Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/267/2013

Potvrdené rozhodnutím 2Co/136/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu R. J. BLUE - ZONE, IČO: 44 408 358, so sídlom F. A. XXXX/2, E., zastúpený advokátom JUDr. Michal Kuročka, Obchodná 2, Michalovce, P.O.Box. 33, proti žalovanému D.. H. Š. BLUE - ZONE, IČO: 44 347 898, so sídlom Š. XXXX/XX, E., zastúpený advokátkou JUDr. Gabriela Borovská, so sídlom Kpt. Nálepku 20, Michalovce, v konaní o zaplatenie 10.552,26 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 21. februára 2020 č. k. 16C/267/2013-298 rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v spore žalobcu R., zastúpený JUDr. Michalom Kuročkom, advokátom so sídlom Námestie Slobody 3, Michalovce, proti žalovanému D., zastúpený JUDr. Gabrielou Borovskou, advokátkou so sídlom Kpt. Nálepku 20, Michalovce, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia o 10 552,26 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od žalobcu s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

odôvodnenie:

1. Dňa 21.6.2011 bola na súd podaná žaloba, v ktorej žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 14 671,41 € s príslušenstvom. V odôvodnení žaloby uviedol, že mal so žalovaným v spoločnom prenájme nebytové priestory za účelom poskytovania autoservisných a pneuservisných služieb na ul. E.e, a účelom nájmu v zmysle tejto zmluvy zo dňa 1.10.2008 bolo prenajatie nebytových priestorov, a to k budove súp. č. XX/XXXX na LV č. XXXX v k.ú. Michalovce.. Uviedol, že platil výlučne zo svojich vlastných finančných prostriedkov nájomné za nebytové priestory, a to za dobu od 8/2008 do 12/2008 sumu 911,42 €, za dobu od 1.1.2009 do 1.12.2009 sumu 3840 €, za dobu od 1/2010 do 8/2010 sumu 2560 €, a za dobu od 9/2010 do 11/2010 sumu 2850 €, čo je spolu 10 161,42 €. Uviedol, že pracovný týždeň má 5 pracovných dní, a žalovaný, vzhľadom na jeho hlavný pracovný pomer k Okresnému riaditeľstvu hasičského a záchranného zboru v Michalovciach, vykonával svoju podnikateľskú činnosť, a užíval predmetný nebytový priestor, teda dielňu, na podnikanie, a to v jeden pracovný týždeň 3 dni, a v druhom pracovnom týždni 2 dni. Nepretržite v bežnom mesiaci žalovaný užíval nebytové priestory 10 dní, a žalobca 20 dní spolu so žalovaným. V roku 2008 nájom činil 911,42 €, čo je mesačne 303,90 €, a denne 10,13 €, v októbri 2008 žalovaný mal v užívaní nebytový priestor 10 dní, v novembri 10 dní a v decembri 10 dní, čo je spolu za rok 2008, 30 dní x 10,31 €, = 303,81 €. V roku 2009 to bol mesačný nájom 320 €, z toho denne 10,67 €, a keďže žalovaný užíval 10 dní v bežnom mesiaci, znamená to, že za rok 2009 za 12 mesiacov mal zaplatiť 1280 €, a za rok 2010 za prvých 8 mesiacov, kedy bol nájom 320 €, mal za 8 mesiacov zaplatiť za každý mesiac 106,70 €, čo je spolu 853,60 €. Od septembra 2010 mesačný nájom bol zvýšený na 950 €, z toho denný bol 31,67 €, a teda za 10 dní, ktoré užíval v roku 2010, v troch mesiacoch, september, október a november, mal zaplatiť žalovaný 950 €. Žalobca uviedol, že žalovanému už december 2010 nevyúčtoval, lebo tento po 20.12.2010 opustil nebytový priestor, a za celé obdobie roku 2008 až po 12/2010, mal žalovaný spolu vzhľadom na uvedené zaplatiť za 260 dní, sumu 3387,41 €. Ďalej v žalobe uviedol, že v nebytovom priestore boli zariadenia, pracovné prostriedky, náradie a náčinia, stroje a nástroje na vykonávanie údržby motorových vozidiel a ich opravy, a tieto žalovaný užíval na základe ústnej požiadavky, a s predchádzajúcim ústnym súhlasom žalobcu. Keďže sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu pre podnikateľskú činnosť, uplatnil si žalobca v žalobe primeraný

poplatok za ich užívanie žalovaným, a to tak, že za dvojstĺpový zdvihák 4-tonový si uplatnil sumu 2964 €, za prezúvačku pneumatík 4160 €, za vyvažovačku pneumatík 4160 €. Za užívanie všetkých zariadení si tak uplatnil 11 284 €. Toto užívanie odôvodnil tým, že žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť, a užíval dvojstĺpový zdvihák v roku 2008 - 30 dní, v roku 2009 - 120 dní, v roku 2010 - 110 dní, spolu je to 260 dní, a keďže cenníkom je stanovená normohodina 17 € za hodinu, a denný pracovný čas je 8 hodín x 17 €, je 136 €, čo je denná tržba, ktorá sa vyrobí na tomto zdviháku. Žalobca počíta iba priemerné denné vyťaženie zdviháku, to je 50 %, čo predstavuje dennú tržbu 68 €. Z tohto denného zárobku vyrobeného na zdviháku si uplatňuje od žalovaného 20% poplatok za užívanie, čo predstavuje sumu 11,40 €, a teda za spomínaných 260 dní je to 2964 €. Ďalej si uplatnil žalobca za užívanie prezúvačky pneumatík od žalovaného sumu 4160 €, čo odôvodnil tým, že denný pracovný čas je 8 hodín x 24 €, čo je stanovená priemerná normohodina pre prezúvačku, teda 192 €, čo je denná tržba, ktorá sa dá na tejto prezúvačke vyrobiť, a preto počítal, že priemerné denné vyťaženie prezúvačky, to je 50 %, je 96 € u žalovaného, a z tohto denného zárobku vyrobeného na prezúvačke si uplatňuje od žalovaného 20 % poplatok za užívanie, čo predstavuje sumu 16 € x 30 dní v roku 2008, 120 dní v roku 2009 a 110 dní v roku 2010. To je spolu 260 dní x 16 €, a to je suma 4160 €. Aj za vyvažovačku pneumatík si uplatnil uvedenú sumu, čo odôvodnil tým istým spôsobom. K žalobe priložil žalobca živnostenský list žalovaného, s obchodným menom D. na vykonávanie živnosti- údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla. Živnostenský list je vydaný 12.8.2008. Ďalej predložil aj svoj živnostenský list, na vykonávanie ohlasovacej živnosti - diagnostika opravy cestných motorových vozidiel, a ten je zo dňa 16.9.2008.

