Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19C-300-2014.pdf
PDF · 67.9 KB
Case nature
Subarea
19C/300/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkýň: X. B.. G. U., U.. XX.X.XXXX, R. D. XXX, XXX XX V., X. B.. G. U., U.. XX.X.XXXX, R. D. XXX, XXX XX V., obaja žalobcovia zastúpení: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka so sídlom Dolné Bašty 2, 917 00 Trnava, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava 826 58, IČO: 36 062 235, zastúpený: MGA IURIS, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 10, Bratislava 831 04, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto
rozhodol:
1. Konanie sa zastavuje.
2. Žalovaný má voči žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Žalovaný má voči žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2014 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu škody vo výške 6.500,- eur, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 80.000,- eur a žalobkyni v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- eur.
2. Pred začatím pojednávania, podaním doručeným súdu dňa 23.1.2020 žalobkyne v 1. a 2. rade prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne oznámili, že žalobu berú v celom rozsahu späť. O náhrade trov konania navrhovali rozhodnúť s poukazom na ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznať, keď poukazovali na to, že predmetný žalobný návrh bol podávaný žalobkyňami na tom základe, že ako poškodené v trestnom konaní boli informované, že zákonná poistka vozidla, ktorým bola ujma spôsobená, dojednaná v poisťovni Groupama zanikla zo zákona jej nezaplatením. Uvedenú skutočnosť si žalobkyne overovali aj u žalovaného prostredníctvom výpisu z portálu zákonných poistení a tiež priamou písomnou komunikáciou so žalovaným - uplatnenie nároku zo dňa 26.5.2016. Samotný žalovaný na výzvu na plnenie z poistného garančného fondu odpovedal zamietavo, pričom svoj postoj odôvodnil právnym názorom o nedôvodnosti krytia žalobného nároku z povinného zákonného poistenia (PZP) a premlčaním, avšak skutočnosť, že vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody bez platného PZP vôbec nerozporoval. O škodovej udalosti bol žalovaný informovaný aj zo strany poisťovne Groupama, ktorá mu adresovala oznámenie o zániku PZP a žiadosťou o vybavenie veci. Uvedený postup Slovenskej kancelárie poisťovateľov považujú žalobkyne za účelové zavádzanie spotrebiteľa v snahe vyhnúť sa poskytnutiu plnenia. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie § 257 CSP a rozhodol tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania neprizná.
3. Späťvzatie žaloby bolo doručené zástupcovi žalovaného s tým, že má právo vyjadriť sa.
V podaní doručenom súdu dňa 3.2.2020 zástupca žalovaného uviedol, že v tomto prípade nielenže k žiadnemu zavádzaniu spotrebiteľa nedošlo, ale v konečnom dôsledku ani dôjsť nemohlo. Medzi žalobkyňami a žalovaným totiž nie je žiadny spotrebiteľný vzťah, keď žalovaný poskytuje plnenie z garančného fondu v zákonom stanovených prípadoch. Zároveň nie je bez významu, že žalobkyne pred podaním žaloby svoje nároky u žalovaného ani neuplatnili a to aj napriek tomu, že zákon č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov v § 15 ods. 1 zakladá nielen priamy nárok poškodených, ale zároveň ukladá poškodeným aj povinnosť tento nárok preukázať. Žalobkyne však svoje nároky u žalovaného uplatnili až 26.5.2016, t.j. po cca 1 a pol roku po podaní žaloby. Teda konanie žalovaného nemalo žiadny vplyv na to, ako žalobkyne svoj nárok uplatnili. Vo vzťahu k vecnej legitimácii žalovaného uvádza, že žalovaný ohľadne toho, či vozidlo je alebo nie je poistené z povinného zmluvného poistenia u niektorého z poisťovateľov má informácie výlučne od týchto poisťovateľov. Žalovaný pritom nemá vo vzťahu k nim žiadne kompetencie, ktorými by mal reálnu možnosť kontrolovať správnosť a úplnosť informácií o trvaní poistenia uvádzaných jednotlivými poisťovateľmi. Žalovaný teda žiadnym spôsobom žalobkyne nezavádzal a nemal žiadny vplyv na to, ako svoje nároky uplatnili. Za tohto stavu je plne namieste, aby súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku .
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku , žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. Vzhľadom na späťvzatie žaloby súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.
6. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
7. O trovách konania rozhodol súd v súlade s citovaným ustanovením § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku , keď z obsahu späťvzatia žaloby vyplýva, že dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že žalobkyne sa stotožnili s tvrdením žalovaného, že uplatnené nároky odmieta, nakoľko žalobkyniam nevzniklo právo na poistné plnenie voči žalovanému, keď motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená malo v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie. Je preto nepochybné, že žalobkyne procesne zavinili zastavenie konania.
8. Čo sa týka návrhu zástupkyne žalobkýň aplikovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku , teda výnimočne nepriznať náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa s poukazom na skutočnosť, že žalobkyne považujú za zavádzajúce, že žalovaný vo vyjadrení k uplatneniu ich nároku zo dňa 7.6.2016 vôbec nerozporoval skutočnosť, že vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody bez platného PZP, súd je toho názoru, že v danej veci nie je dôvod pri rozhodovaní o trovách konania postupovať v zmysle tohto ustanovenia, keď je nepochybné, že žalobkyne až následne po podaní predmetnej žaloby na súd dňa 17.12.2014, listom zo dňa 26.5.2016 uplatnili svoj nárok u žalovaného. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu, žalovaný žiadnym spôsobom nezavinil, že žalobkyne nemali, resp. nemohli mať vedomosť o nedôvodnosti žaloby v čase jej podania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.