Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/14/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Čisovskej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: De vries Justitia s.r.o., so sídlom v Českej republike, Vyšehradská 1349/2, 128 00 Praha, zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7 proti žalovanej: C. Y., nar. X.X.XXXX, bytom v C. L. J., Č.. S. XX, o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice

- okolie č.k. -57 zo dňa 12.6.2018 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalobu zamieta. II. Stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.8.2016 do zaplatenia, s odôvodnením, že dňa 2.2.2016 žalovaná požiadala o poskytnutie úveru prostredníctvom prevádzkovateľa internetového portálu www.finzo.sk <http://www.finzo.sk>, a to spoločnosť FINZO OU, pričom predpokladom poskytnutia úveru bola registrácia žalovanej na adrese internetového sídla prevádzkovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu, v ktorom žalovaná uviedla svoje nezameniteľné identifikačné údaje spolu s číslom účtu, na ktorý žiada poukázať peňažné prostriedky. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 100 eur za podmienok uvedených v Úverových podmienkach. Veriteľom v tomto prípade nie je prevádzkovateľ, ale investor, teda občan, ktorý zaslal finančné prostriedky na účet prevádzkovateľa a odoslal prostredníctvom portálu ponuku úveru, ktorý bol následne poskytnutý. V mene investora a na jeho účet koná prevádzkovateľ. Jeden úver môže byť poskytnutý prostredníctvom viacerých občanov - investorov, ktorých identifikačné údaje obsahuje zmluva o postúpení pohľadávky. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2016 bola pohľadávka veriteľov - investorov v zastúpení prevádzkovateľa FINZO OU prevedená na postupníka (žalobcu). Zdôraznil, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Veriteľom nie je právnická osoba ani fyzická osoba podnikateľ, ale bežní občania, ktorý sa zaregistrovali na portáli prevádzkovateľa s cieľom poskytnúť úver iným občanom. Napriek tomu nepožaduje od žalovaného zaplatenie dohodnutého úroku za poskytnutie úveru. K forme uzavretia zmluvy uviedol, že táto bola uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov v súlade s . Poznamenal, že žalovaná poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote splatnosti nevrátila, na základe čoho bola dňa 15.8.2016 vyhlásená predčasná splatnosť úveru.

3. Žalovaná sa v mieste bydliska nezdržiava a jej súčasné reálne bydlisko sa súdu nepodarilo zistiť, preto jej žaloba s prílohami i ostatné listiny boli doručené cez úradnú tabuľu.

4. Po zistení, že sa jedná o spor, ktorého pohľadávka bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur a že sa jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, súd podľa rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením podmienok používania internetového portálu www.finzo.sk <http://www.finzo.sk>, úverových podmienok dlžníka, rámcovej zmluvy pre dlžníka zo dňa 2.2.206, výpisu z účtu právneho predchodcu žalobcu a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2016 a zistil, že na základe rámcovej zmluvy zo dňa 2.2.2016 a úverových podmienok zo dňa 2.2.2016 bol prostredníctvom prevádzkovateľa FINZO OŰ žalovanej poskytnutý úver vo výške 100 eur. Ročný úrok bol dojednaný vo výške 54 %, poplatok za uzatvorenie zmluvy bol stanovený vo výške 10 eur a platba do garančného fondu vo výške 3,00 eur. Dĺžka úveru bola dojednaná na 6 mesiacov. Strany si súčasne dojednali, že zmluva a vzťahy z nej vzniknuté sa riadia slovenským právnym poriadkom. Z výpisu účtu prevádzkovateľa portálu vyplynulo, že dňa 3.2.2016 bola na účet žalovanej vedený v OTP banke a.s. poukázaná suma 86,50 eur. Z čl. XII. Podmienok používania internetového portálu www.finzo.sk <http:// www.finzo.sk> vyplynulo, že prevádzkovateľ má právo postúpiť akúkoľvek pohľadávku viac ako 90 dní po splatnosti alebo jej časť na tretiu osobu, na čo ho Investor aj Dlžník splnomocňujú a výslovne s tým súhlasia. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2016 vyplynulo, že piati investori, z toho štyri fyzické osoby, označené menovite, dátumom narodenia a bydliskom a jedna právnická osoba, poskytli žalovanej úver vo výške 100 eur s úrokom vo výške 54 % ročne so splatnosťou dňa 15.8.2016, ako aj, že z dôvodu neuhradenia požičanej sumy sa predmetom postúpenia na žalobcu stala suma 100 eur a jej príslušenstvo (úroky 35,14 €, úrok z omeškania 4,98 eur a neuhradené poplatky v sume 12 eur).

