Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10T/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.02.2024 v Košiciach, takto

rozhodol:

Podľa písmeno b/ obžalovaného A. B. A., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., A. XX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora D. E. C. F., sp. zn. XXX XXX/XX/XXXX zo dňa 10.01.2020 za skutok právne kvalifikovaný ako prečin krivého obvinenia podľa , na tom skutkovom základe, že

v trestnom oznámení zo dňa 02.12.2017 adresovanom na D. G. H. C., odbor kriminálnej polície označil ako páchateľa trestného činu skrátenia dane a poistného podľa , I. J. G. (ďalej len „poškodená“), kde konania sa mala poškodená podľa obvineného dopustiť tým, že v rokoch 2015 a 2016 mala prevziať od klienta G. K. za právne služby sumu 1.000.000 ,- € a tieto nemala následne zahrnúť do svojho účtovníctva, pričom toto trestné oznámenie bolo uznesením vyšetrovateľa D. E., D. C. pod L.: D./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 05.01.2018 odmietnuté (právoplatné dňa 13.02.2018), pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Súd v predmetnej trestnej veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

Na hlavnom pojednávaní vypovedal obžalovaný, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o vznesenie obvinenia voči osobe obžalovaného a skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, má za to, že uznesenie o vznesení obvinenia a následné podanie obžaloby zaujatým a zakomplexovaným prokurátorom boli vydané v rozpore so zákonom, pretože neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu krivej výpovede. Obžalovaný v tejto súvislosti citoval rozsudok vojenského senátu NS ČSFR zo dňa 6.11.1990 sp. zn. M./XX (G. XX/XXXX) a dodal, že v jeho trestnej veci neboli splnené podmienky, a to úmysel privodiť inej osobe trestné stíhanie a vedomosť o nepravdivom obvinení inej osoby zo strany oznamovateľa. Obžalovaný ďalej k nedostatku úmyslu privodiť inej osobe trestné stíhanie uvádza, že zo strany vyšetrovateľa a prokurátora nebol preukázaný úmysel osobe obžalovaného privodiť inej osobe trestné stíhanie. Podanie podnetu z možného spáchania trestného činu automaticky neznamená, že oznamovateľ má záujem osobe, proti ktorej podnet na prešetrenie podal, privodiť jeho trestné stíhanie. Podanie podnetu je jeho občianskou povinnosťou, resp. morálnou povinnosťou oznamovateľa

a ktoré je vecou ďalšieho konania zo strany OČTK. K nedostatku vedomosti obvineného o nepravdivom obvinení tretej osoby obžalovaný uviedol, že rovnako nebola preukázaná vedomosť o tom, že oznámenie na prešetrenie podozrenia spáchania trestného činu a skutočnosti v ňom uvedené sú nepravdivé. Obžalovaný má za to, že osoba podávajúca trestné oznámenie, resp. podnet nie je vyšetrovateľom, a teda nie je možné, aby pred podaním podnetu na prešetrenie zo spáchania trestného činu prešetrovala, či naozaj došlo ku spáchaniu trestného činu a kto trestný čin spáchal a až následne po zabezpečení dôkazov a 100 % uistení sa, že k trestnému činu došlo, pristúpila k podaniu na prešetrenie trestného činu. Obžalovaný uviedol, že má za to, že keď sa oznamovateľ dozvie o spáchaní trestného činu, resp. má podozrenie na jeho spáchanie, pristúpi k jeho podaniu, aj keď nemá dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie, ale má podozrenie zo spáchania trestného činu, resp. sa o ňom dozvedel. Zaobstarávanie dôkazov na prešetrenie, či došlo k spáchaniu trestného činu a kto ho spáchal je vecou OČTK. Akceptáciou postupov vyšetrovateľa a prokurátora v tejto trestnej veci by malo za následok, že by zo strany osôb dochádzalo k nepodávaniu trestných oznámení z opatrnosti. Prípadné zastavenie trestného stíhania by automaticky znamenalo začatie trestného stíhania oznamovateľa zo spáchania trestného činu krivého obvinenia. Obžalovaný ďalej uvádza, že svoje podanie jasne formuloval ako „podnet“, kde je jednoznačne uvedené, že ide iba o podozrenie zo spáchania trestného činu, keďže sa o tom dozvedel od tretej osoby. Aj vzhľadom na skutočnosť, že bol toho času vo výkone trestu odňatia slobody, nemal si toto tvrdenie ako overiť. Táto skutočnosť ho však nezbavuje práva podať podnet, preto oznámil túto skutočnosť OČTK, aby ju prešetrili. Obžalovaný uvádza, že oznamovateľ trestného činu, alebo jeho podozrenia, je povinný túto skutočnosť nahlásiť, pretože ak by ju nenahlásil, dopustil by sa trestného činu neoznámenia trestného činu podľa . Ďalej však uviedol súdu, že tento prípad nemalo vyšetrovať D. E. D. C. a dozorovať prokurátor D. E. C. F., pretože skutok sa stal zaslaním listu z Dubnice nad Váhom a podotkol, že obdobný skutok, ktorý je už zastavený, bol predelený na D. E. M. a dozoruje ho D. E. M., kde tento skutok bol zastavený. Obžalovaný namietal miestnu príslušnosť D. E. C., ako aj toho času príslušný Okresný súd Košice I, nakoľko obžaloba bola podaná na nepríslušný súd. Obžalovaný ďalej uvádza, že chce povedať iba to, že o spáchaní údajného skutku, ktorý na súde preukáže, že sa ho možno aj dopustila, keď predloží dôkazy súdu, sa dozvedel v eskortnej cele v B. od osoby B., prítomný pri tomto bol svedok F. C., ktorého spochybňuje dozorujúci prokurátor.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1.2.2022 obžalovaný uviedol, že I. G. poznal cez G. K.. Ona ho zastupovala vo všetkých prípadoch nadmerného odpočtu DPH, legalizácie príjmu z trestnej činnosti a aj v pytliactve mal veľa prípadov a z tohto ju poznal, lebo sa vyjadroval, že je to advokátka, zúčastňuje sa veľmi veľa úkonov na Úrade boja proti organizovanej kriminalite a následne na NAKA. Tvrdil mu, že na NAKA je hodiny, dni aj mesiace dokonca a smial sa z toho, že on tam chodí iba keď musí a za neho chodí advokátka. Z tohto obdobia ju pozná. G. K. pozná skoro od malička, aj K. jeho a dokonca ich mamy chodili spolu na základnú školu. Obžalovaný opätovne poprel úmysel svojim konaním privodiť trestné stíhanie poškodenej, iba si splnil svoju občiansku povinnosť.

