Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-94-2019.pdf
PDF · 137.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/94/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. K., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov: matka - V. P., bytom B., F. č. X a otec
- F. K., bytom Q. Jur, X. č. XXX, právne zastúpený: C. D. s.r.o., so sídlom Miletičova č. 23, Bratislava, na návrh matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému F. K., nar. XX.XX.XXXX od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 250 eur na sumu 330 eur a od 01.09.2018 na sumu 360 eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
II. Dlh na bežnom zročnom výživnom za obdobie od 04.10.2016 do 21.02.2020 v celkovej výške 3.812,26 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého do 01.08.2019 ďalšou sumou 100 eur mesačne určenou na tvorbu úspor a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci na osobitný účet zriadený matkou na meno maloletého do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, číslo ktorého účtu je matka povinná oznámiť otcovi do 3 dní od jeho zriadenia. Na nakladenie s prostriedkami maloletého na tomto účte je potrebný súhlas súdu.
IV. Dlh na zročnom výživnom na tvorbu úspor za obdobie do 01.08.2019 do 21.02.2020 v celkovej výške 700 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť na účet maloletého podľa výroku III. tohto rozsudku do 3 dní od doručenia oznámení matky o zriadení účtu maloletého.
V. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/119/2008-319 zo dňa 02.06.2010 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom zo dňa 25.09.2016, tunajšiemu súdu doručeným dňa 04.10.2016 žiadala o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca počnúc dňom 01.09.2016 zo sumy 250 eur mesačne na sumu 330 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že hoci si otec takmer riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému, pripri pravidelnom stretávaní sa so synom zabezpečoval maloletému aj vecné plnenia, najmä drahé hračky, niekedy aj neprimerané jeho veku a potrebám, pričom so synom pravidelne v letných mesiacoch júl a august a absolvoval zahraničné prímorské pobyty, resp. počas zimných prázdnin pobyt v horách. Na druhej strane však aj od matky požadoval zabezpečenie aktivít, ktoré zodpovedali jeho predstavám a finančným možnostiam, ktoré si však matka nemohla s prihliadnutím na vlastné
príjmové pomery dovoliť. Okrem príjmov z podnikateľskej činnosti živnostníka a zo spoločnosti, F., spol. s r.o., v ktorej je konateľom, je aj poberateľom starobného dôchodku, pričom jeho majetok v r. XXXX vzrástol o nehnuteľnosti kúpou viníc v kat. území Q. P. v r. XXXX a tiež druhým dokončeným, avšak ešte neskolaudovaným rodinným domom v katastri obce Q. P.. F. má príjem cca XXX až XXX eur. Maloletému sa zvýšili výdavky na školské potreby a poplatky v škole, stravné, cestovné a naďalej pretrváva potreba dioptrických okuliarov ako aj na ďalšie náklady na zdravotnú starostlivosť ako aj potreby pre zdravý vývin a záujmy maloletého (chov zvieratiek, návštevy kultúrnych podujatí, letné a víkendové pobyty s matkou atď.) Maloletý mal záujem chodiť na plávanie a taktiež by rád chodil na kone, keď však vzhľadom na finančnú náročnosť navštevoval iba krúžky v školskom klube. Vzrast nákladov na výživu maloletého matka vyčíslila na priemernú sumu cca 130 eur mesačne.
2. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného vo svojom prvom vyjadrení k návrhu nesúhlasil, keď poukázal na to, že s maloletým absolvovali viac krát aktívne letné dovolenky, ktorého stoja cca 400 až 500 eur a tiež lyžovačky za cca rovnakú sumu. Zdôrazňoval, že matka mu niekoľko krát na dovolenkové pobyty syna odmietla dať a obrala tak syna o krásne zážitky. Mnoho vecí kupuje synovi duplicitne, keďže matka synovi nedovolila, aby si k nemu vzal napr. bicykel, korčule, tablet, zakúpil mu aj zimné oblečenie na lyžovačku - otepľovačky, vetrovku, zimné topánky na prezutie, tenisky na chatu a pod. Za zimnú výstroj otec synovi platí cca 200 eur ročne, korčule mu kupuje cca raz za 2 roky za 100 eur a za bicykel, howeerbood, elektrickú kolobežku vynaložil cca 500 eur. Matke navrhoval aj príspevok nad rozsah bežného výživného na zakúpenie školských potrieb. So synom chodieva aj na kone za 15 eur za jazdu, čo je cca 60 eur mesačne. V minulosti maloletý začal chodiť na bojové umenie, potom na plávanie a na lukostreľbu. Všade bol iba pár krát, pretože ho tam matka odmietla vodiť, hoci otec maloletému za 250 eur zakúpil luk a zaplatil členské. Synovi na požiadanie matky tiež kúpil dioptrické okuliare a tiež mu dal opraviť nové. Poukázal však na to, že hoci maloletý potrebuje okuliare dlhodobo, už od r. 2018 ich nenosí. So synom chodí pravidelne k zubárovi, keď za opravu niekoľkých kazov a zapečatenie zubov zaplatil 140 eur. Synovi zabezpečil aj opravu pokazeného mobilu za 120 eur, výrazne sa finančne podieľal aj na financovaní synovej chovateľskej záľuby, keď s ním navštevoval burzy plazova a vtákov v I., Z. a v B., kúpil mu X akváriá, X teráriá, klietku pre vtáky, rybičky, chameleóna, leguána, čo všetko za cca 300 eur si syn ponechal u matky. Okrem toho so synom chodí podľa jeho záujmu na motorkársku dráhu za cca 60 eur mesačne, alebo do akadémie akčných športov za cca 80 eur mesačne. Iba cesta po maloletého ho vyjde na 50 eur mesačne. Potvrdil, že predal administratívnu budovu, avšak finančne čiastočne vynakladá na prevádzku a údržbu budovy, v ktorej prevádzkuje X.ičom túto prevádzku udržiava pre maloletého, aby sa mu ľahšie rozbiehalo v živote. Postavil tiež nový rodinný dom, ktorý ale tiež plánuje ako bývanie pre maloletého, na výstavbu ktorého tiež použil financie z predaja administratívnej budovy. Poukázal na to, že matka má vyšší príjem a tiež predala 2 izbový byt v X., pričom je sama povinná adekvátnou sumou prispievať na výživu syna. Preto navrhol ponechať v doterajšej výške.
3. Tunajší súd uznesením zo dňa 12.12.2016, č. k. 17P/311/2016- 78 konanie o návrhu matky o zvýšenie výživného spojil na spoločné konanie s konaním o návrhu otca o zmenu úpravy styku. Následne uznesením vyhláseným na pojednávaní vo veci dňa 05.04.2019 predmetné konanie vzhľadom na potrebu doplnenia dokazovania vylúčil na samostatné konanie z konania vedeného pod sp. zn. 17P/15/2016, v ktorom konaní bolo uvedeného dňa meritórne rozhodnuté o návrhu otca na prezverenie maloletého, resp. rozšírenie jeho styku s maloletým a súčasne zastavené konanie o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/304/2019-562 zo dňa 19.11.2019.
4. Súd vo veci zvýšenia výživného vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, potvrdeniami o ich príjmoch a výdavkoch a oboznámil sa s obsahom početných pripojených spisov tunajšieho súdu týkajúcich sa maloletého F., predovšetkým sp. zn. 17P/119/2008, 22P 350/2010, 17P/15/2016 a 22P/190/2019 ako aj ďalšími na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F. meritórne rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 22P 350/2010-929 zo dňa 07.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 423/2014-981 zo dňa 05.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.05.2015, v zmysle ktorej úpravy maloletého F. zastupujú a spravujú jeho majetok obaja rodičia a otec je oprávnený stýkať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od piatku od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod a v každom nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 16.00 do
18,30 hod s výnimkou jarných, veľkonočných a zimných prázdnin, kedy platí osobitná úprava - v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa jarných prázdnin od 9.00 hodiny nepretržite do ich posledného dňa do 18.00 hodiny, v čase Veľkonočných prázdnin v každom kalendárnom roku od Veľkého piatku 9.00 hodiny do soboty 19.00 hodiny, v čase letných prázdnin v každom kalendárnom roku od 1. júla 9.00 hodiny nepretržite do 14. júla 19.00 hodiny a od 1. augusta 9.00 hodiny nepretržite do 14. augusta 19.00 hodiny a v čase zimných prázdnin v každom kalendárnom roku od 26.12. 9.00 hodiny nepretržite do 29.12. do 19.00 hodiny. F. F. bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 17P/119/2008 zo dňa 2.6.2010 zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom otcovi bola uložená povinnosť platiť na jeho výživu od 29.4.2008 sumu 250,-eur mesačne a matke bola súčasne uložená povinnosť písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletého a o zdravotníckych výkonoch maloletému poskytnutých, ako aj o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, vždy k poslednému dňu každého párneho kalendárneho mesiaca.
