v užívaní žalovaného, rozporoval žalovaný celkom, postele boli po jeho matke, police sa v spálni nenachádzajú a zostatková hodnota skrine je 50,- eur, l/ zariadenie detskej izby, a to skriňa, 2 písacie stolíky, 2 police, navrhol nevyporiadať, slúžia potrebám maloletých detí, m/ 2 postele, navrhol nevyporiadať, slúžia potrebám detí, n/ rohová vaňa, v čase rozvodu nebola namontovaná a zostatková hodnota je 200,- eur, o/ zrkadlo v kúpeľni, bolo po bývalom majiteľovi, p/ automatická práčka GORENJE, zostatková hodnota je 0,- eur.
6. Uviedol, že okrem robota - mixéru, ktorý má žalobkyňa, ostatné veci má žalovaný v držbe a súhlasí s ich prikázaním jemu. Uviedol, tiež dňa 21.03.2013 strany uzatvorili zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX a zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX s veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s.
a to na kúpu bytu, a to hypotekárny úver v sume 29.463,- eur a splátkový úver v sume 12.627,- eur, ktoré ku dňu rozvodu manželstva neboli splatené. Tiež dňa 21.03.2013 uzatvorili zmluvu o splátkovou úvere č. XXXXXXXXXX s veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe ktorej im bol poskytnutý úver na kúpu bytu v sume 3.910,- eur, ktorý ku dňu rozvodu manželstva nebol splatený. Všetky úvery od rozvodu manželstva spláca výlučne žalovaný, pričom celkovo od rozvodu manželstva uhradil do podania vyjadrenia k žalobe na všetky spoločné úvery sumu 9.606,78 eur, a žiadal, aby súd uložil žalobkyni povinnosť nahradiť mu polovicu zaplatených splátok, pričom uviedol, že táto suma bude narastať. Namietal údajné poskytnutie pôžičky v sume 2.000,- eur od matky žalobkyne z roku 2004, za ktorú mali kúpiť zariadenie kúpeľne v poslednej spoločnej domácnosti, keď poslednú spoločnú domácnosť strany riešili až v roku 2013. Tvrdil, že uvedená suma bola dar obom manželom, ktorú sumu spotrebovali a nejednalo sa o pôžičku, namietol tiež jej premlčanie. Súhlasil, aby súd prikázal jemu všetky nehnuteľnosti, všetky hnuteľné veci okrem robota - mixéru, súhlasil tiež, že prevezme aj všetky spoločné záväzky.
7.V ďalšom konaní žalobkyňa trvala na výplatku v sume 10.000,- eur, žiadala zohľadniť sumu 2.000,- eur, ktorú dostali manželia ako pôžičku od jej matky, ku ktorej uviedla, že ju jej matka dala im obom ako manželom. Dohoda bola taká, že keď budú mať peniaze, tak jej to vrátia, zatiaľ sa nevrátila ani časť z tejto sumy. Tiež uvádzala, že hodnota nehnuteľností by bola určite vyššia, než navrhovala v žalobe. Žiadala, aby súd zohľadnil i jej vnos v sume 1.000, - eur použitý na kúpu rohovej vane. Uviedla, že táto nebola kúpená z bežného príjmu, ale zo sumy vyplatenej z podielových listov, ktoré jej dala matka. Časovo to však nevedela zaradiť, ale kúpeľňa bola v dezolátnom stave a vaňu bolo treba vymeniť, tak ju kúpila, ale namontovaná bola až po rozvode manželstva. Žiadala tiež prihliadnuť na úver v sume 10.000,- eur, ktorý si vzala žalobkyňa za trvania manželstva po opustení spoločnej domácnosti na zariadenie novej domácnosti. Uviedla, že si ho vzala na osamostatnenie z Raiffeisen banky a dlžníčkou bola len ona, žalovaný o tejto pôžičke nevedel. V tejto súvislosti poukazovala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pojednávajúce o pôžičke uzavretej za trvania manželstva len jedným z manželov. V ďalšom konaní žalobkyňa k pôžičke, ktorú si vzala na osamostatnenie, uvádzala, že žalobkyňa mala najskôr úver v sume 6.000,- eur zo Slovenskej sporiteľne, ktorý refinancovala úverom v Raiffeisen banke, ktorý dostala v sume 10.600,- eur, z toho úveru splatila dlžný úver v Slovenskej sporiteľni a zvyšnú sumu využila na iný účel. Úver v Slovenskej sporiteľni v sume 6.000,- eur si podľa svojich tvrdení vzala tiež až po rozvode manželstva. Uviedla, že podľa jej výpočtov, žalovaný od rozvodu uhradil na hypotekárny úver sumu 6.508,71 eur, na splátkový úver č. XXXXXXXXXX sumu 2.289,54 eur a na zvyšnom spotrebnom úvere zodpovedajú úhrady výpočtom, ako ich predložil žalovaný.
8. Žalovaný namietal, že pôžička, ktorú si vzala žalobkyňa na osamostatnenie, nemôže byť predmetom vyporiadania, lebo netvorí súčasť BSM, išlo o pôžičku len jedného z manželov, tiež namietal, že žalobkyňa ju v žalobe ani neuviedla, označila ju ako spoločný zväzok až dodatočne a uviedol, že predložená zmluva o pôžičke z Raifeisen banky je z 21.11.2016, hoci manželstvo bolo rozvedené dňa 04.07.2016. K podielovým listom uviedol, že z listín predložených žalobkyňou síce vyplynulo, že požiadala o výplatu podielového listu, ale nepreukázala, na čo bola suma použitá, či bola spotrebovaná vrámci BSM, keďže on vedomosť o spôsobe použitia týchto prostriedkov nemá. Tiež mal za to, že pokiaľ bola suma z podielových listov vyplatená v roku 2006, nejaví sa logické tvrdenie žalobkyne, že z nich zakúpila vaňu do bytu kúpeného roku 2013. Rohová vaňa nestála 1.000,- eur, ale stála 250,- eur a bola zakúpená zo spoločných finančných prostriedkov oboch manželov. Ohľadom pôžičky od matky žalobkyne žalovaný uvádzal, že toto bol dar pre oboch manželov a nikdy svokra nechcela tieto peniaze vrátiť a tieto peniaze v manželstve aj spotrebovali. Špecifikoval, že hypotekárny úver č. XXXXXXXXXX a splátkový úver č. X neboli ešte splatené a aktuálnymi sú zostatky vyplývajúce z výpisov z účtov z 31.12.2019. Uviedol, že úver č. XXXXXXXXXX bol už medzičasom v celom rozsahu vyplatený. Na všetkých troch úveroch ku dňu rozhodovania súdu žalovaný od rozvodu uhradil sumu 12.273,53 eur, z toho na hypotekárny úver sumu 5.410, 71 eur, na úver č. XXXXXXXXXX sumu 2.289,54 eur a na úver č. XXXXXXXXXX suma 4.573,28 eur. Uviedol, že je zamestnaný s príjmom viac než 800,- eur mesačne a prípadne na výplatu žalobkyne si vezme i úver.