6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil s poukazom na ust., , , a , a a konštatoval, že nová právna úprava v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v . Podľa novej úpravy súd môže vykonať v zásade iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, keďže je založené výlučne na princípe prejednacom, kontradiktórnosti ako aj koncentračnej zásade. Princíp preukázania tých tvrdení, ktoré majú pre danú právnu vec zásadný význam je podmienkou, splnenie ktorej si v prvom rade musí strážiť ten, kto tvrdí, v tomto prípade žalobca. Preukázanie prioritnej skutočnosti, akou je to, že žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, ktoré urobil predmetom konania medzi takéto skutočnosti bezpochyby patrí. Súd ďalej konštatoval, že žalobca sa uplatneného nároku domáha s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mal predmetnú pohľadávku voči žalovanému nadobudnúť, preto sa primárne zaoberal platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky. Po jej preskúmaní dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi veriteľmi zastúpenými spoločnosťou Finzo OŰ a žalobcom je neplatná. Zmluva o postúpení pohľadávky si v zmysle vyžaduje písomnú formu. Pre vyvolanie zamýšľaných právnych následkov, t.j. v tomto prípade pre postúpenie pohľadávky, musí byť zmluva aj podpísaná. Ak podpisujúca osoba koná za iného, musí to byť z dotknutého právneho úkonu zrejmé. V danom prípade sú postupcami jednotliví veritelia, ktorých podľa označenia zmluvných strán v záhlaví zmluvy zastupuje spoločnosť Finzo OŰ na základe plných mocí, ktoré sú prílohou zmluvy. Požiadavka písomného plnomocenstva na postúpenie pohľadávky taktiež vyplýva aj zo samotných Podmienok používania internetového portálu, a to konkrétne z čl. XII. Žalobcom predložená zmluva o postúpení pohľadávky však neobsahuje žiadne prílohy a žalobca ani iným spôsobom nepreukázal oprávnenie spoločnosti Finzo OŰ konať v mene veriteľov, ktorí mali úver žalovanému poskytnúť. S poukazom na uvedené preto možno konštatovať, že zmluva o postúpení pohľadávky nebola uzavretá osobami nato oprávnenými a z toho dôvodu je neplatná. Následkom neplatnosti tejto zmluvy je absencia aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. s odôvodnením, že žalobca nebol v spore úspešný a plne úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca, s poukazom na odvolacie dôvody podľa ust. , , a , t.j. z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Žalobca namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie bol nepredvídateľný a prekvapivý. V tomto smere poukázal na znenie ust. , podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalobca mal za to, že súd v rozpore s citovaným ustanovením, bez akéhokoľvek vyjadrenia žalovanej k otázke platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a aktívnej vecnej legitimácii žalobcu nahradil procesnú činnosť žalovanej pri posudzovaní skutkového ako aj právneho stavu. Súd nezohľadnil, že žalovaná nepoprela skutočnosti, že jej boli poskytnuté finančné prostriedky, nenamietala spôsob uzatvorenia zmluvy, jej platnosť, ani aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávky a ani splatnosť pohľadávky. Nesúhlasil s názorom súdu, že nebola zachovaná písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle dikcie ust. . Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci je naplnený odvolací dôvod podľa ust. , v zmysle ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

13. Obsah práva na spravodlivý súdny proces zahŕňa predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

14. Princíp rovnosti zbraní predstavuje jednu z čŕt širšieho ponímania spravodlivého procesu a vyžaduje, aby každá strana mala primeranú možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do zjavnej nevýhody voči oponentovi. Uvedené znamená, že procesná strana musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane [viď napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP") vo veci Delcourt proti Belgicku z roku 1970]. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho procesného návrhu, ale zároveň zoznámiť sa a vyjadriť sa k všetkým predloženým dôkazom alebo stanoviskám s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Porušenie princípu rovností zbraní znamená, že nesprávnym postupom súdu sa jedna strana sporu dostáva do nevýhodnejšieho postavenia ako druhá strana sporu. Dotknutá strana v dôsledku tohto postupu súdu nemá v porovnaní s protistranou možnosť byť pred rozhodnutím súdu oboznámená so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre samotné rozhodnutie a nemá možnosť ovplyvniť rozhodnutie súdu vyvrátením argumentov, ktoré súdu uviedla protistrana.