Poškodená, zároveň svedkyňa I. J. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že kvôli odstupu času nevie všetko doslovne zreprodukovať len tak, ako si pamätá. Dostala od obžalovaného list, ktorý jej doniesla do kancelárie jej klientka B. D., dnes sa volá M.. Obžalovaný poškodenej písal veľmi familiárne, že má nájsť zvyšky pudu sebazáchovy a ešte to, že sa bude venovať turistike. O nejaký čas na to začala byť poškodená predvolávaná policajtmi z rôznych oddelení a útvarov, aby sa vyjadrila k akýmsi peniazom, ktoré mala zobrať od G. K., alebo od koho. Vie, že suma bola astronomická. Autorom všetkých týchto trestných oznámení alebo podnetov bol obžalovaný. Poškodená pri každom takomto vypočutí obratom podávala trestné oznámenia priamo do zápisnice a to, že by mala zobrať od nejakého klienta milión eur je klamstvo a dodáva, že klamstvom je aj to, že si tieto peniaze nemala priznať v daňovom priznaní, ale keďže žiadne peniaze neobdŕžala, nemala dôvod ich uvádzať do základu dane. Meno obžalovaného eviduje svedkyňa asi 5 rokov, možno aj viac, keď prevzala ako klientku B. D., toho času M., bývalú družku obžalovaného. Jednalo sa o veci, v ktorých ju obžalovaný neprestajne udával na polícii, ale aj na iných úradoch a myslí si, že v roku 2021 jej B. D. spomínala, že to bolo cez 700 trestných oznámení na ňu a na jej matku. K zastupovaniu G. K. v rokoch 2015 - 2016 sa nevyjadrila, nakoľko nebola zbavená mlčanlivosti vo vzťahu ku klientom.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok F. F. C., ktorý vypovedal, že bol vo výkone trestu odňatia slobody v N. O. H. a počas výkonu trestu bol niekoľkokrát eskortovaný na pojednávania v jeho trestnej veci, najmä do A. A.. Bolo to niekedy v roku 2017, asi v októbri - novembri v jednom prípade v eskortnej cele v P. bol svedkom debaty pána obžalovaného s vtedy jemu neznámou osobou. Zo začiatku sa ich

rozhovoru nezúčastňoval, zapojil sa, až keď počul meno K.. Túto osobu si spája s prípadom podvodných DPH-čiek, ktoré organizoval bývalý riaditeľ N. Q. pán E.. Bolo tam okrem iného povedané, že nejaká právnička, ktorej meno mu pripomenul vyšetrovateľ v prípravnom konaní. Ide o I. G.. O nej bolo povedané odsúdeným, ktorého predtým nepoznal, ale predstavil sa ako B., že od K. mala peniaze. Jednalo sa o milión eur, ktoré dal K. I. G. s tým, že to malo byť za právne služby a tiež sa chválil, že ona vie na prokuratúre vybaviť aj nemožné. V momente, ako padlo meno K., tak sa svedok C. začal zaujímať o rozhovor, aj sa s B. osobne rozprával. Svedka C. však na tomto rozhovore zaujalo niečo iné. Uviedol, že advokátku I. G. nepozná, ale tam bolo povedané, že K. má peniaze od E. a pre E. robili rôzni ľudia, ktorí v podstate nevedeli čo robia, len mu nosili peniaze. Toto bol moment, ktorý ho zaujal, pretože sám bol odsúdený za DPH a myslí si, že neprávom, preto potreboval nájsť prípady, ktoré neboli spojené s ním a vlastne chcel od B., aby mu povedal, resp. potvrdil, že E. nosili ľudia peniaze, ktorí ani nevedeli čo robia. Ak by tomu tak bolo, tieto prípady by boli z pohľadu svedka C. použiteľné do jeho sťažnosti na Európsku komisiu a mohlo by to mať významný vplyv na jeho trestnú vec. Preto sa B. pýtal, že či to, čo hovorí, či by to potvrdil pred súdom. On povedal, že nie, že nebude nikoho udávať. Od tohto momentu sa svedok C. prestal zaujímať o debatu.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa B. M. (D.), pričom uviedla, že pozná osobu menom I. G., je to jej advokátka a pozná ju odkedy na ňu pán A. začal podávať trestné oznámenia, no presne to uviesť nevie. K osobe menom J. G. svedkyňa uviedla, že jej to príde, že to je pani I. G.. D. G. určite s obžalovaným nespoznali na Ukrajine. Svedkyňa vypovedala, že od obžalovaného dostávala stovky listov, všetky sú v spise a týkali sa týrania jej a jej syna. Pán A. počas výkonu jeho trestu na ňu podal viac ako 700 trestných oznámení, v ktorých ju krivo obviňuje a ani v jednom prípade jej nebolo vznesené obvinenie.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok F. G. K., ktorý uviedol, že už si obžalovaného ani nepamätá, ale tým pádom, že sa na neho napísal asi 100 listov, tak už si časom spomenul o koho ide, že ho poznal asi pred 15 až 20 rokmi. Býval na Jazere a prepisoval na seba firmy, ktoré boli zadlžené, čo mu hovoril a robil tam rôzne faktúry. To je všetko čo si k obžalovanému svedok pamätá. K I. G. svedok uviedol, že ju pozná asi 13 rokov, poskytovala mu právne služby. K sume milión eur, ktorá je predmetom obžaloby, a teda či ju I. G. zaplatil sa svedok vyjadriť nevedel.

