Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-98-2019.pdf
PDF · 101.57 KB
Case nature
Subarea
6CoE/98/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Viktórie Midovej v exekučnej veci oprávneného: ARTIN, spol. s r.o., so sídlom Radničné námestie 6, Bardejov, IČO: 31 666 183, zast. POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Vysoká 19, Bratislava, IČO: 47 233 559, proti povinnému: B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, U., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad so sídlom v Šali, P. Pázmaňa 49/3, pod sp. zn. EX 8285/07, o vymoženie 1.553,54 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 15.03.2018, č.k. 10Er/573/2007-30
rozhodol:
Exekučné konanie zastavuje.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi ani žiadnemu z účastníkov konania trovy exekúcie nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že poverením zo dňa 12.11.2007 poveril na základe vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu v Košiciach č.k. 29Zm/82/2006-14 zo dňa 01.12.2006 súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 1.553,54 EUR s prísl. a trovy exekučného konania. Súdny exekútor doručil súdu dňa 25.01.2016 podanie oprávneného označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“, ktorým oprávnený s poukazom na § 243 ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku predložil doplnenie návrhu ma vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Uviedol, že povinný uzatvoril dňa 09.05.2005 s OTP Banka Slovensko a.s., úverovú zmluvu a za účelom zabezpečenia záväzkov povinného z úverovej zmluvy, povinný v deň uzatvorenia úverovej zmluvy vystavil vlastnú bianko zmenku, čím sa zaviazal na rad banky zaplatiť zmenkovú pohľadávku určenú v súlade s dohodou o vyplňovacom práve k zmenke. Zmenka bola bankou indosovaná na spoločnosť Apollis a.s., v prospech ktorej bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Zmenka bola následne spoločnosťou Apollis a.s., indosovaná na oprávneného, ktorý sa stal oprávneným na vykonanie exekúcie. Oprávnený k podaniu priložil kópiu úverovej zmluvy a kópiu dohody o vyplňovacom práve k bianko zmenke. Z obsahu spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 29Zm/82/2006 vyplýva, že zmenkový súd vychádzal pri rozhodovaní z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a kópie predloženej zmenky.
3. Súd prvej inštancie následne citoval § 243f ods. 1, 4 a 6, § 39 ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a konštatoval, že z doplnenia návrhu ako aj z pripojenej Zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0014 5007 05 RSU zo dňa 09.05.2005, Obchodných podmienok OTP Banky Slovensko, a.s. a z Dohody o vyplňovacom práve k zmenke, č. dohody 0014
5007 05 RBZ zo dňa 09.05.2005 je zrejmé, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zmenka bola vystavená Zmenkovým dlžníkom za účelom zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva Zmenkového veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo dňa 09.05.2005 alebo z odstúpenia od nej. Zmenkový dlžník udelil touto dohodou Zmenkovému veriteľovi právo na doplnenie chýbajúcich údajov na Zmenke tak, aby bola perfektná. Ako zmenkovú sumu je Zmenkový veriteľ oprávnený uviesť sumu rovnajúcu sa Zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu pravá doplniť chýbajúce údaje na Zmenke a ako dátum splatnosti je zmenkový Veriteľ oprávnený uviesť deň výkonu pravá doplniť chýbajúce údaje na Zmenke“. Povinný je označený v predmetných zmluvách ako fyzická osoba nepodnikateľ. Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 29Zm/82/2006 vyplýva, že zmenkový súd neskúmal dôvod vystavenia zmenky (tzv. zmenkovú kauzu). Vo veci rozhodol na podklade návrhu veriteľa, pričom ako listinný dôkaz posudzoval len predloženú zmenku.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z ustanovenia § 243f v spojení s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m) a ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku vyplýva, že oprávnený má povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie za predpokladu, že ide o návrh na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti fyzickej osobe. Oprávnený má preukázať, že v konaní nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa predpokladá (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Zákonodarca v ustanovení § 243f ods. 1 s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku uvádza, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným musia byť obsahom doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku oprávnený tieto skutočnosti opíše v návrhu na vykonanie exekúcie a pripojí dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, podľa § 243f ods. 1 ich opíše v doplnení návrhu. Z toho vyplýva, že oprávnený ich musí výslovne uviesť a musí k nim pripojiť aj dôkazy, ktoré ich osvedčujú.
5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený nesplnil ani len formálne predpoklady ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a v zákonnej lehote riadne nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie, čo je samé o sebe dôvodom na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku). Ani doplnením návrhu a ani pripojeným spisom zmenkového súdu nebolo preukázané, že tu nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 platí prezumpcia dôvodov na zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia Exekučného poriadku). Keďže oprávnený nepreukázal, že tu nebol daný dôvod na zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil s poukazom na ustanovenie § 243f ods. 4 a 6 Exekučného priadku, t. j. súd uplatnil v tomto prípade dôkaz opaku.
