Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-16-2017.pdf
PDF · 127.11 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v spore žalobcu: A. T., D.. XX.XX.XXXX, N. C. P. XX, zastúpený: JUDr. Alojz Baránik, advokát s.r.o., so sídlom Mateja Bela 8, Bratislava, IČO: 46 940 561, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o zaplatenie 2.014,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalovaného zo dňa 09.08.2017 na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku z a m i e t a.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.014,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.014,- eur od 07.10.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.03.2017 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.014,- eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 26.01.2016 kúpil v Nemecku ojazdené motorové vozidlo značky BMW 635d. Keďže vozidlo podliehalo evidenčnej povinnosti, žalobca ho bol povinný prihlásiť do evidencie motorových vozidiel v Slovenskej republike na príslušnom orgáne Policajného zboru najneskôr do 15 dní od jeho nadobudnutia a zároveň zaplatiť správny poplatok v zmysle zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona č. 286/2012 Z. z. . Žalobca za prihlásenie motorového vozidla zaplatil podľa položky č. 65 písm. b) zákona o správnych poplatkov správny poplatok (ďalej aj ako „registračná daň“) vo výške 2.047,- eur, výlučne z dôvodu, že výkon motora bol nad 202 kW. Pritom platí, že ak by si žalobca rovnaké ojazdené motorové vozidlo (a to aj s rovnakým výkonom motora) zakúpil v Slovenskej republike (išlo by v poradí o druhú registráciu), za jeho prihlásenie by bol povinný zaplatiť správny poplatok len vo výške 33,- eur, ktorý je stanovený fixne. Žalobca mal za to, že Slovenská republika porušila primárne právo Európskej únie, a to konkrétne článok 110 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEU“) tým, že vyberala vyššiu registračnú daň (ktorej výška sa vypočítala podľa výkonu motora motorového vozidla) za zápis ojazdeného motorového vozidla dovezeného z niektorého z členských štátov EÚ, ako za zápis ojazdeného motorového vozidla zakúpeného na Slovensku (kde bola výška registračnej dane paušálna, teda bez ohľadu na výkon motora motorového vozidla). Podľa čl. 110 ZFEU žiadny členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky. Podľa názoru žalobcu porušením tohto článku ZFEU Slovenská republika porušila aj zásadu voľného pohybu tovaru. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie č. C-290/05 a C-333/05 z 05.10.2006, ktorým Súdny dvor EÚ poskytol výklad k čl. 110 ZFEU (vtedy čl. 90 ods. 1) a ktorý sa týkal registračnej dane zavedenej v Maďarsku. Uviedol,
že v súvislosti so Slovenskou republikou a jej registračnou daňou sa zaoberala aj Európska komisia, ktorá vo svojom stanovisku zo dňa 19.01.2016 potvrdila, že správny poplatok, teda tzv. registračná daň predstavuje daň v zmysle čl. 110 ZFEU. Žalobca mal za to, že boli naplnené všetky podmienku vzniku zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu, ktorá mu bola spôsobená zaplatením registračnej danej, pretože: 1. zákon o správnych poplatkoch odporuje čl. 110 ZFEU, t. j. primárnemu právu EÚ, pričom čl. 110 ZFEU priznáva práva pre fyzické a právnické osoby a zakladá povinnosti pre členský štát, 2. uhradením správneho poplatku podľa zákona o správnych poplatkoch žalobcovi vznikla skutočne škoda, 3. medzi porušením práva EÚ a vznikom škody existuje príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus) a 4. porušenie práva EÚ je dostatočne závažné, pretože zo strany Slovenskej republiky došlo k porušeniu základného dokumentu práva EÚ. Žalobca mal za to, že náhrada škody spôsobená Slovenskou republikou porušením práva EÚ sa riadi právom EÚ a zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa použije len subsidiárne. Pasívnu vecnú legitimáciu, resp. orgán konajúci v mene štátu žalobca určil v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 514/2003 Z. z. , pričom dňa 06.04.2016 požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predmetná žiadosť bola postúpená Ministerstvu financií Slovenskej republiky, ktoré jeho žiadosť predbežne prerokovalo, zistilo, že nie sú splnené podmienky na náhradu škody voči štátu a nárok žalobcu označilo za neopodstatnený. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatnil sumu 2.014,- eur, ktorú určil ako rozdiel zaplateného správneho poplatku v sume 2.047,- eur za zápis dovezeného ojazdeného vozidla z Nemecka do evidencie a správneho poplatku vo výške 33,- eur, ktorý by žalobca zaplatil za zápis rovnakého ojazdeného vozidla, ktoré už bolo zaregistrované v Slovenskej republike. Uplatnil si aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 07.10.2016 do zaplatenia, t. j. odo dňa, kedy mu bolo doručené oznámenie Ministerstva financií SR o neuspokojení jeho nároku.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09.08.2017 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že zavedenie správneho poplatku ako istého druhu majetkovej dane zohľadňuje skutočnosť využívania slovenskej cestnej siete a tiež environmentálny aspekt práve odstupňovaním sadzieb správneho poplatku v závislosti od výkonu motora. Vyšší výkon vozidla je spojený s vyšším zaťažením životného prostredia buď emisiami alebo sekundárnym zaťažením životného prostredia a ciest. Uvedené okolnosti boli zohľadnené prijatím novely zákona o správnych poplatkoch č. 286/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.10.2012. Podľa žalovaného žalobca sám skonštatoval, že postup pri vyrubení registračnej dane bol v súlade so zákonom č. 145/1995 Z. z. v znení účinnom v čase registrácie vozidla. Žalovaný však zároveň potvrdil, že Európska komisia požadovala zosúladenie národnej legislatívy s čl. 110 ZFEU a zrovnoprávnenie podmienok pri prvom zápise držiteľa motorového vozidla do národnej evidencie vozidiel pre dovezené vozidlá s tuzemskými. Uviedol, že z hľadiska harmonogramu úpravy položky 65 a najmä písmena b) sadzobníka správnych poplatkov po vzájomných konzultáciách s Európskou komisiou, a to aj s ohľadom na uvádzaný rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-290/05 a C-333/05 zo dňa 05.10.2006, bola predmetná legislatíva od 01.02.2017 upravená. Zákonom č. 342/2016 Z. z. bolo zavedené, že sa poplatok za zápis držiteľa motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike vypočíta podľa výkonu motora s násobkom koeficienta zostatkovej hodnoty vozidla zodpovedajúcej zostatkovej hodnote vozidla podľa veku vozidla v rokoch odo dňa prvej evidencie vozidla, ktorého hodnoty sú uvádzané v tabuľke. Podľa žalovaného síce Súdny dvor EÚ v predmetnom rozsudku poukázal na to, že ide o porušenie čl. 90 ods. 1 ZFEU, keď zdanenie dovezeného výrobku a zdanenie domáceho výrobku sú vypočítané rozdielnym spôsobom a podľa rozdielnych pravidiel, ktoré spôsobujú, že v niektorých prípadoch dochádza k vyššiemu zdaneniu dovezeného výrobku, Súdny dvor EÚ však poukázal aj na to, že právo Spoločenstva neobmedzuje slobodu žiadneho členského štátu zaviesť diferencovaný daňový systém pre určité výrobky, a to aj pre výrobky podobné v zmysle čl. 90 ods. 1 ZFEU na základe objektívnych kritérií (v prípade registračnej dane ide o typ motora, objem motora a zaradenie podľa vplyvu na životné prostredie). Žalovaný mal za to, že nie je možné odignorovať platný právny stav (zákon č. 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov), na základe ktorého bol správny poplatok za prvý zápis motorového vozidla vyberaný podľa položky 65 písm. b) sadzobníka správnych poplatkov. Európska komisia síce poukázala na potrebu zosúladenia národnej legislatívy s čl. 110 ZFEU, avšak zdôraznila, že sa neobmedzuje sloboda žiadneho členského štátu zaviesť diferencovaný daňový systém a určiť a použiť také kritériá, ako je typ, objem motora a zaradenie podľa vplyvu na životné prostredie a s prihliadnutím na zníženie hodnoty ojazdených vozidiel. Podľa žalovaného s poukazom na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ nie je dôvod na automatické priznanie nároku na náhradu škody v rozpore s národnou legislatívou, keďže aj prijatá novela, ktorá je v súlade s usmernením EÚ, rieši výšku dane pri zápise vozidla s prihliadnutím na výkon motora a zostatkovú hodnotu vozidla. Žalovaný tiež poukázal na to, že rozsudky Súdneho dvora EÚ vydané v prejudiciálnom konaní sú záväzné len
inter partes, nevylúčil však, že by v prípade Slovenskej republiky, zohľadňujúc podobné okolnosti, bola odpoveď Súdneho dvora EÚ rovnaká. Žalovaný na záver navrhol prerušiť konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP “) a vzhľadom na zásadu spravodlivosti a rovnocennosti riešiť túto otázku podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ.
