Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-262-2008.pdf
PDF · 96.83 KB
Case nature
Subarea
5Er/262/2008
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: U. Y., nar. XX.X.XXXX, P. XXX, XXX XX F. Z., v konaní o vymoženie 49,79 eur takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Nám. gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa trovy exekúcie vo výške 115,01 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.7.2008 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu pôvodného oprávneného (SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove) na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 28.6.2008 a exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 253750 zo dňa 10.11.2006, právoplatného dňa 10.11.2006 a vykonateľného dňa 25.11.2006, ktoré vydalo Obvodné oddelenie PZ v Starej Ľubovni. Súd udelil súdnemu exekútorovi dňa 17.7.2008 poverenie pod číslom 5710 013612.
2. Tunajší súd uznesením sp. zn. 5Er/262/2008 zo dňa 26.6.2007 pripustil zmenu účastníka konania tak, že na miesto doterajšieho oprávneného vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska č. 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. Vyšší súdny úradník rozhodujúci vo veci zároveň skúmal, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre vedenie exekúcie, pričom dospel k záveru, že v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008 došlo k uplynutiu trojročnej prekluzívnej lehoty.
3. Na základe výzvy súdu zo dňa 1.8.2017 na vyčíslenie trov exekúcie a predloženie exekučného spisu súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 15.8.2017 podnet na zastavenie exekúcie v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na výkon rozhodnutia. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 223,49 eur. Dňa 18.7.2018 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie aj oprávnený z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na výkon rozhodnutia v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 327/1990 Zb. o priestupkoch, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Dňa 26.10.2018 doručil správca konkurznej podstaty úpadcu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 5.8.2019 doplnil podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5MCdo/2/2013 zo dňa 10.6.2013 vyslovil názor, že v danom prípade nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na výkon rozhodnutia, pretože ak novela § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia a lehota 3 rokov v čase zmeny tohto ustanovenia ešte neuplynula, je potrebné aplikovať podporne § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý je lex generalis vo vzťahu k zákonu o priestupkoch a ktorý upravuje lehotu na výkon rozhodnutia, ktorú otázku už §
88 ods. 1 zákona o priestupkoch od 1.9.2008 neupravuje. Zároveň poukázal na dôvodovú správu k novele § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa ktorej touto novelou mal byť dosiahnutý súlad medzi Správnym poriadkom a zákon o priestupkoch pokiaľ ide o lehoty na výkon rozhodnutia, ktoré boli od roku 2004 rozdielne. Súdny exekútor preto vzhľadom na ďalšie preverenie majetku povinného, ktorým nebol zistené žiaden zexekvokvateľný majetok povinného, navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.3.2007, teda pre nemajetnosť povinného a na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného. Od 1.1.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní, v zmysle ktorého sa exekúcie spĺňajúce podmienky podľa tohto zákona zastavujú priamo zo zákona.
4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd skúmal v prvom rade, či exekúcia nebola zastavená v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. a ak nie, či je daný nejaký dôvod na zastavenie exekúcie, prípadne ktorý z týchto dôvodov nastal skôr.
5. Súd po preskúmaní vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. V danom prípade síce ide o starú exekúciu v zmysle § 1 ods. 2 uvedeného zákona (exekúcia bola začatá pred 1. aprílom 2017 a je vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017) a uplynula aj rozhodná doba 5 rokov od doručenia poverenia exekútorovi v zmysle § 3 ods. 1 tohto zákona. Súd však dospel k záveru, že v danom prípade je tu dôvod na predĺženie rozhodnej doby v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona, v zmysle ktorého rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie. V zmysle stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR ako predkladateľa zákona k tomuto dôvodu predĺženia rozhodnej doby, ako aj s prihliadnutím na § 2 ods. 2 písm. c) zák. č. 233/2019 Z.z. sa toto predĺženie vzťahuje na rozhodovanie o zastavení exekúcie na základe návrhu povinného. Podnet správcu konkurznej podstaty, ktorý po vyhlásení konkurzu koná za úpadcu, súd podľa obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie povinného.
6. Následne súd pristúpil k posúdeniu, či je tu niektorý z ďalších navrhovaných dôvodov na zastavenie exekúcie a ak sú dané viaceré, ktorý nastal skôr.