15. V prejednávanom spore súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Primárnym dôvodom na zamietnutie žaloby bol nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. K tomuto záveru súd dospel po konštatovaní neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť pohľadávku uplatňovanú žalobou od pôvodného veriteľa (veriteľov).

16. Podľa ust. , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

17. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená v prípade, že súd prvej inštancie na prejednanie sporu a rozhodnutie vo veci zvolí postup, pri ktorom pojednávanie nenariadi, je nespornosť skutkových tvrdení.

18. Nespornosť skutkových tvrdení je pojmom, ktorý je dôležitým pre hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenie skutkového stavu. Výkladom tohto pojmu možno dôjsť k záveru, že skutkové tvrdenia nie sú sporné v tom prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa ust. k žalobe nevyjadril, resp. vyjadril sa takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil.

19. V posudzovanej veci z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaná bola v konaní pasívna a teda, k žalobe sa nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nespochybnila.

20. Z viacerých ustanovení jednoznačne vyplýva, že súd sa vždy pred rozhodnutím vo veci a to či už na nariadenom pojednávaní alebo bez nariadenia pojednávania, musí vysporiadať s otázkou, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné.

21. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení a vymedzenie predmetu dokazovania má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Na to slúži časť konania, ktorá sa nazýva príprava pojednávania, v rámci ktorej súd musí „vytriediť“ skutkové okolnosti tak, aby vedel určiť, ktoré sú relevantné a následne určiť, ktoré z relevantných tvrdení sú medzi stranami sporné a ktoré považuje za nesporné. Postup súdu na základe uvedených úkonov je pre sporové strany potom predvídateľný a transparentný a umožňuje stranám adekvátne reagovať primeranými prostriedkami procesného útoku a obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov.

22. Uvedené sa primerane vzťahuje aj na predbežné právne posúdenie veci, ktoré je sudca povinný stranám oznámiť na prvom pojednávaní. Na jeho základe je potom stranám dostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo veci samej možno očakávať v nadväznosti na prípravu pojednávania. Predbežné právne posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod.

23. Ide teda o zásadný inštitút, ktorého účelom je aj prevencia tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí.

24. Na zabezpečenie prevencie nepredvídateľných súdnych rozhodnutí slúžia viaceré postupy, upravené v . Podľa ust. môže súd na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa ust. , upravujúceho postup súdu na pojednávaní, je povinnosťou súdu po úvodných úkonoch a prednesoch strán zaujať stanovisko nielen k tejto otázke, ale aj k otázke, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nevykoná a uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci. Podľa ust. môže súd umožniť stranám dodatočné prednesenie skutkových tvrdení a označenie alebo predloženie dôkazov na ich preukázanie a uložiť im lehotu na splnenie tejto povinnosti.

25. Procesné povinnosti a zodpovednosť strán tvrdiť skutkové okolnosti a navrhovať dôkazy je teda doplnená oprávnením súdu požadovať ďalšie vysvetlenia v prípade, že súdu chýbajú podstatné a rozhodujúce skutočnosti. Pri zisťovaní skutkového deja teda súd nepracuje len so skutkovým

materiálom, ktorý mu strany predložia. Samozrejme, súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Citované zákonné ustanovenia (, ) však zmierňujú striktne nastavenú prejednaciu zásadu a znemožňujú stranám, aby pri hľadaní materiálnej pravdy limitovali súd len svojimi tvrdeniami, pokiaľ súd nemá jasno v podstatných a rozhodujúcich skutočnostiach. Súd v rámci týchto oprávnení môže stranám napríklad uviesť, že na preukázanie nimi tvrdených skutkových okolností neuviedol dôkaz a vyzvať stranu na navrhnutie dôkazu.

