Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/96/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, proti žalovanému: Materialized View s. r. o., so sídlom Tomášikova 12571/50c, 831 04 Bratislava, IČO: 44 468 008, o zaplatenie 873,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. – 142 zo dňa 28.03.2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. – 142 zo dňa 28.03.2022 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 873,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 873,55 eur od 05.01.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s poukazom na ustanovenia , a (ďalej len „“), (ďalej len „“), o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 873,55 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.03.2016 uzatvoril žalobca ako poistiteľ a žalovaný ako poistník Poistnú zmluvu č. 6818765146 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla k motorovému vozidlu evidenčné číslo: A. s účinnosťou od 01.03.2016. Dňa 06.04.2017 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič žalovaného. Žalobca vyplatil poškodenému z Poistnej zmluvy a v súlade so plnenie vo výške 2.911,82 eur. Žalovaný sa s úhradou poistného dostal do omeškania, preto vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného dňa 22.03.2017. Žalovaný zaplatil dlžné poistné dňa 19.04.2017. V dôsledku jeho omeškania s platením poistného, si žalobca uplatnil regres vo výške 30% z poistného plnenia. Žalobca listom zo dňa 15.12.2017 vyzval žalovaného na úhradu časti vyplateného poistného plnenia

vo výške 873,55 eur. Žalovaný nespochybnil, že došlo k poistnej udalosti a k oneskorenej úhrade zaplateného poistného. Omeškanie 49 dní však podľa žalovaného nemôže zodpovedať oprávnenosti nároku uplatneného v žalobe. Žalobca má podľa žalovaného nárok za omeškanie poistného v trvaní 49 dní z čiastky poistného zo sumy 104,- eur, pri 5% p. a. úrokovej sadzbe, t.j. v rozsahu 0,70 eur. Do omeškania s platením poistného sa žalovaný dostal z dôvodu, že výzva na úhradu mu nebola doručená. Žalovaný nesúhlasí s výkladom ustanovenia § 12 PZP, keď sa žalobca domáha až 30% poistného plnenia za 49 dňové omeškanie platby, ktoré je neporovnateľné s ostatnými skutkovými okolnosťami uvádzanými v citovanom ustanovení. Pri určení výšky náhrady treba podľa žalovaného zohľadniť výšku zavinenia poistníka, ktorá bola minimálna.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obranu žalovaného o nedoručení výzvy na zaplatenie poistného považoval za účelovú. Žalobca žalovanému doručoval upomienku dňa 22.03.2017. K poistnej udalosti došlo dňa 06.04.2017. Žalovaný dlžné poistné uhradil dňa 19.04.2017, t.j. až po poistnej udalosti. V upomienke je upozornenie na správne použitie variabilného symbolu, ktorý žalovaný použil pri zadaní prevodného príkazu. Ak by žalovanému nebola doručená výzva, upomienka, nemal by vedomosť o variabilnom symbole. Pri predchádzajúcej platbe bol použitý iný variabilný symbol zodpovedajúci číslu návrhu poistnej zmluvy (1049070402) a s inou výškou predpísaného poistného. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný bol v čase vzniku škody v omeškaní s platením poistného, poistné uhradil žalovaný po poistnej udalosti a uplatnený nárok nepredstavuje nárok za omeškanie so zaplatením zákonného poistného. Žalobca v zmysle môže uplatniť celú náhradu alebo časť poskytnutého poistného plnenia. Nemá povinnosť porovnávať jednotlivé skutkové podstaty, ani posudzovať mieru zavinenia. Žalobca žalovanému doručil výzvu na zaplatenie náhrady poistného plnenia dňa 20.12.2017 s povinnosťou úhrady do 15 dní, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania od 05.01.2018. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi ako plne úspešnému v konaní tiež nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu elektronicky s autorizáciou podľa . Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s faktom, že žalovanému žiadna výzva o zaplatení poistného na ďalší rok nebola doručená. Súd argumentoval tým, že žalovaný použil iný variabilný symbol, čo je pravda, ale ten sa dozvedel až po urgenciách žalobcu, aby mu konečne predpis poistného doručil, takže sa nejednalo o účelové tvrdenie z jeho strany ako to tvrdí súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie zároveň súhlasil s 30%-ným regresom z poistného plnenia. Uvedený regres považuje žalovaný za absolútne neprimeraný. Zákon hovorí o regresoch v prípadoch, že poistník spôsobil škodu pod vplyvom alkoholu alebo drog, kde je regres samozrejme opodstatnený, ale pri 49 dňovom omeškaní z platby poistného je 30%-ný regres absolútne neprimeraný. Žalobcovi vznikla maximálne tak škoda zo zmeškaných úrokov. Súd mohol aspoň odkazom uviesť pár precedensov, kedy najvyššie súdy v podobných prípadoch odobrili 30%-ný regres. Súd prvej inštancie to však nespravil a žalovaný pochybuje, že taký precedens vôbec existuje. Žalovaný tak žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie.

5. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a uviedol, že súd mal za preukázané, že upomienku na úhradu poistného žalovaný obdržal, nakoľko v platobnom predpise na úhradu poistného uviedol ten variabilný symbol, ktorý bol v podaní žalobcu uvedený. Poistné uhradil až po poistnej udalosti a po lehote splatnosti poistného plnenia. Žalobca k tejto námietke žalovaného uviedol, že všetky výzvy žalobcu vrátane žalobného návrhu doručovaného súdom na adresu žalovaného žalovaný riadne prevzal. Vedomosť žalovaného o úhrade poistného na ďalší rok mu bola známa, keďže z predloženej bielej a zelenej karty za predchádzajúce obdobie je skutočnosť o zániku poistnej doby známa a povinnosť poistenia na ďalšie poistné obdobie zákonná. Žalovaný neuzavrel v inej poisťovni povinné zmluvné poistenie, zotrval u žalobcu a jeho povinnosťou bolo zaplatiť poistné na ďalšie poistné obdobie. Toto poistné uhradil vo výške a s variabilným symbolom uvedeným v oznámení žalobcu. Žalobcovi vznikol zákonný nárok na uplatnenie regresu, nakoľko v čase poistnej udalosti nemal žalovaný poistné zo zákonného poistenia motorových vozidiel uhradené. Tento nárok vznikol žalobcovi zo zákona, neuplatnil si ho žalobca svojvoľne. Podľa má poisťovateľ nárok na náhradu poistného plnenia alebo časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného. Uvedená právna úprava zakotvila (oproti predchádzajúcej úprave) možnosť rozhodnúť o výške náhrady poisteného plnenia poisťovňou. Rozsah regresnej náhrady je plne v kompetencii žalobcu. Žalobca uplatnil 30%-ný regres, pričom ho mohol uplatniť aj vo vyššom

rozsahu. Právo poisťovne na náhradu poistného plnenia je ohraničené výlučne zákonným vymedzením nároku v zmysle a je výlučne právom poisťovne či si uplatní celý rozsah alebo nižší rozsah náhrady. Na podporu svojho tvrdenia poukázal žalobca na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 11.12.2019, podľa ktorého súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatneného nároku aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval žalobca odvolanie žalovaného za nedôvodné a navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle v spojení s po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy ( o poisťovníctve, ).

8. Podľa poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.

9. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol tak, že vyhovel žalobe v celom rozsahu. Súd prvej inštancie sa pri odôvodnení rozhodnutia neodchýlil od ustanovenia , ktorý upravuje náležitosti odôvodnenia rozsudku.

12. Odvolací súd vo vzťahu k namietanému neprimeranému regresu uvádza nasledovné. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 01.03.2016 bola uzatvorená poistná zmluva, predmetom ktorej bola zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rovnako v konaní nebolo sporné, že dňa 06.04.2017 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič žalovaného. Žalobca zároveň nepoprel, že v čase dopravnej nehody bol v omeškaní s úhradou poistného. Súd prvej inštancie preto vec správne právne posúdil v zmysle ustanovenia , t.j. že sa jedná o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou, pričom žalobca mohol uplatniť celú náhradu poskytnutého plnenia alebo iba jeho časť. Súd prvej inštancie správne poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca nemal povinnosť porovnávať jednotlivé skutkové podstaty ani posudzovať mieru zavinenia. Odvolací súd uvádza, že pri aplikácii ustanovenia nie je súd oprávnený znížiť výšku požadovanej regresnej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, keď nie je možné aplikovať zásadu primeranosti, či iné kritériá, ktoré predmetné

ustanovenie neobsahuje. Žalovaný nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie videl aj v tom, že súd prvej inštancie neuviedol rozhodnutia súdov, kde bol priznaný regres vo výške 30%. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že takáto povinnosť súdu prvej inštancie nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a preto neuvedením daných rozhodnutí nedošlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Odvolacia námietka žalovaného súvisiaca s neprimeranosťou uplatnenej náhrady je preto nedôvodná.

