Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Odi/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Kublovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom: Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: F. H., nar. dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, XXX XX A., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o. so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.04.2019 domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Uviedol, že žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, keď mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov. Zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh. Žalovaný, ako dlžník, nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Uviedol, že je veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o úvere č. 5066998021, ktorú žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili dňa 26.03.2008. Žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy titulom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013, uzatvorenej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Bratislava ako postupníkom a Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Bratislava ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. Bratislava ako postupníkom. Uviedol, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ v zmysle , v návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, v zmysle , dlžník nebol platobne neschopný a v zmysle , mal snahu poškodiť svojho veriteľa. Žalovaný zároveň nenaplnil zákonný predpoklad poctivého zámeru, keď po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností podľa . Žalovaný v čase pred vyhlásením konkurzu splácal pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami v celkovej výške 9.100,00 Eur. Úhrady boli vykonávané v zmysle Dohody o splatení dlhu, pričom výška poslednej vykonanej platby bola 200,00 Eur. Žalovaný bol naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nebol povinný uhradiť ani časť svojich

záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti. Mal za to, že žalovaný podal nepravdivé vyhlásenie o platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím splnil zákonnú podmienku nepoctivého zámeru. Žalovaný po podaní návrhu žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu, ani nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, nemal poctivý zámer a teda nemôže požívať benefity spojené s inštitútom oddlženia. Žalovaný ani pred podaním návrhu nebol súčinný. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku. Žalobca mal dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti Žalovaného. Zákon definuje platobnú neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť sa nepovažuje stav, keď dlžník odmieta uhrádzať niektoré finančné záväzky, pretože ich neuznáva alebo ich odmieta uhradiť z iných dôvodov. Žalovaný disponoval a disponuje finančnými prostriedkami na plnenie svojich záväzkov a v prípade riadneho plnenia svojich záväzkov by bol schopný splatiť všetky svoje záväzky.

2. Poukázal na Uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k.: -133 z 18. 10. 2018, právoplatné dňa 13. 12. 2018, na uznesenie NS ČR zo dna 6. 9. 2005, sp. zn. , na ust. .

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.07.2019 poprel aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Uviedol, že žalobca nenadobudol a nebola mu postúpená žiadna pohľadávka voči žalovanému a tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu v zmysle . Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013 a zo dňa 14.12.2015, nevyplýva, že nimi bola postúpená pohľadávka voči žalovanému a ani výška pohľadávky. Žalovaný priložil k svojmu podaniu Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru uzatvorenú medzi žalovaným a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Pre prípad, že by žalobca preukázal nadobudnutie pohľadávky prostredníctvom zmlúv o postúpení pohľadávok, žalovaný namietal platnosť takéhoto postúpenia, nakoľko toto odporuje zákonu. Poukázal na a , , , , o bankách a . Žalovaný považoval za nesporné, že v prípade postúpenia pohľadávky banky na inú osobu ako banku sa obsah tejto pohľadávky mení, nakoľko nespornými a zjavnými sú skutočnosti ako napríklad povinnosť banky dodržiavať bankové tajomstvo, pričom iná osoba takúto zákonnú povinnosť nemá, alebo dodržiavať mnoho ďalších právnych noriem vymedzených nielen v Zákone o bankách. Podľa Zákona o bankách, však možno za splnenia určitých podmienok postúpiť pohľadávku osobe, ktorá nie je bankou. V zmysle výkladovej metódy a zásady lex specialis derogat legi generáli je nutné rešpektovať ustanovenie Zákona o bankách ako špecifickú právnu úpravu a teda za splnenia podmienok podľa predmetného ustanovenia je postúpenie pohľadávky nutné považovať vo všeobecnosti za platné. Toto však neplatí pre tento prípad, nakoľko sa jedná o pohľadávku, na ktorú sa viažu ustanovenia upravujúce právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy.

