Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_pre_uznanie_15Csp-97-2018.pdf
PDF · 84.47 KB
No categories available
15Csp/97/2018
Rozsudok pre uznanie
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, IČ: 542 097 902, na území SR konajúca prostredníctvom pobočky zahraničnej banky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpená spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., IČO: 47 234 547, Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Marek Czompoly, proti žalovanej: F. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Ž., adresa na doručovanie: L. L., V. R. X, v konaní o zaplatenie 1.140,96 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Z a s t a v u j e konanie v časti úroku vo výške 18,16 % ročne počítaného:
- zo sumy 783,59 Eur za obdobie od 04.11.2015 do zaplatenia a
- zo sumy 204,08 Eur za obdobie od 04.11.2015 do zaplatenia.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.140,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne počítaného:
- zo sumy 873,37 Eur za obdobie od 04.11.2015 do zaplatenia a
- zo sumy 228,89 Eur za obdobie od 04.11.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorú podal na Okresný súd Levice dňa 21.08.2018 (ďalej len „súd“ alebo „okresný súd“), domáhal od žalovanej plnenia vyčísleného v sume 1.140,96 Eur spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 18,16 % ročne zo sumy 783,59 Eur od 04.11.2015 do zaplatenia, vo výške 18,16 % zo sumy 204,08 Eur od 04.11.2015 do zaplatenia a spolu aj s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 873,37 eur od 04.11.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 228,89 Eur od 04.11.2015 do zaplatenia. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Takto uplatnený nárok žalobca odvodzoval z úverovej zmluvy, ktorú žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu dňa 18.12.2014.
2. O žalobe rozhodol súd pôvodne platobným rozkazom č. k. 15Csp/97/2018 - 84 zo dňa 19.09.2018. Platobný rozkaz však nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk. V rámci šetrenia pobytu žalovanej súd zistil, že žalovaná má od 31.07.2018 evidovaný pobyt bezdomovca, z ktorého dôvodu súd uznesením č. k. 15Csp/97/2018 - 111 zo dňa 27.11.2018 zrušil platobný rozkaz. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2018. Následne súd doručoval žalobu žalovanej postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), teda zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke okresného súdu. Na takéto zverejnenie
reagovala žalovaná e - mailovým podaním, ktorým oznámila svoju adresu na ktorej sa zdržiava a na ktorú zároveň žiadala aj o doručovanie písomností - uvedená v záhlaví tohto rozhodnutia. Žalovaná žalobu spolu s prílohami ako aj uznesením - výzva na vyjadrenie sa k žalobe a poučením prevzala dňa 29.12.2018, čl. 122 spisu. K žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadrila.
3. Po tom, ako súd určil vo veci pojednávanie, žalovaná zaslala súdu e - mailom ospravedlnenie účasti čl. 144 (originál na č. l. 163) v ktorom okrem svojho ospravedlnenia poukazovala na svoje ťažké zdravotné postihnutie a zároveň uviedla, že pohľadávku voči žalobcovi vo výške 1.140,96 Eur nepopiera, práve naopak, túto pohľadávku v plnej výške uznáva. Ďalej uviedla, že napriek tomu však nie je schopná túto sumu uhradiť. Poukázala aj na tri exekučné konania, ktoré sú v súčasnosti vedené voči jej osobe, v dôsledku ktorých má blokovaný bankový účet na ktorý dostáva starobný dôchodok , exekučnými vinkuláciami. Na preukázanie svojho nepriaznivého zdravotného stavu žalovaná predložila aj prepúšťaciu správu zo dňa 18.10.2019 ako aj ďalšie listinné doklady ( č. l. 146-149).
4. Uvedené ospravedlnenie obsahujúce zároveň aj uznávací prejav bolo doručené žalobcovi, ktorý po jeho obdržaní podal návrh na vydanie rozsudku pre uznanie, pretože podľa neho žalovaná svojim listom zo dňa 22.01.2020 uznala nárok žalobcu v celom rozsahu. Podľa názoru súdu však z tohto podania bolo jednoznačné len to, že žalovaná uznala istinu v celom rozsahu, k príslušenstvu uplatnenom v žalobe sa však žiadnym spôsobom nevyjadrila. Súd preto následne vyzval žalovanú na upresnenie jej podania zo dňa 22.01.2020, ako aj doručenie originálu podania zaslaného ako prílohu e - mailu, a to podpísaný žalovanou.