9. Strany sporu počas konania spoločne ustálili zostatkové hodnoty nasledovných hnuteľností : automobil Volkswagen Polo na sumu 250,- eur, chladnička GORENJE na sumu 50,- eur, jedálenská súprava, príbor a kávový servis spolu na sumu 75,- eur, práčka Gorenje na sumu 25,- eur.
10. Strany zhodne počas konania nežiadali vyporiadať nasledovné hnuteľnosti: nefunkčné a neexistujúce domáce kino, zariadenie spálne - postele, police a skrine, nakoľko neboli zakupované počas manželstva, zariadenie detskej izby - písacie stoly, police, skriňa a dve postele a tiež zrkadlo v kúpeľni.
11. Zotrvali na zostatkových hodnotách v zmysle svojich skorších vyjadreniach vo vzťahu k : umývačke riadu, sade panvíc a hrncov, televízoru Orava, sedacej súprave a obývacej steny, notebooku (žalovaný len potvrdil, že ku dňu rozvodu síce notebook existoval, ale po rozvode ho vyniesol na zberný dvor, lebo sa pokazil) a rohovej vani. Ani jedna zo strán nevedela, kde sa nachádza robot s mixérom, pretože ani jedna zo strán ho toho času nemá a na zostatkovej hodnote sa tiež nezhodli.
12. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:
13. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/164/2017-70 zo dňa 14.06.2016 právoplatným dňa 04.07.2016 bolo manželstvo strán sporu rozvedené, pričom v zmysle rozsudku mal. deti E. a L. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti žalovaného.
14. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C. - J. vyplynulo, že strany sporu majú v bezpodielovom spoluvlastníctve dvojizbový byt č. X na prízemí vo vchode č. X bytového domu súp.č. X postaveného na parcele KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 264 m2 v podiele 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve o veľkosti 125/426 a spoluvlastnícky podiel k pozemku KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 264 m2 o veľkosti 125/426.
15. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C. - J. vyplynulo, že strany sporu majú v bezpodielovom spoluvlastníctve nebytový (skladový priestor) nachádzajúci sa na prízemí, vo vchode č. 1 hospodárskej budovy súp.č. X. postavenej na parcelách KNC parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, 43X/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v podiele o veľkosti X/X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a príslušenstve o veľkosti 30/160.
16. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C. - J. vyplynulo, že strany sporu majú v bezpodielovom spoluvlastníctve spoluvlastnícky podiel o veľkosti 125/1263 k nehnuteľnostiam, a to pozemkom KNC parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 310 m2, KNC parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, KNC parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, KNC parc.č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2, C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1404 m2, C. parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2, C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, C. parc.č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 322 m2, ďalej k stavbe - práčovňa súp.č. XXX postavená na pozemku C. parc.č. XXX/X, stavbe
- žumpa postavená na pozemku KNC parc.č. XXX/X.
17. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C. - J. vyplynulo, že strany sporu majú v bezpodielovom spoluvlastníctve spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/12 k pozemku C. parc.č. XXX/X, záhrada o výmere 755 m2.
18. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C. - J. vyplynulo, že strany sporu majú v bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti, a to pozemky C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2, C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2, C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 34 m2, C. parc.č. XXX/XX, záhrada o výmere 324 m2 v podiele 1/1.
19. Z osvedčenia o evidencii vozidla vyplynuli údaje o vozidle Volkswagen POLO EČV:TN XXX CV, Z.: H ktorého držiteľom je žalovaný.
20. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2013 bolo zistené, že túto uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a obe strany sporu ako dlžníci, pričom na základe zmluvy bol stranám poskytnutý úver v sume 3.910,- eur, ktorý sa zaviazali ako dlžníci splácať v 120 mesačných splátkach v sume po 67,05 eur.
21. Zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX a zmluvy splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2013 bolo zistené, že túto uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a obe strany sporu ako dlžníci, pričom na základe zmluvy bol stranám poskytnutý hypotekárny úver na kúpu bytu v sume 29.463,- eur, ktorý sa zaviazali ako dlžníci splácať v mesačných splátkach v sume po 169,23 eur a ďalej splátkový úver v sume 12.627,- eur, ktorý sa zaviazali ako dlžníci splácať v 360 mesačných splátkach v sume po 73,63 eur.
22. Z aktuálneho výpisu z účtu ( č.l. 115) vyplynulo, že k 31.12.2019 nesplatený zostatok na hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX predstavuje 25.914,29 eur a nesplatený zostatok na splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX predstavuje 10.964,65 eur. V konaní nebolo sporné, že ku dňu rozvodu manželstva okrem týchto dvoch úverov nebol splatený aniúver č. XXXXXXXXXX, ku splateniu ktorého došlo až po rozvode manželstva, pričom ku dňu rozhodovania súdu tento úver je už splatený v celom rozsahu.
23. V konaní nebolo sporné, že od rozvodu manželstva splátky úverov č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX spláca výlučne žalovaný. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný uhradil od rozvodu manželstva do rozhodnutia súdu splátky týchto úverov nasledovne:
- na hypotekárny úver č. XXXXXXXXXX sumu 5.410,71 eur; na poslednom pojednávaní žalobkyňa uvádzala dokonca, že mal uhradiť podľa jej výpočtov až sumu 6.508,71 eur, avšak žalovaný žiadal zohľadniť sumu 5.410,71 eur, ktorú preukazoval výpismi z účtu,
- na splátkový úver č. XXXXXXXXXX sumu 2.289,54 eur, ktorú preukazoval výpismi z účtu a žalobkyňa platby v tejto sume uznala na poslednom pojednávaní,
- na splátkový úver č. XXXXXXXXXX sumu 4.573,28 eur, ktorú preukazoval výpismi z účtu a žalobkyňa platby v tejto sume uznala na poslednom pojednávaní. Spolu: 12.273,53 eur.
24. Žalobkyňa predložila čestné vyhlásenie matky E. Y. zo dňa 15.01.2020, v ktorom sa uvádza, že čestne vyhlasuje, že manželom K. poskytla pôžičku v sume 2.000,- eur.
25. Z predloženej žiadosti žalobkyne o poskytnutie Raiffeisen pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2016 vyplynulo, že žalobkyňa požiadala o pôžičku v sume 6.000,- eur. Z akceptovania žiadosti poskytnutie Raiffeisen pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.04.2017 vyplynulo, že žalobkyňa ako jediná dlžníčka uzatvorila s veriteľom Tatra banka, a.s. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej bola poskytnutá pôžička v sume 10.600,- eur, ktorú sa zaviazala splácať v 96 splátkach v sume 184,70 eur mesačne.
