Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Cbi-8-2016.pdf
PDF · 137.77 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cbi/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: N.. T.. T. Š., I..T., U. U.Í. W. K. Š. X, XXX XX X. X., správca konkurznej podstaty úpadcu: Citadel s.r.o. „v konkurze", so sídlom Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 654 485, proti žalovanému: N. &. G. W. H. G., W.. U.., U. U. Š.U. X, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, so sídlom kancelárie pre Žilinský kraj G.Á. XX, XXX XX Ž., správca konkurznej podstaty úpadcu: N.. T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX, XXX XX C., právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania na majetok úpadcu N.. T. Š., B.. XX.XX.XXXX, vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/8/2016, zapísaná žalovaným do zoznamu pohľadávok pod por. č. X vo výške istiny 324.000,- eur, je pohľadávkou s poradím uspokojenia „Q.“, tzv. inou pohľadávkou.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 14.09.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu N.. T. Š., B.. XX.XX.XXXX, ako popretý veriteľ určenia, že pohľadávka žalobcu prihlásená žalobcom do konkurzného konania na majetok úpadcu vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 3K/8/2016, zapísaná žalovaným do zoznamu pohľadávok pod por. č. X, vo výške istiny 324.000,- eur v celkovej sume 324.000,- eur, je pohľadávkou s poradím uspokojenia „Q.“, tzv. inou pohľadávkou.
2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2R/1/2013 zo dňa 23.04.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 82/2013 dňa 29.04.2013, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Citadel s.r.o. a za správcu konkurznej podstaty veriteľa bol ustanovený žalobca. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 3K/8/2016 zo dňa 05.05.2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 102/2016 dňa 27.05.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu N.. T. Š., B.. XX.XX.XXXX. Žalobca v základnej prihlasovacej lehote prihlásil do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu prihláškou zo dňa 17.06.2016 pohľadávku veriteľa v celkovej výške 324.000,- eur, ktorú žalovaný zapísal do zoznamu pohľadávok pod por. č. X vo výške istiny 324.000,- eur, ktorá vznikla z titulu úspešne súdne rozporovaných započítacích úkonov vykonaných medzi úpadcom a veriteľom, ktorými došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok úpadcu a veriteľa, keď rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní 63Cbi/5/2014 súd rozsudkom zo dňa 15.12.2014 určil právnu neúčinnosť napadnutých právnych úkonov a uložil úpadcovi povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty veriteľa sumu 324.000,- eur.
3. Nakoľko úpadca predmetný záväzok voči veriteľovi neuhradil ani z časti, veriteľ si prihlásil do konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu pohľadávku vo výške 324.000,- eur. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 16.08.2016 bolo žalobcovi ako veriteľovi doručené oznámenie o popretí pohľadávok žalovaným, ktorým žalovaný oznámil uznané poradie žalobcom prihlásenej pohľadávky „Q.“ a súčasne popretie poradia uspokojenia prihlásenej pohľadávky „Q.“. Dôvodom popretia je podľa správcu skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o pohľadávku veriteľa ako právnickej osoby, v ktorej má úpadca ako fyzická osoba kvalifikovanú účasť v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) ZKR v spojení s § 9 ods. 3 ZKR, a preto správca predpokladá, že sa jedná o podriadenú pohľadávku s poradím uspokojenia „J.“, keďže pohľadávka patrí spriaznenému veriteľovi.
