Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti o maloletého F. Q. N., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, bytom u matky, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov: matky P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Stanislavom Pavlom, PhD., advokátom so sídlom v Bratislave, Šancová 58 a otca Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX, Q. XX/XX/X/XX, štátneho občana J., právne zastúpeného Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Nám. M. R. Štefánika 30/33, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. septembra 2019, č.k. -286, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. a v závislých výrokoch III. a V. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. -167 zo dňa 23.09.2015 v časti úpravu styku otca sa maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod., za prítomnosti matky, na území Slovenskej republiky. Matku zaviazal maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať ho v stanovený deň a hodinu v mieste bydliska matky s tým, že matka je oprávnená byť pri styku otca s dieťaťom prítomná a otec bude povinný matke odovzdať maloletého v stanovenú hodinu v mieste bydliska matky. Výrokom II. návrh matky na zvýšenie výživného otca k maloletému F. zamietol. Výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Výrokom IV. štátu nepriznal náhradu trov konania. Výrokom V. zrušil uznesenie Okresného súdu Partizánske č.k. zo dňa 16.06.2017, s účinnosťou od vykonateľnosti výroku I. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom zo dňa 30.05.2017 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bolo dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti a obmedzený styk otca, pričom v návrhu uviedla, že otec dieťa počas pobytov u neho zanedbáva, dieťa je v jeho domácnosti v kontakte so zvieratami, pričom má alergiu na mačaciu a psiu srsť, otec maloletého má tiež dlhodobo problémy so závislosťou na drogách a je tiež záujmovou osobou polície. Maloletý bol zo strany otca aj ohrozený na mravnej výchove, keď bol prítomný na rôznych bujarých oslavách a aktivitách otca, ktoré by mohli byť posudzované ako trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Maloletý je v starostlivosti psychologičky, ktorá pomáha zvládnuť dieťaťu stavy po jeho pobytoch u otca. Súd návrhu matky vyhovel a uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. zo dňa 16.06.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. -94 zo dňa 22.11.2017 nariadil neodkladné opatrenie podľa návrhu matky; zároveň vec spojil na konanie s vecou vedenou na

Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. , kde sa matka domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného a úpravy styku otca s maloletým. K veci samej súd uviedol, že naposledy bolo o úprave rodičovských práv a povinností otca k maloletému rozhodované rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. -167 z 23.09.2015, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, určené výživného otca k dieťaťu vo výške 200 eur mesačne a zročné výživné a bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s osobitnou úpravou počas prázdnin, vianočných a veľkonočných sviatkov. Súd dal súhlas namiesto matky na pobyt maloletého v mieste bydliska otca v J.. K návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti uviedol, že matka sa dožadovala zvýšenia výživného zo sumy 200 eur na sumu 250 eur mesačne a určenia zročného výživného. Otec bol v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom nezamestnaný, odkázaný na štátne dávky vo výške cca 800 eur. Hoci otec preukázal svoje majetkové pomery neúplne, len formou fotokópií rozhodnutí, či akejsi dohody s matkou a na pojednávaní sa nezúčastnil, z obsahu predložených listín bolo možné mať za to, že jeho majetkové pomery ani spôsob života sa zásadne nezmenili od posledného rozhodnutia o výživnom. Otec naďalej poberá štátne dávky vo výške cca 863,04 eur a býva zrejme v byte matky, kde uhrádza náklady, pretože matka býva s jej priateľom v inej domácnosti. Právny zástupca matky na základe uvedeného v konečnom návrhu predniesol, že na zvýšení výživného matka netrvá. Takéto vyhlásenie však súd nepovažoval procesne za späťvzatie návrhu, preto súd o návrhu matky na zvýšenie výživného rozhodol tak, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietol, a to jednak z dôvodu, že matka na návrhu netrvala a tiež z dôvodu, že z vykonaných dôkazov nemal preukázanú podstatnú zmenu v skutočnostiach významných pre rozhodnutie o zvýšení výživného či doplnenie dokazovania v tomto smere.

2. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s dieťaťom, súd prvej inštancie konštatoval, že vo veci bolo uznesením Okresného súdu Partizánske č.k. zo dňa 16.06.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. -94 z 22.11.2017 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd upravil styk otca s maloletým v každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky na území Slovenskej republiky, z dôvodov, ktoré uviedla matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, medzi inými najmä z dôvodu ohrozovania mravnej výchovy maloletého počas jeho pobytu u otca. Uviedol, že otec popísal dej zachytený na predložených fotografiách ako záhradnú oslavu narodenín, kde nebol nik celkom obnažený, pričom išlo o zábavu dospelých osôb, na ktorej bol maloletý zachytený len náhodne. Poprel, že je závislý na omamných a psychotropných látkach. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané z fotodokumentácie z mobilného telefónu maloletého, ktorú matka doložila do spisu, že maloletý bol zachytený pri obnaženom otcovi, pričom na sete fotografií je zachytená oslava, kde sú prítomné obnažené dospelé osoby, ktoré sú minimálne zahalené, spôsobom poukazujúcim práve na sexualitu a aj v pózach tomu nasvedčujúcim. Súd ďalej konštatoval, že po nariadení citovaného neodkladného opatrenia otec chodieval za maloletým tak na 10 minút do B. do školy, stretli sa však aj mimo. Raz ho bol pozrieť v A., naposledy sa stretli pred rokom. V súčasnosti nie sú ani v telefonickom kontakte. Maloletý sa pre potreby súdneho konania vyjadril, že má vôľu stretnúť sa s otcom len na území Slovenskej republiky, do J. nechce ísť, prípadne len za prítomnosti matky. Chce bývať naďalej s matkou a starou matkou. S otcom sa už asi rok nestretol, nie sú ani v telefonickom kontakte. Na základe vykonaných dôkazov, najmä po preskúmaní predloženej fotodokumentácie súd dospel k záveru, že prostredie u otca je rizikové pokiaľ ide o vplyv na mravnú výchovu dieťaťa. Bol toho názoru, že priložená fotodokumentácia nie je zachytením zábavy, na ktorej by malo byť prítomné dieťa, čo aj len náhodne. Ak nie nič iné, je predložená fotodokumentácia dôkaz toho, že dohľadu nad mravnou výchovou dieťaťa otec neprikladal v danom čase váhu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým tak, ako bol upravený v nariadenom neodkladnom opatrení, pričom uviedol, že najpodstatnejšou okolnosťou, prečo obmedzil doterajšiu úpravu styku otca s maloletým je to, že otec neprejavoval skutočnú snahu o kontakt a styk s dieťaťom, pričom v situácii, keď bol jeho styk obmedzený vykonateľným neodkladným opatrením mal možnosť dodržiavať aspoň to, no bolo preukázané, že s dieťaťom styk ešte viac obmedzil a v podstate sa s ním stretol len zriedka. To sa prejavilo aj v správaní dieťaťa a prejave jeho vôle, keď maloletý F., ktorý je už vo veku takmer XX rokov, má vôľu stretnúť sa s otcom len na území Slovenskej republiky, do J. nechce ísť, prípadne len za prítomnosti matky. S otcom sa už asi rok nestretol, ani nie sú v telefonickom kontakte. Súd zhodnotil, že pokiaľ ide o skutočný postoj otca k otázke styku so synom, nemá za to, že by bolo otcovi v kontakte bránené, ale že ten doposiaľ upravený styk ani nevyužíval a jeho záujem je skôr formálny. Uviedol, že napokon aj osobná neúčasť na súdnom pojednávaní naposledy voči súdu ani nijak ako tvrdením o „poruche vozidla“ neospravedlnená, je toho dôkazom. Súd práve z toho dôvodu, aby

reálny stav odzrkadľovala aj úprava určená súdnym rozhodnutím, neprisvedčil k tomu, že styk netreba ani obmedziť, lebo ho vlastne aj tak otec nevyužíva. K tvrdeniu matky, že otec je závislý na omamných a psychotropných látkach uviedol, že matka tieto tvrdenia nepreukázala, jej tvrdenie zostalo v rovine nepreukázaných tvrdení, ktoré by mohli mať s prihliadnutím na minulosť navzájom obaja rodičia. Hoci otec doložil v podobe takmer nečitateľnej fotokópie výsledok testu na drogy, ten nemá ani v prípade negatívneho výsledku významnú výpovednú hodnotu, lebo vzorka nebola odobratá pod dohľadom. Rovnako matka v konaní nepreukázala tvrdenia o negatívnom vplyve pobytu dieťaťa u otca na zhoršenie zdravotného stavu pobytom v prostrední obsahujúcom alergény. O trovách konania rozhodol podľa . O trovách štátu spojených s pribratím prekladateľa a tlmočníka rozhodol podľa , . S účinnosťou od vykonateľnosti výroku I. rozsudku zrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. zo dňa 16.06.2017 podľa z dôvodu, že je tým zabezpečená kontinuita účinnosti rozhodnutia súdu a zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. -167 z 23.09.2015 v časti úpravy styku otca s maloletým.