26. Žalobkyňa predložila zmluvu o kúpe podielového listu zo dňa 03.03.1999, kde žalobkyňa (ešte pred uzavretím manželstva) ako kupujúca kúpila podielový list v bližšie tam opísanom podielovom fonde v počte 10 ks v sume 10.000,- Sk za predajnú cenu 10.600,- Sk. K 31.12.2005 bola hodnota podielového listu 13.968,05 Sk. Dňa 15.11.2006 požiadala žalobkyňa o výplatu podielového listu.
27. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20181205>. (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. (4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
28. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 30.04.2004, pričom rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/164/2015-70 zo dňa 14.06.2016, právoplatným dňa 04.07.2016, pričom zánikom manželstva zaniklo aj BSM strán sporu. K jeho vyporiadaniu dohodou nedošlo, pričom žaloba s návrhom na jeho vyporiadanie bola súdu doručená dňa 19.01.2019, teda pred uplynutím lehoty 3 rokov od zániku BSM, a teda súd musí žalobu meritórne prejednať. Súd konštatuje, že v konaní neboli ani jednou stranou tvrdené také dôvody a ani súd nevzhliadol taký dôvod, ktorý by odôvodňoval odchýlenie sa od pravidla obsiahnutého v § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Súd preto ustálil, že podiely žalobkyne a žalovaného sú u každého o veľkosti 1.
29. Zo zhodných tvrdení strán sporu, ktoré boli podporené predloženými listami vlastníctva vyplynulo, že za trvania manželstva strany ako manželia nadobudli do BSM nasledovné aktíva - nehnuteľné veci :
A/ zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. - J., a to dvojizbový byt č. X na prízemí vo vchode č. X bytového domu súp.č. X postavenom na parcele C. parc.č. XXX v podiele X/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti 125/426 a spoluvlastnícky podiel k pozemku C. parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 264 m2 o veľkosti 125/426,
B/ zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. - J., a to nebytový priestor nachádzajúci sa na prízemí, vo vchode č. 1 hospodárskej budovy súp.č. XXX postavanej na parcele C. parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v podiele X/X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 30/160,
C/ zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. - J. v podiele XXX/XXXX, a to pozemky C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 310 m2, C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, C. parc.č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2, C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1404 m2, C. parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2, C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, C. parc.č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 322 m2, ďalej stavba - práčovňa súp.č. XXX postavená na pozemku C. parc.č. XXX/X, stavba - žumpa postavaná na pozemku C. parc.č. XXX/X, D/ zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. - J. v podiele X/XX, a to pozemok C. parc.č. XXX/X, záhrada o výmere 755 m2,
E/ zapísané na LV č. XXX pre k.ú C. - J. v podiele X/X, a to C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2, C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2, C. parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 34 m2, KNC parc.č. XXX/XX, záhrada o výmere 324 m2.
30. V konaní nebola sporná hodnota nehnuteľností, keď žalovaný akceptoval ich hodnotu navrhovanú žalobkyňou v žalobe, a teda hodnota nehnuteľností je nasledovná:
A/ nehnuteľnosti uvedené vyššie pod písm. A/ zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. - J. v hodnote 50.000,- eur, B/ nehnuteľnosti uvedené vyššie pod písm. B/ zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. - J. v hodnote 200,- eur,
C/ nehnuteľnosti uvedené vyššie pod písm. C/ zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. - J. v hodnote 500,- eur, D/ nehnuteľnosti uvedené vyššie pod písm. D/ zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C. - J. v hodnote 2.000,- eur, E/ nehnuteľnosti uvedené vyššie pod písm. E/ zapísané na LV č. XXX pre k.ú C. - J. v hodnote 1.000,- eur.
31. Súd tak vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu ( § 186 ods. 2 CSP), že hodnota všetkých nehnuteľností patriacich do BSM strán je 53.700,- eur. Súčasne strany zhodne navrhovali súdu, aby prikázal všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, ktoré nehnuteľnosti žalovaný aj užíva. Spoločný byt obýva žalovaný s maloletými deťmi, ktoré sú mu zverené do osobnej starostlivosti, čo je tiež v záujme spoločných maloletých detí, nakoľko byt je ich aktuálnym obydlím. Súd preto tiež vychádzal zo zhodného návrhu strán a prikázal všetky spoločné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, ktoré o nehnuteľnosti, na rozdiel od žalobkyne, prejavil záujem.
32. Okrem toho súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, že strany za trvania manželstva nadobudli do BSM nasledovné hnuteľné veci:
- automobil Volkswagen Polo EČV TN: XXX CV, kde strany zhodne na pojednávaní ustálili jeho zostatkovú hodnotu na sumu 250,- eur,
- chladničku GORENJE (oprava značky uvedenej v žalobe z ORAVA na GORENJE), kde strany zhodne na pojednávaní ustálili jeho zostatkovú hodnotu na sumu 50,- eur,
- umývačku riadu, kde sa strany nedohodli na zostatkovej hodnote (žalobkyňa uvádzala sumu 150,- eur a žalovaný sumu 50,- eur), nesporná zostatková hodnota tejto hnuteľnej veci predstavuje sumu 50,- eur (kde sa stranami navrhované hodnoty stretli), žalobkyňa neprodukovala žiaden dôkaz o tom, že umývačka riadu má ňou tvrdenú vyššiu hodnotu než 50,- eur, pričom pokiaľ tvrdila, že jej zostatková hodnota je 150,- eur, túto skutočnosť bola povinná preukázať, čo sa jej však preukázať nepodarilo; súd preto vychádzal z toho, že zostatková hodnota umývačky riadu je 50,- eur, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o ňou tvrdenej vyššej hodnote,
- kuchynský robot s mixérom, ktorý strany v žalobe a vo vyjadrení k žalobe zhodne uvádzali ako vec patriacu do BSM, avšak ani jedna zo strán nevedela, či táto vec existuje ku dňu vyporiadania BSM, resp. kde sa nachádza, keď žalobkyňa mala za to, že vec sa nachádza u žalovaného a žalovaný naopak mal za to, že vec je od odchodu z domácnosti v užívaní žalobkyne, a teda ani jedna zo strán vec nemá a teda nebolo ani možné ustáliť, kto mal vec naposledy u seba v držbe a koho konaním došlo k jej zničeniu, či strate (tak, ako sa to dalo ustáliť pri notebooku). Súd nemohol vyporiadať túto vec tak, že by ju prikázal niektorej zo strán, pretože možno vyporiadať len vec existujúcu v čase vyporiadania BSM a jej existencia v tomto čase nebola preukázaná. Nesporná zostatková hodnota kuchynského robota bola 100,- eur (žalobkyňa tvrdila 150,- eur - žalovaný 100,- eur), avšak súd má za to, že túto hodnotu zahrnúť do výpočtu vyporiadacieho podielu nemožno (tak, ako to urobil pri notebooku), pretože nebolo zistené ( a strany toto nevedeli súdu objasniť), koho konaním došlo k strate či zničeniu veci v čase od rozvodu manželstva, a teda komu toto konanie je nutné dať na ťarchu tak, že bude musieť druhej strane vyplatiť polovicu zostatkovej hodnoty veci. Túto hodnotu veci preto nebolo možné zohľadniť.
