Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24C-31-2019.pdf
PDF · 78.98 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábr. 8/A, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, o zaplatenie sumy vo výške 109,70 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 109,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 109,70 € od 13.07.2018 do zaplatenia. II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 20.12.2018, sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 109,70 € s príslušenstvom. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že jeho právnemu predchodcovi ako poškodenému vznikol proti žalovanému nárok na poskytnutie poistného plnenia - náhrady nájomného za náhradné vozidlo počas opravy poškodeného vozidla, avšak tento mu poskytol len jeho časť. 3. Žalovaný sa v priebehu konania k žalobe vyjadril tak, že žaloba je neúplná, že nie je zrejmý počet najazdených kilometrov náhradným vozidlom, že opakované uplatňovanie obdobných nárokov z postúpených pohľadávok zo strany žalobcu je možné považovať za neoprávnené podnikanie, že uplatnený nárok nevyplýva zo zákona o povinnom zmluvnom poistení ani z Občianskeho zákonníka a že právny predchodca žalobcu žalobcovi platne nepostúpil pohľadávku na poskytnutie predmetného poistného plnenia. 4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o nájme č. 333 zo dňa 11.06.2018, faktúrou č. 180336 zo dňa 15.06.2018, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2018 a oznámením žalovaného o poistnom plnení zo dňa 27.06.2018. 5. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 29.05.2018 došlo k poistnej udalosti, na základe ktorej právnemu predchodcovi žalobcu ako poškodenému vzniklo právo na náhradu škody, a to aj priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi škodcu na základe zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o povinnom zmluvnom poistení). V rámci tohto práva si právny predchodca žalobcu proti žalovanému uplatnil aj nárok na náhradu nájomného za náhradné vozidlo vo výške 264,00 €, pričom žalovaný poskytol právnemu predchodcovi žalobcu poistné plnenie len vo výške 154,30 €.
6. Medzi stranami sporu zostali sporné právny dôvod vzniku nároku právneho predchodcu žalobcu na náhradu nájomného a platnosť postúpenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na poistné plnenie. 7. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 8. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla 9. Podľa § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 10. Zákon o povinnom zmluvnom poistení ani Občiansky zákonník síce výslovne neuvádza nájomné za náhradné vozidlo ako škodu vzniknutú pri poistnej udalosti, avšak je nepochybné, že poškodený nárok na náhradu tohto nájomného má, samozrejme za predpokladu, že jeho vynaloženie si škodová udalosť vyžiadala. Uvedené potvrdzuje jednak ustálená súdna prax, jednak žalobcom tvrdené a žalovaným nepopreté, a preto nesporné metodické usmernenie členov Slovenskej kancelárie poisťovateľov č. 17/2002. Právnemu predchodcovi žalobcu teda proti žalovanému vznikol aj nárok na náhradu účelne vynaloženého nájomného za náhradné vozidlo. 11. Dĺžku nájmu ani výšku denného nájomného za náhradné vozidlo žalovaný v priebehu konania žiadnym spôsobom nenamietal napriek tomu, že poistné plnenie poskytol právnemu predchodcovi žalobcu len čiastočne. Takéto čiastočné poskytnutie poistného plnenia žiadnym spôsobom neodôvodnil, a to ani v priebehu konania, ani v oznámení o poistnom plnení. Súd teda za nespornú považoval jednak potrebu uplatnenej dĺžky nájmu, jednak účelnosť výšky nájomného. Na výšku nájomného pritom nemal vplyv počet najazdených kilometrov náhradným vozidlom, preto súd námietku žalovaného o nezistenosti tohto počtu považoval za nedôvodnú. Nájomné za náhradné vozidlo bolo totiž dohodnuté pevnou sumou za deň trvania nájmu. Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu proti žalovanému na náhradu nájomného za náhradné vozidlo teda súd považuje za preukázanú v celej výške, uplatnenej u žalovaného. 12. Žalovaný ďalej namietal platnosť postúpenia uvedenej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na poistné plnenie žalobcovi. Uviedol, že právny predchodca žalobcu bol žalobcovým dlžníkom, nakoľko žalobca mal proti nemu pohľadávku na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo, zatiaľ čo právny predchodca žalobcu nemal proti žalovanému žiadnu pohľadávku, keďže žalobcovi vyúčtované nájomné nezaplatil. Súd tieto námietky žalovaného považuje za účelové a nezakladajúce sa na správnom právnom posúdení veci. Právnemu predchodcovi žalobcu vznikla proti žalovanému pohľadávka na poskytnutie poistného plnenia - náhradu škody pred jej postúpením žalobcovi. Právnemu predchodcovi žalobcu totiž vznikla škoda okamihom vzniku jeho záväzku proti žalobcovi na zaplatenie nájomného. Už vznikom tohto záväzku vznikla na jeho majetku škoda - zmenšenie tohto majetku. Skutočné splnenie tohto záväzku - úhrada vystavenej faktúry nie je pre vznik pohľadávky na poistné plnenie určujúce. Právny predchodca žalobcu teda žalobcovi postúpil riadne existujúcu pohľadávku a nie je teda daný dôvod, aby toto postúpenie bolo neplatné, ako to tvrdí žalovaný. V tejto súvislosti súd považuje za nedôvodnú takisto námietku žalovaného o neoprávnenom podnikaní žalobcu. Postúpenie pohľadávky je riadnym a plne odôvodneným inštitútom občianskeho práva a samo o sebe nie je možné ho považovať za neoprávnené podnikanie, a to ani v prípade, že k postúpeniu pohľadávky došlo vo viacerých prípadoch. 13. Pre úplnosť súd uvádza, že námietky žalovaného vo vzťahu k úplnosti žaloby považuje tiež za účelové a nedôvodné. Uvádzané prípadné nedostatky žaloby vyhodnocuje súd pred začatím konania vo veci samej a len ako podmienky na ďalšie konanie. Ak súd náležitosti žaloby považuje za dostatočné na ďalšie konanie, v konaní musí riadne pokračovať. Ak by aj náležitosti žaloby dostatočné neboli, súd je povinný žalobcu vyzvať na ich doplnenie a o takto doplnenej žalobe ďalej konať. Keďže súd o žalobe žalobcu konal, a to aj so žalovaným, jej náležitosti sú jednoznačne dostačujúce na toto konanie. Navyše, ak by aj žaloba obsahovala nedostatky, tieto by za určitých okolností mohli byť dôvodom na jej odmietnutie (bez ďalšieho konania vo veci samej), keďže však k nemu nedošlo, nemôžu byť dôvodom na zamietnutie žaloby vo veci samej. 14. Súd teda mal preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikol proti žalovanému nárok na náhradu nájomného za náhradné vozidlo v uplatnenej výške, že žalovaný ho uspokojil iba čiastočne a že tźvyšok tohto nároku vo výške žalovanej sumy prešiel postúpením pohľadávky na žalobcu. Žaloba je teda dôvodná a súd jej v plnom rozsahu vyhovel. 15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 17. Podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 18. Súd v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z nej odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia. 19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Vzhľadom na to, že vo veci mal žalobca plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu. 21. V zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).