6. V čase zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a určenia vyživovacej povinnosti otca a informačnej povinnosti matky bola matka rozvedená, pracovala v Q. s čistým mesačným zárobkom cca XXX,XX eur. S maloletým bývala v byte na F. X v B., ktorý bol vlastníctvom jej dcéry. V domácnosti matky žila aj jej mladšia dcéra L., nar. X.X.XXXX, v tom čase študentka strednej školy, ktorá bola matkinou druhou vyživovacou povinnosťou. H. bol taktiež rozvedený, bez iných vyživovacích povinností, žil v spoločnej domácnosti so svojou zárobkovo činnou partnerkou v jeho rodinnom dome, bol držiteľom živnostenského oprávnenia a spoločníkom firmy F. K. - M. a firmy M.M.T. C., s.r.o. F. bol vo veku troch rokov, navštevoval materskú školu, mal diagnostikovaný kombinovaný deficit imunity a nosil dioptrické okuliare.
7. V čase rozhodovania o styku otca s maloletým už matka inú vyživovaciu povinnosť nemala, osobný stav nezmenila, nezmenila ani bydlisko, keď však byt, ktorý užívala spolu s deťmi nadobudla od jej staršej dcéry do jej vlastníctva na základe darovacej zmluvy. Podľa správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov bol byt prerobený, čistý, útulne zariadený, boli v ňom vytvorené vhodné životné podmienky pre maloletého a ostatných členov rodiny. Maloletý spával v izbe s matkou, ktorá bola zariadená ako spálňa, keď matka plánovala prerobiť spálňu na detskú izbu, v ktorej by už maloletý spával sám. V obývacej izbe mal maloletý zriadený detský kútik s hračkami. Matka bola zamestnaná na F. hlavného mesta SR s čistým mesačným príjmom cca XXX,XX eur netto mesačne. H. bol naďalej rozvedený a bez ďalších vyživovacích povinností, trvalo aj jeho spolužitie s partnerkou v jeho X- izbovom rodinnom dome postavenom podľa správy kolízneho opatrovníka na rozsiahlom pozemku s veľkým dvorom, bazénom a záhradou; všetky miestnosti domu bolo kompletne zariadené, domácnosť bola čisto udržiavaná. F. mal v dome vytvorené veľmi dobré podmienky na jeho všestranný rozvoj
- mal vyhradené dve miestnosti, z ktorých jedna slúžila ako herňa s množstvom hračiek, druhá bola určená na spanie, obe boli zariadené vkusným nábytkom. H. bol vedený v živnostenskom registri pod obchodným menom F. K. -M.. V obchodnom registri mal zapísané firmy C.-.r.o., M.M.T. C., s.r.o. a F. K. - M.. F. F. bol vo veku sedem rokov, chodil do F. školy na E. XX v B., odkiaľ bol hodnotený kladne, mal pravidelnú dochádzku, dochádzal a odchádzal len v sprievode matky, jeho zovňajšok bol vždy upravený, čistý, bolo vidieť svedomitú starostlivosť z matkinej strany, jeho chovanie bolo slušné, veku primerané, voči kamarátom bol priateľský, k matke mal vybudovaný pekný citový vzťah, mal ju rád, veľa o nej hovoril, matka hradila všetky poplatky týkajúce sa materskej školy. V septembri XXXX začínal maloletý povinnú školskú dochádzku. Podľa potvrdenia jeho pediatričky maloletý od narodenia navštevoval poradňu pre deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, tiež kardiologickú ambulanciu pre funkčný šelest, ortopedickú ambulanciu, nosil ortopedické sandále, očnú ambulanciu pre astigmatizmus a od marca 2009 bol sledovaný v alergologickej ambulancii, pre poruchy správania bol sledovaný tiež v psychologickej poradni. Matka od 15.2.2011 do XX.X.XXXX absolvovala tréning rodičovských zručností v C. pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na O. X v B. určený rodičom, ktorí chceli pracovať na sebazdokonalení s cieľom lepšie porozumieť potrebám svojho dieťaťa, pomôcť mu pri budovaní si sebakontroly, naučiť sa zásady správneho zadávania hraníc a efektívnej komunikácie s dieťaťom.