Na hlavnom pojednávaní súd pokračoval čítaním listinných dôkazov, resp. zápisníc o výpovedi svedkov:

Zo zápisnice o výpovedi svedka B. R. z prípravného konania zo dňa 5.6.2019 na č. l. 143-147 vyplýva, že osoby menom I. G., F. G. K. a B. A. nepozná ani po predložení fotografií zo strany vyšetrovateľa. Uviedol, že dňa 14.7.2017 sa nachádzal v eskortnej cele v P. na dobu približne 15 minút spolu s ďalšími 30 ľuďmi, kde sa rozprával s jedným starším pánom. Nikdy však nepovedal obžalovanému, že I. G. mala prebrať od jej klienta G. K. za obdobie rokov 2015 a 2016 sumu cca milión EUR, ktoré nemala zahrnúť do svojho účtovníctva, ani nebol svedkom žiadneho takého rozhovoru. So starším pánom sa rozprával ohľadne jeho zatknutia. Spomína si, že starší pán mal vlasy a bol vo veku asi cca 60 rokov.

Zo zápisnice o výpovedi svedka B. P. z prípravného konania zo dňa 11.6.2019 na č. l. 151 až 154 vyplýva, že osoby menom I. G., F. G. K. a B. A. nepozná ani sa s nimi v civile nestretol. Nikdy nepočul rozhovor, ktorého obsah tvoril podnet na prešetrenie podozrenia zo spáchania trestného činu a ktorý je predmetom obžaloby, rovnako tak ani nesprostredkoval žiadne takého informácie obžalovanému. Počas toho, keď sa svedok P. nachádzal v eskortnej cele v P. sa s nikým nerozprával, sedel so sklonenou hlavou a čakal na odchod do A. A.. Toho času mal svedok dlhé vlasy, ostrihal sa až v A. A..

Z výpovede svedka B. S. z prípravného konania zo dňa 11.6.2019 na č. l. 158-161 vyplýva, že tento svedok vypovedal, že osoby menom I. G., F. G. K. a B. A. nepozná a rovnako tak nemá vedomosť ani o rozhovore, ktorý mal údajne počuť obžalovaný. Toho času v P. bol svedok S. holohlavý. Toho času v P. sa s nikým nerozprával, pretože je to zakázané. Nepočul ani iné rozhovory. V eskortnej cele v P. si však pamätá osobu nižšej zavalitejšej postavy bez vlasov, s ktorou sa len pozdravil. Určite jej nič nehovoril a s určitosťou nepočul žiaden podobný rozhovor.

Z výpovede svedka B. R. z prípravného konania zo dňa 24.6.2019 na č. l. 165-167 vyplýva, že osoby menom I. G., F. G. K. a B. A. nepozná. Pripúšťa, že sa dňa 6.6.2017 mohol nachádzať v eskortnej cele v P.. Nepamätá si presne. Nemá vedomosť o tom, že by sa toho času v P. rozprával s obžalovaným,

resp. nerozprával sa s nikým a ani nemá vedomosť o žiadnom rozhovore, ktorého obsah tvorí predmet obžaloby. Toho času bol ostrihaný na krátko, nebol však holohlavý. Osobu nižšieho vzrastu, zavalitejšej postavy bez vlasov si nepamätá.

Zo zápisnice o výpovedi svedka B. B. z prípravného konania zo dňa 25.6.2019 na č. l. 171-175 vyplýva, že svedok vypovedal v tom zmysle, že osoby menom I. G. a F. G. K. nepozná, avšak pozná osobu menom B. A., pretože sa zoznámili vo väzení, keď sedel v C. O. T.. S B. A. však nemá žiaden vzťah. Svedok B. nemá vedomosť o žiadnom rozhovore, ktorý je predmetom obžaloby, ani nič také nepovedal. Keď sa nachádzal v eskortnej cele v P. osobu obžalovaného neevidoval. Toho času v P. mal vlasy.

Zo zápisnice o výpovedi svedka B. C. z prípravného konania zo dňa 26.6.2019 na č. l. 181 až 185 vyplýva, že svedok uviedol, že osoby menom I. G., B. A. nepozná, meno K. mu však niečo hovorí. K. pozná niekde z väzenského prostredia, nič konkrétnejšie si však v súvislosti s týmto menom vybaviť nevie. Dňa 28.11.2017, keď sa nachádzal v eskortnej cele v P. nepočul žiaden rozhovor, ktorý je predmetom obžaloby, ani nič také nepovedal. Toho času v P. bol ostrihaný na krátko, mal vlasy dlhé cca 3 milimetre. V novembri 2017 sa s ostatnými väzňami v P. rozprával len o tom, že odkiaľ sú, za čo sedia a podobne. Môže byť, že sa tam nachádzala osoba nižšej zavalitejšej postavy bez vlasov, ale s odstupom času si už na to nepamätá.

Zo zápisnice o výpovedi svedka B. H. z prípravného konania zo dňa 3.7.2019 na č. l. 194 až 197 vyplýva, že svedok osoby menom I. G., F. G. K. a B. A. nepozná a rovnako tak nemá vedomosť ani o rozhovore, ktorý mal údajne počuť obžalovaný. Nevie ani uviesť, či sa toho času v P. rozprával s inými osobami, pretože to bolo už dávno. Toho času bol holohlavý.

Z obsahu úradného prekladu na č. l. 214 – 217 vyplýva, že ide o rukou písaný list v azbuke bez podpisu. Po preklade tejto listiny sa zistilo, že ide o úryvky ukrajinskej hymny.

