Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/98/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 20. februára 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal odvolanie obžalovaného U. B. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. z 10.9.2019 a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn. z 10.9.2019 vo výroku o treste.

Na základe obžalovaného U. B., nar. X.X.XXXX, v G., trvale bytom G., X. č. XXX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný U. B. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní uviedol, že s poškodenou Q. F.ijú ako druh a družka, a to aj keď nie v spoločnej domácnosti, pretože na to nemajú podmienky. Q. F. ako jeho družka mala právo v zmysle , odoprieť vypovedať. Na túto skutočnosť mala byť upozornená už v prípravnom konaní. Keďže poškodená Q. F. nebola riadne poučená o práve odoprieť výpoveď, prvostupňový súd nemal prihliadať na jej výpoveď z prípravného konania. Taktiež prvostupňový súd nemal prihliadať na zápisnice o trestnom oznámení, nakoľko ide o úkony vykonané pred začatím trestného stíhania. Pokiaľ ide o Q. F., táto je invalidnou dôchodkyňou a pravidelne navštevuje psychológa. Pre to aj jej výpovede sú rozdielne. Je toho názoru, že z dôvodu jej zdravotného stavu nevedela vysvetliť rozpory pri svojich výpovediach. Okrem výpovede z prípravného konania z 25.8.2017, ktorú považuje za nezákonnú, žiadny iný dôkaz

ho neusvedčuje z trestnej činnosti. S poukazom na závažné procesné pochybenia preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a že toto je síce dôvodné, avšak z iných dôvodov, než sú v odvolaní uvedené.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení , ktorých zmyslom je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu, pričom okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Vykonané dôkazy tiež spôsobom upraveným v vyhodnotil a dospel ku správnym a úplným skutkovým zisteniam. V odôvodnení rozsudku dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti, a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

Vinu obžalovaného považuje aj krajský súd za nepochybne preukázanú. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je podrobné a zrozumiteľné a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje. Obžalovaný sa v prípravnom konaní k spáchaniu trestného činu priznal. Pokiaľ neskôr zmenil svoju výpoveď, takéto konanie považuje krajský súd za účelové v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje aj poškodená Q. F. svojou výpoveďou z prípravného konania. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, že poškodená Q. F. nebola v prípravnom konaní poučená ako družka obžalovaného v zmysle . ods. 2 s týmito sa krajský súd nestotožňuje. Z dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní žiadnym spôsobom nevyplýva, že obžalovaný a poškodená Q. F. by mali byť druh a družka. Táto skutočnosť nevyplýva ani z výpovede obžalovaného a ani z výpovede poškodenej. Pokiaľ ide o výpoveď poškodenej Q. F. z 25.8.2017, táto bola v súlade s ustanovením , poučená o svojom práve nevypovedať, resp. odmietnuť vypovedať. Po takomto poučení poškodená Q. F. jednoznačne uviedla, že svoje právo odoprieť vypovedať, resp. nevypovedať nevyužíva a vypovedať bude, nakoľko nemá žiaden dôvod nevypovedať. Zákonné poučenie svedkyne pri výsluchu v prípravnom konaní z 25.8.2017 jednoznačne vyplýva zo zápisnice o jej výpovedi a taktiež z tejto zápisnice jednoznačne vyplýva jej vyjadrenie, že nemá dôvod nevypovedať a vypovedať bude. Krajský súd obdobne ako prvostupňový súd nezistil žiadne pochybenia v postupe vyšetrovateľa pri výsluchu svedkyne v prípravnom konaní dňa 25.8.2017, a preto jej výpoveď považuje za zákonnú a pokiaľ bola táto prečítaná na hlavnom pojednávaní, išlo o postup zodpovedajúci zákonu. Obžalovaný je ďalej nepriamo usvedčovaný výpoveďou svedkyne D. F., ako aj ďalšími dôkazmi, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd. Vinu obžalovaného preto považuje aj krajský súd za nepochybne preukázanú a prvostupňový súd v tomto smere aj podľa názoru krajského súdu vyhodnotil vykonané dôkazy správne.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní konštatoval, že s poškodenou chodili dva roky a majú spolu sexuálny život, a preto sú druh a družka, s takýmto názorom sa krajský súd nestotožňuje. V tomto smere poukazuje krajský súd na výpovede obžalovaného a poškodenej nielen z prípravného konania, ale aj na hlavnom pojednávaní, z ktorých bez akýchkoľvek pochýb jednoznačne vyplýva, že medzi nimi nie je taký blízky vzťah, ktorý by napĺňal kritéria spolužitia druha a družky. Samotná skutočnosť, že mali spolu chodiť a mať sexuálny vzťah, ešte nepostačuje na konštatovanie, že žili ako druh a družka.

Pokiaľ poškodená na hlavnom pojednávaní zmenila svoju výpoveď, tak z jej vyjadrenia vyplýva, že dôvodom takejto zmeny bola skutočnosť, že nechce, aby išiel obžalovaný do basy. Možno teda konštatovať, že motívom zmeny jej výpovede oproti výpovedi z prípravného konania bola snaha zbaviť obžalovaného trestnoprávnej zodpovednosti. Preto ani zmenená výpoveď poškodenej na hlavnom

pojednávaní s poukazom na ďalšie zabezpečené dôkazy usvedčujúce obžalovaného nespochybňuje ani podľa názoru krajského súdu záver o vine obžalovaného.

Prvostupňový súd preto podľa názoru krajského súdu dospel k správnemu záveru a najmä majúcemu dostatočnú oporu v zabezpečených dôkazoch, keď obžalovaného uznal za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

Prvostupňový súd však nepostupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestu obžalovanému, keď trest ukladal podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., teda pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Takýto postup prvostupňový súd odôvodnil tým, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou sa usporiadali a poškodená nemá záujem na tom, aby bol obžalovaný potrestaný. Taktiež poukázal, že v čase skutku sa obžalovaný s poškodenou poznal. Takéto skutočnosti však podľa názoru krajského súdu nespĺňajú kritéria okolnosti prípadu alebo pomerov páchateľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Prvostupňový súd pri ukladaní trestu prihliadal aj na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., a to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Poukázal pritom na odsúdenie Okresným súdom Čadca, sp. zn. , o ktorom v čase rozhodovania krajského súdu už platila fikcia zahladenia. Krajský súd preto nemohol na toto odsúdenie prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť. Z tohto dôvodu preto neprichádzal v čase rozhodovania krajského súdu do úvahy postup podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., a to zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby. Keďže u obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť a ani priťažujúca okolnosť, prichádzalo do úvahy u obžalovaného ukladanie trestu v základnej trestnej sadzbe, a to od 3 do 8 rokov. Na základe odvolania obžalovaného preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám postupom podľa uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého obžalovaného zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.