3. Žalobca vo svojej replike zo dňa 07.06.2018 označil vyjadrenia žalovaného za pravdivé, nespochybnil, že vyberanie správneho poplatku podľa výkonu motora zohľadňuje environmentálny aspekt, ani to, že Súdny dvor EÚ konštatoval, že členské štáty majú slobodu v zavedení diferencovaného daňového systému pre určité výrobky založeného na objektívnych kritériách. Poukázal však na to, že Súdny dvor EÚ v tom istom rozsudku uviedol, že rozlišovanie je zlučiteľné s právom Spoločenstva len v tom prípade, ak sleduje ciele, ktoré sú zlučiteľné s požiadavkami Zmluvy a sekundárneho práva, a pokiaľ spôsob ich vykonávania je spôsobilý zabrániť akejkoľvek forme priamej alebo nepriamej diskriminácie, pokiaľ ide o dovoz z iného členského štátu alebo akejkoľvek forme ochrany konkurenčnej domácej výroby. Registračná daň však nesmie viac zaťažovať výrobky pochádzajúce z iných členských štátov ako domáce výrobky. Podľa názoru žalobcu je z uvedených skutočností zrejmé, že postup výpočtu registračnej dane za zápis ojazdeného vozidla do evidencie vozidiel v jednotlivom členskom štáte EÚ môže byť ovplyvnený objektívnymi kritériami (ako je napr. výkon motora, dopad na životné prostredie), avšak tieto kritériá musia byť rovnaké pre vozidlá dovezené z iného členského štátu a pre vozidlá už zaregistrované v danom členskom štáte. V danom prípade však tieto kritériá neboli rovnaké, pretože podľa právnej úpravy účinnej až do 01.02.2017 vozidlo rovnakého typu, veku a s rovnakým počtom najazdených kilometrov, a ktoré malo ďalšie rovnaké znaky, zakúpené ako ojazdené v inom členskom štáte a zaregistrované na Slovensku, bolo vždy zaťažené 100% sadzbou registračnej dane pre vozidlo tejto kategórie (ktorá bola určená iba na základe výkonu jeho motora), avšak podobné ojazdené vozidlo už zaregistrované v SR bolo zaťažené len fixnou registračnou daňou vo výške 33,- eur (bez ohľadu na výkon motora vozidla a akékoľvek iné objektívne kritériá), pričom sadzba registračnej dane pre ojazdené dovezené vozidlo vôbec nezohľadňovala zníženie hodnoty takéhoto vozidla. Žalobca poukázal na to, že podstatou žaloby nie je spochybňovanie skutočnosti, že zdaňovanie niektorých výrobkov sa môže riadiť rôznymi objektívnymi kritériami, ale poukázanie na to, že kritériá výpočtu registračnej dane a výška registračnej dane vyberaná za dovezené ojazdené vozidlá nemôžu byť iné, ako pri ojazdených vozidlách už zaregistrovaných na Slovensku. Ďalej žalobca poukázal na to, že v predmetnom rozsudku sa Súdny dvor EÚ zaoberal aj problematikou vrátenia nesprávne vybraných poplatkov a uviedol, že suma, ktorá sa má vrátiť, nie je taká vysoká, aby mohla mať vážne hospodárske dôsledky, ktoré by mohli odôvodňovať obmedzenie časovej účinnosti tohto rozsudku a že pokiaľ ide o správne náklady, právo Spoločenstva iba vyžaduje, aby členský štát v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva vrátil sumu zaplatenú navyše. V súvislosti s argumentáciou žalovaného o záväznosti rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, žalobca uviedol, že judikatúra Súdneho dvora EÚ má najmä zabezpečovať jednotný výklad práva EÚ a jeho rovnaké uplatňovanie v jednotlivých členských štátoch. Práve v prípadoch, kedy Súdny dvor EÚ podáva právny výklad ustanovení európskeho práva, či už v jednotlivých rozhodnutiach alebo na žiadosť súdov členských štátov, či iných orgánov a inštitúcií EÚ, má judikatúra všeobecnú záväznosť. Podľa žalobcu sa týmto výkladom Súdneho dvora EÚ musí riadiť nielen súd, ktorý o výklad požiadal, alebo štát, ale všetky členské štáty, ich orgány, ako aj samotné orgány EÚ. Judikatúra Súdneho dvora EÚ má preto povahu prameňa európskeho práva.
