Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/9/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci navrhovateľa: Michal Pupkai - MOBI, Októbrová 1857/15, Dunajská Streda, IČO: 30 721 091, zastúpený: JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., Dunajská Streda, proti odporcovi: TERILIUM s.r.o., Gabčíkovská cesta 6389, Dunajská Streda, IČO: 45 359 172, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -70 zo dňa 04.12.2019 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odporcovi odvolací súd priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia záložným právom na nehnuteľnosť odporcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa v sume 78.000 eur s prísl. podaným pred začatím konania vo veci samej Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania súd nepriznal.

2. Prvoinštančný súd rozhodol na základe návrhu, ktorým navrhovateľ žiadal zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti odporcu - ubytovacie zariadenie TRI CHATY chata č. 3, súpisné číslo 6389, na pozemku registra „C“ parcelné číslo 6389 o výmere 94m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na liste vlastníctva č. 7378, k.ú. Dunajská Streda (ďalej ako „ubytovacie zariadenie“) na zabezpečenie svojej peňažnej pohľadávky vo výške 78000 eur. Navrhovateľ návrh odôvodňoval tým, že dňa 01.06.2016 uzatvoril s odporcom Zmluvu o budúcej zmluve, ktorou sa odporca zaviazal najneskôr do 01.06.2017 predať mu ubytovacie zariadenie za kúpnu cenu vo výške 300.000,- eur bez DPH, od ktorej bude odpočítaná suma 12.000,- eur bez DPH, ktorú navrhovateľ ako budúci kupujúci uhradil dňa 01.06.2016 titulom Zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzatvorenej súčasne so Zmluvou o budúcej zmluve dňa 01.06.2016. V prípade, ak nebude kúpna zmluva uzatvorená strany dohodli, že budúci kupujúci nemá nárok na vrátenie sumy 12 000,- eur bez DPH. Dňa 01.09.2016 uzatvorili strany aj Dodatok k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve ktorým sa dohodli, že navrhovateľ bude uhrádzať kúpnu cenu zálohovo mesačne po 2.500 eur. Na základe nájomnej zmluvy bol navrhovateľ povinný platiť odporcovi nájomné za užívanie ubytovacieho zariadenia mesačne po 1.200 eur bez DPH. Navrhovateľ na základe nájomnej zmluvy užíval ubytovacie zariadenie do 31.03.2018 (22 mesiacov) a od 01.06.2016 do podania návrhu uhradil odporcovi celkom 104.400 eur. Žiadna zo strán nevyzvala druhú na uzatvorenie kúpnej zmluvy a tak navrhovateľovi vznikla pohľadávka vo výške 78.000 eur, ktorú vypočítal zo sumy 104.400 eur, ktorú uhradil odporcovi do zániku Zmluvy a z nej odrátal nájomné 26.400 eur € (1.200 € x 22 mesiacov). Odporca za rok 2018 nevyhotovil účtovnú závierku, jeho záväzky presahujú jeho majetok a iné nehnuteľnosti previedol na spriaznenú osobu v júli 2019, na základe čoho vznikla u navrhovateľa obava z ohrozenia exekúcie.

3. Prvoinštančný súd sa oboznámil s listinami, ktorými navrhovateľ preukazoval opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, vzal do úvahy skutočnosti tvrdené navrhovateľom, podľa ktorých zaplatil odporcovi sumu 104.400 eur, z ktorých 26.400 eur bolo nájomné zaplatené na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Podľa Dodatku z 01.09.2016 mu odporca vystavil 9 zálohových faktúr na sumu po 2.500 eur a jednu faktúru na sumu 5.000 eur, čo je spolu 27.500 eur, ktoré sumy navrhovateľ odporcovi podľa výpis z účtu aj uhradil, čo je 78.000 eur. Navrhovateľ však súdu neozrejmil, na základe akého titulu zaplatil odporcovi ďalších 50.500 eur. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom nebolo možné spoľahlivo v štádiu konania prvoinštančného súdu zistiť titul, na základe ktorého navrhovateľ vykonal ďalšie platby pre odporcu a tak mal prvoinštančný súd za to, že zo strany navrhovateľa nebol poskytnutý dostatočný opis rozhodujúcich skutočností v spojení s nárokom navrhovateľa na zaplatenie a vrátenie sumy 50.500,- eur a v tomto rozsahu prvoinštančný súd vyhodnotil nárok ako neosvedčený.