4. Vo väzbe na citované zákonné ustanovenie § 32 ods. 9 ZKR žalobca popretie žalovaným neuznáva, vyslovuje presvedčenie, že pohľadávka veriteľa má mať poradie inej pohľadávky, pričom svoju argumentáciu opiera o zákonné ustanovenia § 5, § 40 ods. 2 a § 44 ods. 1 ZKR. Žalobca má za to, že len správca úpadcu môže vykonávať správu majetku úpadcu a úkony za úpadcu vo veciach týkajúcich sa majetku úpadcu, pričom správca má povinnosť postupovať tak, aby sa dosiahla čo najvyššia miera uspokojenia veriteľov úpadcu. Žalobca plniac si svoje zákonné povinnosti prihlásil do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu pohľadávku s poradím „Q.“ iná pohľadávka, čím postupoval s odbornou starostlivosťou a so zámerom dosiahnuť najväčšiu mieru uspokojenia veriteľov. Žalovaný v tomto prípade nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď poprel poradie pohľadávky veriteľa, pretože z jeho postavenia ako správcu sa nejedná o spriaznenú osobu v zmysle zákonnej úpravy ZKR. Žalobca ako dôkaz pripojil v žalobe označené uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 82/2013 zo dňa 29.04.2013, uznesenie Okresného súdu Žilina a jeho zverejnenie v Obchodnom vestníku č. 102/2016, prihlášku pohľadávky zo dňa 17.06.2016, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cbi/5/2014 zo dňa 15.12.2014, oznámenie o popretí pohľadávok veriteľovi zo dňa 10.08.2016.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za podanú nedôvodne a v celom rozsahu ju neuznáva. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu musí postupovať s odbornou starostlivosťou, a preto pohľadávku žalobcu poprel z dôvodov uvedených v oznámení o popretí. Má za to, že žalobca neuviedol žiadne relevantné argumenty na podporu svojich tvrdení, nezdôvodnil, prečo by žalovaný nemal poprieť pohľadávku žalobcu. Vo väzbe na citáciu zákonných ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b), 9 ods. 3 ZKR a výpis z Obchodného registra spoločnosti Citadel s.r.o. má žalovaný za to, že vzhľadom na základné imanie spoločnosti vo výške 1.113.617,- eur, t. j. percentuálny podiel 100%, v ktorej má obchodná spoločnosť dvoch spoločníkov, ktorých základné imanie spoločne splatili, a to N.. T. Š. vo výške 55.681,- eur, t.j. percentuálny podiel na základom imaní predstavuje 5% H. Z. W., ktorý splatil časť základného imania vo výške 1.057.936,- eur, t. j. percentuálny podiel na základnom imaní vo výške 95%, že úpadca ako fyzická osoba má v spoločnosti Citadel podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní, to znamená že jedná sa o spriaznenú osobu s úpadcom. Na základe uvedeného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ako dôkaz žalovaný pripojil výpis z Obchodného registra obchodnej spoločnosti Citadel s.r.o. „v konkurze“.
6. V replike na vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.03.2017 žalobca uviedol, že v situácii, kedy by na majetok spoločnosti Citadel s.r.o. nebolo vyhlásené konkurzné konanie, bola by na mieste aplikácia zákonného ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b), ods. 3 ZKR, avšak v posudzovaných podmienkach prejednávanej veci a vo väzbe na ustanovenie § 40 ods. 2 a § 44 ods. 1 ZKR len správca úpadcu môže vykonávať správu majetku úpadcu, či konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa majetku úpadcu. Spoločník úpadcu v takom prípade nedisponuje žiadnymi hlasovacími právami či vplyvom na riadení úpadcu a taktiež podiel na základnom imaní mu nezakladá akékoľvek práva, ktoré by mohol v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu uplatňovať. Spriaznenosť medzi veriteľmi a dlžníkmi, či už ide o právnické osoby, fyzické osoby alebo právnickú a fyzickú osobu možno považovať za výhodu z pohľadu uhrádzania pohľadávok, pričom ZKR z takejto výhody robí nevýhodu, kedy pohľadávky spriaznených osôb sú uspokojované ako podriadené, čím zároveň znemožňuje spriazneným veriteľom vykonávať práva spojené so svojimi pohľadávkami a ovplyvňovať tak samotné konkurzné konanie, avšak žalobca v konkurznom konaní neháji záujmy spriaznených osôb úpadcu, ale postupuje v zmysle § 5 ZKR, čiže so zámerom dosiahnuť najväčšiu mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, čo bolo popretím poradia pohľadávky znemožnené. Žalobca zotrváva na tom, že v posudzovanej právnej veci
sa nejedná o spriaznenú osobu, o ktorej pojednáva ZKR a pohľadávka prihlásená žalobcom by mala byť v prihlásenom rozsahu zistená.
7. V duplike k vyjadreniu žalobcu zo dňa 07.04.2017 žalovaný namietol argumentáciu žalobcu. Uviedol, že z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.12.2014 vyplýva, že pohľadávka úpadcu Citadel s.r.o. voči úpadcovi N.. T. Š. vznikla najneskôr 29.06.2012, t. j. deň predchádzajúci dňu prvého započítania, pričom úpadca bol v tom období nielen spoločníkom úpadcu Citadel, ale zároveň aj konateľom úpadcu Citadel to až do 04.04.2013. Z uvedeného žalovaný dovodzuje, že pohľadávka žalobcu Citadel sa uspokojuje v konkurze ako podriadená pohľadávka podľa § 95 ods. 3 ZKR, nakoľko patrí veriteľovi, ktorý v čase po vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom.
8. Z úradného záznamu pripojeného k spisu vyplýva, že účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu N.. T. Š., B.. XX.XX.XXXX, nastali dňa 28.05.2016, keď uznesenie o vyhlásení konkurzu č. k. 3K/8/2016 zo dňa 05.05.2016 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 102/2016 zo dňa 27.05.2016.
9. Vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania, ktoré nastali zverejnením uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 3K/8/2016 zo dňa 26.04.2016 v Obchodnom vestníku č. 84/2016 zo dňa 03.05.2016 s účinkami dňa 04.05.2016, súd na daný skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 01.01.2012 (ďalej len „ZKR“).
10. Vo väzbe na obsah zákonných ustanovení § 32 ods. 1, 5, 9, 15, 16, § 9 ods. 1, 2, 3, § 57 ods. 1, § 63 ods. 1, 2 a § 95 ods. 3 ZKR súd posudzoval medzi stranami základnú spornú skutočnosť, a to poradie uspokojenia pohľadávky prihlásenej žalobcom v konkurznom konaní dlžníka, ktorá vznikla voči úpadcovi rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 63Cbi/5/2014 zo dňa 15.12.2014, ktorým súd rozhodol o právnej neúčinnosti započítacích úkonov, ku ktorým došlo medzi úpadcom a veriteľom zo dňa 30.06.2012 a zo dňa 31.12.2012 spolu vo výške 324.000- eur. Na základe úspešnej odporovateľnosti právnych úkonov konajúci súd rozhodol na návrh žalobcu o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť do konkurznej podstaty veriteľa (žalobcu v predmetnom konaní) sumu 324.000,- eur.
11. Na základe vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní Okresného súdu Žilina prednesmi právnych zástupcov procesných strán a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, súd pri zohľadnení procesného postavenia žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu v konkurznom konaní a podstaty odporovateľnosti právnych úkonov ako osobitného právneho inštitútu, ktorý slúži na ochranu veriteľov dlžníka, akcentujúc význam právneho inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 86 ods. 2 ZKR a procesnú úpravu odporovacej žaloby z hľadiska aktívnej a pasívnej legitimácie, zákonnej lehoty na uplatnenie odporovacieho práva a jeho právnych dôsledkov vyhodnotil popretie poradia žalobcom prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní úpadcu žalovaným ako nedôvodné. Súd vychádzal z premise, že základným účelom konkurzného konania je uspokojenie pohľadávok veriteľov, a teda povinnosť správcu postupovať v konkurznom konaní tak, aby bola dosiahnutá pre veriteľov čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok ako jednej zo základných zásad konkurzného konania, z ktorej vyplýva, že pri speňažovaní majetku dlžníka musí byť dosiahnutý čo najvyšší výťažok. Vo vzťahu k žalovaným podriadeným pohľadávkam súd zdôraznil, že zo samotnej povahy podriadených pohľadávok, ktoré zaviedla do úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii novela zákona účinná od 01.01.2012 (§ 95 ods. 3 ZKR), je zrejmé, že zavedením inštitútu podriadených pohľadávok a režimu ich uspokojenia došlo k určitej diskvalifikácii spriaznených osôb s dlžníkom pri uspokojovaní ich pohľadávok, u ktorých sa predpokladá určitá miera zodpovednosti týchto osôb za úpadok dlžníka, zatiaľ čo právnym dôsledkom úspešnej odporovateľnosti právnych úkonov je poskytnutie maximálnej ochrany veriteľov úpadcu, ktorí spravidla nemajú postavenie spriaznených osôb, a na ktorých je viazaná podmienka aktívnej legitimácie v konaní o určenie právnej neúčinnosti. Z uvedeného súd vyvodil vylúčenie aplikácie režimu podriadených pohľadávok pre pohľadávky vzniknuté ako právny dôsledok úspešnej odporovateľnosti právnych úkonov. Súd prvej inštancie na viacerých miestach odôvodnenia svojho rozhodnutia zdôraznil právnu irelevanciu postavenia aktívne legitimovanej osoby, to znamená osoby, ktorá sa odporovateľnosti domáha, keďže jediným kritériom pre uplatnenie odporovacieho práva je postavenie správcu konkurznej podstaty úpadcu a v prípade, že podnetu na podanie odporovacej žaloby veriteľa správca nevyhovie, postavenie veriteľa úpadcu, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku v konkurznom konaní úpadcu, a to bez ohľadu na to, či konkrétnym právnym úkonom dlžníka bol ukrátený tento veriteľ. Vychádzajúc z vyššie
uvedených záverov, Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 10Cbi/8/2016-60 zo dňa 13.02.2018 žalobe v celom rozsahu vyhovel.