Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-8-2020.pdf
PDF · 105.52 KB
No categories available
43Cob/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu MORITZ s.r.o., so sídlom Leškova 3013/21, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 815 361, v zastúpení JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821 proti žalovanému AGRO družstvo RAPOVCE, družstvo, so sídlom Hlavná ul. 130, 985 31 Rapovce, IČO: 36 033 278, v zastúpení JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, so sídlom Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, IČO: 37 998 528 o zaplatenie 6.960,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13Cb/73/2018-257 zo dňa 31. októbra 2019 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13Cb/73/2018-257 zo dňa 31. októbra 2019 v druhej výrokovej vete mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 514,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 17.09.2018 do zaplatenia a vo zvyšnej časti rozhodnutie potvrdzuje.
II. Rozhodnutie okresného súdu v tretej výrokovej vete mení tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanému v rozsahu 42,82%.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% zo sumy 514,66 Eur voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.475,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.475,34 Eur od 17.09.2018 do zaplatenia a vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 5.484,66 Eur s príslušenstvom žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 57,7 %, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
2. Žalobca sa domáhal v konaní zaplatenia sumy 6.960,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy z dôvodu, že je výlučný vlastník nehnuteľností vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Lučenec, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Mučín, obci Mučín, okrese Lučenec, zapísaných na LV č. XXX, a to pozemku - parcela registra "C" parc. č. 915 o výmere 480 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela registra "C" parc. č. 916 o výmere 709 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela KN č. 912/3 evidovaný na LV č. XXX, na ktorých sa nachádzajú stavby, ktoré užíva ako ich vlastník žalovaný a ktoré sa nachádzajúce sa v katastrálnom území Mučín a sú vedené na LV č. XXX, pričom stavba na pozemku parc. č. 915 má súpisné číslo XXX. Vzhľadom na to, že žalovaný užíva pozemky žalobcu bez uzatvorenej nájomnej zmluvy, vyzval ho žalobca výzvou zo dňa 15.01.2018 na zaplatenie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho obvyklému nájomnému za pozemky v danej lokalite v sume 6.960,- Eur. Túto výšku určil žalobca na základe potvrdenia realitnej kancelárie, pričom
vychádzal aj zo Znaleckého posudku č. 443/2017 vypracovaného znalcom Ing. Ľubošom Tuchyňom, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov v celkovej výške 17.400,- Eur.
3. Žalobca si uplatnil žalobou peňažnú náhradu za užívanie pozemkov v období ich užívania žalovaným od 14.09.2014 do 14.09.2018 v celkovej výške 6.960,- Eur za posledné štyri roky. Vychádzal z tej skutočnosti, že sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi, a teda o vzťah obchodnoprávny, na ktorý je potrebné pri behu premlčacej lehoty aplikovať Obchodný zákonník, ktorý obsahuje komplexnú úpravu premlčania, a nie Občiansky zákonník.
4. Súd prvej inštancie dospel na základe zisteného skutkového stavu k záveru, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným ohľadom užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu žalovaným je užívaním bez právneho titulu zakladajúcim právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nie je vzťahom obchodným napriek tomu, že oba subjekty sú podnikateľskými. Ich vzťah nie je vzťahom podnikateľským pri ich vzájomnej podnikateľskej činnosti, ale je vzťahom dvoch vlastníkov nehnuteľností vzniknutý bez právneho titulu faktickým užívaním, preto vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania časti uplatneného nároku uplatneného podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka aplikoval na posúdenie behu premlčacej lehoty ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.
5. Žaloba bola podaná na vecne a miestne príslušnom Okresnom súde Banská Bystrica dňa 14.09.2018 s tým, že žalobca si právo na vydanie bezdôvodného obohatenie uplatnil za obdobie od septembra 2014 do 14. septembra 2018, teda za obdobie 4 rokov. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za každý deň, za ktorý bezdôvodné obohatenie vzniklo osobitne, preto nepremlčaná časť uplatneného práva žalobcu pokrýva obdobie od 14.09.2015 do 14.09.2018, ktoré si žalobca uplatnil včas v trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Súd tak prihliadol na žalovaným namietané premlčanie, preto žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia pred dátumom 14.09.2015 z dôvodu premlčania nepriznal.