3. Proti rozsudku, jeho výroku I. podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že súd rozsudkom zo dňa 25.09.2019 návrhu matky vyhovel a obmedzil doterajšiu úpravu jeho styku s dieťaťom s odôvodnením, že neprejavoval skutočnú snahu o kontakt a styk s dieťaťom, keďže mal možnosť dodržiavať aspoň styk upravený neodkladným opatrením, no tento styk obmedzil a v podstate sa s maloletým stretáva iba zriedka. Takýto záver súd vyvodil zo správy kolízneho opatrovníka, podľa ktorej sa F. so svojim otcom nestretol už asi rok a nie sú ani v telefonickom kontakte. Uviedol, že nie je pravdou, že by neprejavoval o styk so synom záujem, práve naopak, jeho snahou je s maloletým udržiavať kontakt v čo najväčšom rozsahu, avšak matka maloletého sa túto snahu snaží zmariť a dosiahnuť zamedzenie styku otca so synom, čo je napokon zjavné aj z jej vyjadrení. Túto skutočnosť potvrdzujú aj opakované súdne spory medzi matkou a otcom maloletého, ktorých predmetom je úprava práv a povinností rodičov. Preto nie z nevôle otca, ale práve v dôsledku zlej komunikácie medzi rodičmi maloletého dochádza k sťažovaniu realizácie styku otca so synom. Súd ďalej neodôvodnene poukazuje na neúčasť otca na súdnom pojednávaní a toto konanie otca vyhodnocuje ako nezáujem otca o styk, resp. prejavovaný záujem otca o syna hodnotí iba ako formálny. Na uvedenom pojednávaní sa však nezúčastnil z objektívnych dôvodov a svoju neúčasť prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní riadne ospravedlnil. Preto stotožňovanie jeho neúčasti na pojednávaní s jeho údajným nezáujmom o syna považuje za neprípustné. Súd tiež dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie obmedziť jeho styk s maloletým výlučne na území Slovenskej republiky a iba za účasti matky maloletého; vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ bol realizovaný styk otca s maloletým nielen na území SR, ale tiež v mieste bydliska otca, t.j. v Rakúsku a bez prítomnosti matky a zároveň maloletý v tomto roku dosiahne vek XX rokov, takéto rozhodnutie považuje za neprimerané, má za to, že neexistuje žiadny dôvod, ktorý by zakladal potrebu účasti matky na pravidelných stretnutiach otca so synom.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a žiada ho potvrdiť.

5. Matka prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca taktiež žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že odvolanie otca je v celom rozsahu nedôvodné a je fabuláciou skutočností, ktoré zo strany otca neboli žiadnym spôsobom preukázané. V žiadnom prípade nie sú pravdivé tvrdenia otca o tom, že má záujem o styk so svojim synom, pričom aj pred konajúcim súdom prvej inštancie otec preukázal, že mu na synovi nezáleží, keďže sa na súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené aj z dôvodu jeho žiadosti o osobnú účasť, nedostavil. Prezentované ospravedlnenie nebolo spôsobilé a nie je ani relevantné k ospravedlneniu účasti otca na pojednávaní, keďže do mesta X. existujú riadne spojenia a to aj priamo z mesta V. (autobusová doprava, prípadne vlakové spojenie), kde mal otec možnosť osobne prezentovať a preukazovať svoje tvrdenia vo vzťahu k starostlivosti o svojho syna a jeho záujmu o styk so synom. Neexistovali žiadne také objektívne dôvody, ktoré by mali ospravedlniť neúčasť otca na pojednávaní v kontexte formulácie otca z pojednávania; práve jeho osobná neúčasť a celé jeho konanie a vystupovanie pred súdom prvej inštancie preukazujú jeho nezáujem o syna. Tvrdenia otca o zlej komunikácii medzi rodičmi sú zavádzajúce a nepravdivé, keďže tak otec, ako aj maloletý F. majú mobilné telefóny a komunikujú spolu prostredníctvom rôznych mobilných aplikácii ako napr. WhatsApp a Facebook. Práve nezáujem otca o syna spôsobilo na strane maloletého, tak ako sa aj vyjadril úplne sám a spontánne pred kolíznym