2. Z nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2008 bolo zistené, že ju uzavreli ako prenajímatelia JZ. a ako nájomcovia: D.E, a to podľa zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. V zmluve je uvedené, že prenajímatelia, ako výluční vlastníci nehnuteľností v Michalovciach, k.ú. Michalovce, na A.h, prenajímajú nebytový priestor (garáž) a časť dvora na parkovisko pre 2 autá, všetko spolu 64 m2, podľa grafického náčrtu, podpísaného účastníkmi zmluvy, s tým, že účelom nájmu je účel vykonávania podnikateľskej činnosti pneuservis - autoservis, v súlade so stavebným určením prenajatých nebytových priestorov. Je tu uvedené, že nájomcovia sú podnikateľmi na základe živnostenského oprávnenia spoločne a nerozdielne, sú zaviazaný z tejto zmluvy, a prenajímatelia odovzdajú nájomcom predmet nájmu v stave spôsobilom na užívanie. Sú tu tiež uvedené práva a povinností nájomcov a medzi inými je tu uvedené, že sa zaväzujú platiť za užívanie predmetu nájmu prenajímateľom nájomné, a to 7500 Sk mesačne, čo je 248,95 €, a toto sa každoročne upraví vždy k 1.4..

3. Z Dodatku č. 1 k predmetnej nájomnej zmluve bolo zistené, že ju uzavreli prenajímatelia a nájomcovia, s tým, že zmenili zmluvu zo dňa 1.10.2008, a to tak, že v časti zmluvné strany sa vypúšťa nájomca JUDr. Peter Šimko, a po podpise tohto Dodatku č. 1 je už výlučným nájomcom prenajatých nebytových priestorov iba R. čiže žalobca. Dodatok nadobudol účinnosť 1.1.2009.

4. Z Dohody o skončení nájomného vzťahu medzi prenajímateľmi a nájomcom R. bolo zistené, že touto dohodou bol ukončený nájomný vzťah 31.8.2010, aj medzi prenajímateľmi a žalobcom.

5. K žalobe doložil žalobca aj Cenník pre pneuservis, autoservis, pre kompletné prezúvanie vozidla, a tiež faktúry a príjmové pokladničné doklady, za obdobie 1/2009 až 12/2010, ktorými platil pre prenajímateľa Jozefa Baloga nájomné za predmetné nebytové priestory. Z týchto faktúr, a tiež príjmových pokladničných dokladov, bolo zistené, že za obdobie od januára 2009 do septembra 2010, uhrádzal žalobca nájomné 320 €, a za 9/2010 až 12/2010 to bolo nájomné po 950 €.

6. Žalobca tiež predložil posledný pokus o zmier zo dňa 13.4.2011, a to pred podaním žaloby, ktorý adresoval žalovanému, a na ktorý žalovaný reagoval listom zo dňa 20.4.2011. V predžalobnej výzve žalobcu je uvedené, že žalovaný mal zaplatiť za rok 2008 za užívanie náradia a náčinia pri podnikateľskej činnosti spolu sumu 2340 €, 4680 € za vyzúvačku, 4680 € za prezúvačku. Nájomné za nebytový priestor platil zo svojich výlučných finančných prostriedkov žalobca, a spolu aj za užívanie strojového náčinia, strojov a zariadení autodielne, ktoré je v jeho výlučnom vlastníctve, si tak uplatňuje sumu 15 087,41 €. V tejto predžalobnej výzve zároveň žalobca uviedol, že má voči žalovanému záväzok, pretože ten zaplatil za neho: faktúru M., a to za dvojstĺpový zdvihák 4 tony zo dňa 9.10.2008, sumu 3357,56 €, za zariadenia a pomôcky, a to sťahovak čapov, hadice, trhací kľúč a iné, dňa 10.11.2008 sumu 1130,09 €, a tiež zaplatil za žalobcu sumu 1949 € dňa 10.11.2008. Čiže spolu záväzok žalobcu voči žalovanému je podľa vyjadrenia žalobcu 4 422,96 €. Uviedol, že pokiaľ ide o Zmluvu o združení zo dňa 1.10.2008, tú považuje

za relatívne neplatnú v časti bodov 3 a 4, nakoľko odporuje zákonu a obchádza ho, keďže združenie nikdy nemalo majetok, a nikdy neboli poskytnuté pre účely združenia peňažné vklady, neexistuje žiadne potvrdenie o takýchto vkladoch, a preto po vzájomnej kompenzácii, čo robí svojím započítacím prejavom, žiada, aby mu zaplatil žalovaný sumu 4422,96 €. Zároveň upresnil, že pohľadávky žalobcu a žalovaného, ktoré popísal, sa stretli ku dňu podpísania notárskej zápisnice zo dňa 10.9.2010.

7. Žalovaný v liste zo dňa 20.4.2011 uviedol, že pokiaľ od neho žalobca žiada platby za užívanie zariadení pri spoločnom podnikaní v autoservise, túto skutočnosť popiera, lebo bola medzi nimi taká dohoda, že všetky zariadenia autodielne, vrátane vyzúvačky a prezúvačky, bude žalovaný užívať bezplatne, a to vyplýva aj zo skutočnosti, že po celé obdobie, kedy žalovaný spoločne podnikal v autodielni so žalobcom, žalobca od neho nikdy nežiadal, ani neurobil žiadny taký úkon, ktorým by žiadal od neho nejaké platby za to, že žalovaný užíval uvedené zariadenia v autodielni. A preto akékoľvek uplatňovanie si poplatku za užívanie zariadení autodielne považuje žalovaný za uplatňovanie bez akéhokoľvek právneho dôvodu, a keďže nedošlo ani k žiadnej dohode medzi nimi o nájme predmetných hnuteľných vecí, ani z tohto titulu nemôže od neho žalobca žiadať nejaké poplatky za užívanie týchto zariadení.