8. Zo správy z pohovoru s maloletým uskutočneným v konaní o zmenu úpravy styku pôvodne na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny dňa 23.08.2016 súd zistil, že maloletý navštevoval špeciálnu školu zameranú na poruchy správania. Mal problémy v písaní, čítaní a potreboval dlhší čas na sústredenie. Podľa správy sa matka o maloletého príkladne starala, hrala s ním rôzne hry, pozerala s ním rozprávky,
učila sa s ním. Dávala dieťaťu istotu a bezpečia. Otec býval v rodinnom dome s bazénom v Q. P. spolu s jeho dlhoročnou priateľkou.
9. Z obsiahleho dokazovania, ktoré bolo vykonané v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/15/2016 mal súd za preukázané závažné dlhodobé výchovné problémy s maloletým, ktorý vyžaduje špecifický prístup a to tak čo do korekcie jeho problémového správania, ako aj čo do prípravy na vyučovanie.
10. Po vyhlásení rozsudku v konaní 22P/15/2016, ktorým súd zamietol návrh otca na rozšírenie styku ako aj na zmenu zverenia maloletého, súd neodkladným opatrením sp. zn. 22P/109/2019 zo dňa 04.07.2019 dočasne zakázal styk otca s maloletým F.. Po sp. zn. 22P/103/2019 sa vedie meritórne konanie o zákaz styku, v ktorom sa vykonáva dokazovanie.
11. Aktuálne sa rodinný stav ani jedného z rodičov nezmenil, vyživovacia povinnosť im nepribudla. Naopak, matke maloletého odbudla vyživovacia povinnosť k dcére L. 12. Matka je naďalej zamestnaná na F. hlavného mesta B., kde za obdobie máj až december XXXX dosiahla priemerný mesačný netto príjem vo výške XXX,XX eur, za r. XXXX vo výške XXX,XX eur, za r. XXXX vo výške XXX,XX eur, za r. XXXX vo výške XXX,XX eur za r. XXXX vo výške XXX,XX eur a za január XXXX vo výške XXX,XX eur netto.
XX. Vo svojej výpovedi uviedla, že v porovnaní s časom podania návrhu sa u nich nezmenili ich náklady spojené s bývaním, keď však v roku 2016 s nimi bývala ešte jej mladšia dcéra L., ktorá sa koncom uvedeného roku, odkedy v domácnosti bývajú s maloletým sami. D. o X-izbový byt, z ktorého vlastní matka podiel o veľkosti X/X. Na zakúpenie bytu, ktorý stál XX.XXX eur a dokupovali zariadenie použila celý výťažok z predaja X-izbového bytu v jej vlastníctve v hodnote XX.XXX eur. B. nadobudli v roku XXXX, keď je väčšinovým spoluvlastníckom jej dcéra, ktorá na seba prebrala hypotéku vo výške XX.XXX eur, ktorú už de facto spoločne splatili. Po odsťahovaní dcéry sa matke prirodzene znížili náklady na bývanie. F. nemá náklady spojené so zhoršeným zdravotným stavom, keď okrem T., kvôli čomu nebol nastavený na pravidelnú liečbu, iné chronické zdravotné problémy nemá. Nosí okuliare ktoré zakupujú zhruba každý rok za cca 80 eur. K 10. narodeninám dostal mobilný telefón, ktorý už dvakrát menili, keďže sa mu ho podaril rozbiť. Nakoľko aktívne využíva internet, za jeho telefón platí matka mesačne cca 30 - 35 eur. Je vášnivým chovateľom zvieratiek, keď chová jednu korelu, 2 zebričky a 2 holúbkov, korytnačku, leguána, 3 jašterice Agama a rybičky v 3 akváriách, ktorým kupujú krmivo každý druhý víkend na burze za cca 20 eur. Zvieratká má umiestnené v samostatnej izbe. Pokiaľ chodil na kone, tieto mu uhrádzal vždy otec, aktuálne nechodí. Asi pred 2 rokmi chodil necelý rok aj do lukostreleckého klubu za 30 eur mes. Takisto potrebuje pravidelné doučovanie obzvlášť v súvislosti s v tom čase riešeným prestupom na inú školu na základe odporúčania C.. F. pracuje T.atka zakupovať každý mesiac niekoľkokrát. V priebehu neskoršieho konania uviedla, že pravdepodobne v súvislosti s nástupom puberty sa u maloletého opätovne prejavila alergia, pričom za lieky v novembri 2019, z ktorých časť v priebehu mesiaca už doužíval, matka vynaložila 37,60 eur.