Z podkladov, ktoré doložila oznamovateľka počas výsluchu zo dňa 8.1.2018 a 19.11.2018 č. l. 218 - 233 vyplýva, že ide o rukou písané listiny. Z hľadiska typu písma ide o veľké tlačené písmená. V prípade prvého listu je zrejmé, že ide o list adresovaný žene menom J. G.. Autor sa podpísal ako „D.“ a v liste uvádza, že je toho právneho názoru, že adresátka nebola patrične poučená svojou klientkou, s kým má tu česť, hlavne na koho hádže hnoj písomnou aj ústnou formou. Autor by bol nerád, ak by sa na seba s adresátkou hnevali. Tento list píše, aby predišli adresátkiným nepostrádateľným chúťkam sa začať venovať intenzívne turistike v takej miere, že na prácu a hlavne na rozprávanie lží už nebude mať chuť ani čas. Ďalej autor uvádza skutočnosti ohľadne toho, ako mal P. B. podpisovať zmluvy v D. P. a o tom, ako P. B. neprevzal telefón, pretože mu bol doručený kuriérskou službou, čo malo predstaviť nevyvrátiteľný dôkaz o lži adresátkinej klientky a tento dôkaz ju má posunúť na ďalšiu métu v stupienku krivých výpovedí. Ďalší obsah listu tvoria úvahy o pude sebazáchovy v súvislosti so spomínaným telefónom. Autor na konci listu uvádza, že je veľmi rád, že J. pochopila, čo jeho duša v dobrej viere chcela ozrejmiť. Autor píše, že má v civilnom procese pripravených 42 žalôb, ktoré zatiaľ nepodal.

V prípade druhého listu je zrejmé, že odosielateľom listu je B. A. a adresátom je I. G.. Ide o obálku, ktorej obsah tvorí pohľadnica s vianočným prianím. Autor sa podpísal na konci ako „človek na ktorého narafičili F. - D.“.

Ďalšou písomnosťou je podnet na disciplinárne konanie spojený s návrhom na vylúčenie z advokátskej komory advokátky I. G., ktorý napísal obžalovaný. Tento podnet obžalovaný podal dňa 20.6.2017 z dôvodu, že I. G. sa správala dehonestujúco k iným advokátom, pretože títo vypovedali v procesnom postavení svedkov. Advokátska komora oznámením to dňa 28.9.2017 na č. l. 223 odložila vec sťažnosti na I. G., nakoľko je nedôvodná. Obžalovaný podal ďalší podnet dňa 26.9.2017 s odôvodnením, že I. G. nepreberá zásielky od obžalovaného a týmto spôsobom porušuje advokátsku etiku, pretože koná proti svojej klientke tak, že vylučuje možnosť mimosúdnej dohody.

Obžalovaný sa k týmto dôkazom vyjadril v tom zmysle, že je pravda, že podal podnet na advokátsku komoru a bolo to z toho dôvodu, že ako poškodený v inej trestnej veci, I. G. na pojednávaní začala osočovať svedkov, aj advokátov obžalovaného. Mal za to, že nič protiprávne neurobil, využil svoje práva ako poškodený. Čo sa týka nejakej hymny, žiadnu hymnu neposielal, ani žiadne pohľadnice a podľa jeho slov si poškodená vymýšľa.

Z podkladov, ktoré doložil obžalovaný počas výsluchu zo dňa 12.12.2018 a z podnetu na prešetrenie z podozrenia spáchania trestného činu zo dňa 2.12.2017 č. l. 268-269 vyplýva, že ide o žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora okresnej prokuratúry a vyjadrenie k tejto žiadosti, ktorej vo výsledku nebolo vyhovené a neboli prijaté žiadne opatrenia, nakoľko v postupe vyšetrovateľa neboli zistené žiadne nezákonné postupy.

Z podnetu na prešetrenie z podozrenia spáchania trestného činu vyplýva, že obžalovaný tento podnet adresoval D. E. H. C. D., nakoľko sa v dobrej viere domnieval, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu a má podozrenie, že daného trestného činu sa mohla dopustiť advokátka I. G. na tom skutkovom základe, že za obdobie rokov 2015 a 2016 podľa podozrenia obžalovaného, od jej klienta G. K., podľa toho, čo sa obžalovaný dozvedel, tak I. G. prebrala približne milión EUR za právne služby a tieto peniaze prebrala bez potvrdenia a následne ich nezaúčtovala do svojho účtovníctva, čím podľa podozrenia obžalovaného mala spáchať trestný čin skrátenia dane a poistného vo veľkom rozsahu podľa , . V ďalšom obsahu podnetu obžalovaný navrhuje vykonanie dôkazov, a to výsluch I. G., výsluch G. K. a vykonanie daňovej kontroly u I. G.. Obžalovaný ďalej v podnete uvádza, že G. K. je podozrivý z daňových podvodov obrovského rozmeru s bývalým riaditeľom N. Q. C., pánom E..

Po súhlasnom stanovisku strán súd prečítal na hlavnom pojednávaní výpoveď svedka F. G. K. z prípravného konania zo dňa 19.12.2017 na č. l. 135-139 z ktorej vyplýva, že B. A. nepozná a I. G., ktorá toho času bola stále jeho advokátkou nikdy nedal hotovosť vo výške milión EUR. I. G. pozná asi od roku 2008, kedy si ju vybral zo zoznamu advokátov na zastupovanie jeho osoby. Pozná celú jej rodinu a majú kamarátsky vzťah. Svedok ďalej uviedol že sumu, ktorá je predmetom podnetu na prešetrenie zo spáchania trestného činu neodovzdal I. G.. Dodal, že I. G. mu v období rokov 2015 a 2016 sama požičala sumu 1400,- EUR, aby mohol vyplatiť daň z nehnuteľnosti. Nevylúčil, že osobu B. A. mohol v minulosti niekedy v roku 2004 stretnúť, avšak nepamätá si na osobu s takýmto menom a priezviskom. S I. G. nemá dohodnutú žiadnu odmenu za poskytovanie právnych služieb. Budova kde sídli pani advokátka patrí spoločnosti T. P., kde svedok pracuje a pani advokátka zastupuje aj túto spoločnosť. V predmetnej spoločnosti svedok K. konateľom ani spoločníkom nebol.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznamoval podstatnú časť listinného dôkazu, a to uznesenia sp. zn. D./ X-XXX-XX-XXXX z č. l. 272, z ktorého vyplýva skutočnosť, že vyšetrovateľ D. E. C. D. odmietol trestné oznámenie B. A. zo dňa 2.12.2017, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Obžalovaný sa k tomuto dôkazu nevyjadril.