8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe, a to podaním, ktoré bolo doručené súdu 19.8.2011. V ňom uviedol, že je pravdou, že spoločne podnikal so žalobcom v predmetných prenajatých priestoroch, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2008, a zároveň sa dohodli, že služby autoservisu a pneuservisu budú vykonávať len v mene žalobcu, s tým, že žalovaný sa iba zaúčal v týchto činnostiach, a vypomáhal žalobcovi pri vykonávaní týchto služieb, bez akéhokoľvek nároku na odmenu, a takúto odmenu mu žalobca ani nikdy nevyplatil. Keďže nevykonával žalovaný vo svojom mene žiadnu podnikateľskú činnosť, nemal ani z podnikania žiadne príjmy a výdavky. Poukázal na to, že ak sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia za to, že platil namiesto žalovaného nájom za prenajaté nebytové priestory, k tomu sa žalovaný vyjadril tak, že za obdobie mesiaca 8/2008 až 12/2008, a mesiaca 1/2009 až 6/2009, mal žalobcovi zaplatiť 2831,42 €, avšak za toto obdobie vznáša námietku premlčania voči tejto pohľadávke, a pokiaľ ide o nájomné za nebytové priestory, za obdobie od 7/2009 do 11/2010, tak nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že 10 dní užíval žalovaný výlučne prenajaté priestory sám a 20 dní potom spolu so žalobcom, nakoľko tieto vždy užíval žalobca. Žalovaný neuznal deľbu nájomného, ako ju vypočítal žalobca. Poukázal na to, že je riadne zamestnaný, aj celé obdobie, za ktorý si uplatňuje žalobca nájomné, teda jeho alikvotnú časť, bol zamestnaný, a mal dovolenku na zotavenie v rozsahu 21 dní v roku, ktorú aj vždy vyčerpal, a ktorú trávil s rodinou. Keďže je hasičom, každoročne sa zúčastňuje na rekondičných pobytoch v rozsahu 14 dní, ani v tom čase prenajaté priestory neužíval, a pokiaľ ide o nájomné za rok 2010, tam užíval žalobca výlučne sám nebytové priestory. Uviedol, že pokiaľ ide o jeho dlh voči žalobcovi za rok 2009 až 7/2009, mal dovolenku na zotavenie, a priestory vôbec neužíval. V septembri bol na rekondičnom pobyte, priestory mohol užívať len polovicu mesiaca, a pokiaľ nájomné za rok 2009 bolo 320 € mesačne, z toho denne 10,67 € x 10 dní v mesiaci, čo je 240,08 €. Za rok 2010, kedy už bolo nájomné zvýšené, ale toto zvýšenie sa už na žalovaného nevzťahuje. Vychádzal z toho, že nájomné 320 € mesačne sa delí 30 dní, čo je 10,67 € denne, deleno dvomi je to 5,3 x 10 dní v mesiaci, čo je 53,35 € x 11 mesiacov v roku 2010, je to 586,85 €. Vzhľadom na jeho nezaplatené nájomné voči žalobcovi je 240,08 € + 506,82 €, čo je 746,90 €. Zároveň si uplatnil kompenzačnú námietku na uvedenú sumu 764,90 €, a to z dôvodu, že pokiaľ ide o užívanie strojov a zariadení autodielne, žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom to, v akom rozsahu, a či vôbec, a kedy užíval žalovaný predmetné zariadenia, a poukázal na to, že ak ich aj užíval žalovaný, tak nikdy nie pre svoju súkromnú potrebu, pretože nevykonával podnikateľskú činnosť, iba vypomáhal žalobcovi pri jeho zákazkách. Pokiaľ ide o dvojstĺpový zdvihák 4-tonový, tak za ten zaplatil cenu 4422,96 €, čo potvrdil žalobca aj vo svojom liste zo dňa 13.4.2011, a preto uznal svoj záväzok voči žalovanému, čo do dôvodu i výšky v tejto sume, nakoľko žalovaný zaplatil aj cenu 1130,09 € dňa 10.11.2008, a sumu 64,69 € tiež dňa 10.11.2008, tiež za zariadenia v dielni. Žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu nároku žalobcu, ktorým si uplatňuje voči nemu platby za užívanie predmetných zariadení, a túto námietku premlčania si uplatnil za obdobie 8/2008 až 12/2008, a 1/2009 až 6/2009 za všetky 3 stroje, za ktoré žalobca od neho žiada 3906 € za uvedené obdobie, a to za zdvihák za rok 2008- 342 €, za rok 2009 za 6 mesiacov 684 €, čo je spolu 1026 €, ďalej za prezúvačku za rok 2008 sumu 480 €, za rok 2009 sumu 960 €, spolu 1140 €, a za vyzúvačku za rok 2008 sumu 480 €, za rok 2009 sumu 960 € a spolu za vyzúvačku teda 1140 €. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal ani dôvodnosť nároku, keďže nepreukázal, že predmetné stroje žalovaný skutočne aj užíval tak, ako to tvrdí vo svojej žalobe, keďže žalovaný je v štátno-zamestnaneckom pomere.

9. Dňa 30.10.2013 zobral žalobca späť návrh v časti o zaplatenie sumy 4119,15 € z dôvodu, že ide o záväzok, ktorý má voči žalovanému, a to z titulu úhrady faktúr za zariadenia v autodielni, a to za 3 zariadenia, Ide o sumu 4422,96 €, ale vzhľadom na to, že zároveň žalovaný uznal svoj záväzok voči nemu, pokiaľ ide o sumu 303,81 €, ako nepremlčané nájomné za prenájom nebytových priestorov za rok 2008, tak po odpočítaní tejto sumy, čiže 303,81 € od sumy 4 422,96 €, vyšla suma 4119,15 €, ktorú žalobca uznáva ako svoj dlh voči žalovanému. Trval na tom, aby mu žalovaný zaplatil zvyšok, a to 10 552,26 €, ako zvyšok nároku za nájomné za prenajaté nebytové priestory, a tiež za užívanie spomínaných troch zariadení v autodielni. Súd vzhľadom na uvedené, konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 4119,15 € s príslušenstvom s tým, že rozhodol aj o náhrade trov konania ohľadne tejto časti konania, ktoré sa týkalo predmetnej sumy, a tiež vylúčil na samostatné konanie nárok žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti nároku, a to 10 552,26 € s príslušenstvom. Uznesenie zo dňa 30.1.02013, nadobudlo právoplatnosť 6.12.2013.

10. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dohoda medzi ním a žalovaným pri podnikaní v prenajatých nebytových priestoroch bola taká, že každý z nich, keďže mal vlastnú živnosť, mal konať všetko na vlastné meno, a aj od konca roka 2008, takto každý z nich na vlastnú živnosť podnikal. Uviedol, že on nebytové priestory užíval celý mesiac, a keďže kľúče mal aj on, aj žalovaný, vie o tom, že žalovaný tam odpracoval vždy 10 dní v mesiaci, a pritom aj keď išlo o užívanie jednej miestnosti, tak svoje zákazky riešil žalobca zvlášť, a žalovaný tiež. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či existovala konkrétna ústna dohoda medzi ním a žalovaným o tom, ako, kto bude nebytové priestory užívať na svoju podnikateľskú činnosť, teda, ako to bude podelené v rámci mesiaca, koľko dní bude užívať nebytový priestor žalovaný, koľko žalobca. Z jeho výpovede bolo zistené, že spočiatku mali vyčlenenú jednu miestnosť na svoju podnikateľskú činnosť, neskôr to rozšírili na dve miestnosti, aby tam bol aj pneuservis, aj autoservis, a keďže sa im zákazky množili, tak boli využívané obidve miestnosti. Uviedol, že v jednej z miestností bol zdvihák, prezúvačka, vyzúvačka, tiež pracovné stoly, náčinia, a neskôr aj v druhej časti už boli prezúvačky, pričom obidvaja využívali všetky zariadenia podľa potreby. Aj v druhej miestnosti neskôr bola okrem prezúvačky aj vyzúvačka, a taktiež ju využíval aj žalovaný. Uviedol, že medzi ním a žalovaným bola taká dohoda, že žalovaný bude užívať aj veci, teda tie zariadenia, ktoré patria žalobcovi, ale podľa tvrdenia žalobcu v rámci tejto ústnej dohody bol dohodnutý určitý poplatok, ale nevedel sa vyjadriť k tomu, aký. Uviedol, že síce za zariadenia platil cenu žalovaný, ale faktúra bola písaná na jeho meno, preto považoval tieto zariadenia -zdvihák, ako aj vyzúvačku a prezúvačku za svoje vlastníctvo. Tiež žalobca popísal, ako bola vykonávaná podnikateľská činnosť žalobcu a žalovaného, a uviedol, že prenájom sa vyplácal tak, že to, čo sa zarobilo z nejakej činnosti žalobcu alebo žalovaného, išlo do spoločnej kasy, kde bola na to pokladnička, a tam sa potom z toho vyplácal prenájom, ale aj napríklad nákup súčiastok, alebo vyplácali sa z toho odvody. Uviedol, že to, čo sa zvýšilo z peňazí, ktoré boli v spoločnej kase, tak to delil na 50 % medzi seba a žalovaného s tým, že žalovanému vždy vyplatil v hotovosti tých 50 % priamo na ruku, a vždy boli prítomní iba oni dvaja. Z jeho výpovede bolo tiež zistené, že žalovaný vyhotovil aj zmluvu, na základe ktorej mal pracovať pôvodne u žalobcu, a mal dostávať 400 € mesačne, ale túto zmluvu nikdy skutočne neuzavreli, ani sa nerealizovala, pretože žalovaný v tom čase bol zamestnaný v inom zamestnaní.

11. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca ho niekedy v roku 2008 oslovil, aby spoločne podnikali v oblasti autoservis a pneuservis, a za tým účelom si aj prenajali spomínané nebytové priestory, ktoré však neboli vhodné na také podnikanie, a preto ich museli prerobiť, dávala sa tam elektroinštalácia, omietky, podlahy a podobne. Objednali si aj vyzúvačku a prezúvačku, a 4-tonový zdvihák, nakúpili aj ďalšie pomôcky, kľúče a pod., ktoré boli nevyhnutné pre činnosť v autodielni. Za tým účelom bola podpísaná predmetná nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov dňa 1.10.2008, pričom v nej bola dohoda o tom, aké nájomné sa bude platiť. V tom čase mal žalovaný živnosť založenú iba na údržbu motorových vozidiel, teda bez zásahu do motorickej časti motorových vozidiel, a preto síce mohol vykonávať určité činnosti, aj čo sa týka autodielne a pneuservisu, hlavne sám, ale vždy pod dozorom niekoho, kto živnosť na oprávnenie zásahu do motorickej činnosti časti motorového vozidla mal. Autoservisnú činnosť teda sám vykonávať nemohol, a z opráv by veľký zárobok a zisk nemal, preto by nepokryl ani všetky náklady, ktoré boli v nájme zahrnuté. Dohoda medzi ním a žalobcom bola taká, že bude robiť v mene žalobcu činnosti aj v pneuservise, aj v autoservise, a keďže ani túto živnosť nikdy nerobil, čo sa týka pneuservisnej činnosti, tak sa to iba učil od žalobcu. Žalobca platil podľa tvrdenia žalovaného odvody, zdravotnú poisťovňu, a všetko ostatné. Stále sa dokupovali aj nové veci, aj on sa podieľal na ich úhrade. Všetky peniaze išli z činnosti, ktorú vykonávali obidvaja v týchto nebytových priestoroch, do spoločnej pokladne, a príjmovú časť tvorili doklady z pokladne, alebo faktúry, pričom

všetky príjmy boli písané na meno žalobcu. Žalovaný vysvetlil, že pokiaľ ide o jeho živnostenský list, ktorý bol vystavený pre údržbu motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla, týka sa to pneuservisu, teda výmeny pneumatík, a uviedol, že aj z tejto činnosti sa všetko dávalo do príjmovej časti žalobcu, keďže dohoda bola taká, že ich podnikanie bude fungovať týmto spôsobom. Po dvoch rokoch sa mal stať 50 % spoluvlastníkom, bola to ústna dohoda, ale nakoniec sa nezrealizovala.

