Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_57Ek-217-2020.pdf
PDF · 68.23 KB
No categories available
57Ek/217/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: AEGON Životná poisťovňa, a.s., so sídlom Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 35 979 356, zast. Mgr. Miroslav Vilím, advokát so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti povinnému: T. J., W.. XX.XX.XXXX, M. F. M. - U. V. XX, I. Č., o vymoženie 261,18 eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.
Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 22.01.2020 domáhal od povinnej vymoženia sumy vo výške 261,18 eur na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 4Csp/57/2018 zo dňa 09.05.2019, vykonateľného 01.01.2019 a uznesenia Okresného súdu Čadca sp. zn. 4Csp/57/2018 zo dňa 25.06.2019.
V priebehu konania súd z úradnej činnosti lustráciou v Obchodnom registri zistil, že oprávnený - AEGON Životná poisťovňa, a.s., so sídlom Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 35 979 356 bol dňa 01.01.2020 vymazaný z Obchodného registra (dobrovoľný výmaz).
Podľa § 53 ods. 3, písm. b) súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená.
Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 161 ods. 2. CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 19a ods. 2 OZ právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 20a ods. 1 OZ právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Súd splnenie procesných podmienok skúma z úradnej povinnosti, nie je viazaný návrhmi účastníkov, a sám rozhoduje o ďalšom postupe.
Po zrušení právnickej osoby dochádza spravidla k jej zániku. Zákon ustanovuje len čas vzniku spôsobilosti na právne úkony a subjektivity. Subjektivita, ako aj spôsobilosť právnickej osoby na právne úkony končí zánikom právnickej osoby (spravidla výmaz z registra). Moment zániku predstavuje ukončenie existencie jej subjektivity, a to hmotnej i procesnej.
Pri strate procesnej subjektivity strany v súvislosti s konaním pred súdom môže dôjsť v zásade k dvom situáciám a to - ak strana stratí procesnú subjektivitu pred začatím konania, súd konanie zastaví (§ 62 CSP); ak dôjde k strate procesnej subjektivity počas konania, súd v konaní pokračuje s právnym nástupcom, ak ho niet, súd konanie zastaví (§ 64 CSP).
V predmetnom konaní podala návrh na vykonanie exekúcie strana, ktorá stratila procesnú subjektivitu ešte pred začatím konania a to dňa 01.01.2020, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 07.01.2020.
V zmysle vyššie uvedeného, súd má za to, že oprávnený už v čase začatia konania nemal v zmysle § 61 CSP spôsobilosť byť účastníkom konania (procesnú spôsobilosť). Keďže v danom prípade ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
Súd pri rozhodovaní o trovách exekučného konania zohľadnil pomer úspechu oprávneného v konaní, kedy oprávnený nemal ani len čiastočný úspech, preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.