Z odpovede Q. P. na č. l. 275-306 vyplýva, že eskorty celoštátneho zvozu prebiehajú v Q. P. v pravidelnom týždňovom cykle počas celého roka v jednom dni, a to spravidla v utorok, prípadne v stredu. Priemerný počet preeskortovaných osôb cez stredisko v ústave v jednom eskortnom dni je 151. Eskortované osoby sa v deň eskorty v ústave zdržia vždy v nepravidelných časových intervaloch. Počas eskorty je eskortovaným osobám zakázané komunikovať medzi sebou, avšak to nevylučuje možnú komunikáciu B. A. s inými odsúdenými. V ústave je vedená menná evidencia eskortovaných osôb umiestnených počas eskorty v celách strediska. Menná evidencia osôb, ktoré prišli do fyzického kontaktu s B. A. od dňa 28.12.2016 do 3.1.2018 je priložená a vyplýva z nej, že B. A. bol v čase, keď sa mal dozvedieť informácie od osoby B. eskortovaný z N. O. H. N. C. XX krát. Z príloh ďalej vyplýva, že na nefajčiarskej cele dňa 3.1.2017 sa spolu s obžalovaným nachádzala osoba menom B. P.. Dňa 24.1.2017 to bola osoba B. H.. Dňa 6.6.2017 to bola osoba menom B. R.. Dňa 22.8.2017 osoba menom B. S.. Dňa 10.10.2017 osoba menom B. B.. Dňa 14.11.2017 osoba menom B. R.. Dňa 21.11.2017 a 28.11.2017 osoba menom B. S. a dňa 28.11.2017 ešte aj osoba menom B. S..

Z vyjadrení O. E. D. U. D. Q. M. z č. l. 308 a z č. l. 431 vyplýva, že toho času odsúdený B. A. bol hospitalizovaný v období 6.3.2018 až 15.5.2018 vo vyššie uvedenej nemocnici a následne bol premiestnený do Q. N. O. H..

Z podkladov D. E. C. - P. B. z č. l. 316-338 vyplýva, že D. E. C. bolo dňa 26.2.2018 doručené podanie od obžalovaného označené ako „podnet na prešetrenie z podozrenia spáchania trestného činu“, v ktorom vyslovuje podozrenia zo spáchania trestného činu ohovárania a poškodzovania cudzích práv I. G. a B. D.. Obdobné oznámenie urobil obžalovaný aj dňa 26.6.2017.

Zo zápisnice podľa zo dňa 5.3.2018 vyplýva, že I. G. vypovedala na D. E. C. v tom zmysle, že toto trestné oznámenie považuje za nezrozumiteľné a zmätočné. Čo sa týka oznamovateľa, tento ju udáva na rôznych inštitúciách, čo ona vníma ako obťažovanie a zastrašovanie. Je to jej subjektívny názor. V tejto veci vypovedala dňa 23.1.2018 B. D. v tom zmysle, že uviedla v akom je rodinnom pomere s obžalovaným, spomenula obžalovaného trestnoprávnu minulosť a k veci dodala, že žiadnu spoločnú známu na Ukrajine nemali, pretože žiadnu osobu z Ukrajiny nepozná. D. uviedla, že z listu je zrejmé, že bol adresovaný jej zástupkyni - I. G., aj keď ju obžalovaný označil iným menom a keďže žiadnu inú osobu s podobným menom nepozná, mala za to, že tento list bol adresovaný práve I. G..

Obsahom podkladov D. E. C. - P. B. je aj uznesenie vyšetrovateľa L.:D./P. zo dňa 14.3.2018 z ktorého vyplýva, že trestné oznámenie B. A. bolo odmietnuté, pretože skutočnosti, ktoré pán A. vo svojom podnete uviedol, nemajú charakter trestných činov ohovárania a poškodzovania cudzích práv, nakoľko absentuje ich objektívna a subjektívna stránka. Obdobne rozhodol vyšetrovateľ aj o trestnom oznámení zo dňa 26.6.2017 uznesením L.:D./P. č. l. 336.

Dňa 26.6.2017 podal B. A. ďalšie trestné oznámenie na I. G. za trestný čin ohovárania, ktoré po výsluchu I. G. dňa 7.8.2017 bolo uznesením povereného príslušníka L.:D./P. odmietnuté s odôvodnením, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania.

Z podkladov D. E. C. - I. na č. l. 339 - 378 vyplýva, že dňa 25.7.2017 bolo uvedenému oddeleniu doručené podanie označené ako „podnet na prešetrenie z podozrenia spáchania trestného činu“, v ktorom obžalovaný uvádza podozrenia, že sa I. G. mohla dopustiť spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. K tomuto trestnému oznámeniu bola dňa 10.8.2017 podľa vypočutá B. D., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že zatiaľ žiadne platby I. G. nerealizovala a zbavila I. G. mlčanlivosti. Dňa 17.8.2017 bola obdobným spôsobom vypočutá I. G., ktorá uviedla, že ešte žiadne finančné prostriedky od klientky neprijala, a teda nemohla spáchať trestný čin uvedený v trestnom oznámení. Dňa 23.8.2017 poverený príslušník PZ odmietol trestné oznámenie uznesením L.: D./I. s odôvodnením, že sa nejedná o trestný čin.