- jedálenská súprava, príbor a kávový servis, strany na pojednávaní sa zhodli na zostatkovej hodnote 75 eur,
-súprava 8 ks hrncov a 3 ks panvíc, kde sa strany nedohodli na zostatkovej hodnote (žalobkyňa uvádzala sumu 100,- eur a žalovaný sumu 50,- eur), nesporná zostatková hodnota tejto hnuteľnej veci predstavuje sumu 50,- eur (kde sa stranami navrhované hodnoty stretli), žalobkyňa neprodukovala žiaden dôkaz o tom, že táto súprava riadu má ňou tvrdenú vyššiu hodnotu než 50,- eur, pričom pokiaľ tvrdila, že jej zostatková hodnota je 100,- eur, túto skutočnosť bola povinná preukázať, čo sa jej však preukázať nepodarilo; súd preto vychádzal z toho, že zostatková hodnota súpravy hrncov a panvíc je 50,- eur, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o ňou tvrdenej vyššej hodnote,
- televízor ORAVA, kde sa strany nedohodli na zostatkovej hodnote (žalobkyňa uvádzala sumu 250,- eur a žalovaný sumu 0,- eur), nesporná zostatková hodnota tejto hnuteľnej veci predstavuje sumu 0,- eur,
nakoľko žalobkyňa neprodukovala žiaden dôkaz, že vec má ňou tvrdenú hodnotu, keďže v tomto smere nenavrhla vykonať žiaden dôkaz. Súd teda vec vyporiadal ako vec bez hodnoty,
- sedacia súprava a obývacia stena, kde sa strany nedohodli na zostatkovej hodnote (žalobkyňa uvádzala sumu 450,- eur a žalovaný sumu 150,- eur), nesporná zostatková hodnota týchto hnuteľných vecí predstavuje sumu 150,- eur (kde sa stranami navrhované hodnoty stretli), žalobkyňa neprodukovala žiaden dôkaz o tom, že tento nábytok má ňou tvrdenú vyššiu hodnotu než 150,- eur, pričom pokiaľ tvrdila, že jeho zostatková hodnota je 450,- eur, túto skutočnosť bola povinná preukázať, čo sa jej však preukázať nepodarilo; súd preto vychádzal z toho, že zostatková hodnota obývacej steny a sedačky je 150,- eur, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o ňou tvrdenej vyššej hodnote,
- notebook, ktorý strany v žalobe a vo vyjadrení k žalobe zhodne uvádzali ako vec patriacu do BSM, vo vzťahu ku ktorej nebolo sporné, že notebook po rozvode bol vyhodený, nakoľko sa pokazil. Súd v takomto prípade nikomu notebook neprikázal, ale zohľadnil vrámci aktív sumu 70,- eur ako zostatkovú hodnotu notebooku, ktorá bola v konaní nesporná - žalobkyňa v žalobe tvrdila hodnotu 250,- eur, žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádzal zostatkovú hodnotu 70,- eur. Žalobkyňa neprodukovala žiaden dôkaz o tom, že táto vec má ňou tvrdenú vyššiu hodnotu než 70,- eur, pričom pokiaľ tvrdila, že jej zostatková hodnota je 250,- eur, túto skutočnosť bola povinná preukázať, čo sa jej však preukázať nepodarilo; súd preto vychádzal z toho, že zostatková hodnota notebooku je 70,- eur (kde sa hodnoty uvádzané stranami sporu stretli), keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o ňou tvrdenej vyššej hodnote,
- rohová vaňa, u ktorej nebolo sporné, že ku dňu zániku BSM nebola zabudovaná do bytu, existovala len ako nezabudovaný predmet; kde sa strany nedohodli na zostatkovej hodnote (žalobkyňa uvádzala sumu 1.000,- eur a žalovaný sumu 200,- eur), nesporná zostatková hodnota tejto hnuteľnej veci predstavuje sumu 200,- eur (kde sa stranami navrhované hodnoty stretli), žalobkyňa neprodukovala žiaden dôkaz o tom, že rohová vaňa má ňou tvrdenú vyššiu zostatkovú hodnotu než 200,- eur, pričom pokiaľ tvrdila, že jej zostatková hodnota je 1.000,- eur, túto skutočnosť bola povinná preukázať, čo sa jej však preukázať nepodarilo; súd preto vychádzal z toho, že zostatková hodnota vane je 200,- eur, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o ňou tvrdenej vyššej hodnote,
- práčka GORENJE, u ktorej sa strany na pojednávaní dohodli na zostatkovej hodnote v sume 25,- eur.
33. Vyššie uvedené veci tvoria zariadenie bytu (okrem do BSM patriaceho robota s mixérom a notebooku, keďže tieto už neexistujú ku dňu vyporiadania, a preto sa neprikazujú nikomu), ktorý obýva žalovaný s deťmi, a preto súd mal za to, že bude účelné a rozumné, aby tieto veci boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, čo v konečnom dôsledku navrhovali zhodne obe strany spory, keď žalobkyňa o uvedené veci ani neprejavila záujem. Rovnako aj osobné motorové vozidlo užíva žalovaný, ktorý je evidovaný podľa osvedčenia o vozidle aj ako jeho držiteľ, slúži jeho potrebám a potrebám spoločných detí, žalobkyňa o prikázanie vozidla záujem neprejavila, a preto aj osobné motorové vozidlo súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Prikázanie hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva žalovaného je aj v súlade so zásadou, že vec má byť spravidla prikázaná tomu, kto ju užíva a tým aj opotrebúva, a teda tomu, u koho dochádza k amortizácii danej veci (tu všetky veci ako zariadenie v byte i auto užíva žalovaný). Vo vzťahu k notebooku, ktorý ku dňu rozvodu manželstva podľa zhodných tvrdení strán existoval a do BSM patril a k jeho zničeniu došlo až po rozvode, súd uvádza, že ho nikomu neprikázal do vlastníctva, pretože podmienkou jeho vyporiadania je nielen to, že existoval v čase zániku BSM, ale aj to, že musí existovať v čase rozhodnutia súdu. Jeho hodnotu však súd zohľadnil pri výpočte vyporiadacieho podielu. Ostatné hnuteľné veci pôvodne v konaní uvádzané ako patriace do BSM, podľa zhodných vyjadrení strán sporu prednesených v konaní boli z masy BSM vyňaté ako veci do BSM nepatriace, a preto ich ani nežiadali vyporiadať, a teda súd ich do vyporiadania ani nepoňal. Išlo o domáce kino, zariadenie spálne (manželská posteľ, 2 police a skriňa) a zariadenie detskej izby (2 stolíky, 2 police, skriňa a 2 postele) a kúpeľňové zrkadlo.