4. Žalovaný v duplike zo dňa 07.10.2019 uviedol, že sa so všetkými tvrdeniami žalobcu podrobne vysporiadal vo svojom vyjadrení k žalobe a nepovažuje za potrebné opakovane uvádzať svoje už uvedené argumenty.
5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na dňa 19.11.2019. Žalobca na úvod zopakoval svoje argumenty uvedené v žalobe ako aj v replike a nad rámec týchto tvrdení poukázal v súvislosti s ustálenou judikatúrou Európskeho súdneho dvora aj na rozhodnutie Larsi zo dňa 28.06.2001, C - 118 - 00. Žalovaný rovnako zotrval na svojich vyjadreniach k žalobe a zároveň namietol príslušnosť žalovaného v konaní za štát v prejednávanom spore, nakoľko mal za to, že spor sa týka nesprávneho postupu polície pri výbere registračného poplatku. Mal za to, že nemožno polícii vytýkať tento nesprávny postup, nakoľko postupovala v tom čase v súlade s platnou právnou úpravou. V tomto prípade je potrebné riešiť normotvornú právomoc, avšak pokiaľ sa vychádza zo zákona č. 514/2003 Z. z. , resp. z kompetenčného zákona č. 575/2001 Z. z. Ministerstvo financií Slovenskej republiky je ústredným orgánom a normotvornú právomoc nie je možné zaradiť do oblasti štátnej správy, ktorá by patrila do pôsobnosti Ministerstva
financií Slovenskej republiky. Žalovaný mal zato, že v danom prípade by kompetentným orgánom mala byť skôr Národná rada Slovenskej republiky, ktorá uskutočnila legislatívny proces, i keď poplatky a správa daní podlieha kontrole Ministerstva financií Slovenskej republiky, jedná sa však o normotvornú činnosť, ktorá nepatrí do pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky. Na uvedené reagoval žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že už v žalobe bolo uvedené, že náhrada škody spôsobená Slovenskou republikou porušením práva Európskej únie sa riadi primárne právom Európskej únie a zákon č. 514/2003 Z. z. sa používa len subsidiárne, avšak je na daný prípad plne aplikovateľný. Žalobca poukázal nato, že každý členský štát je povinný zabezpečiť, aby jednotlivci dostali náhradu za škodu spôsobenú nedodržaním komunitárnych predpisov bez ohľadu na to, ktorý orgán štátu nesie zodpovednosť za porušenie. Ministerstvo financií Slovenskej republiky svoju príslušnosť konať v mene štátu v tomto konaní nespochybňovalo a naopak vyslovene uznalo tým, že predbežne prerokovalo žalobcovi žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom v prípade, že by sa nepovažovalo za príslušné túto žiadosť prerokovať, bolo povinné v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ju bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu, čo však neurobilo. Žalobca poukázal na to, že za štát koná ministerstvo, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva. Ako uviedol aj žalovaný, je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť daní a poplatkov. V tomto prípade je nesporné, že škoda žalobcovi vznikla zaplatením správneho poplatku podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení účinnom v čase registrácie vozidla. Ústredným orgánom pre správne poplatky je Ministerstvo financií SR, ktoré je príslušné konať v tomto spore. Poukázal na to, že zákony Slovenskej republiky vylučujú zodpovednosť Národnej rady Slovenskej republiky, keď podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Národná rada Slovenskej republiky nezodpovedá za nezákonné rozhodnutia, nezákonný postup a zároveň sa v tomto zákone uvádza, že za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone pôsobnosti podľa článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca si nie je vedomý žiadnych rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, ktoré by hovorili o tom, kedy je za škodu zodpovedný zákonodarný orgán. Žalovaný poukázal na mix argumentov žalobcu, ktoré sa navzájom vyvracajú. Sám žalobca poukázal a zdôraznil porušenie únijného práva, pričom tvrdí, že zákon č. 514/2003 Z. z. sa použije len podporne a tento zákon nie je možné na tento prípad použiť. Z uvedeného dôvodu argumentácia o predbežnom prerokovaní postupu polície, ktorá nepatrí do pôsobnosti Ministerstva financií SR, nemôže byť právne opodstatnená a správna.
6. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
7. Súd sa prednostne zaoberal návrhom žalovaného zo dňa 09.08.2017 na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej aj ako „ESD“). Svoj návrh zdôvodnil zásadou spravodlivosti a rovnocennosti žiadateľov o zápis ojazdeného motorového vozidla, za existencie predpokladu, že zo strany týchto žiadateľov, ktorí zaplatili v súlade s národnou legislatívou vyššiu registračnú daň za dovezené ojazdené motorové vozidlá zo zahraničia, budú podávané hromadné žaloby a s poukazom na skutočnosť, že rozsudky ESD vydané v prejudiciálnom konaní nie sú záväzné erga omnes, ale iba inter partes. Žalovaný však sám zároveň pripustil, že nie je vylúčené, že odpoveď súdneho dvora zohľadňujúc podobné okolnosti by bola pravdepodobne rovnaká. Žalovaný vo svojom návrhu nešpecifikoval konkrétnu otázku, ktorá by mala byť riešená v prejudiciálnom konaní pred ESD. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že tu existuje dôvodný predpoklad, že by ESD aj v prípade Slovenskej republiky rozhodol rovnako ako v prípade Maďarska (rozsudok ESD zo dňa 05.10.2006 v spojených veciach C-290/05 a C-333/05 z 05.10.2006) a preto s poukazom na zásadu hospodárnosti súdneho konania návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.
8. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených listinných dôkazov: platobný predpis, doklad o zaplatení platobného predpisu, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 21.03.2016, Postúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo
dňa 11.04.2016, Prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 05.10.2016, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
9. Žalobca na základe platobného predpisu M00-210316-0940 na zaplatenie správneho poplatku za prihlásenie nového motorového vozidla alebo vozidla dovezeného zo zahraničia - Vozidlá kategórie M1 a N1 s viac ako troma miestami na sedenie a vydanie štandardných TEČ - Výkon motora nad 154 kW - Výkon motora nad 202 kW do 228 kW zaplatil dňa 21.03.2016 správny poplatok vo výške 2.080,- eur.
10. Žalobca žiadosťou zo dňa 21.03.2016, adresovanou Ministerstvu vnútra SR, požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 2.014,- eur, ktorá mu mala vzniknúť porušením čl. 110 ZFEU ako primárneho práva EÚ. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 14.02.2016 postúpilo uvedenú žiadosť Ministerstvu financií SR s poukazom na § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. . Ministerstvo financií SR listom zo dňa 05.10.2016 oznámilo žalobcovi, že nie sú splnené podmienky na náhradu škody voči štátu a vzhľadom na tieto skutočnosti považovalo nárok žalobcu za neopodstatnený.
11. Súd sa listinným dôkazom - faktúrou zo dňa 26.01.2016 pri svojom rozhodovaní nezaoberal, nakoľko tento dôkaz bol do konania predložený v cudzom jazyku, bez úradného prekladu do úradného jazyka.
12. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona č. 84/2014 Z. z. poplatky určené v sadzobníku pevnou sumou sa platia bez výzvy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková povinnosť. Ak nebol poplatok zaplatený pri podaní alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie.
Podľa § 9 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona č. 84/2014 Z. z. , ak poplatky splatné podľa § 8 tohto zákona nebudú zaplatené, správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku sa nemožno odvolať.