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietol nesprávne posúdenie veci súdom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odvolaním napadnutý rozsudok žalovaný považuje za nesprávny a nezákonný z dôvodu, že súd pri posúdení uplatneného nároku nezohľadnil spriaznenosť úpadcu a veriteľa pohľadávky podľa § 9 ods. 1 písm. b) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR. Žalovaný uviedol, že pohľadávka veriteľa vznikla najneskôr dňa 29.06.2012, t. j. deň predchádzajúci dňu prvého započítania a teda v období, kedy veriteľ ešte nebol v konkurze, pričom úpadca bol v tomto období nielen spoločníkom veriteľa, ale zároveň aj konateľom veriteľa, z čoho je jednoznačné, že pohľadávka veriteľa je voči úpadcovi pohľadávkou, ktorá by v konkurze mala byť uspokojovaná ako podriadená pohľadávka podľa § 95 ods. 3 ZKR, nakoľko patrí veriteľovi, ktorý v čase vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom. Žalovaný má za to, že s dôvodmi popretia vykonaných žalovaným sa súd dostatočne nevysporiadal. Žalovaný má za to, že v dôsledku úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu a jej účinkov ex tunc pohľadávka žalobcu vznikla v roku 2012, a teda jedná sa o pohľadávku veriteľa ako osoby spriaznenej s dlžníkom. Súd len deklaratórne ex tunc konštatoval právnu neúčinnosť započítacích právnych úkonov spriaznených osôb realizovaných v roku 2012. Vzhľadom na jednoznačnú spriaznenosť osoby veriteľa a úpadcu je možné preto priznať pohľadávke len poradie uspokojenia „J.“. Konanie správcu a podstatu odporovateľnosti právnych úkonov vníma žalovaný za okolnosti, ktoré nie sú pre posudzovanie poradia pohľadávky žalobcu v danom prípade rozhodujúce. Za právne relevantné žalovaný označuje posudzovanie charakteru pohľadávky vyplývajúcej z napadnutého rozhodnutia z hľadiska toho, komu pohľadávka primárne vznikla, a či táto osoba je spriaznená s úpadcom.
13. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej uviedol, že na majetok úpadcu bol dňom 28.05.2016 vyhlásený konkurz, a preto žalobca ako správca konajúci za veriteľa podľa § 44 ods. 1 ZKR pohľadávku veriteľa vo výške 324.000,-eur voči úpadcovi vzniknutú z titulu rozhodnutia v základnej prihlasovacej lehote prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, a teda v posudzovanom prípade ide o pohľadávku prihlásenú do konkurzu podľa § 28 a nasl. ZKR s tou výnimkou, že táto pohľadávka sa z dôvodu spriaznenosti osoby veriteľa a úpadcu bude uspokojovať podľa § 95 ods. 3 ZKR ako podriadená pohľadávka. Žalovaný ďalej zdôraznil podstatu a význam zaradenia pohľadávok do tried pri určovaní ich poradia uspokojenia a to vo väzbe na charakter predmetnej pohľadávky a právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 3 a § 95 ods. 3 ZKR.
14. Rozdielne od žalovaného žalobca vo väzbe na dôvody odvolaním napadnutého rozsudku zvýraznil význam inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov a súčasne poukázal na obsah zákonného ust. § 9 ZKR, ustanovenie ktoré nevymedzuje spriaznené osoby ako úpadcov navzájom, keďže vychádza z predpokladu, že v konkurznom konaní možno vykonávať správu majetku úpadcu či konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa majetku úpadcu jedine zákonne ustanoveným správcom úpadcu, ktorý pri výkone svojej funkcie nemôže byť ovplyvňovaný akoukoľvek spriaznenou osobou úpadcu.
15. V rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd zhodne s rozhodnutím okresného súdu skonštatoval, že právnym dôsledkom odporovateľnosti je právna neúčinnosť právneho úkonu, ktorej dôsledkom je neúčinnosť právneho úkonu len vo vzťahu k veriteľom dlžníka, ktorí si riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní úpadcu. Rovnako odvolací súd skonštatoval, že rozhodnutie súdu o právnej neúčinnosti má len deklaratórny účinok a právna neúčinnosť nastane ex tunc. Rozhodnutie súdu o účinnej neúčinnosti právneho úkonu je určené voči všetkým veriteľom, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania. Univerzálnosť účinkov konkurzu sa prejavuje aj pri odporovateľnosti právnych úkonov v konkurznom konaní, a to v prospech konkurznej podsady a v prospech všetkých veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky. Vo vzťahu k právnemu záveru súdu k právnym účinkom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu odvolací súd vo väzbe na odvolacie dôvody žalovaného konštatoval absenciu bližších dôvodov a myšlienkových postupov k prijatým záverom súdu prvej inštancie a takisto ani k žalovaným uvádzanej spriaznenosti osôb v zmysle § 95 ods. 3 ZKR. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s uložením povinnosti súdu v ďalšom konaní procesne zvoleným postupom v súlade s platnou právnou úpravou CSP vyhodnotiť všetky skutočnosti uvedené odvolacím súdom, opätovne posúdiť a rozhodnúť o nároku uplatnenom žalobou v zmysle ust. § 220 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP s prihliadnutím na všetky tvrdenia
sporových strán v celom konaní včítane tých, ktoré boli uvádzané v štádiu odvolacieho konania, s dôsledným dodržaním procesných postupov vyplývajúcich z CSP s dôrazom na odstránenie nedostatkov vytknutých okresnému súdu rozhodnutím odvolacieho súdu.