4. Z ustanovení a vyplýva prioritné pôsobenie na všetky záväzkové právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ a ktoré môžu byť upravené aj v osobitných právnych predpisoch. V tomto prípade je právny predpis absolútnej výkladovej priority pre celú sféru spotrebiteľských záväzkov a vo svojej výkladovej sile má prednosť aj pred Zákonom o bankách. Nakoľko zmluva o poskytnutí spotrebného úveru je v zmysle spotrebiteľskou zmluvou, použijú sa na tento právny vzťah prednostne vždy ustanovenia v zmysle . Takýmto ustanovením, ktoré sa má použiť prednostne je aj ust. , zakazujúce prevod pohľadávky, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Z toho jednoznačne vyplýva, že právny úkon postúpenia pohľadávky na inú osobu ako banku je neplatný v zmysle , nakoľko takýmto postúpením by sa obsah pohľadávky zmenil. Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že postúpenie pohľadávky bankou na inú osobu ako banku je neplatné a ani z toho dôvodu nemôže byť žalobca aktívne vecne legitimovaný. Namietal aj nesplnenie podmienok podľa Zákona o bankách, nakoľko žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre možnosť postúpenia pohľadávky. Žalovaný poprel, že by boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky. Na základe uvedeného je takéto postúpenie pohľadávky absolútne neplatné a to aj z dôvodu nesplnenia podmienok v zmysle Zákona o bankách. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania dlhu, nakoľko v zmluve o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 26.03.2008 bola splatnosť poslednej splátky stanovená na deň 26.03.2015, teda premlčacia doba už uplynula. Argumentáciu žalobcu považoval za nepodložené, nepreukázané a hlavne nepravdivé tvrdenia. Žalobca nemal akúkoľvek vedomosť o finančnej a sociálnej situácií žalovaného. Žalovaný v dobe podania návrhu na oddlženie pracoval od roku 2014 u Železníc

Slovenskej republiky, š. p., kde mal v čase vyhlásenia konkurzu mzdu cca 686,- € mesačne v hrubom. Žalovaný je rozvedený, pričom mesačne prispieval povinným výživným na dve maloleté deti spolu cca 200,- € mesačne. Žalovaný mal v dobe konkurzu exekúciu vykonávanú JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. a k tomu si voči nemu uplatňoval pohľadávky aj žalobca. Zo mzdy mu po zrážkach z exekúcie a vyplatení výživného nezostávalo dosť prostriedkov ani na vykrytie nevyhnutných nákladov pre jeho život. Žalovaný bol odkázaný na finančnú pomoc svojej rodiny. Aj keby od neho žalobca nežiadal ďalšie splácanie dlhu, nezostávalo by mu mesačne viac než je hranica životného minima 178,92 € v zmysle o životnom minime. Žalobca tvrdenie o nepoctivom zámere nemal ničím podložené. Žalovaný poprel tvrdenia a odmietal právne závery žalobcu v celom rozsahu, nakoľko ich žiadnym spôsobom nepreukázal a mal za to, že splnil podmienky na vyhlásenie konkurzu, resp. oddlženia. Žalovaný bol platobne neschopný a jeho príjem nestačil na uhrádzanie jeho dlžôb. Finančná situácia žalovaného bola tak vážna, že existovala len jediná možnosť na jej vyriešenie, a to uplatnením inštitútu oddlženia.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 06.09.2019 trval na dôvodoch uvedených v žalobe, poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 06. septembra 2005, sp. zn. a na Nález Ústavného súdu SR z 10.01.2017, sp. zn. 111US 570/2016. Uviedol, že žalovaný k vyjadreniu nepriložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce zmenu majetkových pomerov a snahu vyriešiť dlhy a uspokojiť svojich veriteľov aj po vyhlásení konkurzu. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že v prípade postúpenia pohľadávky banky na inú osobu ako banku sa obsah tejto pohľadávky a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. . Postúpenie pohľadávky bankou na inú osobu považoval za platné.K nesplneniu podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách uviedol, že uvedené ustanovenie upravuje výnimky z bankového tajomstva, nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenie ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Poukázal na dôvodovú správu k § 92 vládneho návrhu zákona o bankách. Žalobca trval na podanom návrhu v celom rozsahu.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.10.2019 opakovane poprel žalobcove tvrdenia o nepoctivom zámere. Poukázal na zmluvy o postúpení pohľadávky z VÚB banky na Bencont Investments s.r.o zo dňa 25.09.2013 a zo dňa 14.12.2015. Ani v jednej z týchto zmlúv nebola špecifikovaná pohľadávka. Údaje akých pohľadávok, kto je dlžníkom, aký vysoký je dlh alebo iné údaje o pohľadávke, sa v zmluvách nenachádzajú. V zmluvách je však uvedený odkaz na prílohy, kde má byť táto pohľadávka špecifikovaná. V bode 2.3 zmluvy o postúpení pohľadávky z VÚB banky na Bencont Investments s.r.o. zo dňa 25.09.2013 mala byť pohľadávka uvedená v prílohe 1 zmluvy. Táto príloha absentuje a tak nie je preukázané, že Bencont Investments s.r.o. nadobudol právo k pohľadávke voči žalovanému. V bode 1. čl. II. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2015 mala byť pohľadávka uvedená v prílohe č. 1 „Zoznam postupovaných pohľadávok", ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Táto príloha v podaní žalobcu absentuje a teda nie je preukázané, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol. Nakoľko žalobca nepreukázal, že nadobudol pohľadávku voči žalovanému, žalovaný opakovane popieral aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Žalobca nenadobudol a nebola mu postúpená žiadna pohľadávka voči žalovanému a tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu v zmysle Žalovaný trval na neplatnosti postúpenia pohľadávky a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2018, sp. zn. , rozhodnutie NS Slovenskej republiky zo dňa 24.04.2018, sp. zn. . V ostatnom zotrval na dôvodoch uvedených vo vyjadrení zo dňa 23.07.2019.