12. Svedok R.a, otec žalobcu, vo výpovedi uviedol, že vie o tom, že žalobca a žalovaný spoločne podnikali, asi od júla 2008, a keď prišiel niekedy do pneuservisu za nimi, tak žalovaný väčšinou sedel, nemal žiadnu práce, robil pneuservis, a nikdy sa nezapájal do činnosti ohľadne motorických častí. Uviedol, že zastavil sa aj každý deň v dielni, a aj keď vie o tom, že žalovaný pracuje u požiarnikov, tak videl, že je stále prítomný v autodielni. Užíval pneuservis, tak ako aj žalobca. Svedok sa vyjadril, že videl, ako žalovaný užíva aj zdvíhacie zariadenia, a ďalšie zariadenia, ktoré boli v dielni.

13. Z výpovede svedka J. bolo zistené, že je priateľom žalovaného, a žalobcu veľmi nepozná. Dal si opraviť svoje motorové vozidlo v autodielni, v čase, keď tam robil žalovaný, pričom práve žalovaný mu opravoval auto, ktoré tam bolo asi mesiac. Keď prišiel asi po mesiaci do autodielne, žalovaný tam už nepracoval. Uviedol, že počas uvedeného mesiaca bol v autodielni asi 10-krát, počas toho, keď bolo jeho auto v oprave, a niekedy pracoval na aute žalovaný, a žalobca sa do tejto opravy nestaral, robil si vždy svoje veci.

14. Svedkyňa T., vo výpovedi uviedla, že pozná aj žalovaného, aj žalobcu, a tiež si dala robiť opravu auta v predmetnej autodielni, aj prezutie, zimné pneumatiky, pričom keď bola v autodielni, videla, že žalovaný mal tiež na zdviháku auto, ktoré opravoval. Zaoberal sa aj jej autom, konkrétne ho mal prezuť, a robil aj opravu ventilov, vymieňal ich.

15. Z výpovede svedka O. bolo zistené, že pozná aj žalobcu, aj žalovaného, a tiež si dával opravovať autá, keďže je podnikateľom, a má viaceré autá, tak si ich dával vždy opravovať v autodielni, kde pracovali žalobca a žalovaný. Žalovaný používal aj zdvihák a iné náradie v dielni čo svedok videl. Niekedy, keď prišiel do autodielne, bol tam len sám žalovaný, a v takom prípade dával za opravu peniaze priamo žalovanému.

16. Svedok R.l vo výpovedi uviedol, že tiež bol v autodielni ako zákazník, dal si objednať pneumatiky, ktoré mu boli aj v autodielni vymenené, a bola mu aj viackrát robená bežná údržba vozidla, pričom si pamätal, že pneumatiky mu boli menené na dvojstĺpovom zdviháku.

17. Svedok MO. vo výpovedi uviedol, že bol tiež zákazníkom autodielne žalobcu a žalovaného, dával si tam meniť aj pneumatiky na svojom aute, a pamätá si, že tiež boli tieto pneumatiky vymenené tak, že auto bolo zdvihnuté na zdviháku.

18. Svedok A. vypovedal, že bol zákazníkom autodielne, dával si tam meniť ventil a opravovať defekt, asi trikrát, kedy bol prítomný žalovaný. Opravu auta mu robil konkrétne žalobca, a v čase, keď mu určité veci na aute robil žalovaný, tak si spomína, že to tiež robil na zdviháku.

19. Z kópie zmluvy o združení, ktorá bola uzavretá medzi podnikateľom D. dňa 1.10.2008, a ktorú predložil žalobca v kópii, bolo zistené, že bolo založené týmito účastníkmi združenie, bez právnej subjektivity s tým, že zo záväzkov voči tretím osobám sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, pričom sa združili za účelom kvalitnejšieho a efektívnejšieho spoločného poskytovania autoservisných a pneuservisných služieb na spoločný účet. Dohodli, že pri výkone spoločnej činnosti, podľa tejto zmluvy budú používať tento názov združenia I. Sídlom združenia sa stala adresa E., podľa článku 4 združenia, a v článku 5 je uvedené, že podnikateľ 1, bude vykonávať pneuservisné činnosti podľa živnostenského oprávnenia, a podnikateľ 2, bude vykonávať autoservisné a pneuservisné činnosti podľa živnostenského oprávnenia, s tým, že každý účastník zmluvy môže po dohode s iným účastníkom zveriť vykonanie čiastkových úkonov, pri ich vykonávaní inému účastníkovi združenia. V článku 6, je úprava, že účastníci sa dohodli, že peňažné prostriedky získané pri výkone spoločnej činnosti, budú sústreďovať na jedinom účte, prostredníctvom ktorého budú vykonávané všetky platby súvisiace so spoločnou činnosťou, ak nepôjde o hotovostné platby z pokladne, a všetky výdavky spojené s činnosťou združenia sa uhrádzajú z prostriedkov združenia. V článku 7 je uvedené, že podiely účastníkov na majetku získanom spoločnou činnosťou, ako aj na výdavkoch združenia vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

príjmov, sú rovnaké v percentuálnom podiele 50 ku 50 % pre každého účastníka združenia, a tieto podiely môžu byť zmenené iba písomným Dodatkom k tejto zmluve schváleným všetkými účastníkmi. V tom istom 50 % podiele sa každý z účastníkov podieľa aj na stratách zo spoločnej činnosti združenia, a každý z účastníkov si hradí príslušnú sumu zisku, pričom pri výpočte daní sa uplatní vyššie uvedené delenie nákladov vynaložených v súvislosti s činnosťou združenia. Žalobca nepredložil originál tejto zmluvy.

20. Žalobca predložil súdu aj kópiu Zmluvy o spolupráci, ktorá je zo dňa 1.10.2008, a kde je uvedené, že žalobca a žalovaný uzavreli túto zmluvu, ktorej predmetom je poskytnutie pneuservisných služieb na základe živnostenského oprávnenia a pomocných prácach pri oprave motorových vozidiel. Cena za vykonané služby je stanovená dohodou v sume 400 € za pol rok, t.j. 800 € ročne, a dojednaná cena je s DPH, sú splatné ku koncu kalendárneho polroka, t.j. z 30.6.2009. Partneri sa zaväzujú, že pri plnení predmetu zmluvy si budú poskytovať všetky potrebné doklady, a poskytovať vzájomnú súčinnosť, a sú zaviazaní počas trvania obsahu zmluvy k zodpovednej spolupráci voči sebe navzájom, a zväzujú sa zachovávať tajomstvo vo všetkých informáciách týkajúcich sa druhej strany, získaných pri jej plnení.