34. Okrem toho boli stranám ako manželom za trvania manželstva poskytnuté nasledovné úvery:
- hypotekárny úver č. XXXXXXXXXX na základe zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 21.03.2013 uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorý bol poskytnutý v sume 29.463,- eur a ku dňu zániku BSM ani ku dňu rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM tento nebol ešte splatený. Nesplatený zostatok
hypotekárneho úveru ku dňu rozhodnutia súdu (podľa výpisu z účtu č.l. 115 a aj nerozporovaných tvrdení žalovaného) predstavuje sumu 25.914,39 eur,
- splátkový úver č. XXXXXXXXXX na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.03.2013 uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorý bol poskytnutý v sume 12.627,- eur a ku dňu zániku BSM ani ku dňu rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM tento nebol ešte splatený. Nesplatený zostatok splátkového úveru ku dňu rozhodnutia súdu (podľa výpisu z účtu č.l. 116 a aj nerozporovaných tvrdení žalovaného) predstavuje sumu 10.964,65 eur,
- splátkový úver č. XXXXXXXXXX na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.03.2013 uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorý bol poskytnutý v sume 3.910,- eur a ku dňu zániku BSM nebol splatený, ale medzičasom od rozvodu manželstva do dňa rozhodnutia súdu došlo k jeho splateniu v celom rozsahu.
35. Žalovaný po rozvode manželstva a zániku BSM uhradil na všetkých uvedených úveroch sumu 12.273,53 eur (5.410,71 eur na hypotekárny úver, 2.289,54 eur na splátkový úver č. XXXXXXXXXX a 4.573,28 eur na splátkový úver č. XXXXXXXXXX), žalobkyňa neuhradila ani jednu splátku, uvedené skutočnosti neboli tiež sporné, keď na poslednom pojednávaní žalobkyňa deklarovala výpočet žalovaným uhradených splátok od rozvodu manželstva ako správny a nenamietala tvrdenia žalovaného, že je to výlučne on, kto od rozvodu manželstva až doposiaľ uhrádza splátky týchto úverov.
36. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať spoločné pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Súdna prax však zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov, analogicky s použitím ustanovení § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, i keď predmetom BSM podľa § 143 Občianskeho zákonníka sú len veci, nie spoločné pohľadávky a dlhy (R 42/1972). Preto vyporiadanie neuhradených spoločných úverov strán sporu je v súlade so súdnou praxou. Vyporiadanie dlhov (záväzkov) manželov podľa okolností prípadu možno vykonať prikázaním dlhu obom účastníkom alebo prikázaním dlhu jednému z účastníkov. V konaní potrebné je teda vyporiadať spoločný dlh z hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX a spoločný dlh zo splátkového úveru č. XXXXXXXXXX voči Slovenskej sporiteľni, a.s., ktoré nie sú ešte v celom rozsahu splatené. Súd prikázal uvedené záväzky žalovanému, a to predovšetkým s poukazom na fakt, že hypotekárny úver ale aj uvedený splátkový úver sa viaže k bytu, ktorý súd tiež žalovanému prikázal. Okrem toho žalovaný doposiaľ uhrádza sám splátky týchto úverov, teda na režime splácania sa prikázaním týchto záväzkov žalovanému nebude nič meniť. Žalovaný súčasne tým, že záväzky spláca od rozvodu manželstva, deklaruje aj svoju ochotu a schopnosť úvery splácať aj naďalej, pričom žalobkyňa ani neprejavila záujem o prikázanie týchto záväzkov a sama navrhla, aby ich splácanie prevzal na seba výlučne žalovaný. Čo sa týka spoločného dlhu manželov titulom splátkového úveru č. XXXXXXXXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s., tento nie je možné prikázať už výrokom súdu žiadnej zo strán, keďže ku dňu rozhodovania súdu bol už splatený v celom rozsahu. Ak bol totiž spoločný dlh manželov zaplatený až po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva, potom v prípade, že bol už splatený pred rozhodnutím súdu o vyporiadaní, žiadnemu z účastníkov sa k zaplateniu už neprikazuje. Je to v súlade so zásadou, že možno prikázať len existujúci majetok, a nemožno teda rozhodnutím súdu (vo výroku) prikázať už zaplatený dlh, či zaniknutú pohľadávku alebo zničenú vec. Súd preto samostatným výrokom prikázal dlh z hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX a zo splátkového úveru č. XXXXXXXXXX na základe zmluvy so Slovenskou sporiteľňou, a.s. žalovanému v rozsahu ich zostatkov preukázaných ku dňu rozhodovania súdu, teda v zmysle výpisov z účtov na č.l. 115 a 116, teda hypotekárny úver v sume 25.914,39 eur a splátkový úver v sume 10.964,65 eur. 37. Pokiaľ sa niektorý z účastníkov po rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov do rozhodnutia o vyporiadaní, má právo na ich náhradu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 3.10.2006 sp. zn. 22Cdo/14/2006). Táto skutočnosť sa potom premietne do výroku o povinnosti jedného z účastníkov zaplatiť určitú finančnú čiastku druhému na vyrovnanie jeho podielu. Žalovaný pritom učinil návrh, aby súd zohľadnil to, čo zo svojich výlučných prostriedkov od rozvodu manželstva uhradil na splátky všetkých troch úverov, teda na splátky hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX, splátkového úveru č. XXXXXXXXXX a (medzičasom splateného) splátkového úveru č. XXXXXXXXXX všetky od Slovenskej sporiteľne, a.s., pričom to, že splátky uhradil on sám, nebolo v konaní sporné. Výška ním uhradených splátok po rozvode manželstva do rozhodnutia súdu činila spolu sumu 12.273,53 eur (z toho suma 5.410,71 eur na hypotekárny úver, suma 2.289,54 eur na splátkový
úver č. XXXXXXXXXX a suma 4.573,28 eur na splátkový úver č. XXXXXXXXXX), táto sporná nebola a preto tieto platby súd zohľadnil a to v polovici tejto sumy (pretože len polovicu z nej hradil za žalobkyňu), a teda súd zohľadnil sumu 6.136,76 eur.