7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 243b ods. 1 EP, ( v znení účinnom do 31.10.2013) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
10. Podľa § 57 ods. 2 EP, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
11. Podľa § 58 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. a priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 (ďalej len ,,zákon o priestupkoch“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
13. Podľa § 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj ZRK), vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
14. Podľa § 167f ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z., na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
15. Podľa § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z., ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
16. V prvom rade bol daný podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na výkon rozhodnutia.
17. Z Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Po tejto novele teda zákon o priestupkoch neupravoval lehotu ani na nariadenie výkonu rozhodnutia, ani lehotu, v ktorej je potrebné výkon rozhodnutia vykonať. Rovnakú právnu úpravu, ako bola úprava v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch pred uvedenou novelou, obsahoval aj správny poriadok v ustanovení § 71 ods. 3 v znení do 31.12.2003. Novela správneho poriadku vykonaná zákonom č. 527/2003 Z.z. účinná od 1. januára 2004 zmenila toto ustanovenie tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu nútene vymáhať, sa nachádzala v správnom poriadku aj v zákone o priestupkoch a že po prijatí novely správneho poriadku nekorešpondovala úplne s právnou úpravou v zákone o priestupkoch. Účelom novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods. 1 formou jeho vypustenia bolo dať právnu úpravu v zákone o priestupkoch do súladu s právnou úpravou v Správnom poriadku. Uvedené nepochybne vyplýva aj z dôvodovej správy citovanej novely k tomuto ustanoveniu. Z uvedeného je zrejmé, že vypustením § 88 ods. 1 zo zákona o priestupkoch sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku.
18. Všeobecný právny predpis vo vzťahu k zákonu o priestupkoch upravuje teda pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. Keďže aj v prípade rozhodnutia o pokute za priestupok prichádza pri výkone (exekúcii) takéhoto rozhodnutia do úvahy aplikácia tohto vzťahu a zákon o priestupkoch nemá od 1. septembra 2008 takúto právnu úpravu, treba v konaní o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní) podporne použiť ustanovenie § 71 ods. 3 správneho poriadku. Aj keď súdu sú zrejmé aj iné názory pri riešení tejto otázky, súd sa priklonil k tomuto výklad aj s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5MCdo/2/2013 zo dňa 10.6.2013, 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.6.2013 alebo Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoE/28/2017 zo dňa 27.7.2017, ktoré k rovnakej problematike zaujali rovnaký názor. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty tu nie je daný.
19. Následne súd pristúpil k preskúmaniu dôvodu na zastavenie exekúcie, a to pre vyhlásenie konkurzu na majetok povinného. Z podnetu správcu konkurznej podstaty a z Obchodného vestníka súd zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5OdK/490/2018-21 zo dňa 5.9.2018 vyhlásený konkurz, ktorý už bol medzičasom aj zrušený.
20. Z ustanovenia § 167f ods. 2 ZKR je zrejmé, že začatie konkurzu je dôvodom, aby súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa ustanovenia § 57 ods. 2 EP v spojení s § 167f ods. 2 ZKR zastavil. Keďže tento dôvod bol daný, súd exekúcie zastavil z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že konkurzné konanie bolo medzičasom skončené, pretože vyhlásením konkurzu došlo k dôvodu na zastavenie exekúcie. Súd preto už neskúmal doplnenie podnetu exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného doručeného súdu neskôr.
21. Podľa § 196 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
22. Podľa § 200 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
23. Podľa § 203 ods. 3 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
24. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
25. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
26. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
27. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 31.3.2017, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
28. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
29. Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
30. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017. Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 14, § 15, § 22, § 25 cit. vyhl. Na ich náhradu zaviazal v zmysle § 203 ods. 3 EP oprávneného.
31. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b),ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 cit. vyhl.
- získanie poverenia 3,32 €
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 €
- doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 3,32 €
- doručenie exekučného príkazu 3,32 €
- zisťovanie bydliska povinného 4 x 3,32 € 13,28 €
- zisťovanie platiteľa mzdy povinného 7 x 3,32 € 23,24 €
- zisťovanie účtu povinného 2 x 3,32 € 26,56 €
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 8 x 3,32 € 3,32 € Spolu 83,00 €
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. a) poštovné
- upovedomenie o začatí exekúcie (povinný) 1,46 €
- exekučný príkaz (DÚ) 0,70 €
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti (mesto, DÚ, KR PZ, povinný) 4 x 0,33 € 1,32 €
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti (SP) a 2 x predvolanie povin. 3 x 0,40 € 1,20 €
- upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie a exek. príkaz (povinný) 1,55 €
- upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie a exek. príkaz (oprávnený) 0,26 €
- upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie a exek. príkaz (DÚ) 0,70 €
- výzva povinnému a žiadosť o súčinnosť (manželka) 2x 0,45 € 0,95 €
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti (SP, ZP Dôvera, 2 x povinný, zamestnávateľ, OO PZ) 6 x 0,45 € 2,70 €
b) poplatky za elektronickú súčinnosť - výpis vozidiel 0,40 €
- REGOB 0,20 €
- lustrácia banky 1,40 €
Spolu 12,84 €
3/ DPH vo výške 20% (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z.z., § 196 EP v znení účinnom do 30.11.2006) zo sumy 95,84 €, t.j. 19,17 €.