16. Vychádzajúc z viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP súd opätovne vec prejednal a vo veci rozhodol.
17. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie neustanovil.
18. Právny zástupca žalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval svojej doterajšej právnej argumentácie, ktorú uviedol vo svojich vyjadreniach, ako aj v samotnom odvolaní. Žalovaný zotrváva na tom, že pohľadávka, ktorej určenia sa žalobca v konaní domáha, má postavenie podriadenej pohľadávky v zmysle ust. § 95 ods. 3 ZKR a to s poukazom na spriaznenosť veriteľa a úpadcu podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) a v spojitosti s ust. § 9 ods. 3 ZKR. Žalovaný zdôraznil, že veriteľom pohľadávky voči úpadcovi je spoločnosť Citadel s.r.o. bez ohľadu na to, kto podal odporovaciu žalobu, nakoľko rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica súd určil právnu neúčinnosť započítacích právnych úkonov vykonaných medzi veriteľom úpadcom s účinkami ex tunc a k uvedenému momentu preukázateľne úpadca a veriteľ boli spriaznenými osobami, nakoľko úpadca bol nielen spoločníkom veriteľa, ale súčasne aj jeho konateľom, a preto pohľadávka, ktorá v dôsledku úspešnej odporovateľnosti vznikla, má charakter podriadenej pohľadávky.
19. Vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania, ktoré nastali zverejnením uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 3K/8/2016 zo dňa 26.04.2016 v Obchodnom vestníku č. 84/2016 zo dňa 03.05.2016 s účinkami dňa 04.05.2016, súd na daný skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 01.01.2012 ( ďalej len „ZKR“).
20. Podľa § 32 ods. 1, 5, 9, 15, 16 ZKR: Každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou alebo inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenie úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenia. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Rozhodnutie o určení pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
21. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.
Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.
22. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
23. Podľa § 63 ods. 1, 2 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
24. Podľa § 95 ods. 3 ZKR, tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom (ďalej len "spriaznené pohľadávky"); na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitného predpisu.
25. Primárne súd poukazuje na splnenie podmienky včasnosti podanej žaloby v zmysle ust. § 32 ods. 9 ZKR účinného od 01.01.2012, a to s poukazom na účinky začatia konkurzného konania na majetok úpadcu, keď konkurzné konanie na majetok úpadcu Ing. Miroslava Švajdu začalo uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 03.05.2016 s účinkami zverejnenia dňa 04.05.2016, pričom žalobca uplatnil svoj nárok na súde dňa 14.09.2016 po tom, čo žalovaný oznámil žalobcovi popretie pohľadávky listom zo dňa 10.08.2016 doručeným správcovi dňa 16.08.2016. S prihliadnutím na obsah zákonného ust. § 32 ods. 9 ZKR súd konštatuje včasnosť podanej žaloby.
26. Medzi stranami nespornou skutočnosťou je prihlásenie pohľadávky žalobcom v konkurznom konaní dlžníka, ktorej vznik žalobca preukazuje rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 63Cbi/5/2014 zo dňa 15.12.2014, ktorým súd rozhodol o právnej neúčinnosti započítacích právnych úkonov, ku ktorým došlo medzi úpadcom a veriteľom ako vzájomne spriaznenými osobami dňa 30.06.2012 a dňa 31.12.2012 spolu vo výške prihlásenej pohľadávky v sume 324.000,- eur. Rovnako je medzi stranami nesporné, že na základe úspešnej odporovateľnosti právnych úkonov konajúci súd rozhodol na návrh žalobcu o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 324.000,- eur a rovnako je nesporná skutočnosť, že dlžník predmetný záväzok neuhradil a to ani z časti.