5. Na výzvu súdu žalovaná reagovala svojim podaním doručeným súdu dňa 19.02.2020 (č. l. 162) v ktorom uviedla, že neuznáva žiadaný úrok vo výške 18,16 % ročne spolu s nárokom na úrok z omeškania tak, ako je vyčíslený v žalobe, ktorý považuje za prehnane vysoký a hraničí s neoprávneným obohacovaním sa. S týmto nárokom nesúhlasí a to s poukazom na smernicu rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej uviedla, že pre nedostatok finančných prostriedkov splátkový kalendár nepripadá do úvahy.
6. Doplnenie vyjadrenia žalovanej bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý následne zobral žalobu čiastočne späť a to v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 18,16 % ročne zo sumy 783,59 eur od 04.11.2015 do zaplatenia, ako aj 18,16 % ročne zo sumy 204,08 eur od 04.11.2015 až do zaplatenia a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Z navrhovaného petitu žaloby, po čiastočnom späťvzatí vyplýva, že žalobca zotrval na nároku na priznanie istiny v sume 1.140,96 eura spolu aj s nárokom na úrok z omeškania tak, ako bol vyčíslený v žalobe ( odsek č. 1).
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Z podania žalobcu je zrejmé, že zobral žalobu čiastočne späť čo do nároku na úrok z úverovej istiny. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním ale po tom, ako bola žalovanej už doručená žaloba. Súd preto prvým výrokom tohto rozhodnutia konanie čiastočne zastavil, pretože sa jedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Súd zastavil konanie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a to bez dotazu na žalovanú, pretože k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním.
12. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
13. Podľa § 284 CSP ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať pojednávanie.
14. Podľa § 285 CSP odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
15. S prihliadnutím na podaný návrh žalobcu na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre uznanie, uznávací prejav žalovanej, súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené procesné podmienky pre rozhodnutie o žalobe na plnenie povinnosti rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP, avšak len čo do žalovanej istiny, pretože uznávací prejav sa týkal výlučne žalovanej istiny. Súd preto zaviazal žalovanú na plnenie istiny v sume 1.140,96 eura rozsudkom pre uznanie.
16. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, účinného do od 01.02.2013 (ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmet konania len nárok na istinu spolu s nárokom na úrok z omeškania. V časti nároku na úrok, žalobca zobral žalobu späť a súd konanie v tejto časti zastavil. V časti nároku na istinu, súd rozhodol rozsudkom pre uznanie. Keďže uzávací prejav žalovanej sa týka výlučne nároku na istinu, súd sa preto zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku na úrok z omeškania, ktorý žalovaná rovnako ako nárok na úrok považovala za prehnane vysoký a hraničiaci s neoprávneným obohacovaním sa. Aj s týmto nárokom vyslovila svoj nesúhlas a to s poukazom na smernicu rady 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
19. V konaní je nesporná tá skutočnosť, že žalovaná je s plnením v omeškaní, čo vyplýva aj z jej uznávacieho prejavu. V zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, žalobcovi preto vznikol nárok na úrok z omeškania. Ku dňu omeškania (ktorý žalovaná nerozporovala a ktorý je preukázaný aj listinnými dokladmi - č. l. 26 - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42732636670004) bola výška základnej sadzby ECB - 0,05 + zvýšená o 5 % predstavuje práve žiadaný úrok z omeškania vo výške 5,05 %. Pokiaľ žalovaná v upresenení uvádza, že aj úrok z omeškania považuje za prehnane vysoký a hraničiaci s neoprávneným obohacovaním sa, s týmto názorom nemožno súhlasiť. Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania v zmysle citovanej zákonnej úpravy OZ (občiansky zákonník), pričom pri jeho výške žalobca postupoval v zmysle nariadenia, teda neuplatnil si nárok na úrok z omeškania v rozpore citovanými ustanoveniami a ním uplatnený nárok je zákonný. Z uvedeného dôvodu ho preto nemožno považovať za hraničiaci s neoprávneným obohacovaním, keďže žalobca neprekročil zákonom (a nariadením) stanovenú výšku pre úrok z omeškania v čase omeškania.
20. Súd preto žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania v súlade so žalobným nárokom, ktorý súd považuje za dôvodný a uplatnený v súlade s citovanou zákonnou úpravou, ako aj citovaným ustanovením nariadenia.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Žalobca mal v spore plný úspech, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V danom prípade na úspech žalobcu nemalo vplyv čiastočné späťvzatie žaloby, pretože toto sa týkalo len príslušenstva - zmluvného úroku. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, tak, ako to vyplýva z druhého výroku tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti II. výroku tohto rozsudku v časti uloženia povinnosti zaplatiť istinu v sume 1.140,96 Eur nie je možné podať odvolanie okrem prípadu odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. V takom prípade odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Proti I., II. výroku v časti nároku na úrok z omeškania a III. výroku rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).