32. Súdny exekútor si okrem úkonov, za ktoré bola priznaná paušálna odmena vo výške 3,32 eur za úkon uplatnil aj paušálnu odmenu za úkony vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie, doručenie výzvy na prevzatie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenia exekučného príkazu - oprava a zisťovanie ďalších informácii o povinnom - súčinnosť telekomunikácie 4x. Pri týchto úkonoch nejde o úkony špecifikované v § 15 cit vyhlášky, preto za tieto exekútorovi súd paušálnu odmenu nepriznal. K zisťovaniu ďalších informácii o povinnom dožiadaním telekomunikačných operátorov súd poznamenáva, že týmito exekútor zisťoval iba telefónne číslo povinného, nič viac, teda takýto úkon nespadá pod žiaden z úkonov vymedzených v § 15 cit. vyhlášky.
33. Súdny exekútor si okrem paušálnej odmeny uplatnil aj tzv. časovú odmenu, teda odmenu za čas účelne vynaložený na exekúciu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 a § 15 cit. vyhlášky. Exekučné konanie bolo v danom prípade začaté dňa 28.6.2008. Od 1.5.2008 v zmysle novelizovanej vyhl. č. 288/1995 Z.z. sa odmena podľa § 14 a 15 cit. vyhlášky priznáva len za paušálne úkony a nie aj za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie, keďže tzv. časová odmena bola od 1.5.2008 vypustená z tejto vyhlášky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti exekútor nemá nárok na odmenu za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie v celkovo vyúčtovanej výške 46,48 eur + 20% DPH.
34. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Súd pri priznávaní hotových výdavkov titulom poštovného vychádzal z toho, že exekútor má právo na náhradu skutočne vynaložených nákladov, ktoré sú účelné a smerujú k vymoženiu nároku. Súd z predloženého exekútorského spisu zistil, že súdny exekútor doručoval niektoré listiny v jednej obálke vo viacerých konaniach. Za tohto stavu potom exekútorovi nevzniklo v každom konaní poštovné v plnej výške, ale iba poštovné predstavujúce alikvótnu časť poštovného vychádzajúc zo vzorca „cena poštovného : počet exekučných konaní, v ktorých bola doručovaná nejaká písomnosť v jednej obálke = skutočné vzniknuté náklady“. Za tohto stavu vzniklo exekútorovi právo na poštovné za doručenie exekučného príkazu Daňovému úradu vo výške 0,70 eur (poštovné 1,40 eur : 2 konania, v ktorých boli doručované zásielky) a oprávnenému vo výške 0,26 eur (poštovné 1,55 eur : 6 konaní, v ktorých boli doručované zásielky). Súdny exekútor si uplatnil poštovné za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému vo výške 1,46 eur a DPH, pri ktorom je však iba kópia doručenky bez podacej pečiatky pošty, teda takýto doklad nepreukazuje, že exekútorovi skutočne takéto poštovné vzniklo. Podobne si exekútor za doručenie žiadostí o súčinnosť 4 telekomunikačným operátorom účtoval poštovné 4 x 0,45 eur, ktoré súdnemu exekútorovi súd nepriznal vzhľadom na skutočnosť, že týmito úkonmi nezisťoval pomery povinného, za zisťovanie ktorých je v cit. vyhlášky možné priznať paušálnu odmenu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti priznal exekútorovi poštovné iba vo výške, ako je uvedené vyššie.
35. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 7,36 eur ani požadovanú 20 % DPH súdnym exekútorom špecifikovanú ako „výdavky na založenie a archiváciu spisu“. K takýmto výdavkom treba uviesť, že niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., ako napr. náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie. náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, a pod.) a náklady napr. aj na archiváciu spisu. Tieto náklady sú však kryté zo samotnej odmeny exekútora a nie je dôvod na ich osobitné priznávanie (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS 157/08-16). Archivácia spisu je taktiež iba administratívnou prácou v súvislosti s exekučnou činnosťou, náhrady za ktoré sú obsiahnuté v zmysle § 25 cit. vyhl. v samotnej priznanej odmene za výkon exekučnej činnosti. K archivovaniu spisu dochádza po ukončení exekučného konania, resp. exekúcie, a výdavky na archivovanie nemožno považovať za výdavky priamo súvisiace s konkrétnou exekučnou činnosťou, nejde ani o úkony exekučnej činnosti, ktoré by viedli k vymoženiu pohľadávky od povinného. Archivovanie spisu je povinnosťou súdneho exekútora, ktorá mu je uložená priamo zákonom, jej primárny cieľ je evidenčný a registračný a je tiež potrebná i pre možné preskúmavanie správnosti a zákonnosti postupov exekútora v konaniach - teda pre kontrolu jeho činnosti v prípade potreby ministerstvom či orgánmi exekútorskej samosprávy. Navyše súdneho exekútora žiadne ustanovenie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov neoprávňuje prenášať s tým spojené náklady na niektorého z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.