27. Základnou spornou skutočnosťou medzi procesnými stranami je poradie uspokojenia pohľadávky prihlásenej žalobcom do konkurzného konania úpadcu (žalovaného), keď ako dôvod popretia pohľadávky prihlásenej žalobcom žalovaný označil charakter podriadenej pohľadávky, vychádzajúc z postavenia účastníkov zmlúv o vzájomnom započítaní ako spriaznených osôb, zatiaľ čo žalobca dôvodnosť svojho nároku odvodzuje od postavenia žalobcu ako správcu konkurznej podsady úpadcu, ktorý je oprávnený nakladať s majetkom úpadcu, tento speňažovať a konať v mene a na účet úpadcu tak, aby dosiahol maximálne uspokojenie pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní úpadcu a zo samotnej podstaty a významu odporovacích žalôb v podmienkach konkurzného konania.
28. V konaní je medzi stranami nesporné, že k započítacím právnym úkonom, ktorých právnu neúčinnosť žalobca napadol odporovacou žalobou, došlo medzi spriaznenými osobami, keď v spoločnosti Citadel s.r.o. „v konkurze“, t. j. vo veriteľovi mal úpadca N.. T. Š., kvalifikovanú účasť v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR. Z uvedeného nesporne vyplýva, že právne úkony, ktorých neúčinnosti sa žalobca domáhal, boli vykonané medzi úpadcom a veriteľom ako spriaznenými osobami, avšak medzi stranami je sporné a pre posúdenie veci je zásadnou právnou otázkou skutočnosť, či spriaznenosť veriteľa a dlžníka v pomeroch právnych dôsledkov úspešnej odporovateľnosti právnych úkonov v konkurznom konaní zakladá pre pohľadávky vyplývajúce z rozhodnutia súdu o odporovacej žalobe v prípade výroku podľa ust. § 63 ods. 1 ZKR režim podriadených pohľadávok podľa ust. § 95 ods. 3 ZKR alebo či ust. § 63 ods. 1 ZKR je potrebné vnímať ako osobitný režim vysporiadania procesných strán odporovacej žaloby na základe úspešne uplatnenej odporovateľnosti právnych úkonov, v podmienkach ktorého je režim spriaznených osôb veriteľa a dlžníka záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa odporovateľnosť viaže, otázkou irelevantnou.
29. Pri posúdení tejto základnej právnej otázky súd rozdielne od procesnej obrany žalovaného ako nosné vníma vyhodnotenie významu a podstaty právneho inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu, ktorými sa podrobne zaoberal súd prvej inštancie v doterajšom konaní a rozhodovaní. Na tomto mieste súd zdôrazňuje základný účel konkurzného konania vyplývajúci z ust. § 5 ZKR, ktorým je dosiahnutie maximálneho uspokojenia pohľadávok veriteľov. V súlade s princípom maximálneho uspokojenia veriteľov úpadcu je potrebné interpretovať a aplikovať jednotlivé ustanovenia ZKR, aby v súlade so zásadou hospodárnosti konania pri speňažovaní majetku dlžníka bolo dosiahnuté maximálne uspokojenie jeho veriteľov. Zákonná úprava v ust. § 95 ods. 3 ZKR predpokladá uspokojenie veriteľov, ktorí majú voči dlžníkovi podriadenú pohľadávku, prípadne pohľadávku, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom v režime podriadených pohľadávok. Uvedená zákonná úprava, ktorá je dôsledkom prijatej novelizácie ZKR ust. § 95 ods. 3 oproti stavu k 01.01.2012 podľa dôvodovej správy zohľadňuje obvyklú zodpovednosť týchto osôb za mieru uspokojenia veriteľov dlžníka a ich možnosť ovplyvňovať podnikanie dlžníka pred vyhlásením konkurzu, prípadne z tohto podnikania profitovať. Zmyslom tejto právnej úpravy bolo dosiahnuť tzv. „spravodlivé podriadenie“, ktorého cieľom je posilnenie zodpovednosti spriaznených osôb za uspokojovanie pohľadávok iných veriteľov dlžníka.