Dňa 9.10.2017 bolo D. E. C. - I. doručené podanie od obžalovaného označené ako „podozrenie zo spáchania trestného činu - podnet“, v ktorom obžalovaný uvádza, že sa domnieva, že I. G. tým, že nepreberá poštové zásielky od obžalovaného, dopúšťa sa trestného činu poškodzovania cudzích práv, pretože sa tak vyhýba mimosúdnemu vyrovnaniu nemajetkovej ujmy a tým koná v neprospech svojej klientky. Do zápisnice o trestnom oznámení dňa 13.10.2017 B. D. uviedla, že takéto konanie obžalovaného považuje za pokračovanie jeho útokov voči jej osobe. Toho istého dňa bola vypočutá aj I. G., ktorá uviedla, že v letných mesiacoch čerpala dovolenku a o zásielkach od pána A. nevedela. Dodala, že pán A. si takéto majetkové nároky uplatňovať nie u advokáta, ale u príslušnej zložky PZ. Dňa 30.10.2017 bolo uznesením povereného príslušníka PZ L.:D./I. odmietnuté trestné oznámenie obžalovaného.

Dňa 20.2.2019 bolo D. E. C. - I. doručené podanie od obžalovaného označené ako „podnet na prešetrenie z podozrenia spáchania trestného činu“, v ktorom obžalovaný uvádza, že sa domnieva, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa , , pretože nemala uviesť v údajoch vkladaných do počítača daňového úradu za zdaňovacie obdobie rokov 2016 a 2017 služby, ktoré vykonala pre svoju klientku.

Dňa 6.3.2019 bola k tomuto trestnému oznámeniu vypočutá I. G., ktorá uviedla, že ide o odvetu obžalovaného za to, že mu bolo vznesené obvinenie za trestný čin krivého obvinenia v decembri 2018. Obratom podala do zápisnice trestné oznámenie na B. A. za trestný čin krivého obvinenia a dodala, že všetky služby svojej klientke vyfakturovala.

Dňa 12.3.2019 bola k veci vypočutá B. D., ktorá uviedla, že I. G. jej vyúčtovala zatiaľ len jednu vec z troch, pretože ostatné nie sú ešte právoplatne skončené, a teda zatiaľ ešte nič svojej advokátke neuhrádzala.

Obdobne, ako v predošlých podnetoch, aj v tomto prípade rozhodol poverený príslušník PZ tak, že aj toto trestné oznámenie obžalovaného odmietol uznesením L.:D./I..

Z podkladov z vyšetrovacích spisov D. E. C. D. č. l. 379 - 396 vyplýva, že ich obsahom je uznesenie o vznesení obvinenia L.:D./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 11.11.2016 B. D. za prečiny krivého obvinenia podľa , a krivej výpovede a krivej prísahy podľa , pričom D. mala podľa citovaného uznesenia krivo obviniť práve obžalovaného B. A.. V nadväznosti na uznesenie o vznesení obvinenia nasledoval aj návrh na podanie obžaloby. Prílohou je tiež trestné oznámenie B. A. zo dňa 1.7.2016 na B. D., na podklade ktorého jej bolo vznesené obvinenie.

Ďalšie podklady z vyšetrovacieho spisu L.:D./X-XXX-XX-XXXX tvoria uznesenie o vznesení obvinenia B. D. za prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa zo dňa 16.9.2016. Jej trestné stíhanie bolo uznesením zo dňa 19.11.2016 vyšetrovateľom PZ zastavené podľa , .

Z podkladov B. P., O. C. U., O., V. W. č. l. 397 - 421 vyplýva, že dožiadaním D. E. H. C. D. vyšetrovateľ PZ dožiadal dňa 11.4.2019 od O. C. U. V. H. podklady z vyšetrovacieho spisu L.:E./O. ohľadne výsluchu poškodenej I. G., na ktorom poškodená uviedla, že na ňu boli podané zo strany B. A. trestné oznámenia, kde ju mal obviniť z intímneho pomeru s prokurátorom D. E. C. F. a ovplyvňovania vecí na uvedenej prokuratúre.

Z listu zo dňa 16.4.2019 vyplýva, že k L.:D./X-XXX-XX-XXXX boli zaslané overené fotokópie oznámenia podaného B. A., zápisnice o výsluchu oznamovateľa a osoby, proti ktorej smerovalo trestné oznámenie a uznesenie o odmietnutí veci podľa , .

Súčasťou uvedených podkladov je aj „podnet na prešetrenie z podozrenia spáchania trestného činu, respektíve trestných činov“ B. A. zo dňa 3.5.2018 a doplnenie tohto podania zo dňa 23.5.2018. Uvedený podnet smeroval voči I. G. a prokurátorovi D. E. C. F. za skutočnosti, ktoré sú uvedené v podstatných rysoch vyššie.

Na hlavnom pojednávaní dňa 19.2.2024, po oboznámení podstatného obsahu doterajšieho priebehu pojednávania, predstúpil obhajca, ktorý uviedol, že vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a po konzultácii s klientom, obhajoba nepožaduje realizáciu ďalších dôkazov.

Z charakteristiky Mestskej časti Košice - Nad Jazerom obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný má v odpise 20 záznamov prevažne za trestnú činnosť podvodného charakteru. Posledné jeho odsúdenie je rozsudok D. P. C., právoplatný dňa 3.3.2018, ktorým mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na jeho predošlé odsúdenie.

Z lustrácie v registri priestupkov vyplýva, že obžalovaný v období od 2.8.2021 do 9.3.2023 má evidované 4 priestupky, prevažne na úseku cestnej premávky. Podľa názoru súdu nebolo tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom jednoznačne preukázané, že skutok uvedený v obžalobe, ktorý sa kladie za vinu obžalovanému je trestným činom.

Na to, aby bol skutok trestným činom, sa vyžaduje naplnenie všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Všetky tieto obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu sú rovnocenné a pri absencii čo i len jednej z nich, nevyhnutným následkom je záver, že skutok nie je trestným činom.