38. Vyporiadací podiel, ktorý je povinný žalovaný zaplatiť žalobkyni, súd vypočítal nasledovne:
39. Hodnota BSM : hodnota vyporiadavaných nehnuteľností 53.700,- eur + hodnota vyporiadavaných hnuteľných vecí 850,- eur (auto 250 eur + chladnička 50 eur + umývačka riadu 50 eur + jedálenská súprava, príbor a kávový servis 75 eur + súprava hrncov a panvíc 50 eur televízor 0,- eur + sedacia súprava a obývačková stena 150 eur + rohová vaňa 200,- eur + práčka 25 eur) - spoločné nesplatené záväzky 36.879,04 eur (25.914,39 eur + 10.964,65 eur), predstavuje čistú hodnotu BSM v sume 17.670,96 eur. Z tejto sumy by mal mať každý z manželov podiel 1-ice, teda každému by malo pripadnúť po 8.835,48 eur. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti v hodnote 53.700,- eur, hnuteľné veci v hodnote 850,- eur, prevzal záväzky v hodnote 36.879,04 eur, teda mu celkovo pripadlo 17.670,96 eur, čo je o 8.835,48 eur viac, než na neho pripadá podiel 1. Žalobkyňa nenadobudla nič, ani neprevzala žiaden záväzok, teda nadobudla hodnotu 0,- eur, čo je o 8.835,48 eur menej, než na ňu pripadá 1. To znamená, že túto sumu by mala žalobkyňa dostať v rámci vyrovnania svojho podielu tak, aby každý z manželov mal polovičný podiel. Treba však zohľadniť, že žalovaný vynaložil zo svojich prostriedkov na úhradu splátok troch úverov sumu 12.273,53 eur, pričom od druhého manžela mu má byť uhradená táto suma vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti ich podielov, tu v rozsahu 1, teda v prospech žalovaného treba zohľadniť polovicu z toho, čo je 6.136,76 eur. To znamená, že žalovaný by mal žalobkyni vyplatiť sumu 8.835,48 eur poníženú o sumu 6.136,76 eur (lebo tú by zas mala vyplatiť žalobkyňa jemu), čo je suma 2.698,72 eur. Nakoniec treba zohľadniť ešte pohľadávku v sume 35,- eur, čo je polovica z ustálenej zostatkovej hodnoty notebooku, ktorý bol po rozvode v užívaní žalovaného, ale ktorý ho zaniesol na zberný dvor, a teda nebolo ho možné už nikomu prikázať. Bolo potrebné zohľadniť to, že po rozvode užívaním veci žalovaným došlo k jej zániku, a teda polovicu zostatkovej hodnoty notebooku musí žalovaný nahradiť žalobkyni. Z toho vyplýva, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 2.698,72 eur + 35 eur, čo je 2.733,72 eur. Súd preto zaviazal žalovaného na úhradu podielu v tejto výške samostatným výrokom rozsudku. Žalovaný deklaroval schopnosť uhradiť tieto finančné prostriedky, keď jeho pravidelný príjem zo zamestnania je cca v sume 800,- eur a uvádzal, že si vezme prípadne úver na výplatu, ale sám očakával, že výška výplatku bude nižšia, než požadovala žalobkyňa. Platobnú schopnosť pritom žalovaný preukázal podľa názoru súdu aj tým, že dlhodobo od rozvodu bez omeškania sám splácal 3 spoločné úvery, a teda súd má za to, aj s prihliadnutím na výšku vyporiadavacieho podielu, že túto sumu musí byť žalovaný schopný žalobkyni zaplatiť.
40. Čo sa týka nárokov vznesených žalobkyňou, prvým v žalobe (doplnení žaloby z čl. 53) uplatneným vnosom bola bezúročná pôžička, ktorú poskytla žalobkyni jej matka v roku 2004 v sume 2.000,- eur, ktoré prostriedky boli použité na nákup zariadenia do kúpeľne nachádzajúcej sa v byte, ktorý je predmetom vyporiadania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal existenciu pôžičky a tvrdil, že od matky žalobkyne dostali obaja manželia dar v sume 2.000,- eur, ktoré prostriedky však boli spotrebované spoločne v manželstve, o žiadnu pôžičku sa nejednalo a tieto financie z roku 2004 nemohli byť použité na nákup zariadenia do kúpeľne vo vyporiadavanom byte, pretože do bytu sa sťahovali až v roku 2013. V ďalšom konaní žalobkyňa vrámci výsluchu uviedla, že išlo o pôžičku, ktorú jej matka dala obom manželom, ani časť z nej zatiaľ nebola vrátená a bola daná v čase, keď brali úvery na byt (pozn. súdu úverové zmluvy viažuce sa k bytu sú z roku 2013). Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila čestné prehlásenie matky z 15.01.2020, v ktorom sa uvádza, že manželom K. poskytla pôžičku v sume 2.000,- eur. Súd tento tvrdený vnos nezohľadnil z nasledovným dôvodov:
41. V prvom rade súd uvádza, že celkom nepochybne sa nemôže v danom prípade jednať o vnos (teda o použitie výlučných prostriedkov žalobkyne na nadobudnutie vecí v BSM), pretože čo do tejto sumy 2.000,- eur sa nejednalo o výlučné prostriedky žalobkyne. Žalobkyňa hoci najskôr tvrdila, že financie poskytla matka len jej, pri výsluchu sama uviedla, že boli poskytnuté obom manželom, čo bolo tiež potvrdené čestným prehlásením matky, kde sa uvádza, že poskytla peniaze „manželom K.“. Ak teda tieto prostriedky boli poskytnuté obom manželom ako pôžička (pričom ich poskytnutie v sume 2.000,- eur ani žalovaný nerozporoval), potom boli ako spoločná pôžička získané do BSM oboch manželov a nie do výlučného vlastníctva žalobkyne a čokoľvek z nich bolo zaobstarané vrámci manželstva, išlo o vynaloženie peňažných prostriedkov z BSM na veci patriace do BSM, a teda ako vnos žalobkyne do BSM túto sumu nemožno zohľadniť. V konečnom dôsledku, ak sa malo skutočne jednať o pôžičku pre
oboch manželov, ktorá doposiaľ podľa tvrdení žalobkyne ani nemala byť ešte splatená, potom by ju bolo potrebné vyporiadať (tak, ako ostatné úvery) vrámci tohto konania ako spoločné pasívum a prikázať jej splatenie jednému alebo druhému manželovi, čo však žalobkyňa ani nenavrhovala. Súd ale nemohol túto tvrdenú „pôžičku“ pre oboch manželov poňať do vyporiadania spoločných pasív, ako to urobil pri ostatných úveroch od Slovenskej sporiteľne, pretože nebolo nepochybne preukázané, že tieto finančné prostriedky boli skutočne poskytnuté ako pôžička, keď žalovaný účinne poprel tvrdenia žalobkyne ako aj obsah čestného prehlásenia a tvrdil, že síce finančné prostriedky v tejto sume boli matkou žalobkyne poskytnuté, ale jednalo sa o dar pre oboch manželov. Žalobkyňa však nenavrhla na preukázanie nepochybnej existencie tejto spoločnej pôžičky žiadne dôkazy, ani len výsluch matky žalobkyne, hoci na poslednom pojednávaní uvádzala, že by bola ochotná svedčiť jej matka na súde, ale na výslovnú otázku súdu, aká má návrhy na dokazovanie, uviedla, že nemá žiadne návrhy. Súd