Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-21-2016.pdf
PDF · 74.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Csp/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom ul. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica IČO: 40 887 481, proti žalovanému: B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Ž. XX, o zaplatenie 178,- eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 178,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 17.9.2013 do zaplatenia zo sumy 178,- eur, to všetko v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku .
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou z 21.7.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy uvedenej v záhlaví tohto rozhodnutia s príslušenstvom špecifikovaným v žalobnom návrhu, náhrady trov právneho zastúpenia a náhrady trov konania z titulu porušenia právneho vzťahu vzniknutého 4.9.2013, na základe ktorého veriteľ poskytol dlžníkovi krátkodobý, bezúčelový úver - peňažné prostriedky vo výške 150,- €.
2. Žalobu dôvodil tým, že predpokladom vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola registrácia žalovaného na adrese internetového sídla navrhovateľa, za účelom zriadenie užívateľského účtu, v ktorom žalovaný uviedol svoje nezameniteľné údaje spolu s číslom účtu, na ktorá žiada poukázať peňažné prostriedky. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.
3. V zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Je neadekvátne posudzovať výšku RPMN uvedenú v zmluve, ktorý neodzrkadľuje jej reálnu hodnotu. Úver sa stal splatným 16.9.2013.
4. Žalobca predložil nepodpísanú rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb ako aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Oba dokumenty sú nepodpísané.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní ostal pasívny.
6. Podľa § 297 písm. b) CSP , pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
7. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné.
8. Podľa § 150 ods. 1 CSP , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (obdobne ust. §79 ods. 1 O. s. p. ).
9. Podľa § 151 ods. 1 CSP , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
10. Podľa § 153 ods. 1 CSP , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
11. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca 23.01.2015 poukázal zo svojho podnikateľského účtu na účet žalovanej vedený v Poštovej banke, a. s. IBAN: SK4465000000000010730963 sumu 700 eur bez právneho dôvodu.
12. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.
13. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.
14. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena, subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.
15. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108 / 2010, 21Cdo 2682 / 2013, 21Cdo 3989 / 2011, obdobne II. ÚS ČR 385 / 2015 ). Ak tak neurobí, súd musí žalobu bez ďalšieho zamietnuť.
17. Žalobca v žalobe tvrdil, že na účet žalovaného poukázal peňažné prostriedky. Žalobné tvrdenia žalobcu boli z pohľadu abstraktného bremena tvrdenia dostačujúce.
18. Žalovaný nepoprel vyplnenie internetového profilu, nepoprel tvrdenie žalobcu vyplývajúce z jeho internetového profilu a výpisu z účtu žalobcu, že peňažné prostriedky boli poukázané na jeho bankový účet.
19. Podľa § 451 ods. 2 OZ , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.
20. Podľa § 456 OZ , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
21. Súd dospel k záveru, že žalobca má v prejednávanom spore právne postavenie osoby, na úkor ktorej sa žalovaný bezdôvodne obohatil, a preto musí obohatenie vydať žalobcovi s úrokom z omeškania v zákonnej výške.
22. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu bol voči žalovanej, aplikujúc zásadu úspechu v konaní, priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. §262 ods. 1 C. s. p. ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.