14. Náklady spojené s bývaním a výživou maloletého matka k júnu 2019 vyčíslila nasledovne: 214 eur za zálohové platby spojené s užívaním bytu, 25 eur za elektriku (27 eur od 11/2019), 33 eur za UPC, 62,29 eur za telefón a internet, 23,82 eur inkaso za plyn a RTVS, t.j. spolu 358 eur + 300 až 400 eur za nákupy súvisiace s vedením a údržbou domácnosti. Náklady na maloletého vyčíslila na 70 eur mesačne za oblečenie, 183 eur za stravu, vrátane školskej jedálne, 13,45 eur za električenku, 20 eur za hygienu, 10 eur za lieky, 20 eur za školské potreby, 35 eur ročný príspevok do školy, 20 eur/hodina za doučovanie, 50 eur na záujmy a kultúrne podujatia a 10 eur na vreckové. Do týchto výdavkov nezahrnula výdavky na spoločné dovolenky s matkou, výlety, návštevu kúpaliska, plavárne, športové potreby, potreby pre chovanie zvieratiek a pod. Do konca roku 2016 žila v spoločnej domácnosti s matkou aj jej plnoletá dcéra L., ktorá za r. 2015 a 2016 dosahovala priemerný príjem 342 eur netto.
15. Maloletý bol od 01.09.2019 vyradený z 5. ročníka nižšieho stredného vzdelávania Q. školy internátnej na V. nám.č. X v B.. Od septembra XXXX nastúpil do 6. ročníka na I. školu na E. ul. v B..
XX. Otec poberá starobný dôchodok, od XX.XX.XXXX priznaný vo výške XXX,XX eur. H. toho prevádzkuje živnosť pod obchodným menom F. K. - M., z ktorej činnosti za r. XXXX v daňovom priznaní vykázal výnosy z hospodárskej činnosti vo výške XXX.XXX eur a náklady na hospodársku činnosť vo výške XXX.XXX eur, t.j. hospodársku stratu X.XXX eur; za r. XXXX v daňovom priznaní k dani z
príjmov fyzickej osoby uviedol stratu X.XXX,XX eur; za r. XXXX v daňovom priznaní vykázal výnosy z hospodárskej činnosti vo výške XXX.XXX eur a náklady na hospodársku činnosť vo výške XXX.XXX eur, t.j. hospodársku stratu X.XXX eur, ako fyzická osoba vykázal na uvedené obdobie stratu X.XXX,XX eur.
XX. Otec je v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník viníc v k. ú. Q. P., ktoré nadobudol kúpnymi zmluvami z r. XXXX, ktoré však boli zavkladovaná až v októbri XXXX, resp. spoluvlastnícky podiel na ďalšej v januári XXXX. V priebehu konania bolo preukázané, že pod V zo dňa XX.XX.XXXX a pod V zo dňa XX.XX.XXXX došlo k prevodu nehnuteľností v katastrálnom území V. a K. z vlastníctva otca na tretie osoby. A. zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam otec nepredložil a výšku kúpnej ceny, ktorá mu bola vyplatená nepreukázal. V evidencii vozidiel je pod obchodným menom, pod ktorým prevádzkuje živnosť, vedený ako držiteľ osobného motorového vozidla F. B. U. XXX d Xmatic. Je tiež vlastníkom stavby v lokalite X.- I. bez určenej ulice, ktorá je dokončená, avšak k decembru XXXX nemala vydané kolaudačné rozhodnutie. Zo správy zo šetrenia pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok z januára 2020 súd zistil, že v dome bývajú od mája 2019. dom je postavený v zdanej časti pozemku, v záhrade sa nachádza bazén a v prednej časti je záhrada. Skladá sa z prízemia a poschodia a podkrovia. Na prízemí a nachádza vchod do domu, garáž, technická miestnosť, toaleta, otvorená kuchyňa s obývačku, odkiaľ sa vychádza na terasu, ktorá je prestrešená priehľadnou igelitovou plachtou. V dome je tiež pracovňa, a schodisko na poschodie, kde sú tri spálne, toaleta a kúpeľňa. Dom je kompletne a vkusne zariadený. Na poschodí je izba maloletého. Je rozsahom priestranná, presvetlená oknami z dvoch strán, kompletne zariadená nábytkom. V izbe je manželská posteľ, na ktorej je denná deka a vankúše s motívom psa, ďalej skriňa, komoda, kreslá a stolík, starý televízor. Čistota a hygiena domácnosti boli na vysokej úrovni.