26. S nastolenou otázkou úzko súvisí aj ust. , podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Citované ustanovenie oprávňuje súd, aby si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, nemusí skúmať, či tieto tvrdenia korešpondujú zo skutočným stavom a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Pri prevzatí zhodných skutkových tvrdení je však súd limitovaný v tom smere, že nemôže vziať za preukázané také zhodné tvrdenia, u ktorých existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Ak má teda súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdení, vykoná ohľadom nich dokazovanie.

27. V posudzovanej veci žalovaná nespochybnila žiadne tvrdenie žalobcu a teda ani tvrdenie, že je v konaní aktívne vecne legitimovaný z dôvodu, že je právnym nástupcom veriteľa zo zmluvy o úvere, resp. pôžičke, uzavretej so žalovanou. Ako to vyplýva (až) z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie napriek pasivite žalovanej túto okolnosť nepovažoval za nesporné skutkové tvrdenie, vyslovil pochybnosti o pravdivosti tohto skutkového tvrdenia a s poukazom na to, že žalobcom predložená zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje žiadne prílohy a žalobca ani iným spôsobom nepreukázal oprávnenie spoločnosti Finzo OŰ konať v mene veriteľov, ktorí mali úver žalovanej poskytnúť uzavrel, že zmluva o postúpení pohľadávky nebola uzavretá osobami nato oprávnenými a z tohto dôvodu je neplatná.

28. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci nebola splnená jedna zo základných podmienok, ustanovená v , t.j. že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné.

29. Žalobca neobdržal žiadne vyjadrenie žalovanej, ktorým by boli spochybnené jeho skutkové tvrdenia, na ktoré by mohol reagovať a nebol zo strany súdu vyzvaný ani na doplnenie ďalších podstatných a rozhodujúcich skutočností alebo predloženie dôkazov, resp. na vyjadrenie k skutkovému zisteniu, ktoré súd učinil. Už len na okraj odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nevyužil ani inštitút zjavne nedôvodnej žaloby podľa ust. , podľa ktorého, ak je zo skutočností tvrdených v žalobe po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby, pričom na tento účel môže žalobcu aj vyslúchnuť. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca podaním zo dňa 30.6.2017 (č.l.42) žiadal súd o poskytnutie informácie, v akom štádiu sa konanie nachádza, pričom poukázal na skutočnosť, že od podania žaloby mu nebola doručená žiadna písomnosť. Jediná písomnosť, ktorá mu bola zo strany súdu doručená, bol už samotný rozsudok, napadnutý odvolaním.

30. Zhrnúc vyššie uvedené je zrejmé, že za takejto situácie mohol žalobca celkom prirodzene očakávať, že súd jeho žalobe vyhovie.

31. Princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej strane bola poskytnutá rozumná možnosť obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo vzťahu k druhej strane. V tomto kontexte odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom uvedené skutkové tvrdenia a predložené dôkazy ako nepostačujúce, resp. mal dôvodné pochybnosti o pravdivosti skutkového tvrdenia žalobcu vo vzťahu k jeho aktívnej vecnej legitimácii, bolo jeho povinnosťou vytvoriť pre žalobcu priestor resp. príležitosť, aby sa žalobca mohol oboznámiť s týmto záverom a vyjadriť k nemu svoje stanovisko, resp. predložiť ďalšie dôkazy. Pokiaľ tak súd prvej inštancie neučinil, odňal žalobcovi právo predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho procesného návrhu, právo byť pred rozhodnutím súdu oboznámený so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre samotné rozhodnutie a právo ovplyvniť rozhodnutie súdu vyvrátením argumentov, ktoré v danej veci dokonca neuviedla protistrana, ale sám súd, ktoré práva tvoria súčasť práva na spravodlivé súdne konanie.

32. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. je dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie postupom podľa ust. .

33. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne vec prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby nesprávnym procesným postupom neznemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, t.j. v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami vytvorí priestor resp. príležitosť, aby sa žalobca mohol vyjadriť ku konkrétnym skutkovým tvrdeniam, ktoré súd prvej inštancie považuje za nepostačujúce, resp. vo vzťahu ku ktorým má dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti a aby mohol predložiť dôkazy k týmto tvrdeniam a následne opätovne posúdi danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore a dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Súd prvej inštancie je pri tom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o doterajších trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).