K subjektívnej stránke trestného činu: Trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 možno spáchať len úmyselným konaním. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa stačí, ak iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. Lživým obvinením treba rozumieť objektívne nepravdivé obvinenie, ktoré sa zakladá na vymyslených skutkových okolnostiach o tom, kedy a ako došlo k spáchaniu trestného činu a kto ho spáchal. Všetky tieto skutočnosti musia byť dostatočne objektivizované a preukázané vykonaným dokazovaním. Inak povedané, úmysel obžalovaného nie je možné nepriamo vyvodzovať, či dotvárať.

Skutočnosť, že sa orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo preukázať vinu tomu, kto bol inou osobou označený za páchateľa trestného činu, nie je dostatočným dôkazom o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu krivého obvinenia a že toto bolo vedené, resp. motivované úmyslom stíhať nevinnú

osobu (nález ÚS ČR sp. zn. ze dne 7.3.2002). Preto pri posudzovaní viny obžalovaného sa nestačí zaoberať otázkou, či krivo obvinená osoba skutočne spáchala trestný čin, ale či je možné preukázať, že obžalovaný z hľadiska subjektívnej stránky chcel, alebo si bol vedomý, že krivo obviňuje inú osobu a bol s tým uzrozumený a súčasne chcel, alebo bol s tým uzrozumený, že v dôsledku jeho krivého obvinenia bude táto osoba trestne stíhaná (usnesení Nejvyššího soudu ČR sp. zn. ze dne 25.9.2008; rozsudek vojenského senátu Nejvyššího soudu ČSFR sp. zn. Tzv 28/90 ze dne 6.11.1990, č. 63/1991 Sb. rozh. tr.).

Naopak vyslovenie „iba“ podozrenia, že došlo k spáchaniu trestného činu, nie je možné považovať za vedome lživé, resp. krivé obvinenie (usnesení Nejvyššího soudu ČR sp. zn. ze dne 29.9.2015; usnesení Nejvyššího soudu ČR sp. zn. ze dne 25.9.2008; rozhodnutí Nejvyššího soudu sp. zn. ze dne 15.7.1965, č. 44/1965 Sb. rozh. tr.; R 44/1965).

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nevyplýva jednoznačný záver, že bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný chcel svojim konaním privodiť inému trestné stíhanie. Práve naopak. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že úmysel obžalovaného spočíval najmä v tom, aby sa orgány činné v trestnom konaní zaoberali podozrením o tom, že bol spáchaný trestný čin, pretože obžalovaný disponoval určitými informáciami od osoby, ktorá sa údajne volala B. a tieto informácie adresoval príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní. Obžalovaný svoje podanie označil ako „podnet na prešetrenie z podozrenia spáchania trestného činu“.

Nakoľko podľa sa (akékoľvek) podanie posudzuje vždy podľa obsahu, je potrebné toto podanie obžalovaného posudzovať ako trestné oznámenie. Avšak z obsahu tohto podania nevyplýva jednoznačne skutočnosť, že obžalovaný úmyselne chcel inej osobe privodiť trestné stíhanie tým, že ju krivo obvinil. Obžalovaný svoje podanie formuloval ako „podozrenie“ a z hľadiska materiálneho o uvedenom nemožno vyvodiť záver, že ide o akúsi istotu o tom, že bol spáchaný trestný čin a z toho plynúci úmysel obžalovaného krivo obviniť inú osobu. Je rozdiel iného krivo obviniť a vysloviť „iba“ podozrenie zo spáchania trestného činu a práve na tomto mieste je podľa názoru súdu hranica toho, kedy takého podanie môže naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu krivého obvinenie, alebo nie.

Podľa názoru súdu nebola zo strany orgánov činných v trestnom konaní dostatočne venovaná pozornosť preukázaniu skutočnosti, že obžalovaný konal v úmysle krivo obviniť inú osobu. Závery dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní tak neodôvodňujú vydanie odsudzujúceho rozsudku voči obžalovanému, najmä pri prísnom dodržaní základných zásad trestného konania, najmä základnej zásady podľa a pre aplikačnú prax súdov významného procesného pravidla „in dubio pro reo“ plynúceho zo základnej zásady prezumpcie neviny ( ), pretože obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu. Nenesie dôkazné bremeno. Práve naopak, v konaní pred súdom je to práve prokurátor, ktorý musí uniesť dôkazné bremeno. To znamená, že prokurátor je tým, kto musí dostatočne preukázať vinu obžalovaného a v prípade závažných (skutkových) pochybností, je nevyhnutným dôsledkom v zmysle vyššie prezentovaného procesného pravidla oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Povedané inak, ak má byť odsudzujúci rozsudok v súlade s čl. 39 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ), tak z jeho odôvodnenia musí byť zrejmé, že došlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov trestného činu, pričom tento záver musí byť postavený mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť. Teda pokiaľ existujú rozumné pochybnosti o spáchaní trestného činu, nie je možné tieto pochybnosti vykladať v neprospech obžalovaného, ale naopak, je nutné tieto pochybnosti vyložiť v prospech. Za tohto stavu je podľa názoru súdu namieste absencia úmyslu obžalovaného, čim sa plynulo dostávame k objektívnej stránke trestného činu:

Objektívna stránka trestného činu krivej výpovede podľa spočíva v konaní páchateľa, ktorým dáva oznámenie na trestné stíhanie nevinnej osoby, pričom forma takéhoto oznámenia nie je rozhodujúca a tiež nie je rozhodujúce, ktorému orgánu je takého oznámenie adresované, pokiaľ to môže mať za následok trestné stíhanie nevinnej osoby.

Konanie obžalovaného v tejto trestnej veci spočívalo v tom, že obžalovaný adresoval podanie orgánom činným v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“), v ktorom uviedol skutočnosti v tom zmysle, že poškodená (I. G.) údajne spáchala daňový trestný čin, pretože sa obžalovaný dopočul od osoby, ktorá sa údajne volala krstným menom B., že poškodená mala prijať od svedka, resp. svojho klienta sumu za

poskytovanie právnych služieb vo výške 1.000 000,- EUR, ktorú nemala uviesť vo svojom daňovom priznaní a tým mala naplniť skutkovú podstatu niektorého z daňových trestných činov.