Podľa položky 65 písm. a) zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení účinnom v čase zaplatenia registračnej dane, prvý zápis držiteľa motorového vozidla kategórie L, M1 a N1 do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, ak je výkon motora do 80 kW vrátane a prvý zápis držiteľa motorového vozidla kategórie N1 s najviac tromi miestami na sedenie aj s vykonaním úprav v dokladoch vrátane vydania týchto dokladov, je 33,- eur.
Podľa položky 65 písm. b) zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení účinnom v čase zaplatenia registračnej dane, prvý zápis držiteľa motorového vozidla kategórie L, M1 a N1, okrem kategórie N1 s najviac tromi miestami na sedenie, do evidencie vozidiel v Slovenskej republike aj s vykonaním úprav v dokladoch vrátane vydania týchto dokladov, ak je výkon motora nad 202 kW do 228 kW, je 2.047,- eur.
Podľa položky 65 písm. a) zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení účinnom od 01.02.2017, za zápis držiteľa motorového vozidla kategórie L, M1 a N1, okrem kategórie N1 s najviac tromi miestami na sedenie, do evidencie vozidiel v Slovenskej republike aj s vykonaním úprav v dokladoch vrátane vydania týchto dokladov sa platí suma vypočítaná podľa vzorca, najmenej 33 eur, pričom sa prihliada na výkon motora pri prvej evidencii vozidla a zostatková hodnota vozidla podľa veku vozidla v rokoch odo dňa prvej evidencie vozidla.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa článku 110 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, žiaden členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky. Ďalej, žiaden členský štát nezdaní výrobky iných členských štátov nijakou vnútroštátnou daňou, ktorá nepriamo ochraňuje iné výrobky.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca kúpil dňa 26.01.2016 v Nemecku ojazdené osobné motorové vozidlo BMW 635d, ktoré bol žalobca povinný zaevidovať do evidencie vozidiel na území Slovenskej republiky. Žalobca uhradil správny poplatok za prvý zápis držiteľa (dovezeného) motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike aj s vykonaním úprav v dokladoch vrátane vydania týchto dokladov, pri výkone motora vozidla nad 202 kW do 228 kW, podľa položky 65 písm. b) sadzobníka správnych poplatkov zákona č. 145/1995 Z. z. účinného v čase úhrady správneho poplatku, vo výške 2.047,- eur. Žalobca celkom uhradil správny poplatok vo výške 2.080,- eur, v ktorom bol zahrnutý aj poplatok podľa položky 76 písm. a) sadzobníka správnych poplatkov za pridelenie evidenčného čísla a vydanie tabuľky s evidenčným číslom (za každú tabuľku v sume 16,50 eur), čo predstavuje celkom 33,- eur. Tieto skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že položka 65 zákona č. 145/1995 Z. z. bola zmenená novelou účinnou od 01.02.2017, v zmysle ktorej sa výška správneho poplatku, teda tzv. registračná daň vyberaná pri zápise držiteľa motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, odvíjala od výkonu motora pri prvej evidencii vozidla a zostatkovej hodnoty vozidla podľa veku vozidla, a to bez ohľadu na to, či išlo o dovezené vozidlo z iného členského štátu EÚ alebo vozidlo kupované na území Slovenskej republiky. Žalobca tvrdil, že vyberaním odlišného správneho poplatku za zápis držiteľa dovezeného motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike a držiteľa motorového vozidla kúpeného na území Slovenskej republiky v období od 19.01.2013 do 01.02.2017, t.j. v období účinnosti zákona č. 145/1995 Z. z. v znení zákona č. 286/2012 Z. z. , žalovaný porušil komunitárne právo EÚ, konkrétne čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ, pričom ide o dostatočne závažné porušenie práva EÚ, v dôsledku ktorého žalobcovi vznikla škoda v priamej príčinnej súvislosti s porušením komunitárneho práva EÚ. Žalobca podporil svoje tvrdenia tou skutočnosťou, že Európska komisia potvrdila, že správny poplatok, teda tzv. registračná daň vyberaná na území Slovenskej republiky v rozhodujúcom období predstavuje daň v zmysle čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ. Uvedenú skutočnosť, že Európska komisia požadovala zosúladenie národnej legislatívy s čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ a zrovnoprávnenie podmienok pri prvom zápise držiteľa motorového vozidla do národnej evidencie vozidiel pre dovezené vozidlá s tuzemskými, potvrdil aj žalovaný. Žalovaný uviedol, že po vzájomných konzultáciách s Európskou komisiou a aj vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veciach C-290/05 a C-333/05 zo dňa 05.10.2006 bola predmetná legislatíva správnych poplatkov, t.j. registračná daň z motorových vozidiel od 01.02.2017 upravená. Žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore ako orgánu konajúceho v mene štátu, aplikáciu zákona č. 514/2003 Z. z. , vznik zodpovednosti štátu za škodu s poukazom na to, že aj prijatá novela, ktorá je v súlade s usmernením EÚ, rieši výšku dane pri zápise vozidla s prihliadnutím na výkon motora a zostatkovú hodnotu vozidla, a všeobecnú záväznosť vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ. Sám sa však domnieval, že v prípade začatia prejudiciálneho konania by ESD dospel k rovnakému záveru, ako v prípade Maďarska (rozsudok v spojených veciach C-290/05 a C-333/05 zo dňa 05.10.2006).
14. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že na predmetný spor nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Sám žalobca však uvádzal, že použitie tohto zákona je vo veci len podporné. Zásada zodpovednosti členského štátu Európskej únie za škodu spôsobenú jednotlivcom porušením komunitárneho práva je obsiahnutá v systéme Zmluvy o fungovaní Európskej únie a následne prenesená do rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora. Táto zásada bola po prvý krát zakotvená v rozhodnutí Súdneho dvora zo dňa 19.11.1991, Francovich a Bonifaci, C-6/90 a C-9/90, neskôr v rozsudku v spojených veciach Brasserie du Pęcheur a Factortame III zo dňa 05.03.1996 (C-46/93 a C-48/93). V citovaných rozhodnutiach Súdny dvor, vychádzajúc zo svojej judikatúry súvisiacej s mimozmluvnou zodpovednosťou Spoločenstva podľa čl. 215 (288) ZES, ustanovil tri základné podmienky na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jednotlivcovi porušením komunitárneho práva. Ide o tieto podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne: 1. z porušeného ustanovenia komunitárneho práva musia vyplývať práva pre jednotlivca, 2. porušenie komunitárneho práva je dostatočne zrejmé a 3. existuje priamy kauzálny vzťah medzi porušením povinnosti členského štátu a škodou, ktorá vznikla jednotlivcovi.
Súdny dvor uviedol, že splnením týchto podmienok vzniká jednotlivcovi právo na nápravu a je úlohou vnútroštátneho súdu, ktorý rozhoduje o odškodnení, aby posúdil, či sú tieto podmienky splnené. Zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva vychádza z primárneho práva, ktorým je Slovenská republika ako členský štát Európskej únie v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky viazaná. Posudzuje sa podľa pravidiel, ktoré ustanovil Súdny dvor vo svojich rozhodnutiach, a to posúdením existencie troch podmienok uvedených vyššie. Spôsob a rozsah odškodnenia však už závisia od vnútroštátnej právnej úpravy členského štátu.