opatrovníkom, ochladenie vzťahu syna s otcom. Nie je to zodpovednosť ani matky a ani maloletého, že otec nepríde svojho syna navštíviť a zakaždým, keď majú dohodnutý termín stretnutia, otec použije vždy rovnakú výhovorku k pokazenému autu, ako to uviedol aj pred pojednávaním dňa 25.09.2019. Taktiež tvrdenie otca o realizácii styku s maloletým nielen na území SR, ale aj v mieste bydliska otca, t.j. v J. je fabuláciou skutočností známych v tomto konaní, avšak toto tvrdenie otca je zavádzajúce v tom smere, že matka už návrhom zo dňa 30.05.2007 na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala konajúci súd zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a zároveň žiadala upraviť styk maloletého s otcom, pričom napadnutý rozsudok vychádza práve z tejto úpravy styku otca s maloletým, nakoľko pomery a ani správanie otca vo vzťahu k maloletému sa ani počas posledných dvoch rokov nezmenili a nie je ani predpoklad pozitívnych vyhliadok na zmenu v správaní otca vo vzťahu k svojmu synovi.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a (, ďalej len ) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku I. a v závislých výrokoch III. a V., podľa potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výroky II. a IV. odvolací súd nepreskúmaval, pretože tieto výroky odvolaním otca neboli napadnuté, a tak nadobudli právoplatnosť ( ).

7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

8. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výkone rodičovských práv je zmena pomerov. Je zrejmé, že nejde o akúkoľvek zmenu pomerov, tiež nemôže byť nová úprava akousi revíziou pôvodného rozhodnutia týkajúceho sa rodičovských práv opätovných prehodnocovaním tých istých dôkazov.

10. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na osobný styk s obidvoma rodičmi.

11. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že naposledy bolo o úprave starostlivosti o maloletého F. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. -167 zo dňa 23.09.2015 tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné vo výške 200 eur mesačne a zročné výživné a bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec bol oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., s osobitnou úpravou počas prázdnin, vianočných a veľkonočných sviatkov s tým, že odovzdávanie a preberanie dieťaťa bolo v mieste bydliska matky. Súd dal súhlas namiesto matky na pobyt dieťaťa v mieste bydliska otca v J. po dobu styku otca s maloletým. Matka dňa 30.05.2017 podala na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala o obmedzenie styku otca s maloletým z dôvodu, že otec dieťa počas pobytov u neho zanedbáva, poukazovala na dlhodobé problémy otca so závislosťou na drogách, predložila dôkazy o tom, že otec maloletého ohrozuje na mravnej výchove. Na základe týchto tvrdení matky súd vo veci nariadil neodkladné opatrenie uznesením č.k. -28 zo dňa 16. júna 2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.11.2017, č.k. -94, ktorým obmedzil styk otca s maloletým tak, že maloletý je oprávnený stýkať sa s otcom každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod., za prítomnosti matky, na území Slovenskej republiky. Dôvodom obmedzenia styku bola skutočnosť, že predloženými dôkazmi bolo preukázané, že je tu vážne podozrenie na ohrozenie morálneho vývoja maloletého, pretože maloletý bol v čase, kedy sa realizoval jeho styk u otca na území J. účastný na oslavách, na ktorých boli prítomné obnažené osoby, pričom matka uviedla, že otec má problémy aj s omamnými a psychotropnými látkami a nedbá aj na zdravotný stav maloletého, keď aj napriek jeho alergii nezabezpečí, aby bola domácnosť bez zvierat. Súdy zároveň konštatovali, že nariadením neodkladného

opatrenia sa nezamedzí prístupu a styku otca s maloletým, keďže otec sa bude môcť s maloletým stretnúť v prítomnosti matky na území Slovenskej republiky.

12. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že po nariadení neodkladného opatrenia sa styk otca s maloletým výrazne obmedzil. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že po nariadení neodkladného opatrenia chodieval otec za maloletým tak na 10 minút do B. do školy, raz ho bol pozrieť v jeho bydlisku v A. pričom naposledy sa stretli pred rokom. V súčasnosti nie sú ani v telefonickom kontakte. Kolízny opatrovník vypočul maloletého, ktorý uviedol, že má vôľu stretávať sa s otcom len na území Slovenskej republiky, do J. nechce ísť, prípadne len za prítomnosti matky. Maloletý uviedol, že s otcom sa už asi rok nestretol a nie sú ani v telefonickom kontakte.

13. Na základe uvedeného, po preskúmaní všetkých okolností prípadu sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o potrebe zmeny úpravu styku maloletého F. s otcom a rozsah tejto úpravy, tak ako je uvedený v napadnutom výroku rozsudku súdu prvej inštancie považuje za primeraný okolnostiam, vyplývajúcim zo spisu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danej veci došlo k zmene pomerov a okolností od posledného rozhodnutia súdu o úprave styku, keďže vykonaným dokazovaním - predloženou fotodokumentáciou z mobilného telefónu maloletého bolo preukázané, že maloletý bol účastný oslavy, odfotený v bezprostrednej blízkosti otca, ktorý bol obnažený, pričom na predloženej sérii fotografií je zachytená oslava, na ktorej sú prítomné ďaľšie obnažené dospelé osoby, ktoré sú zahalené iba minimálnym spôsobom a z predložených fotografií je nepochybné, že išlo o sexuálne správanie, keďže obnažené osoby sa na predložených fotografiách nachádzajú v takých pózach, ktoré tomu nasvedčujú. Obranu otca, že sa jednalo len o náhodný výskyt maloletého na uvedenej oslave a že maloletý sa na tejto oslave nezúčastnil, ani odvolací súd nepovažoval za taký argument, ktorý by ospravedlňoval správanie otca. Nemožno totiž ospravedlniť skutočnosť, že otec vôbec pripustil, aby sa jeho maloleté dieťaťa vyskytlo na takejto oslave, naviac v čase, kedy otec mal maloletého zvereného do svojej starostlivosti a kedy mal ako jeho otec práve naopak vyhľadávať také činnosti a aktivity, kedy by sa osobne venoval maloletému, snažil sa o jeho rozvoj a rozvíjanie vzťahu s dieťaťom. Rovnako ako súd prvej inštancie tak aj odvolací súd bol toho názoru, že otec svojim správaním ohrozuje mravnú výchovu maloletého a že nie je v záujme maloletého, na ktorý súd musí prihliadať ako na prvoradý, aby navštevoval svojho otca na území J. v mieste bydliska otca, pretože nie je záruka, že podobným aktivitám by nebol maloletý vystavený aj v budúcnosti. Odvolací súd pritom prihliadol aj na vyjadrenie maloletého, ktorý má už XX rokov a je tak schopný vyjadriť svoj názor, že má vôľu stretávať sa s otcom len na území Slovenskej republiky, do J. nechce ísť, prípadne len za prítomnosti matky. Stretávanie sa otca s maloletým za prítomnosti matky považoval aj odvolací súd v súčasnosti za potrebné, práve vzhľadom k preukázanému závadnému správaniu otca a jeho možnému negatívnemu vplyvu na výchovu maloletého, pričom v budúcnosti, pokiaľ sa otec bude s dieťaťom riadne stretávať, nie je vylúčená iná úprava styku otca s maloletým aj bez prítomnosti matky, príp. rodičia sa sami takto môžu dohodnúť. Odvolací súd bol toho názoru, že zmenou úpravy styku nedôjde k zamedzeniu prístupu a styku otca s maloletým, pretože otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý druhý týždeň počas dvoch takmer celých dní, čo vzhľadom k vyjadreniu maloletého, že otec sa oňho už takmer rok nezaujíma a nie sú ani v telefonickom alebo inom kontakte, považoval odvolací súd vzhľadom na uvedené okolnosti za primerané.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. a závislých výrokoch III. a V., podľa potvrdil ako vecne správny.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a .

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).