21. Žalobca predložil aj Notársku zápisnicu F., v ktorej je uvedené, že je napísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Ladislava Leheňa, so sídlom v Michalovciach, dňa 12.10.2017, kde R. požiadal, aby notár spísal do notárskej zápisnice osvedčenie o iných skutočnostiach, a to nasledovné: „Účastník R. sa dostavil dňa 12.10.2017 s tým, že predložil prehľadný kalendár roku 2008 v hnedom obale, a prehľadný kalendár roku 2010 v tmavozelenom obale, ktoré slúžili ako evidencia zákazníkov, ktorí sa obrátili na autoopravovňu a pneuservis s názvom T. ktorú prevádzkovali D. na základe Zmluvy o združení, a požiadal, aby notár prezrel a prečítal údaje, ktoré sa nachádzajú v predložených dokladoch, a osvedčil ich prečítanie. Súd zistil z obsahu tejto Notárskej zápisnice, že notár osvedčil prezretie uvedených dokladov, z čoho vyplynulo, že dňa 16.7.2008, 17.7.2008, 18.8.2008, 21.8.2008, 23.3.2010, 31.4.2010, 7.4.2010, 12.4.2010, 9.9.2010, 13.9.2010, 16.9.2010, 21.9.2010, sú záznamy o tom, že boli robené určité činnosti, a to opravy áut v autodielni, všetky údaje sú písané rukou, sú tam nečitateľné podpisy, a sú tam uvedené aj určité sumy.

22. Na návrh žalobcu boli z M. vyžiadané informácie o tom, či žalovaný u nich nakupoval tovar na poskytovanie pneuservisných služieb v období rokov 2008-2010. Bolo oznámené súdu od E.e, a od spoločnosti O. s.r.o., že žalovaný tovar u nich nekupoval, a stanoviská od O.., boli také, že od O.., si objednal klimatizácie, za 3091 €, od spoločnosti Ihle pneumatiky, v sume 532,80 €, a potom v rokoch 2008-2010 si objednával aj autosúčiastky a drobné autosúčiastky a iné veci za menšie sumy.

23. Žalovaný po predložení Zmluvy o združení, a Zmluvy o spolupráci, ktoré žalobca predložil v kópiách, ako aj po predložení predmetnej Notárskej zápisnice sa vyjadril k týmto dokladom. Uviedol, že pokiaľ ide o prehľadné kalendáre spísané v Notárskej zápisnici, do ktorých písal žalovaný vlastnou rukou, a ktoré mali slúžiť ako evidencia zákazníkov, ktorí sa obrátili na autoopravovňu a pneuservis T., podľa žalovaného z tejto evidencie zákazníkov motorových vozidiel a potrebných opráv a prijatých finančných súm a záloh, ešte nevyplýva, že žalovaný mal finančný prospech 10 264,60 € voči žalobcovi. Poukázal na to, že pokiaľ ide o rok 2008, v júli, auguste 2008, spolu so žalobou nevykonávali žiadne opravy v autoservise, ani v pneuservise, priestory mali prenajaté nájomnou zmluvou od 1.10.2008, a do 1.10.2008, tieto priestory len pripravovali na prevádzku stavebne. V priestoroch neboli umiestnené žiadne stroje, a preto objektívne nemohli vykonávať žiadne opravy áut. Poukázal aj na to, že v kalendári sú so značkou €, uvedené údaje, pričom Slovenská republika vstúpila do Eurozóny až 1.1.2009, a do konca roku 2008 platila Slovenská koruna. V kalendári je uvedených len niekoľko čísiel, niektoré so znakom €, niektoré bez, aj bez akýchkoľvek súvislostí a účel, na ktorý slúžili tam nie je uvedený. Ani nie je zrejmé, či ide o príjem alebo výdaj, pokiaľ ide o jednotlivé sumy, a pri niektorých je podpis podobný podpisu žalovaného, pri niektorých nie. Preto podľa žalovaného nie je možné z týchto dôkazov, resp. dokladov, vyvodiť záver, že by žalovaný bral z pokladne žalobcu nejakú hotovosť. Pokiaľ ide o Zmluvu o spolupráci, tá je v úplnom rozpore s doteraz vykonávaným dokazovaním, nakoľko počas celého trvania sporu žalobca tvrdil, že so žalovaným nepodnikali spoločne, ale každý si konal všetko na svoju živnosť. A vzhľadom na zmenené výpovede žalobcu, v priebehu konania, zmenil žalobca aj dôvody, podľa neho tvrdeného vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a to v tom smere, že mal žalovaný už brať podľa nového vyjadrenia peniaze z jeho pokladne, v rokoch 2008, 2008, a tým sa mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. To sú iné dôvody bezdôvodného obohatenia, aké doraz tvrdil žalobca, a pokiaľ sa mal takto obohatiť žalovaný, namieta premlčanie práva žalobcu na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia. Zároveň žalovaný poukázal na to, že v zmysle ods. 1,

je povinná každá strana uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, a prostriedky procesného útoku, a obrany sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala so zreteľom na hospodárnosť konania, a toto platí vo vzťahu k poslednému dôkazu, ktorý predložil žalobca, teda ohľadne Zmluvy o spolupráci a Zmluvy o združení. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie základu a výšky svojho nároku, aj vzhľadom na premlčanie časti nároku.

24. Na pojednávaní dňa 30.10.2013 zobral žalobca žalobu späť o zaplatenie sumy 4119,15 € s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že pokiaľ ide o sumu 303,81 €, uznáva ju žalovaný, a pokiaľ ide o sumu 4422,96 €, ide o záväzok, ktorý navrhovateľ uznal z titulu faktúr za 3 veci, po odpočítaní vyšla suma 4119,15 €, v ktorej berie žalobu čiastočne späť. Vzhľadom na uvedené bolo zastavené konanie uznesením č.k. -212 zo dňa 30.10.2013, a to v časti už spomínanú sumu s tým, že zvyšok nároku o zaplatení 10552,26 €, s príslušenstvom bolo vylúčené na samostatné konanie.