4. Prvoinštančný súd pri posudzovaní návrhu analyzoval jednotlivé podmienky vyžadované pre zabezpečovacie opatrenia v spojení s preukázaním takých skutočností, ktoré osvedčujú, že exekúcia by bola ohrozená a odporca znižuje hodnotu svojho majetku, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou, čo nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Po posúdení navrhovateľom predložených argumentov prvoinštančný súd uviedol, že navrhovateľ neosvedčil, že by sa odporca svojimi úkonmi zbavoval majetku alebo by ho predával pod skutočnú trhovú hodnotu, k čomu zdôraznil, že ak i odporca scudzuje svoj majetok, nevyhnutne to neznamená, že tak robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu.

5. Súd prvej inštancie s poukazom na právnu úpravu uvedenú v v spojení s , a dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa nebolo preukázané a osvedčené splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia návrhu nie je možné vyhovieť.

6. Proti rozhodnutiu prvoinštančnému súdu podal navrhovateľ odvolanie zo dňa 13.12.2009 (č.l. 77) a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

7. Odvolanie založil na odvolacích dôvodoch podľa , ku ktorým uviedol, že ak súd prvej inštancie predbežne neuznal nárok navrhovateľa na úhradu sumy 27.500,- eur titulom vrátenia plnenia na základe zaniknutej Zmluvy o budúcej zmluve, mal minimálne preukázané, že žalobca uhradil žalovanému sumu 50.500,- eur bez právneho dôvodu, ktoré plnenie je z hľadiska právnej úpravy uvedenej v a násl. Obč. zák. bezdôvodným obohatením. Navrhovateľ nemá povinnosť skutočnosti uvádzané v návrhu právne kvalifikovať, postačuje, že výslovne uviedol, že žiada od dlžníka vrátiť poskytnuté plnenie, žiadne protiplnenie mu dlžník neposkytol a prijaté odmieta vrátiť. Za nesprávne považuje odvolávajúci sa navrhovateľ i odmietnutie existencie obavy a ohrozenie prípadnej exekúcie. Súdu bolo preukázané, že odporca v priebehu roka predal nehnuteľnosti, čím zhoršil pomer majetku vykazovaného v účtovníctve a záväzkov v roku 2017. Prvoinštančný súd napriek tomu, že mal preukázané, že zo strany povinného odporcu došlo k scudzeniu nehnuteľnosti v roku 2019 tvrdí, že nie je preukázané, že by sa tento zbavoval svojho majetku , ktoré závery si vzájomne protirečia. Pomer záväzkov a majetku môže znamenať aj predĺženie povinného, s ktorým sa spája povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Prvoinštančný súd nárok navrhovateľa bagatelizoval keď uviedol, že hodnota záväzkov je len o niečo vyššia než majetku. So záverom súdu, podľa ktorého sa nevie, ktoré zo záväzkov sú evidované v účtovníctve ako splatné a tiež sa nevie, ktorý majetok je skutočný a aká je skutočná účtovná hodnota je možné súhlasiť, ale závery, ktoré prijal v odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd sú založené na nepodložených špekuláciách. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy prevod nehnuteľností vykonaných v roku 2012 bol na tzv. spriaznenú osobu, čo síce samo o sebe nepreukazuje ohrozenie exekúcie, ale môže znamenať nekalé úmysly žalovaného, ktorý od roku 2012 nevedie ani žiadne účtovníctvo, nebola uverejnená jeho účtovná závierka vo verejnom registri, teda si neplní zákonné povinnosti pri hospodárení a je tu i ďalší záväzok voči VÚB a.s., ktorý je zabezpečený záložným právom, čo objektívne musí vyvolávať u navrhovateľa reálnu obavu z možnosti uspokojiť pohľadávku v exekúcii. Odvolateľ má preto za to, že práve obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje také právne úkony, ktoré smerujú k sťaženiu alebo k zmareniu budúcej exekúcie. Vydaným rozhodnutím prvoinštančný súd výslovne chráni dlžníka a výrazne znevýhodňuje veriteľa, ktorý preukázal poskytnutie finančných prostriedkov v prospech dlžníka. Vyhovením návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odporcovi žiadna ujma

