Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/300/2014

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkýň: X. B.. G. U., U.. XX.X.XXXX, R. D. XXX, XXX XX V., X. B.. G. U., U.. XX.X.XXXX, R. D. XXX, XXX XX V., obaja žalobcovia zastúpení: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka so sídlom Dolné Bašty 2, 917 00 Trnava, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava 826 58, IČO: 36 062 235, zastúpený: MGA IURIS, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 10, Bratislava 831 04, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

rozhodol:

1. Konanie sa zastavuje.

2. Žalovaný má voči žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalovaný má voči žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2014 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu škody vo výške 6.500,- eur, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 80.000,- eur a žalobkyni v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- eur.

2. Pred začatím pojednávania, podaním doručeným súdu dňa 23.1.2020 žalobkyne v 1. a 2. rade prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne oznámili, že žalobu berú v celom rozsahu späť. O náhrade trov konania navrhovali rozhodnúť s poukazom na ustanovenie a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznať, keď poukazovali na to, že predmetný žalobný návrh bol podávaný žalobkyňami na tom základe, že ako poškodené v trestnom konaní boli informované, že zákonná poistka vozidla, ktorým bola ujma spôsobená, dojednaná v poisťovni Groupama zanikla zo zákona jej nezaplatením. Uvedenú skutočnosť si žalobkyne overovali aj u žalovaného prostredníctvom výpisu z portálu zákonných poistení a tiež priamou písomnou komunikáciou so žalovaným - uplatnenie nároku zo dňa 26.5.2016. Samotný žalovaný na výzvu na plnenie z poistného garančného fondu odpovedal zamietavo, pričom svoj postoj odôvodnil právnym názorom o nedôvodnosti krytia žalobného nároku z povinného zákonného poistenia (PZP) a premlčaním, avšak skutočnosť, že vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody bez platného PZP vôbec nerozporoval. O škodovej udalosti bol žalovaný informovaný aj zo strany poisťovne Groupama, ktorá mu adresovala oznámenie o zániku PZP a žiadosťou o vybavenie veci. Uvedený postup Slovenskej kancelárie poisťovateľov považujú žalobkyne za účelové zavádzanie spotrebiteľa v snahe vyhnúť sa poskytnutiu plnenia. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie a rozhodol tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania neprizná.

3. Späťvzatie žaloby bolo doručené zástupcovi žalovaného s tým, že má právo vyjadriť sa.

V podaní doručenom súdu dňa 3.2.2020 zástupca žalovaného uviedol, že v tomto prípade nielenže k žiadnemu zavádzaniu spotrebiteľa nedošlo, ale v konečnom dôsledku ani dôjsť nemohlo. Medzi žalobkyňami a žalovaným totiž nie je žiadny spotrebiteľný vzťah, keď žalovaný poskytuje plnenie z garančného fondu v zákonom stanovených prípadoch. Zároveň nie je bez významu, že žalobkyne pred podaním žaloby svoje nároky u žalovaného ani neuplatnili a to aj napriek tomu, že v znení neskorších predpisov v zakladá nielen priamy nárok poškodených, ale zároveň ukladá poškodeným aj povinnosť tento nárok preukázať. Žalobkyne však svoje nároky u žalovaného uplatnili až 26.5.2016, t.j. po cca 1 a pol roku po podaní žaloby. Teda konanie žalovaného nemalo žiadny vplyv na to, ako žalobkyne svoj nárok uplatnili. Vo vzťahu k vecnej legitimácii žalovaného uvádza, že žalovaný ohľadne toho, či vozidlo je alebo nie je poistené z povinného zmluvného poistenia u niektorého z poisťovateľov má informácie výlučne od týchto poisťovateľov. Žalovaný pritom nemá vo vzťahu k nim žiadne kompetencie, ktorými by mal reálnu možnosť kontrolovať správnosť a úplnosť informácií o trvaní poistenia uvádzaných jednotlivými poisťovateľmi. Žalovaný teda žiadnym spôsobom žalobkyne nezavádzal a nemal žiadny vplyv na to, ako svoje nároky uplatnili. Za tohto stavu je plne namieste, aby súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s .

4. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

5. Vzhľadom na späťvzatie žaloby súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.

6. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7. O trovách konania rozhodol súd v súlade s citovaným ustanovením , keď z obsahu späťvzatia žaloby vyplýva, že dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že žalobkyne sa stotožnili s tvrdením žalovaného, že uplatnené nároky odmieta, nakoľko žalobkyniam nevzniklo právo na poistné plnenie voči žalovanému, keď motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená malo v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie. Je preto nepochybné, že žalobkyne procesne zavinili zastavenie konania.

8. Čo sa týka návrhu zástupkyne žalobkýň aplikovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenie , teda výnimočne nepriznať náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa s poukazom na skutočnosť, že žalobkyne považujú za zavádzajúce, že žalovaný vo vyjadrení k uplatneniu ich nároku zo dňa 7.6.2016 vôbec nerozporoval skutočnosť, že vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody bez platného PZP, súd je toho názoru, že v danej veci nie je dôvod pri rozhodovaní o trovách konania postupovať v zmysle tohto ustanovenia, keď je nepochybné, že žalobkyne až následne po podaní predmetnej žaloby na súd dňa 17.12.2014, listom zo dňa 26.5.2016 uplatnili svoj nárok u žalovaného. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu, žalovaný žiadnym spôsobom nezavinil, že žalobkyne nemali, resp. nemohli mať vedomosť o nedôvodnosti žaloby v čase jej podania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.