13. Odvolací súd poukazuje tiež na dôvodovú správu k , podľa ktorej nová právna úprava oproti doterajšej právnej úprave (), počíta s možnosťou nároku poistiteľa požadovať od poisteného náhradu škody v prípade, ak škodu spôsobil za okolností uvedených v , napr. ak niekto použije motorové vozidlo neoprávnene (napr. odcudzením), alebo ak v čase, keď bola spôsobená dopravná nehoda bol v omeškaní s platením poistného, na čo však už nemá vplyv ani dodatočné zaplatenie poistného, keď sa už na poisteného nepozerá akoby bol v omeškaní. Toto ustanovenie plní preventívnu funkciu a má na poistených pôsobiť, aby dodržiavali povinnosti, ktoré im vyplývajú aj z iných právnych predpisov upravujúcich pravidlá premávky na pozemných komunikáciách.

14. Odvolací súd zároveň vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.12.2019, z obsahu ktorého vyplýva, že v predmetnom prípade sa na daný právny vzťah aplikuje priamo osobitný právny predpis, ktorým je (ako lex specialis), ktorý má vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave (ako lex generalis) danej v tomto prípade pri aplikácii prednosť. Zo žiadneho ustanovenia tohto právneho predpisu nevyplýva možnosť odvodenia práva súdu znížiť požadovanú náhradu poistného plnenia (nejedná sa ani o náhradu škody, ani o zmluvnú pokutu), rovnako tak nie je zrejmá ani skutočnosť, z akého právneho predpisu považuje dovolateľ za kritérium pre mieru takéhoto zníženia primeranosť, či proporcionalitu a z čoho odvodzuje ako základ pre skúmanie proporcionality práve kritérium závažnosti porušenia konkrétnej právnej povinnosti a vplyv tohto porušenia na vznik škody, jej rozsahu či priebeh jej šetrenia. Možnosť obmedzenia takého nároku pritom v minulosti, za predchádzajúcej právnej úpravy, vyplývala priamo zo samotnej vyhlášky č. , konkrétne z ustanovenia a , pričom v ustanovení bola rovnako tak určená horná hranica výšky náhrady, na ktorú poisťovni vznikne právo podľa až 4, ktorá nemôže presiahnuť úhrn súm, ktoré poisťovňa vyplatila z dôvodu poistnej udalosti. Dovolací súd dáva do pozornosti najmä znenie ustanovenia cit. vyhlášky, z ktorého priamo vyplývalo obmedzenie poisťovne na náhradu proti poistenému, ktorý v čase, kedy nastala skutočnosť, ktorá bola dôvodom vzniku poistnej udalosti, bol v omeškaní s platením poistného, a to do výšky 50% vyplatených súm. Vzhľadom k tomu, že právna úprava týkajúca sa regresného nároku sa zásadným spôsobom nezmenila, no do novej úpravy reprezentovanej nebola prevzatá ta časť, ktorá hovorila o akomkoľvek obmedzení poisťovateľa vzťahujúcom sa na akýkoľvek druh porušenia povinnosti, takúto legislatívnu zmenu je potrebnú chápať ako úmysel zákonodarcu. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že zákonodarca považoval takéto právo poisťovne za primerané a odôvodnené najmä svojou preventívnou funkciou, čo napokon vyplýva aj zo samotnej dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu . Takýto záver zároveň nie je ani v rozpore so základným cieľom zákona, ktorým je prioritne právna ochrana poškodeného, ktorému je priznaný nárok na náhradu škody aj v prípadoch, ak škoda bola spôsobená nepoisteným, či neznámym motorovým vozidlom, pričom táto právna ochrana je zároveň zvýšená priznaním tohto práva priamo proti zodpovednostnému poistiteľovi. Čo sa týka vnútorného členenia ustanovenia a rôznej intenzity a závažnosti porušenia právnych povinností zo strany poisteného, aj v tomto prípade je nutné dovodiť, že s rôznou závažnosťou spájala určité obmedzenia možnosti uplatnenia si regresného nároku poisťovateľom len predchádzajúca právna úprava obsiahnutá vo vyhláške č. , nie však aktuálna právna úprava . Pokiaľ došlo zmenou právnej úpravy k upusteniu od vnútornej diferenciácie porušenia povinností poisteným podľa závažnosti a s tým spojenými obmedzenými možnosťami uplatnenia si regresného nároku poisťovateľom, nie je možné takúto zmenu a vôľu zákonodarcu ignorovať. Súdy nie sú oprávnené rozhodovať proti jednoznačne prejavenej vôli zákonodarcu. Nakoľko sa v rámci novej právnej úpravy rovnakým spôsobom stanovila horná hranica takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, a to v prípade akéhokoľvek porušenia povinnosti, nie je preto možné usúdiť, že bez akéhokoľvek zákonného zmocnenia, či odkazu na časť relevantnej právnej úpravy, z ktorej by takáto možnosť vyplývala, by bolo jednoznačným úmyslom zákonodarcu, aby súdy dotvárali právnu úpravu spôsobom, že z oprávnenia poisťovateľa určiť výšku takejto náhrady urobia oprávnenie súdov, ktoré si zároveň vytvoria aj vlastné pravidlá, čo konkrétne a akým spôsobom sa v takýchto prípadoch bude brať do úvahy pri určovaní jej výšky. S poukazom na uvedené dovolací súd konštatuje, že súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi, resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle cit. zákona aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ.

15. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.12.2019 zároveň prešlo aj testom ústavnosti, keď Ústavný súd SR rozhodnutím sp. zn. zo dňa 25.05.2021 odmietol ústavnú sťažnosť s tým, že v posudzovanej veci nezistil, že by napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že najvyšší súd považoval dovolanie za prípustné podľa vymedzeného dovolacieho dôvodu, pristúpil k jeho vecnému prieskumu a vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa. V odôvodnení napadnutého rozsudku možno sledovať použitie viacerých metód výkladu právnej normy, ktoré sa vzájomne prelínajú. Pri prvotnom priblížení súd prihliadol na samotné aplikované zákonné ustanovenie, ktorého text je jasný. Sťažovateľ však vzniesol na posúdenie otázku proporcionality priamo neobsiahnutú v texte zákona o povinnom zmluvnom poistení, preto jazykový výklad na jej odpovedanie nepostačoval. Najvyšší súd nenašiel podklad pre sťažovateľom predostretý výklad v texte žiadneho iného relevantného právneho predpisu. Najvyšší súd sa však neobmedzil na výlučné použitie jazykového výkladu a doplnil ho historickým výkladom, porovnaním súčasného znenia zákona s predchádzajúcou právnou úpravou, ktorá bola čiastočne prevzatá. Viackrát pritom poukázal na úmysel zákonodarcu a autentický výklad obsiahnutý v dôvodovej správe. Posudzovaný nárok na regresnú náhradu posúdil aj v širších súvislostiach právneho poriadku, odlíšil ho od náhrady škody a zmluvnej pokuty, s ktorými právny poriadok často spája moderačné právo súdu. V súhrne, vykonané myšlienkové postupy najvyššieho súdu, ako sú opísané v odôvodnení, považuje ústavný súd za korektné, vo svojej šírke za dostatočné a ústavne akceptovateľné. Výklad založil najvyšší súd primárne na zákonných ustanoveniach relevantných právnych predpisov. Sťažovateľ dával v dovolaní, ako aj v ústavnej sťažnosti dôraz na teleologický a systematický výklad. Najvyšší súd jasne poukázal na zámer zákonodarcu neupraviť otázku obmedzenia nároku na regresnú náhradu proti poistenému, ktorý je v omeškaní. To sťažovateľovu vec odlišuje aj od veci, ktorá bola predmetom nálezu vo veci sp. zn. , kde bol nárok posudzovaný podľa vyhlášky v občianskoprávnom vzťahu. Podľa najvyššieho súdu si účel zákona o povinnom zmluvnom poistení nevyžadoval dotvorenie práva aplikáciou všeobecnej právnej zásady právneho poriadku. Finálny záver o nemožnosti aplikovania sudcovského moderačného práva na regresnú náhradu sa ústavnému súdu nejaví byť nesúrodým prvkom v tomto odvetví právneho poriadku, keďže napríklad aj pri náhrade škody vylučuje v možnosť súdnej moderácie. V tomto rámci si profesionálne danosti podnikateľov nevyžadujú, aby v ich vzájomných právnych vzťahoch bol súd tým, kto bude z pohľadu všeobecnej primeranosti uplatnenej výšky revidovať nároky na prípadné regresné plnenie. O použitom výklade preto nemožno hovoriť ako o nevhodnom alebo vedúcom k absurdným dôsledkom. Podľa názoru ústavného súdu je napadnutý rozsudok prejavom legitímnej snahy najvyššieho súdu prispieť k vytvoreniu rozhodovacej praxe k hmotnoprávnej otázke, ktorá mu bola predložená.

