Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5Csp/16/2020

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v spore žalobcu: P. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. A.O. XXX/X, XXX XX X. proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:

Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 01.03.2007 zo zmluvy o úvere č. 4035867107 zo dňa 01.03.2007 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným resp. jeho právnym predchodcom do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej pod sp. zn. .

Zamestnávateľ žalobcu - Pohrebníctvo DVONČ -Kamenárstvo BETI, spol. s r.o., Veľké Bielice, Mostová 356/2, 958 04 Partizánske, IČO: 36 325 937 je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným resp. jeho právnym predchodcom zo dňa 01.03.2007 až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej pod sp. zn. .

II. Súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný osobne vo výške 33 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. O trovách konania neodkladného opatrenia rozhodne súd vo veci samej.

odôvodnenie:

1.Podaním doručeným súdu dňa 19.02.2020 sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 01.03.2007 zo zmluvy o úvere č. 4035867107 uzavretej medzi žalobcom resp. jeho právnym predchodcom Poštová banka a.s. Bratislava a žalovaným až do právoplatnosti konania vo veci samej a tiež uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobcu Pohrebníctvo Dvonč- Kamenárstvo Beti spol. s r. o. so sídlom Veľké Bielice , 958 04 Partizánske zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na tom základe, že tak úverovú zmluvu ako aj Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrel dňa 01.03.2007ako predtlačenú, formulárovú, typovú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa ako aj samotná Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek tejto spornosti požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. A to napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu spornosti, veriteľ sám diktuje výšku dlhu bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje žalobca za rozporný s právom Európskej únie. Poukázal na zásadný výklad Ústavného súdu a Súdneho dvora Európskej únie. Žalobca tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy umožňujú postihovať jeho mzdu napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva nepotrebuje súdne rozhodnutie a uzavretá zmluva

mu poskytuje priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok , prípade plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa dostáva do priamej kontraverzie s právom Európskej únie a s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície, pričom účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť , len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené neprijateľné zmluvné podmienky ex offo, teda bez návrhu. V odôvodnení neodkladného opatrenia žalobca poukázal na súdu známu judikatúru Súdneho dvora a na článok /EHS ako aj na inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve, ktoré neboli posúdené ex offo súdom čo sa dostáva do kolízie s verejným poriadkom dôsledkom čoho je nebezpečenstvo, že dôjde k zrážkam zo mzdy aj na sumy vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Žalovaný už vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj v súčasnosti vykonáva. Obava žalobcu, že žalovaný naplní zásah do jeho mzdových nárokov bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení zo strany žalobcu sa javí ako dôvodná.

2.Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len " "), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3.Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4.Podľa a , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

5.Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

6.Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

7.Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

8.Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

9.Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

10.Súd po posúdení obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh spĺňa všetky formálne náležitosti v zmysle . Preto nie je daný dôvod na jeho odmietnutie podľa a súd sa jeho obsahom vecne zaoberal.

11.Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by

bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné.

12.Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.

13.Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je bezodkladne, ako to vyplýva z ustanovenia ("o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu"). Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení a nasl. , ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď ). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď ). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. ).

14.Z predložených listinných dôkazov má súd za to, že existuje reálne ohrozenie zo zásahu do majetkovej sféry žalobcu, na základe čoho súd navrhované neodkladné opatrenie nariadil. Žalobca preukázal existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, a to predložením Zmluvy o úvere zo dňa 01.03.2007, ktorej obsahom je v bode 4 Dohoda o zrážkach zo mzdy písaná drobným takmer nečitateľným písmom. Taktiež žalobca predložil súdu list žalovaného adresovaný zamestnávateľovi žalobcu zo dňa 23.08.2017, ktorým oznámil zmenu na strane veriteľa slúžiaci k vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobcu a tiež žiadosť zo dňa 05.11.2015, ktorou právna zástupkyňa žalovaného požiadala zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok z jeho mzdy. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd prihliadal na mieru zásahu do práv žalovaného, pričom z predložených listinných dôkazov je nesporné, že sa zrážky zo mzdy žalobcu vykonávajú od roku 2015, teda je tu dôvodná obava, že budú zrážky vykonávané zamestnávateľom na návrh veriteľa nad rámec skutočného dlhu žalobcu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, preto je návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia súdom podaný dôvodne, lebo žalobca má zato, že žalovaný ako veriteľ si sám diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom

výšku dlhu, keď napriek neexistencii, súdneho rozhodnutia ktoré by žalobcovi uložilo povinnosť plniť sa vykonávali a aj stále vykonávajú zrážky zo mzdy žalobcu a žalobca má zato, že Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a on ako dlžník nemá možnosť tieto zrážky zastaviť. Teda žalobca má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v jeho neprospech ako spotrebiteľa, teda slabšej zmluvnej strany konaní a spôsobuje hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky nemá len podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj taká, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Žalobca teda dostatočne osvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Za osvedčené a žalobcom preukázané považuje základné skutočnosti preukazujúce vzťah medzi stranami sporu, vykonávanie práva zrážok zo mzdy ako aj skutočnosť, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď realizáciu zrážok zo mzdy pred ukončením konania o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy, vydania bezdôvodného obohatenia a finančného zadosťučinenia sa stále vykonávajú zrážky zo mzdy žalobcu, čím by žalobcovi hrozila finančná ujma. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených a ohrozených práv strán sporu a v danom prípade existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, preto súd uložil žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 01.03.2007 zo zmluvy o úvere č. 4035867107 zo dňa 01.03.2007 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným resp. jeho právnym predchodcom do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

15.Taktiež súd uložil zamestnávateľovi žalobcu - Pohrebníctvo Dvonč -Kamenárstvo Beti, spol. s r.o., Veľké Bielice, Mostova 1780/2A, 958 04 Partizánske povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným resp. jeho právnym predchodcom zo dňa 01.03.2007. / Z .z. / výslovne neupravuje v ustanoveniach pojednávajúcich o neodkladných opatreniach vzťah k tretej osobe, teda priamo neupravuje možnosť uložiť povinnosť niekomu inému než strane sporu tak, ako / /, ktorý bol zrušený s účinnosťou od 01.07.2016 . V prejednávanej veci ale nadväzne na základné princípy obsiahnuté v článku 2 ods.1, ods.2, č.l.4 ods.1, ods.2 súd uložil platiteľovi mzdy žalobcu povinnosť dočasne nerealizovať Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 01.03.2007. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola už zamestnávateľovi doručená a bez takéhoto rozhodnutia, bez priameho uloženia povinnosti aj jemu, by nebola, aj keď len dočasne, poskytnutá ochrana ohrozeným právam žalobcu a nebol by naplnený cieľ, účel č.l.2 a č.l.4 .

16.O súdnom poplatku súd rozhodol podľa , a Prílohy 1 položka 1 písm. c) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len " "). Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, čím mu vznikla poplatková povinnosť podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia osobne, základná sadzba súdneho poplatku je 33 eur, lebo žaloba bola podaná osobne. Nakoľko je však žalobca ako spotrebiteľ zo zákona od súdneho poplatku oslobodený, pričom súd jeho návrhu vyhovel, poplatníkom je tak v danom prípade žalovaný.

17.Súdny poplatok je možné zaplatiť s použitím údajov podľa pripojeného Platobného predpisu a v prípade, ak by v lehote splatnosti zaplatený nebol, bude sa vymáhať.

18.O trovách konania neodkladného opatrenia rozhodne súd vo veci samej pod sp. zn. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach. ( , )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.