6. Vzhľadom na spornosť otázky výšky náhrady, ktorú súd posúdil z hľadiska hmotného práva ako bezdôvodné obohatenie, keďže je poskytované plnenie zo strany žalobcu žalovanému bez právneho titulu, nariadil vo veci znalecké dokazovanie, v zmysle ktorého súdny znalec Ing. Pavol Chodúr v sledovanom období, za ktoré žalobca žiadal náhradu, určil obvyklú výšku nájmu za predpokladu, že by vec bola daná do nájmu pri pozemkoch, a to za obdobie od 14.09.2014 do 31.12.2014 za 109 dní pri nájme 0,161 Eur/rok vo výške 153,18 Eur, od 01.01.2015 do 31.12.2015 za 365 dní pri nájme 0,161 Eur/ rok vo výške 512,95 Eur, od 01.01.2016 do 31.12.2016 za 365 dní pri nájme 0,154 Eur/rok vo výške 490,64 Eur, od 01.01.2017 do 31.12.2017 za 365 dní pri nájme 0,153 Eur/rok vo výške 487,46 Eur, od 01.01.2018 do 14.09.2018 za 257 dní pri nájme 0,154 Eur/rok vo výške 345,46 Eur.
7. Žalobca predložil v konaní výzvu na zaplatenie zo dňa 15.01.2018, doručenie ktorej sám žalovaný potvrdil. Vzhľadom na námietku premlčania priznal súd prvej inštancie žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.09.2015 do 31.12.2015 za 108 dní vo výške 151,78 Eur, za rok 2016 vo výške 490,64 Eur, za rok 2015 vo výške 487,46 Eur a za rok 2018 vo výške 345,46 Eur, teda spolu 1.475,34 Eur, tri roky spätne od podania žaloby. V časti prevyšujúcej uplatnené právo žalobcu súd žalobu ako nedôvodnú s poukazom na premlčanie časti nároku a s prihliadnutím na výšku nájmu určeného znaleckým posudkom, ktorý korešponduje s výškou bezdôvodného obohatenia, zamietol.
8. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalobca a podal proti druhej a tretej výrokovej vete rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolanie. S poukazom na § 389 ods.1 písm. a), b), c) CSP navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, prípadne zmeniť tak, že odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovie, pretože rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na § 365 ods.1 písm. h) CSP, ako aj z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP.
9. Žalobca súhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v tom, že užívanie pozemkov bez právneho dôvodu žalovaným nebolo v konaní sporné, rovnako ako ani doba užívania a výška bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol vypracovaný znalecký posudok, ktorým bola určená hodnota užívania predmetných pozemkov, zostala spornou len doba užívania, a teda dĺžka doby bezdôvodného obohatenia, za ktorú žiadal žalobca vydať bezdôvodné
obohatenie a dĺžka premlčacej lehoty, a teda obdobie vzniku bezdôvodného obohatenia, za ktoré patrí žalobcovi adekvátna suma. 10. Žalobca sa domáhal žalobou vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie 4 rokov, t.j. od 14.09.2014 do 14.09.2018 za užívanie pozemkov žalovaným bez uzatvorenej nájomnej zmluvy, pričom poukazoval na 4-ročnú premlčaciu lehotu, keďže sa jedná o obchodnoprávny vzťah. Aj napriek tomu, že by súd vyhodnotil vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako občianskoprávny, nie je žalobcovi zrejmé, z akého dôvodu postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka aj pri premlčaní a pri stanovení dĺžky premlčacej lehoty, keď premlčanie je upravené priamo v § 387 Obchodného zákonníka a je možné túto právnu úpravu aplikovať aj na inštitút bezdôvodného obohatenia. Nič na tom nemení tá skutočnosť, že Občiansky zákonník upravuje osobitnú premlčaciu lehotu pre vydanie bezdôvodného obohatenia, keď premlčanie ako celok upravuje pre obchodné vzťahy Obchodný zákonník.