16. Žalovaný zároveň v rámci odvolania namietal, že k omeškaniu s platením poistenia došlo z dôvodu, že mu nebola doručená výzva na zaplatenie poistného za ďalší rok. K argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že k úhrade poistného za obdobie 01.03.2017 – 28.02.2018 došlo až dňa 19.04.2017, čo je zrejmé z Výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy (čl. 11 spisu). Z predmetného výpisu je zároveň zrejmé, že žalovaný použil variabilný symbol 6818765146 a uhradil sumu poistného vo výške 104,- eur. Žalovaný v konaní predložil ďalej Poistku č. (čl. 53 spisu), z obsahu ktorej je zrejmé, že žalovaný uzatvoril povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia 01.03.2016 s poistným obdobím na rok, so spôsobom platenia ročne, so splatnosťou 01.03. a s ročným poistným 97,50 eur. Poistné za prvé obdobie 01.03.2016 – 28.02.2017 žalobca uhradil vo výške 97,50 eur s variabilným symbolom 1049070402. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že ak by žalovanému nebola doručená výzva k úhrade poistného za obdobie 01.03.2017 – 28.02.2018, resp. upomienka na úhradu dlžného poistného, žalovaný by nemal vedomosť o variabilnom symbole a správnej výške poistného, keďže pri predchádzajúcej platbe (poistné za prvé obdobie) žalovaný použil iný variabilný symbol a inú

výšku predpísaného poistného. Z vyjadrení samotného žalovaného (čl. 51 a čl. 57 spisu) vyplýva, že mal aktívne kontaktovať navrhovateľa za účelom zaslania predpisu platieb poistného. V predmetných vyjadreniach žalovaný zároveň uvádza, že pošta je nespoľahlivá a adresa, na ktorú mu mala byť výzva doručená, je adresou, kde je cca 400 bytov a často sa stáva, že doručovateľ zásielku hodí do inej schránky, teda ak aj žalobca výzvu zaslal, je možné, že ju pošta nedoručila. Odvolací súd uvádza, že uvedené tvrdenia o nespoľahlivosti pošty, nepreukazujú opodstatnenosť odvolacej námietky žalovaného v súvislosti s údajným nedoručením výzvy na úhradu poistného. Je potrebné tiež uviesť, že z Poistky č. (čl. 53 spisu) je jednoznačne zrejmé, kedy je dátum splatnosti ročného poistenia (01.03.), ako aj výška poistného. Žalovaný si tak minimálne z obsahu poistky, ktorú sám v konaní predložil, musel byť plne vedomý toho, že jeho povinné zmluvné poistenie je uzatvorené do 28.02.2017 a že poistné za druhé obdobie bude splatné 01. marca, konkrétne 01.03.2017. Napriek tomu bol s jeho úhradou v omeškaní. Napokon ani odpoveď Slovenskej pošty, a. s. zo dňa 05.10.2017 (čl. 79 spisu), ktorú predložil žalovaný, žiadnym spôsobom nedokazuje, že výzva žalobcu zasielaná žalovanému na úhradu poistného, nebola žalovanému doručená. Z predmetnej listiny možno zistiť, že k zásielke s označením B. nebolo realizované elektronické oznámenie zásielok (tzv. EOZ), čo však samo o sebe nedokazuje, že predmetná zásielka nebola fyzicky doručená do príslušnej schránky. Zároveň však z tejto listiny ani nevyplýva, že sa jedná o doručovanie práve výzvy na úhradu poistného a rovnako ani, v akom dátume nemalo byť realizované elektronické oznámenie o zásielke s označením B.. Je tak nepochybné, že žalovaný relevantným spôsobom nevysvetlil dodatočné uhradenie poistného so správnym variabilným symbolom a v správnej výške predpísaného poistného. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolacia námietka žalovaného ohľadne nespoľahlivosti pošty a nedoručenia výzvy na úhradu poistného, je nedôvodná a ak žalovaný tvrdí, že sám aktívne zisťoval novú výšku poistného pre rok 2017, mal tak urobiť v čase pred splatnosťou ročného poistného, o ktorej vedel, že je prvého marca. V opačnom prípade si musel byť vedomý skutočnosti, že sa dostane do omeškania a následkov, ktoré s omeškaním poistného súvisia, pretože tieto sú upravené priamo v zákone ( ). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že žalobca mal zvoliť inú formu doručovania pre nespoľahlivosť pošty a pre žalovaným tvrdené problémy pri doručovaní na adrese žalovaného, pretože táto povinnosť, doručovať inou formou ako prostredníctvom pošty, nevyplývala či už z ustanovení uzatvorenej poistnej zmluvy, alebo z ustanovení zákona.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vo výroku vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s , tak že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).