30. Napriek tomu, že vylúčenie aplikácie režimu podriadenej pohľadávky z právnej úpravy ust. § 63 ZKR explicitne nevyplýva, podľa názoru konajúceho súdu odpoveď na uvedenú otázku je potrebné hľadať práve pri posúdení významu a účelu odporovateľnosti právneho úkonu v podmienkach konkurzného konania, ktorého zmyslom je dosiahnuť vydanie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, prípadne peňažnej náhrady za túto vec v prospech príslušnej konkurznej podstaty za účelom uspokojenia veriteľov pohľadávok prihlásených do konkurzného konania. V uvedenom kontexte tak vyššie uvedené tzv. „spravodlivé podriadenie“, stráca na význame. Na tomto mieste je potrebné opätovne zdôrazniť, že aj v dôsledku právnej neúčinnosti právny úkon ostáva naďalej platným a je neúčinný len vo vzťahu k veriteľom dlžníka, ktorí si riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky. To znamená, že voči iným veriteľom a iným osobám je právny úkon platný a účinný. V pomeroch prejednávanej veci to znamená, že v dôsledku započítacích právnych úkonov momentom stretu vzájomne započítavaných pohľadávok, tieto zanikli. V dôsledku úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu, pre ktorú ZKR vymedzuje nielen podmienky aktívnej, pasívnej vecnej legitimácie, ale tiež požiadavky na dodržanie zákonom stanovenej lehoty, sa v pomeroch konkurzného konania osoba, ktorá úspešne uplatnila odporovateľnosť, a ktorou môže byť správca alebo veriteľ (bližšie vymedzený zákonom) môže úspešne domáhať zaplatenia peňažnej pohľadávky a to postupom podľa ust. § 63 ods. 1 ZKR. Z úpravy odporovateľnosti právneho úkonu je zrejmé, že na strane žalobcu nikdy nemôže ako aktívne legitimovaná osoba vystupovať druhá strana odporovaného právneho úkonu a už vôbec nie v postavení veriteľa pasívne legitimovanej osoby odporovacej žaloby. Inými slovami povedané, právny dôsledok úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu, a to poskytnutie peňažnej náhrady za vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu podľa § 63 ods. 1 ZKR sa vždy musí viazať na aktívne legitimovanú procesnú stranu, dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby, splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok odporovateľnosti právneho úkonu a rozhodnutie súdu, ktorým súd (hoci s účinkami ex tunc) určí odporovateľnosť napadnutého právneho úkonu. Napriek tomu, že dochádza k „relatívnemu“ obnoveniu pôvodnej pohľadávky, a to vo vzťahu k účastníkom konkurzného konania, uvedený právny dôsledok úspešnej odporovateľnosti nezakladá obnovenie pohľadávky veriteľa (pôvodného subjektu odporovaného právneho úkonu), ale viaže sa na
osobu správcu konkurznej podstaty, resp. veriteľa úpadcu v konkurznom konaní, kedy režim pôvodnej spriaznenej pohľadávky ustupuje do pozadia a stráca na význame. Podľa názoru konajúceho súdu, rozhodnutím súdu podľa ust. § 63 ods. 1 ZKR žalobcovi priznaná pohľadávka napriek tomu, že sa viaže k odporovaným právnym úkonom, ktorých zmluvnými stranami nesporne boli vzájomne spriaznené osoby, v dôsledku úspešnej odporovacej žaloby a rozhodnutia súdu táto pohľadávka nadobúda osobitný charakter, ktorý vzhľadom na podstatu a význam konkurzného konania a účel odporovateľnosti v konkurznom konaní dopadá spôsob uspokojenia takejto pohľadávky, a to v režime, ktorý vylučuje aplikáciu ust. § 95 ods. 3 ZKR. V záujme objektívneho posúdenia veci je potrebné zohľadňovať aj úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 63 ods. 2 ZKR, ktorá svedčí argumentácii a procesnej obrane žalovaného.
31. V zmysle ust. § 63 ods. 2 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty a v takom prípade pohľadávka zaniknutá s plnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu, pričom nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky je možný v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou. Z ust. § 63 ods. 2 ZKR teda vyplýva, že zákonná úprava zohľadňuje vznik obnovenej pohľadávky ako pohľadávky proti dotknutej podstate a to s prihliadnutím na moment jej vzniku, avšak rozsah jej uspokojenia limituje mierou uspokojenia v režime prihlásenej pohľadávky. Správca je potom povinný uspokojovať takúto pohľadávku spolu s ostatnými prihlásenými pohľadávkami. Zákonná úprava tak vychádza z predpokladu, že plnenia na základe neúčinných právnych úkonov sa vrátia do príslušnej konkurznej podstaty. Avšak pri obnovení pohľadávky druhej zmluvnej strany by aplikáciou ust. § 95 ods. 3 ZKR vzniklo nerovné postavenie strán pred zákonom, pokiaľ jedna zo strán odporovaného právneho úkonu by bola povinná vydať všetko, čo odporovaným právnym úkonom z konkurznej podstaty ušlo a druhá zmluvná strana by bola nútená svoju obnovenú pohľadávku prihlásiť do konkurzného konania úpadcu a navyše by sa ocitla (v prípade spriaznených osôb) v režime podriadenej pohľadávky.