11. Žalobca bol toho názoru, že súd nepoužil správne ustanovenie zákona, keď na premlčanie aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, preto nesprávnym právnym posúdením dĺžky plynutia premlčacej lehoty a nesprávnou aplikáciou právneho predpisu došlo k nesprávnemu rozhodnutiu.
12. Ak by bol súd prvej inštancie aplikoval správnu dobu trvania výpovednej doby, potom by nárok žalobcu bol dôvodný v rozsahu 1.990,- Eur a patril by mu úrok z omeškania vo výške 8% z tejto sumy od 17.09.2018 do zaplatenia.
13. Za nesprávne považoval aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, keď pri rozhodnutí o ňom vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania a nezohľadnil tú skutočnosť, že žalovaný počas doby vedenia konania, ani pred podaním žaloby neprejavil žiadnu snahu sa so žalobcom dohodnúť napriek tomu, že pozemky žalobcu dlhodobo užíva.
14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 30.12.2019. Uviedol v ňom, že rozhodnutie súdu považuje v celom rozsahu za správne, keďže súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a dôkazy správne vyhodnotil. Súhlasil s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 28 odôvodnenia rozhodnutia, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je vzťahom obchodným a ani podnikateľským, ktorý by vznikol pri ich vzájomnej podnikateľskej činnosti, ale vzťahom dvoch vlastníkov nehnuteľností vzniknutý bez právneho titulu faktickým užívaním, preto je potrebné na prejednávanú vec aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
15. Žalobca si v prejednávanej veci chráni svoje vlastnícke právo k pozemkom a využíva obsah vlastníckeho práva na úhradu sumy za doteraz ich bezodplatné používanie žalovaným, preto nároky žalobcu nie je možné podradiť pod § 261 ods.1 a 2 Obch. zák. z hľadiska povahy subjektov zmluvného vzťahu, pretože sa tento netýka podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti. Nie je preto možné na plynutie premlčacej lehoty aplikovať 4-ročnú premlčaciu lehotu. Naopak na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vzťahuje 2-ročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods.1 OZ a 3-ročná objektívna premlčacia lehota, preto žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia patrí len za obdobie 3 rokov spätne od podania žaloby na súd.
16. Záverom uviedol, že tvrdenia žalobcu ohľadom toho, že žalovaný neprejavil snahu dohodnúť sa s ním napriek tomu, že dlhodobo pozemky užíva nie je pravdivé, keďže bolo jeho snahou dohodnúť sa, avšak žalobca dohode prístupný nebol. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
18. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca ako vlastník pozemkov vedených Katastrálnym odborom Okresného úradu Lučenec v k.ú. Mučín zapísaných na LV č. XXX v rozsahu tak ako sú uvedené vyššie, si uplatnil voči žalovanému, ktorý má na pozemkoch žalobcu postavené stavby, ktoré sú súčasťou areálu žalobcu a ktoré žalovaný užíva bezplatne, nárok na zaplatenie sumy 6.960,- Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v sume, ktorá by zodpovedala primeranej hodnote nájomného
za užívanie pozemkov v období štyroch rokov od 14.09.2014 do 14.09.2018, keďže medzi žalobcom a žalovaným nebola ohľadom prenájmu pozemkov vo vlastníctve žalobcu uzavretá žiadna nájomná zmluva.
19. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie nájomného zo dňa 15.01.2018, ktorú žalovaný prevzal a na písomnosti žalobcu reagoval tak, že sa jedná o neprimerane vysokú sumu, preto navrhol jej zníženie. Žalobca bol ochotný znížiť ním uplatnenú sumu o 20%, avšak k žiadnej dohode medzi žalobcom a žalovaným o výške sumy za bezzmluvné užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu žalovaným nedošlo.