25. Súd rozsudkom zo dňa 25.10.2017 rozhodol vo veci tak, že žalobu zamietol. Krajský súd v Košiciach svojim rozhodnutím doručeným Okresnému súdu Michalovce 20.3.2019, zrušil predmetný rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Po vrátení veci na súd prvého stupňa bolo vykonané ďalšie dokazovanie vzhľadom na vyslovený právny názor Krajského súdu, pričom zo strany žalobcu a žalovaného už nebolo navrhnuté žiadne ďalšie dokazovanie. Žalobca podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že z doposiaľ predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že vzťah medzi účastníkmi konania sa týka ich podnikateľskej činnosti podľa , a preto nemohlo dôjsť k premlčaniu predmetného nároku. Poukázal opäť na to, že žalovaný priestory užíval 10 dní a žalobca 20 dní, spolu mesačne 30 dní, takže podiel na nájomnom žalovaného je menší ako podiel žalobcu, ktorý ich užíval 20 dní, preto je podiel na mesačnom nájomnom žalovaným 1/3, čo je menej a žalobcom 2/3, čo je viac z celkového mesačného nájomného. Uviedol, že ďalší nebytový priestor bola susedná garáž, dielňa, ktorá slúžila na pneuservisné účely, a odporca konkludentne uznal tento rozširujúci dodatok nájomnej zmluve, keď uvedený nebytový priestor skutočne užíval, lebo tam boli uložené dielenské stroje, a to vyvažovačka a prezúvačka, ktoré žalovaný užíval pre svoje podnikateľské účely na prezúvanie a opravy áut, čo potvrdili svedkovia. Uviedol, že žiadna dohoda medzi navrhovateľom a odporcom o uhrádzaní nájomného zo spoločne vyprodukovaných peňazí neexistovala, každý sám viedol účtovníctvo a podnikal na vlastnú zodpovednosť, a odporca nikdy nebol účastníkom kúpnej zmluvy predmetného zdviháku ani ďalších hnuteľných vecí, nakoľko existovala klasická zmluva o pôžičke, a to bezúročná, a na dobu neurčitú. Uviedol, že si uplatňuje regres, záväzok proti osobe, ktorá ho nesplnila, a navrhovateľ ho splnil, a uplatňuje si iba určitú časť. Uviedol, že si uplatňuje aj nárok abstraktného určenia ušlého zisku v zmysle , v spojení s .

27. Žalovaný podal k tomuto písomnému podaniu svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s užívaním nebytových priestorov, uvádza žalobca, že žalovaný tieto priestory užíval 10 dní a žalobca 20 dní, preto bol podiel žalovaného na nájomnom menší, a to 10 dní a podiel žalobcu väčší, a to 20 dní, a že medzi žalobcom a žalovaným neexistovala žiadna dohoda o uhrádzaní nájomného zo spoločne vyprodukovaných peňazí a žalobca uhrádzal nájomné výlučne zo svojich peňazí. Na dôkaz toho predložil žalobca súdu pokladničné doklady znejúce na jeho meno. Žalovaný poukázal na to, že samotný odvolací súd, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, však vyslovil, že len samotné pokladničné doklady znejúce na meno žalobcu, same o sebe nepreukazujú skutočnosť, že žalobca zaplatil nájomné zo svojich finančných prostriedkov, a keďže sporové konanie sa riadi prejednávacou zásadou, na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, pričom navrhovanie dôkazov je primárnou úlohou strán sporu. V konaní žalobca neprodukoval žiadne dôkazy o tom, že by platil nájomné len zo svojich peňazí, ani dôkaz o tom, že by na nájom zo svojho zaplatil viac ako zodpovedalo jeho záväzku. V konaní žalobca na pojednávaní dňa 30.10.2013 uviedol vo výpovedi, že príjmy išli do spoločnej kasy, a bola to pokladnička, z toho sa potom vyplatil nájom na kúpenie súčiastok, na vyplácanie odvodov. Rovnako vypovedal aj žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 30.10.2013. Teda ide o zhodné tvrdenia oboch strán ohľadne úhrady nájmu za nebytové priestory. Pokiaľ žalovaný neskôr úplne zmenil svoje stanovisko, nepodložil to žiadnymi dôkazmi. Keďže nájomné bolo platené zo spoločne vyprodukovaných peňazí, a žalobca ani netvrdil, že by on zaplatil na nájomnom viac ako zodpovedá jeho záväzku, nemohlo vzniknúť na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie z tohto titulu. Pokiaľ ide o užívanie zariadenia autodielne, žalovaný

zotrval na svojich doterajších výpovediach a písomných podaniach, nakoľko žalobca nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré boli produkované z jeho strany doposiaľ, a teda skutočnosť, že medzi stranami sporu existovala nejaká dohoda ohľadne prevádzkovania spoločnej opravy áut, a teda aj užívania, zariadenia autodielne, vyplýva z viacerých dôkazov vykonaných v konaní. Pokiaľ svoj nárok zdôvodnil tým, že ide o abstraktné určenie ušlého zisku, ktoré je výslovne ustanovené v , tak uvedené ustanovenia upravujú nároky spojené s náhradou škody, nie bezdôvodným obohatením.

28. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa , (1) Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( ) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. (2) Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. (3) Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

30. Podľa , (1) Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. (2) Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

31. Podľa , , (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

32. Podľa ,, , (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

33. Na pojednávaní dňa 30.10.2013 zobral žalobca žalobu späť o zaplatenie sumy 4119,15 € s príslušenstvom, a odôvodnil to tým, že žalovaný uznal sumu 303,81 €, a sumu 4422,96 € zase on uznal ako záväzok, ktorý žalobca má z titulu faktúr za 3 zariadenia, a to zdvihák, vyzúvačku, prezúvačku, ktoré mali spolu v dielni, a ktoré boli písané na meno žalobcu, pričom žalovaný za neho zaplatil cenu za tieto zariadenia. Vzhľadom na uvedené, po odpočítaní sumy 4422,96 €, ktorú žalobca uznal ako svoj záväzok voči žalovanému, od sumy 303,81 €, ktorú zase uznal žalovaný ako svoj záväzok voči žalobcovi, ostala suma 4119,15 €, o ktorú žalobca žalobu zobral čiastočne späť a uznesením č.k. -212 zo dňa 30.10.2013, teda bolo konanie v uvedenej časti zastavené a zvyšok nároku o zaplatenie 10 552,26 € spolu s príslušenstvom bolo vylúčené na samostatné konanie.