32. Výsledok právnej neúčinnosti právnych úkonov v konkurznom konaní sa má prejaviť v prospech konkurznej podstaty a v prospech všetkých veriteľov, ktorí si uplatnili svoje pohľadávky v konkurznom konaní, a to bez ohľadu na to, ktorý z veriteľov dlžníka odporovateľnosť v konkurznom konaní uplatní, a vzhľadom na to, že v prípade úspešnosti žaloby a poskytnutia peňažnej náhrady do konkurznej podstaty, budú z konkurznej podstaty úpadcu uspokojení všetci veritelia konkurzného konania, teda bez ohľadu na ich postavenie k dlžníkovi. Pokiaľ ust. § 95 ods. 3 ZKR má byť určitou sankciou pre osoby spriaznené s dlžníkom za ich predpokladanú mieru zodpovednosti za výsledky hospodárenia úpadcu, aplikácia takéhoto zákonného ustanovenia v podmienkach odporovateľnosti právnych úkonov stráca svoj význam a opodstatnenie. Napokon, ak by k podaniu odporovacej žaloby vôbec nedošlo, žiadne nároky z inak odporovateľných právnych úkonov by nemohli vzniknúť. V konkrétnej právnej veci platným započítacím úkonom došlo k zániku vzájomne započítaných pohľadávok k okamihu ich stretu, a teda aj k zániku pohľadávok vzájomne spriaznených osôb, ktoré im do momentu ich započítania mohli byť predmetom univerzálnej pripadne singulárnej sukcesie pre možnú aplikáciu ust. § 95 ods. 3 ZKR. V dôsledku úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu podľa názoru súdu aj pri obnovení pohľadávok z odporovaných právnych úkonov nedochádza k takej sukcesii práv, ktorá by odôvodňovala režim aplikácie ust. § 95 ods. 3 ZKR.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobcom prihlásená pohľadávka v konkurznom konaní úpadcu je právnym dôsledkom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu ako osobitného režimu vysporiadania sa strán úspešnej odporovacej žaloby, kedy aktívne vecne legitimovaná osoba je oprávnená uplatniť právo na peňažnú náhradu voči povinnému, pričom povinný musí vrátiť celú peňažnú náhradu za plnenie poskytnuté na základe neúčinného právneho úkonu, ktorá sa rovná hodnote tohto plnenia v čase, keď bolo dlžníkom poskytnuté. Zákonná úprava limituje výšku požadovaného plnenia len tým, že voči povinnému možno uplatniť len toľko, koľko sa naň v dôsledku neúčinného právneho úkonu previedlo a keďže na strane aktívne legitimovanej osoby vystupuje správca konkurznej podstaty úpadcu, prípadne ktorýkoľvek z veriteľov, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku v konkurznom konaní úpadcu a to s cieľom maximalizovať konkurznú podstatu úpadcu, z ktorej budú veritelia v konkurze uspokojení, je charakter právneho vzťahu veriteľa a dlžníka odporovaného právneho úkonu (v posudzovanej právnej veci započítacích právnych úkonov) podľa názoru súdu prvej inštancie irelevantný.
34. Na záver súd poznamenáva, že otázka režimu uspokojenia pohľadávky na základe úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu nebola podľa poznatkov konajúceho súdu v doterajšej súdnej
praxi posudzovaná. Názorová rozdielnosť na posúdenie tejto otázky vyplýva z kvality legislatívnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov a jej dôsledkov, ktorá neposkytuje jednoznačný základ pre vyhodnotenie právnej argumentácie prezentovanej stranami v tomto sporovom konaní. Vychádzajúc však z významu odporovateľnosti právnych úkonov a zásady rovnosti strán pred zákonom, ktorá patrí k fundamentálnym prvkom medzinárodnoprávnej ochrany ľudských práv a základných slobôd, súd žalobe vyhovel. Opačný prístup súdu by mal za následok rozdielne zaobchádzanie so stranami sporu, ktoré môže mať základ len v nevyhnutnej a proporcionálnej miere a musel by vychádzať z odôvodnených potrieb. Uvedený princíp vo všeobecnosti a v teoretickej rovine znamená právo na to, aby v rovnakých prípadoch sa zaobchádzalo s osobami rovnako a v rozdielnych veciach sa toto zaobchádzanie odlišovalo. Súd pri rešpektovaní tohto princípu musí zobrať do úvahy výsledky, ktoré sa dosiahnu rovnakým alebo nerovnakým zaobchádzaním z hľadiska jeho výsledku, a to s cieľom zabezpečiť spravodlivú možnosť uplatnenia vzájomných práv a povinností na zásade materiálnej rovnosti.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej v konkurznom konaní úpadcu sp. zn 3K/8/2016 zapísanej žalovaným do zoznamu pohľadávok pod por. č. 3 vo výške istiny 324.000,- eur s poradím „E“ iná pohľadávka.
36. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).