20. Žalobca predložil v konaní Znalecký posudok Ing. Ľuboša Tuchyňu pod č. 443/2017, z ktorého vyplýva všeobecná hodnota žalovaným užívaných pozemkov v sume cca 17.400,- Eur.
21. Z potvrdenia o hodnote nehnuteľností vyhotoveného dňa 13.09.2018 spoločnosťou K4 International, s.r.o. Banská Bystrica vyplýva, že hodnota primeranej sumy bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, a to pozemkov zapísaných na LV č. XXX v k.ú. Mučín predstavuje sumu 6.960,- Eur.
22. Zo Znaleckého posudku č. 4/2019 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Pavlom Chodúrom vyplýva, že výška obvyklého nájomného nehnuteľností určená za obdobie od 14.09.2014 do 14.09.2018 je pre stavby 7.379,- Eur a pre pozemky 1.990,- Eur.
23. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
24. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého odvolací súd vychádzal a od neho sa nijakým spôsobom neodchyľuje (§ 383 CSP). Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie všetkými dôkazmi, ktoré strany označili a predložili. V odvolacom konaní strany ďalšie návrhy na dôkazy neoznačili a nepredložili a ani odvolací súd nezistil existenciu ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci (§ 295 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP).
26. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia, keď jeho základ v konaní sporný nebol, preto odvolací súd nemal dôvod opakovať ani dopĺňať dokazovanie, keďže súdom zistený skutkový stav akceptoval. Nesprávne bolo len právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie neprihliadol na tvrdenie žalobcu o jeho včasnom uplatnení práva v štvorročnej premlčacej lehote podľa Obchodného zákonníka a na začiatok plynutia premlčacej lehoty aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka napriek tomu, že strany sporu sú podnikateľmi a vzťah medzi nimi je obchodnoprávny. Z tohto dôvodu nepostupoval odvolací súd podľa § 382 CSP až 385 CSP, keď námietku premlčania vznesenú žalovaným a použitie právneho predpisu riešil už súd v prvostupňovom konaní, k čomu sa strany mali možnosť vyjadriť, pričom prihliadol na tvrdenie žalovaného o aplikácii Občianskeho zákonníka na premlčanie, preto iné právne posúdenie začiatku a plynutia premlčacej lehoty v odvolacom konaní nemôže byť pre strany sporu prekvapivé. (pozri rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5 Obdo/84/2018 zo dňa 28.11.2019)
27. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že užívanie cudzej nehnuteľnosti, a to pozemkov bez nájomnej zmluvy alebo iného titulu, ktoré by oprávňovalo žalovaného užívať cudziu vec, je nesporne plnením bez právneho dôvodu. Takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou.
28. Odvolací súd je toho právneho názoru, že poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba postihuje vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo realizuje. Vlastník pozemku je síce povinný strpieť, aby bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom stavby, prípadne pre jeho potreby, avšak zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť strpieť užívanie pozemku bezplatne. Pre bezplatné užívanie pozemku, ak nie je daný iný právny dôvod,
akým by mohla byť napr. zmluva o nájme platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie zodpovedá povinnosť vlastníka stavby poskytnúť mu za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu náhradu. Nie je pritom rozhodujúce ani to, že či žalovaný stavby fakticky užíva a ani to, či mu z nich plynie prípadne zisk. K obohateniu vlastníka stavby dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré jeho oprávnenie stavbu užívať, zakladá.
29. Výška peňažného plnenia v prejednávanej veci vychádza zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré v konečnom dôsledku žalobca a ani žalovaný nenamietal, keďže toto zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie vecí podobného charakteru, ako aj s prihliadnutím k právnemu dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady dáva do pomeru s obvyklou výškou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť, ak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy.