18. Otec svoje mesačné náklady vyčíslil na 200 eur za elektrinu, 48 eur za telefón a internet, 20 eur za vodu, 100 eur na prevádzku domu, 250 eur na stavu, 100 eur na oblečenie, 30 eur na lieky, t.j. spolu na sumu 748 eur. Ďalšie ročné náklady spojené s jeho bývaním predstavujú 240 eur za daň z nehnuteľnosti a 48 eur za odvoz smetí. Jeho partnerka poberá starobný dôchodok, ktorý jej priznaný od XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eur, pričom vlastní byť v B., za ktorý platí XXX,XX eur na náklady spojené s jeho prevádzkou a ďalších XX,XX eur ročne za poistenie. H. maloletého prispieva na bývanie sumou XXX eur. V evidencii vozidiel je vedená ako vlastnícka osobného motorového mozidla F. B. ML XXX C. Xmatic.
XX. Matka v priebehu konania svoj návrh modifikovala tak, že navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu XXX eur od podania návrhu a na sumu XXX eur od právoplatnosti rozhodnutia, čo odôvodňovala tým, že sa takejto sumy domáha sám maloletý, ktorý je finančne nadpriemerne gramotný. Poukázala na skutočnosť, že vzhľadom na neodkladnú úpravu o zákaze styku nie je aktuálne maloletý v kontakte s otcom, ktorý mu predtým kúpil čokoľvek na čo si ukázal, pričom sa od matky dožaduje vreckového v sume 50 eur. Zdôraznila, že maloletý vzhľadom na svoje špecifiká má mimoriadne nároky na dohľad a psychologickú pomoc a vzhľadom na zhoršené výsledky v školskom roku 2019/2020 matka plánuje zabezpečiť synovi doučovanie a to minimálne zo 4 predmetov. Zo školy odporúčajú maloletému prestup na I. s čím maloletý nie je stotožnený, keďže nechce opäť meniť školu, avšak v prípade nutnosti bude aj tento prestup spojený so zvýšenými nákladmi najmä na cestovné, keďže F. zatiaľ nemá vzhľadom na blízkosť školy kúpenú električenku. Matka tiež deklarovala, že chce F. prihlásiť na doučovanie z anglického jazyka, keď takéto doučovanie v prípade individuálnej formy stojí cca 22 eur za hodinu. Matka mala za to, že vzhľadom na svoje finančné zručnosti si maloletý dokáže v prípade určenia vyššieho výživného úspory vytvárať aj sám. Inak ponechala rozhodnutie o možnej tvorbe úspor na úvahu súdu.
20. Právny zástupca otca poukázal na to, že maloletý netrpí chorobou, ale zrejme vykazuje známky poruchy, keď podľa všetkého trpí T.. Čo sa týka zmeny pomerov označil za nesporné, že k tejto došlo na strane dieťaťa vzhľadom na vyšší vek a prirodzený rast nákladov, avšak nie u otca, ktorý majetok speňažený po ostatnom rozhodnutí vlastnil už v čase ostatnej úpravy. Aktuálne sa však s maloletým nemôže stýkať, z ktorého dôvodu je mu bránené v naturálnych plneniach, ktoré dieťaťu poskytoval a mohol mu poskytovať naďalej. Práve s poukazom na túto skutočnosť mal za to, že zvýšenie výživného od podania návrhu by nebolo na mieste, keď obdobne hodnotil možnosť zvýšenia výživného v čase kedy sa otec nemohol so synom stretávať nie na základe rozhodnutia súdu, ale zo svojvôle matky. Prípadné zvýšenie výživného ponechal na úvahu súdu, keď súdom ex offo zvažovanú tvorbu úspor považoval za vhodnú obzvlášť vzhľadom na aktuálnu absenciu kontaktov otca so synom, keď týmto spôsobom môže dochádzať k zabezpečovaniu potrieb dieťaťa do budúcnosti.
21. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka sa pripojila k návrhu vzhľadom na značný časový odstup od poslednej úpravy, za ktorý čas došlo na strane maloletého k výraznej zmene pomerov a to jednak vzhľadom na fyzický rast a prirodzené zvyšovanie potrieb a tiež životných nákladov dieťaťa, keď v kontexte s vysokou životnou úrovňou otca poukázala aj na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súdu odporučila pristúpiť k zvyšovaniu diferencovane v závislosti od rastu potrieb, keď konečné zvýšenie navrhla na sumu 350 eur a ďalších 50 eur na tvorbu úspor.
22. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V sa v plnom rozsahu pripojil k záverečnému návrhu kolízneho opatrovníka vrátane jeho zdôvodnenia. K argumentácii matky uviedol, že aktuálne v čase rozhodovania nebolo preukázané že by maloletý navštevoval doučovanie, resp. že by zlepšenie jeho vyučovacích výsledkov nemohlo byť dosiahnuté výraznejším zapojením matky do učebného procesu. K argumentácii právneho zástupcu otca vo vzťahu k obdobiu, kedy nedochádzalo ku kontaktom otca s maloletého bez rozhodnutia súdu túto nepovažoval za logickú, keď naopak nevidel dôvod, aby práve v tomto období finančné prostriedky zodpovedajúce plneniam in natura zo strany otca, ktoré v danom čase dieťaťu reálne nemohol poskytovať, nemali byť poskytnuté dieťaťu dodatočne.
23. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
24. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
25. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
26. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku trvania striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
31. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov - Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
33. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné na mesiac dopredu.
34. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.
35. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
36. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
37. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 Civilného sporového poriadku i ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 ZoR. Civilný sporový poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea
- veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 121 Civilného mimosporového poriadku). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o výživnom ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“.
38. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.
39. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak je teda zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
40. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je teda okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných
povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom.
41. V posudzovanej veci bolo vyššie uvedeným vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že boli splnené zákonné podmienky na zmenu rozhodnutia o rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorý bol ostatným rozhodnutím zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného v júni 2010 potreby maloletého nepochybne výrazne vzrástli, jednak s ohľadom na plynutie času, ako aj prirodzený rast životných nákladov. Mal. F. medzičasom začal navštevovať základnú školu, vzhľadom na rastúci fyzický vek a nastupujúcu predpubertu sa od času poslednej úpravy podstatným spôsobom zvýšili výdavky aj na jeho bežnú výživu. Q. však musel zohľadniť, že až do podania návrhu matky sa vzhľadom na pravidelne realizovaný styk otca s maloletý otec výrazne podieľal na uspokojovaní potrieb maloletého nielen bežným výživným, ale výrazne aj ďalšími plneniami, ktoré matka nepoprela. Až v priebehu konania začalo vzhľadom na odmietavý postoj maloletého dochádzať k výpadkom styku, a teda aj naturálnych plnení zo strany otca, ktoré boli úplne eliminované po zákaze styku otca s maloletým, ktorú skutočnosť súd musel zohľadniť pri rozhodovaní a z úradnej povinnosti na ňu prihliadol pri určení časti výživného na tvorbu úspor. Ku dňu podania návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca súd vyčíslenie nákladov matky spojených s výživou maloletého považoval za objektívne, reálne zodpovedajúce potrebám maloletého a teda aj návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na sumu 330 eur súd považoval za dôvodný a v plnom rozsahu mu vyhovel. V súvislosti so zmenou školy v dôsledku pretrvávajúcich výchovných problémov maloletého od septembra 2019, obzvlášť v situácii aktuálne obmedzeného, resp. úplne vylúčeného styku otca s maloletým súd pristúpil z úradnej povinnosti k ďalšej diferenciácii rozsahu vyživovacej povinnosti otca, keď zmene pomerov, ku ktorej od tohto dátumu došlo, podľa názoru súdu zodpovedá ďalšie zvýšenie o sumu 30 eur. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pri stanovovaní výšky výživného povinnému rodičovi zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa ako oprávnenej osoby a zodpovedajúce primerané výdavky, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď. Súd pritom vychádzal z bežných nákladov na výživu maloletého a až v priebehu konania preukázaných vzniknutých zvýšených výdavkov v súvislosti s výskytom alergie. Náklady na doučovanie, okrem tých, ktorými matka zdôvodňovala požadované zvýšenie na sumu 330 eur neboli v čase rozhodovania súdu preukázané. Rovnako do prvotného vyčíslenia už matka zahrnutla aj náklady na električenku. Za zohľadnenia rodinných prídavkov a daňového bonusu poberaného matkou ako aj podielu jej vyživovacej povinnosti, čiastočne kompenzovanej aj jej osobnou starostlivosťou, keď súd prihliadal na odbudnutie jej ďalšej vyživovacej povinnosti od času poslednej úpravy a tiež zvýšenie jej príjmu, mal súd teda za to, že schopnostiam a možnostiam otca zodpovedá stanovená výška výživného vo výroku tohto rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že hoci otec deklaroval, že jeho bežné mesačné výdavky presahujú výšku jeho starobného dôchodku, na jeho strane napriek vykazovaným stratám z podnikania súd musel zohľadňovať jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a tiež jeho nadštandardne vysokú životnú úroveň. Platí totiž, že každý rodič je povinný počínať si vo svojich pracovných a podnikateľských aktivitách predovšetkým s prihliadnutím na svoju zodpovednosť za výživu všetkých detí, ktoré sú na neho odkázané výživou, keď jeho vyživovacia povinnosť predchádza všetky jeho ďalšie výdavky. Povinnosťou rodiča je pritom vyživiť svoje deti a to aj na vlastný úkor. Súd mal za preukázané, že životná úroveň otca, na ktorej má maloletý právo sa podieľať, sa oproti času ostatného rozhodovania nie že neznížila, ale naopak zvýšila v súvislosti s výstavbou nového rodinného domu a otec naďalej disponuje aj osobným majetkom značnej hodnoty, keď prevod nehnuteľností, kúpnu cenu za ktoré s odkazom na vôľu kupujúcich odmietol preukázať, musel súd hodnotiť v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako bezdôvodné vzdanie sa majetkového prospechu. Takéto konanie otca v žiadnom prípade nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu s poukazom na už konštatovanú prvoradú povinnosťou každého z rodičov vyživovať svoje deti a to aj na vlastný úkor a súvisiacu povinnosť rodiča predovšetkým zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne jeho právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti bez objektívnych prekážok riadne nevyužíva.
42. Za zohľadnenia potenciality príjmov s prihliadnutím nielen na zárobkové ale aj osobné a majetkové pomery súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ostatné schopnosti a možnosti otca za zohľadnenia uvedených kritérií a jeho zachovaná životná úroveň popri aktuálne poberanom starobnom dôchodku umožňujú otcovi platiť výživné v určenom rozsahu a vzhľadom na aktuálne zakázaný styk otca s maloletým a teda odpadnutie značných nákladov nad rozsah bežného výživného, ktoré otec vynakladal na syna dokonca aj tvorbu úspor v určenej sume 100 eur mesačne, ktorú považoval za primeranú otcom deklarovaným predchádzajúcim plneniam in natura, ktoré otca zaviazal platiť od mesiaca nasledujúceho po vykonateľnosti neodkladného opatrenia o zákaze jeho styku s maloletým. Podmienky splatnosti, úhrady a nakladania s výživným určeným na tvorbu úspor súd vymedzil v súlade s ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine vo výroku III tohto rozsudku.
43. S poukazom na vyššie uvedené po vykonanom dokazovaní teda súd rozhodol tak, ako je uvedené v jednotlivých výrokoch tohto rozhodnutia.
44. K zvýšeniu výživného súd pristúpil odo dňa podania návrhu, t.j. od 04.10.2016. Otcovi za obdobie od 04.10.2016 do dňa vyhlásenia rozsudku, t.j. do 21.02.2020, kedy bolo splatné výživné do februára 2020 vznikol na bežnom výživnom dlh v celkovej výške 3.812,26 eur (330 eur - 250 eur = 80 eur x 34 mesiacov = 2.720 eur + alikvótna čiastka za 28 dní mesiaca október 2016 = 72,26 eur; 360 - 250 = 110 eur x 6 mesiacov = 660 eur). Vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom je otec povinný zaplatiť v zákonnej lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď takúto dobu považoval súd za primeranú vzhľadom na preukázané pomery otca. Vzhľadom na spätné určenie úspor otcovi odo dňa 01.08.2019 ku dňu vyhlásenia rozsudku vznikol otcovi aj dlh na tejto časti výživného a to vo výške 700 eur, ktorú súd otca zaviazal zaplatiť rovnako do 3 dní, avšak od doručenia oznámenia o zriadení účtu na meno maloletého, určeného na poukazovanie úspor.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
46. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).