15. Žalobca sa domáha svojho nároku argumentujúc porušením ustanovenia komunitárneho práva, konkrétne čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ktorého žiadny členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky. Svoju argumentáciu prednostne oprel o rozsudok ESD zo dňa 05.10.2006, v spojených veciach C-290/05 a C-333/05, ktorým súdny dvor poskytol výklad k predmetnému článku Zmluvy o fungovaní EÚ, majúc za to, že tomuto článku odporuje taká daň, aká je zavedená zákonom o registračnej dani, pokiaľ sa vyberá z ojazdených vozidiel pri ich prvom uvedení do prevádzky na území členského štátu a pokiaľ je jej výška stanovená výlučne na základe technických znakov vozidiel (typ motora, objem motora) a ich zaradenia podľa vplyvu na životné prostredie a neprihliada na zníženie hodnoty ojazdených vozidiel, takže pri uplatnení na ojazdené vozidlá dovezené z iných členských štátov prekračuje výšku uvedenej dane obsiahnutej v zostatkovej hodnote podobných ojazdených vozidiel, ktoré sú už zaregistrované v členskom štáte dovozu. V čase, keď žalobca doviezol na územie Slovenskej republiky ojazdené motorové vozidlo zakúpené v inom členskom štáte EÚ, bol platný a účinný zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení novely prijatej zákonom č. 286/2012 Z. z. , ktorou došlo k zavedeniu registračnej dane, ktorá sa uplatňuje na všetky ojazdené motorové vozidlá dovezené za účelom ich registrácie na územie Slovenskej republiky zo zahraničia, t. j. aj z členských štátov EÚ, pričom sa jej výška odvíjala od závislosti na výkone motora dovezeného motorového vozidla. I keď žalovaný tvrdí, že registračná daň bola v rozhodnom čase žalobcom uhradená v zmysle v tom čase platného zákona, má súd za to, že citovaný zákon (predovšetkým položka 65 písm. b) sadzobníka správnych poplatkov) nebol v súlade s primárnym právom Európskej únie. Súd opiera tento názor o skutočnosť, že Európska komisia požadovala zosúladenie národnej legislatívy s čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ a zrovnoprávnenie podmienok pri prvom zápise držiteľa motorového vozidla do národnej evidencie vozidiel pre dovezené vozidlá s tuzemskými. Zákon bol uvedený do súladu s touto požiadavkou až novelou č. 342/2016 Z. z. dňa 01.02.2017. Uvedené potvrdil vo svojich vyjadreniach aj žalovaný. Súd mal naplnenie prvého predpokladu zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva za preukázanú.
16. Slovenský právny poriadok pozná dva druhy škody, ktoré sa uhrádzajú a to je skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Žalobca preukázal vznik skutočnej škody úhradou správneho poplatku - registračnej dane vo výške 2.047,- eur stanovenej položkou 65 písm. b) zákona č. 145/1995 Z. z. , odporujúcej čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý je založený na „nediskriminácii“ fyzických a právnických osôb v súvislosti s rozdielnym daňovým zaťažením v prípade domácich a zahraničných tovarov.
17. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi konaním a škodou vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti v prejednávanom spore je zrejmá, keď ku vzniku škody spočívajúcej v úhrade registračnej dane v nesprávnej výške došlo na základe právnej normy, ktorej rozpor s komunitárnym právom bol vyslovený Európskou komisiou a následne prišlo k zosúladeniu tohto zákona až ku dňu 01.02.2017.
18. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného ohľadne nesprávne označeného orgánu konajúceho v mene štátu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, daní a poplatkov, colníctva, hazardných hier, finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky je aj ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť cien a cenovej kontroly s výnimkou cien a cenovej kontroly tovarov ustanovených osobitnými
zákonmi. Škoda bola spôsobená v oblasti správy, ktorá patrí v zmysle uvedeného do pôsobnosti žalovaného. Žalovaný bol zároveň aj predkladateľom zákona č. 286/2012 Z. z. , ktorým sa zaviedla práve vyššie uvedená registračná daň v rozpore s čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ. Súd má za to, že konajúci orgán v mene štátu bol určený správne.
19. Na základe uvedených skutočností mal súd za preukázané, že žalovaný výberom registračnej dane (správneho poplatku) od žalobcu podľa zákona o správnych poplatkoch účinnom v čase dovozu a prihlásenia motorového vozidla z členského štátu Európskej únie porušil primárne právo Európskej únie, a to konkrétne čl. 110 Zmluvy o fungovaní EÚ, že škoda žalobcovi uhradením registračnej dane v zmysle citovaného zákona skutočne vznikla, že medzi porušením primárneho práva Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a vznikom škody existuje kauzálny nexus a že porušenie práva Európskej únie je dostatočne závažné. Súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, preto jej vyhovel.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy a preto súd priznal žalobcovi podľa vyššie citovaných ustanovení aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.014,- eur od 07.10.2016 do zaplatenia, t. j. odo dňa, kedy mu bolo doručené oznámenie žalovaného o neuspokojení jeho nároku.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP , keď celkový úspech žalobcu bol 100 %. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.