7. Na pojednávanie dňa 23.01.2020 sa nedostavil žalobca, ktorého neúčasť právny zástupca ospravedlnil. Nedostavil sa žalovaný, ktorého neúčasť právny zástupca ospravedlnil.

8. Podľa , po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie.

9. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného podľa .

10. Súd vykonal dokazovanie žalobou zo dňa 08.04.2019, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015, Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 26.03.2008, stanoviskom žalovaného zo dňa 23.07.2019 a 08.10.2019, vyjadrením PZ

žalobcu zo dňa 06.09.2019, spisom OS NR sp.zn.27Odk/65/2017, rozhodnutím NS Slovenskej republiky zo dňa 9. októbra 2013 sp. zn. , Ro NS ČR z 20. 6. 2007, sp. zn. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

11. Právny zástupca žalobcu trval na žalobe a na dôvodoch uvedených v písomných vyjadreniach. Navrhol súdu, aby preskúmal poctivý zámer žalovaného a zistil, či žalovaný v minulosti nevykonával podnikateľskú činnosť s poukazom na . Poukázal na rozhodnutia súdov pod sp. zn. , a . Mal za to, že žalovaný nepreukázal platobnú neschopnosť, ktorá nebola platobnou neschopnosť, ale nechuťou splácať dlhy veriteľom pričom išlo o dočasnú platobnú neschopnosť a nie trvalú. Navrhol súdu, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu.

12. Právny zástupca žalovaného, trval na dôvodoch uvedených v písomných vyjadreniach zo dňa 23.07.2019 a 08.10.2019, nakoľko nebola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a nebol naplnený dôvod nepoctivého zámeru pri oddlžení a žalobca neuniesol dôkazné bremeno navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

13. Súd posudzoval konkrétne podmienky v danej právnej veci. V prvom rade súd skúmal splnenie procesných podmienok.

14. Podľa , veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

15. Veriteľ má právo na podanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia , nakoľko ide o spor medzi stranami konania vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania podľa . Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného bol vedený Okresným súdom Nitra. Žalovaný ako dlžník bol v konaní pasívne vecne legitimovaný.

16. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného č.k. -16 zo dňa 13.10.2017 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 201/2017 zo dňa 20.10.2017. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2017. Šesťročná lehota na podanie žaloby na zrušenie oddlženia začala plynúť dňom 22.10.2017 a uplynie dňa 21.10.2023. Žalobca podal žalobu dňa 12.04.2019, teda v zákonnej lehote.

17. Súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, ktorú namietal žalovaný. Aj bez tejto námietky bol súd povinný skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby na zrušenie oddlženia. Žalobca preukazoval aktívnu legitimáciu Zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013 a zo dňa 14.12.2015, a Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 26.03.2008.

18. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013 uzatvorenou medzi: VŠEOBECNÁ ÚVEROVÁ BANKA, A.S. Bratislava a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. postúpil postupca Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské nivy l, 829 90 Bratislava, na postupníka: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, pohľadávky Postupníkovi a Postupník sa stal novým veriteľom Pohľadávok. Štruktúra Pohľadávok bola uvedená v Prílohe 1 tejto Zmluvy. Pohľadávky sa postupovali spolu so všetkými právami a výhodami, ktoré sa k nim viažu alebo ktoré vznikajú vo vzťahu k Pohľadávkam. Za týmto účelom sa každá Pohľadávka postupuje spolu s Príslušenstvom pohľadávky.

19. Štruktúru Pohľadávok, ktorá mala byť uvedená v Prílohe č. 1 k zmluve, na ktorú sa v zmluve strany odvolávali, žalobca nepredložil. Žalobca na námietku žalovaného pripojil k vyjadreniu zo dňa 06.09.2019, výňatok z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013, v ktorej prílohe bol uvedený dlžník Martin Obranec, s adresou bydliska, výškou pohľadávky - istina, úroky, úroky z omeškania, poplatky a číslo úverovej zmluvy 000780411180308.

20. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015, uzatvorenou medzi: postupcom BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava a postupníkom: BENCONT COLLECTION, a. s. Vajnorská 100/A, postúpil postupca postupníkovi pohľadávky špecifikované v Prílohe č.1 -

Zoznam postupovaných pohľadávok, a to so všetkým príslušenstvom, všetkými právami a povinnosťami, zabezpečovacími prostriedkami a záložnými právami, ktoré sú s pohľadávkami spojené a záväzok postupníka zaplatiť Postupcovi, za Postupované pohľadávky odplatu. V prílohe č. 1 - Zoznam postupovaných pohľadávok, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, boli definované Postupované pohľadávky, a to čo do právneho dôvodu, výšky a osôb dlžníkov. Uvedenú prílohu žalobca k žalobe ani k zmluve nepriložil.

21. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 26.03.2008, reg. číslo: 000780411180308, uzatvorenou medzi: Všeobecnou úverovou bankou, a. s. a Martinom Obrancom ako dlžníkom, poskytol veriteľ dlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 310.000,- SKK na 84 mesiacov, s mesačnou splátkou vo výške 5.600,51 SKK, pričom posledná splátka bola splatná dňa 26/03/2015.

22. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

23. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

25. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

26. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

27. Postupník môže dosiahnuť účinnosti postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že mu písomnou zmluvou preukáže, že k postúpeniu pohľadávky došlo. Táto povinnosť zo strany postupníka je splnená i doručením žaloby, ktorou žalobca uplatňoval zrušenie oddlženia spolu so zmluvou, ktorou bola pohľadávka postúpená.

28. V posudzovanom prípade bola zmluva o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 26.03.2008 uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkom. Túto zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, bola uzatvorená v zmysle ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských úveroch.