preto musel uzavrieť, že síce zo zhodných tvrdení strán bolo zistené, že matka žalobkyne poskytla sumu 2.000,- eur, síce bolo zistené, že túto poskytla obom manželom, ale nebolo preukázané, že tak učinila titulom tvrdenej pôžičky, a preto nemohol súd túto sumu posúdiť a vyporiadať ako spoločný dlh manželov. Súd pre úplnosť uvádza, že ak by sa aj čo do týchto peňažných prostriedkov malo jednať o dar pre oboch manželov tak, ako to tvrdil žalovaný, potom by s poukazom na pravidlo, že veci získané darom do BSM nepatria, boli tieto prostriedky získané do podielového spoluvlastníctva oboch manželov (každému po sume 1.000,- eur), a teda teoreticky by iba polovica tejto sumy mohla tvoriť výlučné finančné prostriedky žalobkyne, ktoré by mohli predstavovať vnos na veci do BSM, ale to len za predpokladu, že by bolo preukázané, že tieto finančné prostriedky boli skutočne vynaložené žalobkyňou tvrdeným spôsobom. Uvádzala totiž, že z peňazí bolo kúpené zariadenie do kúpeľne bytu, ktorý je predmetom vyporiadania, čo však žalovaný opäť účinne poprel, keď tvrdil, že financie boli poskytnuté v roku 2004 a byt bol kupovaný v roku 2013, a preto nemohli byť tieto peniaze použité na nákup zariadenia do kúpeľne, ale boli spotrebované na bežné veci v rodine. Žalobkyňa však vôbec nepreukázala, že by čo i len časť týchto prostriedkov bolo vynaložených do kúpy zariadenia do kúpeľne, či do jej rekonštrukcie tak, ako tvrdila, keď ani len nešpecifikovala, čo konkrétne malo byť z týchto peňazí zakúpené, kedy a v akej sume a tvrdený účel vynaloženia týchto prostriedkov vôbec nepreukázala. Medzi poskytnutím prostriedkov (tvrdené poskytnutie v roku 2004) a rekonštrukciou kúpeľne (za predpokladu, že byt aj v zmysle zápisu na LV bol do BSM strán sporu nadobudnutý v roku 2013 a žalovaný potvrdil, že sa vtedy riešilo sťahovanie do poslednej spoločnej domácnosti), nie je tak ani len časová súvislosť. Žalobkyňa hoci pôvodne opakovane tvrdila, že matka poskytla tieto financie v roku 2004, potom na prvom pojednávaní začala tvrdiť, že to bolo v čase, keď brali úvery na byt (pozn. súdu čo bolo v roku 2013), ktorú zmenu tvrdení súd vyhodnotil práve v kontexte vyššie uvedených časových súvislostí ako účelovú. Súd s poukazom na vyššie uvedené tento vnos nemohol zohľadniť.
42. Ďalej žalobkyňa žiadala, aby súd zohľadnil jej vnos titulom peňazí jej vyplatených z podielových listov, ktoré peniaze boli použité na nákup rohovej vane, ktorá stála 1.000,- eur (pozn. tá, ktorá aj bola prikazovaná vrámci hnuteľných vecí, keďže nebola zabudovaná). Žalovaný toto poprel, v prvom rade uvádzal, že vaňa nestála 1.000,- eur ale cca 250,- eur bola zakúpená počas manželstva zo spoločných prostriedkov oboch manželov. Žalobkyňa uvádzala, že nedisponuje dokladom, koľko reálne vaňa stála, ale trvala na tom, že určite stále viac ako 250,- eur, pretože v roku 2014-2015 stála rohová vaňa viac. Ani na tento tvrdený vnos nebolo možné prihliadnuť z týchto dôvodov:
43. Žalobkyňa preukázala, že ešte pred uzavretím manželstva investovala do kúpy podielového listu na základe zmluvy z 03.03.1999 sumu 10.600,- Sk. Z výpisu z účtu k 31.12.2005 bol stav investície v hodnote 13.968,05 Sk. Tiež preukázala, že už počas manželstva požiadala o vyplatenie podielového listu, a to žiadosťou zo dňa 15.11.2006. To, že k vyplateniu podielového listu došlo na základe tejto žiadosti nebolo sporné. Rohová vaňa mala byť zakúpená podľa tvrdení žalobkyne z týchto prostriedkov v čase sťahovania sa do novej domácnosti v roku 2013, resp. neskôr uvádzala, že v rokoch 2014-2015 (keď porovnávala ceny rohových vaní v čase kúpy). Súd konštatuje, že v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané skutočné použitie finančných prostriedkov vyplatených z podielových listov žalobkyne (nakúpených ešte pred manželstva) na konkrétnu spoločnú vec a už vôbec nebolo preukázané, že by z týchto prostriedkov bola zakúpená rohová vaňa, keď výplata prostriedkov mala byť realizovaná v roku 2006 a kúpa vane sa realizovala najskôr v roku 2013, teda s takýmto niekoľkoročným časovým odstupom. Medzi výplatou prostriedkov a kúpou vane nie je ani len časová súvislosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že vyplatené prostriedky z podielových listov majú akýkoľvek súvis s vaňou. Okrem toho peňažné prostriedky k 31.12.2005 na účte podielového listu mohli predstavovať približne v čase výplaty sumu 13.968.05 Sk, čo je cca 463,- eur (keď nebol predložený ani dôkaz o tom, v akej reálne
sume bola výplata žalobkyni aj skutočne realizovaná), čo tiež nesvedčí o tom, že by výlučne z týchto peňazí mala byť zakúpená vaňa v sume 1.000,- eur. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne, keď uvádzal, že vaňa bola kúpená zo spoločných prostriedkov a stála 250,- eur. Žalobkyňa však ani nepreukázala, za akú cenu bola vaňa zakupovaná a v tomto smere ani nenavrhla zadovážiť žiaden dôkaz, keď sama uvádzala, že nevie presne, koľko vaňa stála, ale určite viac ako 250,- eur, ktorú sumu tvrdil žalovaný a sumu prakticky len odhadovala na 1.000,- eur. Za takýchto okolností súd konštatuje, že nebolo preukázané, na aký účel a v akej výške boli použité prostriedky z podielových listov a nebol preukázaný ani nákup vane z nich, a preto nebolo možné na tento tvrdený vnos žalobkyne prihliadnuť. Súd ešte pre úplnosť uvádza, že žalobkyňa tento vnos nežiadala zohľadniť od počiatku, od podania žaloby, ale až na prvom pojednávaní učinila tento návrh, keď uviedla, že žiada, aby súd zohľadnil sumu 1.000,- eur na nákup vane, ktorá mala byť kúpená z podielových listov. Prakticky žiadne ďalšie tvrdenia ohľadom tohto svojho nároku neuvádzala, len v lehote, ktorú súd stranám dodatočne poskytol na konečné produkovanie svojich návrhov, bez ďalšej argumentácie, či vysvetlenia predložila listiny viažuce sa k podielovým listom, čiže žalobkyňa sama ani neposkytla dostatok skutkových tvrdení a dôkazov, ktoré by preukazovali dôvodnosť takto vzneseného nároku, hoci súd stranám ešte po prvom pojednávaní priestor na to učinil. Ani napriek tomu ňou prednesené tvrdenia a predložené dôkazy opodstatnenosť tohto nároku nepreukázali.