30. Odvolací súd je toho názoru, že žalovaným tvrdená skutočnosť, že medzi žalobcom a ním sa jedná len o využívanie vlastníckeho práva k stavbám nič nemení na tom, že žalobcovi patrí hmotnoprávny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému ako vlastníkovi stavby podľa § 451 Obč. zák., ktorý mu užívaním stavby na cudzom pozemku bez právneho dôvodu vzniká, aj keď z titulu jeho vlastníckeho práva, ktoré mu oprávnenie stavbu používať zakladá.
31. Neznamená to však, že by sa na beh premlčacej lehoty ohľadom včas uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom potom, ako žalovaný vzniesol v konaní pred súdom prvej inštancie námietku premlčania, mali aplikovať tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka tak, ako to žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie na rozdiel od žalobcu, tvrdil.
32. Pokiaľ je žalovaný evidovaný ako vlastník stavby postavenej na pozemkoch žalobcu ako právnická osoba, ktorá má postavenie a povahu podnikateľa, nie je možné na beh premlčacej lehoty pri uplatnení práva na vydanie bezdôvodného obohatenia aplikovať ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka o premlčaní tak, ako to posúdil súd prvej inštancie, ktorý argumentáciu žalobcu o štvorročnej premlčacej lehote tak, ako ju upravuje § 397 Obch. zák., nevzal do úvahy.
33. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v 4-ročnej premlčacej lehote, ktorú bolo potrebné na prejednávanú vec použiť s prihliadnutím na povahu zmluvných strán, ktoré sú podnikateľmi a ktorá sa aplikuje ako lex specialis prednostne pred ustanoveniami o premlčaní upravenými v Občianskom zákonníku, pretože úprava premlčania obsiahnutá v Obchodnom zákonníku je vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu úpravou komplexnou.
34. Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo začiatok behu premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, je nutné vychádzať zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v § 391 ods.1 Obch. zák., podľa ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína bežať premlčacia doba odo dňa, kedy právo mohlo byť uplatnené na súde. Týmto dňom je zásadne deň, kedy právo bolo možné po prvýkrát odôvodnene vykonať alebo keď sa právo stalo nárokom. Spravidla ide o deň, kedy sa stal dlh splatným, t.j. deň kedy ho mal dlžník prvýkrát splniť.
35. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením behu premlčacej lehoty súdom prvej inštancie, ktorý aplikoval na premlčanie ustanovenia Občianskeho zákonníka z dôvodu, že pokiaľ žalobca využíva pozemky patriace mu ako vlastníkovi pre podnikateľské účely, je nutné vzťah, ktorý medzi ním a žalovaným, ktorý má stavby evidované na neho ako na právnickú osobu, ktorá je nesporne podnikateľom, posúdiť ako obchodnoprávny napriek tomu, že si žalobca nárok na peňažné plnenie mohol titulom vydania bezdôvodného obohatenia uplatniť výlučne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Je tomu tak preto, že Obchodný zákonník inštitút bezdôvodného obohatenia neupravuje, preto sa v takýchto prípadoch podľa § 1 ods. 2 Obch. zák. aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ostatné skutočnosti, akými sú napr. splnenie, omeškanie, premlčanie, náhrada škody atď. sa spravujú všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
36. Ak súd prvej inštancie posúdil žalovaným vznesenú námietku premlčania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, rozhodol v rozpore s § 391 ods.1 a § 397 Obch. zák., ktoré mal na
prejednávanú vec aplikovať a žalobcovi priznať znaleckým posudkom stanovenú výšku peňažného plnenia zodpovedajúceho obvyklému nájomnému, ktoré by bol žalovaný, pokiaľ by bol mal uzavretú nájomnú zmluvu so žalobcom za obdobie 4 rokov pred podaním žaloby tak, ako si to aj v žalobe uplatnil, platil.