29. V zmysle rozhodnutia NS Slovenskej republiky zo dňa 9. októbra 2013 sp. zn.

- vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Či je tu nedostatok vecnej legitimácie, ukáže sa až v konaní samotnom. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá, že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou.

30. Zmena v subjektoch záväzkového právneho vzťahu predpokladá, že k pôvodnej právnej skutočnosti, ktorou bol záväzkový vzťah založený, pristúpi následne ďalšia právna skutočnosť. v ustanovení upravuje takú zmenu subjektov záväzkového vzťahu na základe dohody o postúpení pohľadávky, ktorá spočíva v zmene veriteľa. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vstúpi nový veriteľ, ktorý súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Ide teda o jeden zo spôsobov zmeny záväzku na veriteľskej strane. Túto zmenu spôsobuje vlastné rozhodnutie pôvodného veriteľa. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov. Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a

prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom, nastupuje tak do právnej pozície doterajšieho veriteľa a požíva všetky práva postupcu. K zmene osoby veriteľa dochádza už samotným uzavretím zmluvy, ak v zmluve o postúpení pohľadávky nie je dohodnuté inak, bez ohľadu na to, či postupca postúpenie dlžníkovi oznámil, príp. postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, ani súčinnosť, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotné postúpenie pohľadávky uzavretím zmluvy o postúpení vplyv na právne postavenie dlžníka nemá, dlžník je povinný splniť ten istý dlh. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu proti konkrétnemu dlžníkovi. Preukázaním má zákon na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Postúpenie pohľadávky znamená trvalú zmenu veriteľa a má za následok, že postúpením prechádza na postupníka pohľadávka s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, a to v stave, v akom sa nachádzala v dobe postúpenia (t.j. v okamžiku účinnosti zmluvy o postúpení). Na postupníka s pohľadávkou okrem iných prechádza tiež právo na súdne uplatnenie (nárok) vrátane oprávnenia na jej vymoženie v exekučnom konaní, ako aj práva nadobudnutú pohľadávku postúpiť ďalej inému. Skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prechod práva je zmluva o postúpení pohľadávky. Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky je, že postupník stáva sa aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho.

31. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom. Podmienkou jej platnosti je písomná forma. V ostatnom musí zmluva vyhovovať všeobecným podmienkam platnosti právneho úkonu, ktoré sú zakotvené v a nasl. . Iba platná zmluva o postúpení pohľadávky môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa.

32. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky patrí označenie: účastníkov zmluvy a označenie postúpenej pohľadávky spôsobom, z ktorého možno jednoznačne zistiť, aká pohľadávka je predmetom postupu. Identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí obsahovať riadne označenie dlžníka postupcu a opis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá. Postupované pohľadávky musia byť identifikované dostatočne určite tak, aby neboli zameniteľné s inou pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi a aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.

33. V zmysle Ro NS ČR z 20.06.2007, sp. zn. , určitosť predmetu písomného právneho úkonu nie je obmedzená len na prípady, keď je tento predmet špecifikovaný v samotnom texte, ktorý zachytáva obsah úkonu; požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet úkonu objektívne teda každému, a nielen zmluvným stranám úkonu objektívne poznateľný, samozrejme za predpokladu, že je v tejto listine označený celkom nezameniteľným spôsobom.