44. Okrem toho žalobkyňa žiadala, aby súd zohľadnil sumu 10.000,- eur ako pôžičku, ktorú si zobrala na osamostatnenie sa po odchode zo spoločnej domácnosti v Raiffeisen banke. K tomuto dlhu uvádzala, že dlžníčkou bola len ona sama a manžel o tejto pôžičke nevedel. Toto tiež navrhla zohľadniť až na prvom pojednávaní, pričom uvádzala, že sa jedná o dlh oboch manželov. K tomuto spotrebiteľskému úveru ďalej žalobkyňa uvádzala, že mala najskôr úver v Slovenskej sporiteľni v sume 6.000,- eur, ktorý si brala už až po rozvode, ktorý bol refinancovaný úverom v Raiffeisen banke, ktorý dostala v sume 10.600,- eur. Z neho sa splatil úver v Slovenskej sporiteľni a zvyšnú sumu využila na iné účely po odchode zo spoločnej domácnosti. Súd uvádza, že ani táto suma nemôže byť pri vyporiadaní zohľadnená z týchto dôvodov:
45. Žalobkyňa žiadala zohľadniť úver v sume 10.000,- eur, ktorý si brala z Raiffeisen banky a uvádzala, že ide o spoločný dlh manželov a neskôr doplnila, že si ho vzala len ona sama ako dlžníčka a žalovaný o tomto úvere nevedel. Z predloženej úverovej zmluvy - akceptácie žiadosti o poskytnutie Raiffeisen pôžičky v sume 10.600,- eur vyplýva, že túto úverovú zmluvu uzatvorila len žalobkyňa ako dlžníčka, a to dňa 03.04.2017. Manželstvo strán sporu bolo pritom právoplatne rozvedené v zmysle vyznačenia právoplatnosti na rozsudku súdu dňa 04.07.2016, z čoho vyplýva, že tento dlh v čase rozvodu manželstva neexistoval. Súd v konaní o vyporiadanie BSM však môže vyporiadať len tie dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za trvania manželstva, čo nepochybne nie je tento prípad, pretože dlh v čase zániku BSM neexistoval a vznikol až po rozvode. Rovnako podľa tvrdení samotnej žalobkyne aj úver zo Slovenskej sporiteľne v sume 6.000,- eur, ktorý bol neskôr refinancovaný úverom z Raiffeisen banky, bol tak už celkom splatený, si tiež vzala žalobkyňa až po rozvode manželstva, teda tiež nemôže byť v tomto konaní vyporiadaný. Čo do úveru z Raiffeisen banky, ktorý žiadala žalobkyňa zohľadňovať, súd uvádza, že ho nemôže vyporiadať ako spoločný dlh a ani nikomu prikázať na splatenie, keďže nejde o dlh oboch manželov, ktorý by vznikol za trvania manželstva. Ak v podaní zo dňa 16.01.2020 žalobkyňa poukazovala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu, súd uvádza, že tieto nemôžu doliehať na prejednávanú vec práve preto, že sa týkajú zmlúv o pôžičke uzatvorených za trvania manželstva len jedným z manželov, pričom o takýto prípad sa v prejednávanej veci nejedná. V danej veci ide o dlh jedného z manželov vzniknutý až po rozvode manželstva, teda ide o výlučný dlh žalobkyne a nie o dlh oboch manželov. Nie je ho možné zohľadniť ani ako vnos žalobkyne (tj. použitie výlučných prostriedkov žalobkyne na spoločný majetok v BSM), keďže takýto účel použitia (teda že by sa z týchto prostriedkov žalobkyne použilo niečo na konkrétne vymedzený spoločný hnuteľný či nehnuteľný majetok oboch manželov) nebol žalobkyňou ani tvrdený ani preukázaný. Z vyššie uvedených dôvodov ani takýto nárok žalobkyne nebol súdom považovaný za opodstatnený.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
47. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním, konaním sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi strán, bezpodielových spoluvlastníkov, ale postupuje podľa
citovanej právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami (§216 ods. 2 CSP, § 150 Občianskeho zákonníka). Nie je rozhodujúce, ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku BSM podal žalobu vo veci podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Dôležité je, že rovnako tak žalobkyňa ako aj žalovaný sa na vyporiadaní BSM dohodnúť nevedeli. Pokiaľ sa bývalí manželia na vyporiadaní BSM nedohodnú, niet inej cesty než domáhať sa jeho vyporiadania na súde, a teda podanie žaloby je už len dôsledkom toho, že manželia neboli ochotní (schopní) sa dohodnúť, a teda možno konštatovať, že obaja rovnako zavinili, že niektorý z nich (mohol to byť ktorýkoľvek z nich) musel podať žalobu na súd. V konaní súd potom nie je viazaný návrhmi strán, akým spôsobom má BSM vyporiadať, ale je povinný vyporiadať ho v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 150 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na návrhy strán, a preto je uplatnenie zásady úspechu pre účely náhrady trov konania nenáležité.
48. Z tohto dôvodu má súd za to, že hoci súd vyporiadal BSM na základe žaloby žalobkyne, a teda v zásade bolo žalobe vyhovené (aj keď nie celkom takým spôsobom, ako žalobkyňa požadovala, keďže masa sa ustaľovala počas konania, bolo potrebné zohľadniť vnosy žalovaného), zásada úspechu žalobkyne podľa § 255 ods. 1 CSP sa nepoužije, pretože je podľa súdu pri rozhodovaní o trovách daný dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP, a to práve z vyššie uvedených dôvodov - charakteru konania, osobitného postavenia strán a aj z dôvodu, že súd nie je v tomto konaní viazaný návrhmi strán. V konaní nemožno konštatovať úspech či neúspech ani jednej strany, pretože súd (bez ohľadu na to, aké boli návrhy strán) aj tak pristúpi k vyporiadaniu podľa svojho uváženia v zmysle zákonných medzí a zásad, a práve táto povinnosť súdu a jeho možnosť ísť aj nad rámec návrhov strán, resp. odchýliť sa od nich, má značný vplyv na to, či a do akej miery bude žalobe vyhovené, preto zásada úspechu niektorej strany sa nemôže objektívne uplatniť. S poukazom na to potom súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania, pretože v okolnostiach prípadu videl vyššie opísané dôvody osobitného zreteľa, na ktoré je podľa názoru súdu nutné prihliadať
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.