34. V tomto konaní žalobca pôvodne žiadal od žalovaného pôvodne zaplatenie sumy 14 671,41 €, z dôvodu, že mu má zaplatiť nájomné za nebytové priestory v období roku 2008 až december 2010, čo je suma 3387,41 €, a z dôvodu zaplatenia časti nájomného za spoločné užívanie nebytových priestorov na podnikanie pneuservisných a autoservisných služieb, a potom nárok 11 284 € z dôvodu, že žalovaný užíval bezdôvodne na svoje podnikanie zariadenia žalobcu v autodielni, a to dvojstĺpový zdvihák 4 tonový v rokoch 2008-2010, spolu v sume 2964 €, prezúvačku pneumatík za toto obdobie v sume 4160 € a za vyzúvačku pneumatík za uvedené obdobie v sume 4160 €. Nárok z titulu nájomného za nebytové priestory za obdobie rokov 2008 až december 2010 súd posudzoval na základe toho, že bola uzavretá zmluva medzi nájomcami, ktorými boli žalobca a žalovaný, a prenajímateľmi Jozefom Balogom a Máriou

Balogovou dňa 1.10.2008. Nepochybne z tejto zmluvy vyplýva, že boli žalovanému a žalobcovi prenajaté tieto nebytové priestory, a to za účelom podnikania až do 1.1.2009, a podľa Dodatku od 1.1.2009 sa jediným nájomcom stal žalobca, ktorý v uvedených priestoroch bol ako nájomca do konca decembra 2010. Nájomné sa uhrádzalo prenajímateľom spoločne a nerozdielne zo strany žalobcu a žalovaného až do septembra 2010 bolo dohodnuté v sume 320 € mesačne, a od septembra 2010 až do konca roka 2010 sa zvýšilo na 950 € mesačne. Súd mal tiež preukázané z predloženej zmluvy o združení, ktorá si nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu, že tak ako to vyplynulo aj z výpovedí žalobcu a žalovaného, bol tu úmysel strán sporu užívať spoločne priestory a zariadenia za účelom spoločného podnikania, pričom pokiaľ ide o rozsah podielu, v akom sa mal žalovaný podieľať na úhrade finančných záväzkov voči žalobcovi, žalobca rozsah užívania priestorov a zariadení vymedzil pomerným počtom dní, v ktorých podľa jeho tvrdenia žalovaný reálne predmetné priestory a zariadenia užíval, a to v pomere 2:3 k 1:3 v prospech žalovaného, čo má zodpovedať 10 dňom užívania v mesiaci. Žalovaný spochybnil rozsah užívania a poukázal na čerpanie dovoleniek i rehabilitačného pobytu a z výpovedí svedkov v konaní vyplynulo, že žalovaný sa v priestoroch prevádzky zdržiaval, občas práce vykonával, niekedy tam iba tak bol, a že počas týchto tvrdených 10 dní priestory aj zariadenia súčasne užíval aj žalobca. Podstatná však pre rozhodnutie súdu v tomto prípade je tá skutočnosť, že žalobca na pojednávaní dňa 13.10.2013 uviedol, že náklady spojené s chodom prevádzky boli uhrádzané zo spoločných finančných prostriedkov, teda zo spoločnej pokladne, do ktorej išiel príjem, tak za práce vykonávané žalobcom, ako aj žalovaným, a preto zaťažuje žalobcu dôkazné bremeno o tom, že hradil viac ako zodpovedalo jeho záväzku, pretože účtovné doklady, ktoré žalobca vystavil o úhrade nákladov spojených s užívaním nebytových priestorov, nemožno považovať za dôkaz o tom, že úhrada bola vykonaná z výlučných finančných prostriedkov žalobcu, ako to tvrdí. Aj žalovaný vo svojej výpovedi dňa 30.10.2013 uviedol, že Dohoda bola medzi ním a žalobcom taká, že príjmy išli do spoločnej kasy, a z týchto sa vyplácal potom nájom, ale aj napríklad kupovanie súčiastok, vyplácali sa z toho odvody, a mal sa z toho vyplácať aj spoločný zisk pre žalobcu a žalovaného. Ide teda o zhodné tvrdenia oboch strán ohľadne úhrady nájmu za nebytové priestory, a súd ustálil, že bolo na žalobcovi preukázať, resp. predložiť dôkazy na to, že aj napriek takejto dohode vykonával platby nájomného zo svojich výlučných finančných prostriedkov a nie z prostriedkov, ktoré mal so žalovaným spoločné. Keďže tieto skutočnosti a tvrdenia nepreukázal, nepredložil na ne žiadne dôkazy, súd vychádzajúc aj z vyššie citovaného , , v spojení s , tento nárok žalobcu hodnotil ako nepreukázaný, a preto ho žalobcovi nepriznal.

35. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie zariadení, ktoré mal s ním žalovaný užívať spoločne v dielni, počas dní, ktoré sú vyššie popísané, aj tu súd vychádzal z toho, že bolo na žalobcovi preukázať počet dní užívania priestorov a zariadení žalovaným, že predmetné zariadenia žalovaný užíval v takom počte dní, o ktoré to oprel žalobca v žalobe a za takú cenu, z akej žalobca vychádzal. Pritom žalobca neprodukoval ani dôkazy o tom, že uvedené zariadenia mal nadobudnúť do svojho vlastníctva na základe dohody so žalovaným, ani neprodukoval dôkazy o tom, že žalovaný sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť užívaním týchto zariadení, o ktorých žalobca tvrdil, že ich žalovaný užíval bez právneho dôvodu, a že sa tým obohacoval na jeho úkor, najmä za už vyššie spomínanej existencii dohody oboch strán, že budú užívať spoločne zariadenia a nebytové priestory a finančné prostriedky z podnikania budú tvoriť spoločné peniaze, z ktorých potom budú vyplácať nájom, odvody atď. Za takejto dôkaznej situácie súd nemal inú možnosť ako žalobu aj ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie zariadení zo strany žalovaného, ktoré mali byť užívané žalovaným bez právneho dôvodu, zamietol, a teda ani tento nárok žalobcovi nepriznal.

36. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že súd úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od žalobcu s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach ( ). V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka,d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).