34. V zmysle uvedeného a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013, nemal súd za preukázané postúpenie pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 26.03.2008, reg. číslo: 000780411180308, z pôvodného veriteľa Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské nivy l, 829 90 Bratislava, na postupníka: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava. V zmluve bol odkaz na štruktúru postupovaných pohľadávok, ktorá mala tvoriť Prílohy 1 tejto Zmluvy, avšak príloha nebola súčasťou Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013. Zo samotného obsahu zmluvy nebolo zrejmé, aké pohľadávky a voči komu postúpil postupca na postupníka. Žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal existenciu Prílohy 1 tejto Zmluvy. Z uvedeného dospel súd k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013, nebola platným právnym úkonom v zmysle , nakoľko v nej absentovala jedna z jej podstatných náležitostí, ktorou bolo označenie postúpenej pohľadávky spôsobom, z ktorého možno jednoznačne zistiť, aká pohľadávka bola predmetom postupu. Zo zmluvy nebolo možné zistiť, aká pohľadávka bola postupovaná, rovnako ani z Prílohy č. 1 k zmluve, ktorá nebola ani súčasťou zmluvy. Nakoľko absentoval jeden z predpokladov platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013, ktorým bolo a označenie postúpenej pohľadávky spôsobom, z ktorého možno jednoznačne zistiť, aká pohľadávka je predmetom postupu, vyvodil súd záver, že uvedená zmluva bola absolútne neplatná. Iba platná zmluva o postúpení pohľadávky mohla mať za následok zmenu v osobe veriteľa, pričom nový veriteľ nadobúda

nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie a úplný výkon. Neplatnou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2013 nemohlo dôjsť ku zmene v osobe veriteľa, a teda ani k nadobudnutiu aktívnej vecnej legitimácie.

35. Nakoľko súd vyhodnotil Zmluvu zo dňa 25.09.2013 za neplatný právny úkon, dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s., Bratislava a BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Bratislava, a ani medzi BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Bratislava a BENCONT COLLECTION, a. s. Vajnorská 100/A, Bratislava, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015. Obdobne ako v zmluve zo dňa 25.09.2013, aj v Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015, bol odkaz na prílohu č. 1 - Zoznam postupovaných pohľadávok, ktorá mala byť neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, a v ktorej mali byť definované Postupované pohľadávky, čo do právneho dôvodu, výšky a osôb dlžníkov, medzi nimi aj postúpenie pohľadávky dlžníka Martina Obranca, nar. dňa 08.03.1977, trvale bytom Vinohradská 725/73, 941 06 Komjatice. Uvedená príloha nebola súčasťou zmluvy, a žalobca ju k žalobe nepriložil. Nepreukázaním zoznamu postupovaných pohľadávok, absentovala jedna z podstatných náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorou bolo označenie - identifikácia postúpenej pohľadávky spôsobom, z ktorého možno jednoznačne zistiť, aká pohľadávka je predmetom postupu. Súd dospel k záveru, že ani Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015, nevyhovovala všeobecným podmienkam platnosti právneho úkonu v zmysle a nasl. , teda bola absolútne neplatná v zmysle .

36. Súd v posudzovanom prípade primárne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa - žalobcu, teda či bol nositeľom práva, ktorého sa v tomto konaní domáhal a osobou oprávnenou na podanie žaloby na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. Len pokiaľ by bola táto podmienka splnená, zaoberal by sa súd skúmaním ďalších hmotnoprávnych podmienok zrušenia oddlženia.

37. Z vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom práv a povinností vyplývajúcich, z pôvodnej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a. s. Bratislava a dlžníkom Martinom Obrancom.

38. Žalobca nepreukázal zmluvami a postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2013 a zo dňa 14.12.2015 následnú reťaz zmien v osobe veriteľa, vo vzťahu k pohľadávke a k jej pôvodnému veriteľovi. Na základe absolútne neplatných zmlúv nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, ani k zmene veriteľa, ani k nadobudnutiu aktívnej vecnej legitimácie. Nakoľko žalobca nebol subjektom práva, ktoré bolo predmetom konania, nemohol sa ako veriteľ domáhať v tomto konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka v zmysle , a a nasl.

39. Nakoľko nebola splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie veriteľa na podanie žaloby v zmysle , na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka, nezaoberal sa súd skúmaním ďalších hmotnoprávnych podmienok pre zrušenie oddlženia a žalobu zamietol.

40. Zamietnutie žaloby znamenalo úspech žalovaného v konaní.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa a , a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý úspech nemal v rozsahu 100%.

42. O výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súd prvej inštancie / /.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).