37. Z uvedených dôvodov preto musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v druhej výrokovej vete, v ktorej rozhodol o zamietnutí zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku, okrem iného aj o bezdôvodnom obohatení zodpovedajúcom prvému z uplatnených štyroch rokov, počas ktorého žalovaný v období od 14.09.2014 do 13.09.2015 tri nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez jeho súhlasu užíval, nielen z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu, a to Občianskeho zákonníka na stanovenie začiatku behu premlčacej lehoty, ale aj z dôvodu nesprávne stanovenej výšky bezdôvodného obohatenia podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalovanému uložil povinnosť doplatiť žalobcovi peňažnú náhradu aj za obdobie od 14.09.2014 do 13.09.2015 v sume 514,66 Eur, za ktoré nedošlo k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku na vydanie majetkového prospechu s 8% úrokom z omeškania od 17.09.2018 až do zaplatenia.
38. Hmotnoprávny nárok, ktorý si žalobca v konaní uplatnil na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na § 451 Obč. zák. posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže bezdôvodné obohatenie Obchodný zákonník neupravuje vecne správne, preto vo zvyšnej časti rozdielu medzi sumou 514,66 Eur a správne zamietnutou výškou žalobcom uplatneného nároku, ktorý predstavuje sumu 4.970,- Eur rozhodnutie súdu prvej inštancie v druhej výrokovej vete ako vecne správne podľa § 387 CSP potvrdil.
39. S prihliadnutím na rozhodnutie odvolacieho súdu bolo potrebné zmeniť aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému priznal odvolací súd nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanému s prihliadnutím na výsledky odvolacieho konania v rozsahu 42,82%.
40. Odvolací súd neprihliadol na tvrdenia žalobcu v ním podanom odvolaní, ktoré smerovalo aj proti tretej výrokovej vete odvolaním napadnutého rozhodnutia o trovách konania z dôvodu, že napriek znaleckému dokazovaniu na výšku bezdôvodného obohatenia nariadeného súdom mal žalobca už pri podaní žaloby vedomosť o tom, že ním požadovaná výška bezdôvodného obohatenia nemôže byť relevantná, keď sám v návrhu nájomnej zmluvy navrhol pre žalovaného nájomné do budúcna vo výške 600,- Eur ročne. Ak pri ním požadovanom nároku na zaplatenie sumy 6.960,- Eur vychádzal zo znaleckého posudku na ohodnotenie pozemkov a z potvrdenia agentúry, nemôže ísť takýto jeho postup, ktorý už v tom čase nemohol zodpovedať výpočtu obvyklého nájomného za nehnuteľnosti v danej lokalite v takej výške, akú v žalobe uviedol.
41. Z uvedeného dôvodu preto rozhodoval odvolací súd o nároku na náhradu trov prvostupňového konania postupom podľa § 255 ods. 2 CSP na základe procesného výsledku zmluvných strán vo vzťahu k celému predmetu konania, z ktorého jednoznačne vyplýva, že nárok na náhradu trov prvostupňového konania vznikol v adekvátnej časti žalovanému voči žalobcovi, pretože bol v prvostupňovom konaní úspešnejší o 42,82%. Argumentácia žalobcu o tom, že by mal súd prihliadnuť k tomu, že výška bezdôvodného obohatenia závisela od znaleckého dokazovania už z právnej úpravy Civilného sporového poriadku nevyplýva.
42. Ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný počas doby vedenia konania, ani pred podaním žaloby neprejavil žiadnu snahu sa so žalobcom dohodnúť sa napriek tomu, že pozemky žalobcu dlhodobo užíva nič nemení na aplikácii základnej zásady úspechu strán v konaní, ktorá sa musí pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať.
43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 396 ods.1, § 262 ods.1 a § 255 ods.1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, avšak len zo sumy 514,66 Eur, opodstatnenosť ktorej zostala predmetom konania pred odvolacím súdom, a to v rozsahu 100%.
44. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).