nevznikne, k čomu súd vôbec neskúmal zásadu proporcionality a túto nevyhodnotil. Ak súd nenariadi zabezpečovacie opatrenie, nebude mať pre navrhovateľa žiaden zmysel podávať žalobu vo veci samej, pretože do skončenia súdneho konania bude odporca formálne síce existovať, ale už bez majetkovej podstaty postihnuteľnej exekúciou.

8. Odvolanie oprávneného navrhovateľa bolo doručené odvolacím súdom v zmysle právnej úpravy v navrhovateľovi, aby bol zabezpečený princíp rovnosti sporových strán a proporcionality procesných práv.

9. Odporca odvolanie spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prevzal dňa 07.02.2020, v lehote 10 dní od doručenia určenej odvolacím súdom žiadne vyjadrenie nepodal.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustne, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

11. Podľa ust. v spojení s ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný .

12. Odvolací súd za účelom posúdenia odvolacích dôvodov navrhovateľa sa v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom z ktorého súd prvej inštancie vychádzal a po preskúmaní opodstatnenosti záverov, ku ktorým prvoinštančný súd dospel nezistil existenciu dôvodov, pre ktoré by mal uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť resp. zrušiť a odvolaniu vyhovieť.

13. Základnou podmienkou zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listinných dôkazov, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva.

14. Navrhovateľ ani v štádiu konania pred prvoinštančným súdom ako ani v štádiu konania o odvolaní nevysvetlil , na základe akých skutočností mu mala vzniknúť voči odporcovi pohľadávka vo výške 78 000 eur, pretože ani po spočítaní súm, ktoré navrhovateľ odporcovi podľa listinných dôkazov mal uhradiť nemožno k takejto sume dospieť. Prvoinštančný súd toto zistenie logicky vysvetlil v odsekoch 8., 12 a 13.

15. Odvolateľ v odvolaní namieta, že prvoinštančný súd mal sám ustáliť právny dôvod plnenia. Právna kvalifikácia nároku je síce povinnosťou súdu a nie strany sporu, ale k nej je možné pristúpiť až po skutkovom vymedzení a uvedení rozhodujúcich skutočností , z ktorých navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje. Až na ich základe je umožnené súdu takýto nárok právne kvalifikovať. Práve z tohto dôvodu aj k pohľadávke s prihliadnutím na jej výšku, ktorá má založiť dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť jej dôvodnosť , čo zo strany navrhovateľa splnené nebolo a peňažnú pohľadávku ako ju označil navrhovateľ nemožno identifikovať.

16. Za správny nemožno považovať ani odvolací argument založený na tvrdení, že predajom nehnuteľností sa odporca zbavuje majetku, a tým je vytvorená reálna hrozba zmarenia budúcej exekúcie. Predajom, ak nebol odporujúcim právnym úkonom, sa len zmenila forma majetku, čo neznamená, že sa ním majetok priamo znížil. Uvedené hľadisko je ale z dôvodu absencie základného predpokladu pre vyhovenie návrhu, ktorým je opis rozhodujúcich skutočností osvedčujúcich existenciu samotnej pohľadávky vo výške uvedenej navrhovateľom irelevantné.

17. Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím prvoinštančného súdu a uznesenie súdu prvej inštancie podľa , potvrdil

18. O nároku na náhradu trov konania vzniknutých v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a v konaní úspešnému odporcovi priznal nárok voči navrhovateľovi v celom rozsahu.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).