Je nevyhnutné aj na tomto mieste pripomenúť rozdiel medzi krivým obvinením a vyslovením podozrenia zo spáchania trestného činu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný formuloval svoje podanie ako podozrenie. Z takejto formulácie, či už z prísne formálnej, alebo prísne materiálnej stránky, nemožno vyvodiť záver, že boli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu krivého obvinenia. Obžalovaný svojim konaním síce smeroval k naplneniu týchto znakov (adresoval oznámenie, ktoré mohlo mať za následok trestné stíhanie nevinnej osoby), ale vykonaným dokazovaním, ako je aj vyššie uvedené, nedošlo k naplneniu tak subjektívnej stránky, ako aj objektívnej stránky, nakoľko aj v prípade objektívnej stránky, nemožno na základe vykonaného dokazovania spoľahlivo určiť, či sa skutok stal tak, ako je uvedený v obžalobe, resp. lepšie povedané či dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, ktoré mali argumentačne podporiť obžalobu v preukazovaní subjektívnej stránky trestného činu, skutočne smerovali k naplneniu aj objektívnej stránky trestného činu.

Nutné je dodať, že subjektívnu a objektívnu stránku trestného činu nemožno od seba nijak exaktne oddeliť a je potrebné tieto obligatórne znaky vnímať ako jeden celok, v ich vzájomnej súvislosti, resp. ako nevyhnutnú súčasť jedného konkrétneho trestného činu. Súd je toho názoru, že v predmetnej trestnej veci prokurátor neuniesol dôkazné bremeno o tom, že obžalovaný svojím konaním, a to nie len podaním trestného oznámenia, ale aj ďalšími svojimi krokmi, mal úmysel privodiť trestné stíhanie nevinnej osoby.

Už v prípravnom konaní smerovali úvahy vyšetrovateľa a následne aj jeho kroky k tomu, že trestné oznámenie poškodenej voči obžalovanému z trestného činu krivého obvinenia, nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu krivej výpovede. Výsledkom toho bolo, že vyšetrovateľ toto trestné oznámenie dvakrát odmietol, no napokon na pokyn dozorujúceho prokurátora bolo zo strany vyšetrovateľa nevyhnutné pokračovať v trestnom stíhaní obžalovaného, nakoľko vyšetrovateľ nie je absolútne procesne samostatný. Na tomto mieste je tiež potrebné zdôrazniť, že vyšetrovateľ mal okrem odmietnutia trestného oznámenia aj iné procesné možnosti, ako v tejto veci postupovať v zmysle a nasledujúcich ustanovení v štádiu trestného konania - postup pred začatím trestného stíhania (druhá časť, prvá hlava ), ale aj v samotnom prípravnom konaní.

Základná zásada trestného konania, legislatívne ukotvená v ustanovení poskytuje OČTK jasné procesné pravidlo, ktorým sa majú tieto orgány riadiť, v prípade ak majú vydať (akékoľvek) rozhodnutie. Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. To znamená, že ak orgán činný v trestnom konaní dospeje vykonaním dokazovania k určitému zisteniu, k určitej „pravde“, tak táto pravda musí byť zistená v rozsahu nevyhnutnom na vydanie rozhodnutia. Je nutné podotknúť, že trestné konanie pozostáva z viacerých štádií a nevyhnutným následkom aplikácie ustanovenia je, že zistenia OČTK, musia postupom po pomyselnej časovej osi trestného konania v rámci jednotlivých štádií trestného konania, priamo úmerne stúpať. Iný je rozsah nevyhnutný na rozhodnutie o začatí trestného stíhania, iný je rozsah na vznesenie obvinenia určitej osobe, iný na podanie obžaloby. Rozsah nevyhnutný na rozhodnutie je determinovaný najmä mierou presvedčivosti dôkazov, ktorá už je spôsobilá odôvodniť konkrétny postup OČTK. Miera presvedčivosti dôkazov musí vychádzať tak z kvantitatívnej stránky, ale aj z kvalitatívnej stránky, a teda miera presvedčivosti dôkazov musí vychádzať z kombinácie tak kvantitatívnej stránky, ako aj kvalitatívnej stránky dôkazov.

Objektívnu pravdu však nemožno v každom prípade zistiť. Preto OČTK v predsúdnej časti trestného konania vychádzajú „len“ z určitej miery pravdepodobnosti, že sa konkrétny skutok stal tak, ako to bolo prezentované, a teda, že naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu. Na druhej strane v konaní pred súdom, na rozdiel od odlišnej miery pravdepodobnosti v predsúdnej časti trestného konania potrebnej pre začatie trestného stíhania, vznesenia obvinenia a podanie obžaloby, na vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku sa už vyžaduje presvedčenie, resp. pravdepodobnosť, ktorá svojou intenzitou bude hraničiť takmer s istotou, že osoba obžalovaného je vinná zo spáchania trestného činu, pretože v prípade pochybností o tomto závere, zákonodarca legislatívne zakotvil jasné procesné pravidlo „in dubio pro reo“, ako má v takomto prípade súd rozhodnúť. Povedané inak, pre vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku súdom je nevyhnutná prakticky aplikovateľná istota o existencii relevantných skutkových okolnostiach. Trestné konanie vyžaduje s ohľadom na konkrétny prípad ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno

od ľudského poznania požadovať, ale minimálne na úrovni všeobecného pravidla preukázania mimo akúkoľvek relevantnú pochybnosť.

Možno uzavrieť, že primárnym a jediným priamym dôkazom o tom, že obžalovaný spáchal trestný čin krivého obvinenia, je jeho samotné podanie na OČTK, resp. jeho trestné oznámenie, ktoré nemožno s ohľadom na všetky vyššie prezentované úvahy vyhodnotiť ako naplnenie všetkých obligatórnych znakov trestného činu krivej výpovede. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Mestský súd Košice do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.