6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 196, § 200 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 a uviedol, že v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku by na náhradu trov zaviazal oprávneného, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí právnymi vadami, v dôsledku čoho bola exekúcia zastavená. Nakoľko súdny exekútor v podaní zo dňa 28.02.2018 súdu oznámil, že trovy exekúcie si nebude uplatňovať, súd rozhodol tak, že trovy exekúcie, na ktorých úhradu by bol zaviazaný oprávnený, mu nepriznal. Oprávnenému súd náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko samotný oprávnený v danom prípade zavinil zastavenie exekúcie. Povinnému v danom štádiu konania žiadne trovy nevznikli, preto ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že v exekúcii sa pokračuje a žiadal priznať náhradu trov konania v plnej výške.
8. V odvolaní namietal, že uzavretá zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007. Súd pri posudzovaní naplnenia dôvodov na zastavenie exekúcie neaplikoval všeobecné právne predpisy platné a účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, vystavenia zmenky resp. v čase vydania zmenkového platobného rozkazu. Vzhľadom na to, že nárok vymáhaný v exekučnom konaní nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zároveň uviedol, že aj keby v danom prípade šlo o spotrebiteľskú zmluvu, súd nie je oprávnený
zastaviť exekúciu len na základe konštatovania, že súd ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, bez toho, aby preskúmal, posúdil a mal preukázané, že neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom v konkrétnom prípade skutočne existujú. Oprávnený rovnako poukázal na to, že dokumenty, ktoré predložil spolu s doplnením návrhu ma vykonanie exekúcie, preukazujú neexistenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom. Súd prvej inštancie pri posudzovaní naplnenia dôvodov na zastavenie exekúcie síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, resp. právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval, a teda nesprávne vec právne posúdil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že bolo riadne preukázané, že úverová zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, a teda ak by aj nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20.10.2015 a uviedol, že účelom zákona č. 438/2015 Z. z. je síce ochrana spotrebiteľa, avšak nie generálna amnestia dlhov. V danom prípade bola zmenkou zabezpečená pohľadávka z úveru poskytnutého bankou, ktorá musí spĺňať prísne zákonné predpoklady a ktorej činnosť podlieha prísnej kontrole zo strany NBS.
9. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
11. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Z obsahu spisu resp. z údajov z Obchodného vestníka č. 9/2019 s dňom vydania 14.01.2019, pod č. K003466 odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 32OdK/534/2018 zo dňa 08.01.2019 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, U. v konaní vystupujúcim v procesnom postavení povinného. Okresný súd Košice I povinného zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie a do funkcie správcu bola ustanovená správkyňa W.. W. H., so sídlom kancelárie O. W. X, I..
14. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz č.k. 29Zm/82/2006-14 zo dňa 01.12.2006 vydaný Okresným súdom Košice I. Citovaný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v časti istiny dňa 28.12.2006 a v časti trov konania dňa 09.01.2007. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 26.10.2007.
15. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
16. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
17. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
18. Podľa ustanovenia § 166a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
19. Podľa ustanovenia § 166a ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
20. Podľa ustanovenia § 166b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
21. Podľa ustanovenia § 166b ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
22. Podľa ustanovenia § 167f ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada; prípadné exekučné záložné právo zaniknuté v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa obnovuje.
23. Odvolací súd s poukazom na konštatované skutočnosti, ktoré nastali po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie, avšak skôr, ako toto rozhodnutie mohlo nadobudnúť právoplatnosť, mal povinnosť procesne sa vysporiadať s hmotnoprávnou prekážkou ďalšieho postupu súdu.
24. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zák. č. 7/2005 Z. z. dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa zákon umožňuje dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti zák. č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu. Súčasne odvolací súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu zvýrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu exekučné konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a zák. č. 7/2005 Z. z.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b zák. č. 7/2005 Z. z.) sa neprerušujú, ale súd je povinný obligatórne ex lege a z úradnej povinnosti tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167f zák. č. 7/2005 Z. z.).
25. Vzhľadom na zásadnú právnu skutočnosť, ktorá nastala v štádiu odvolacieho konania a ktorá bráni odvolaciemu súdu o podanom odvolaní oprávneného vecne rozhodnúť, pretože zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok povinného sa začal konkurz, boli
naplnené predpoklady na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie, t.j. konanie vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 10Er/573/2007, s poukazom na citované ustanovenie § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. zastavil. Hmotnoprávna prekážka ďalšieho postupu súdu, vyplývajúca z osobitnej právnej úpravy, nastala až po podaní odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, pričom včas podané odvolanie má odkladný účinok - rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť a taktiež devolutívny účinok - vo veci v rozsahu podaných odvolaní rozhoduje odvolací súd. V danej veci tak nastala situácia, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie v dôsledku včas a účinne podaného odvolania nie je právoplatné a to v celom svojom rozsahu, avšak z dôvodu výskytu zákonnej prekážky ďalšieho postupu odvolacieho konania už odvolací súd nemôže vo veci konať, nemôže v rozsahu podaného odvolania preskúmať uznesenie súdu prvej inštancie a musí konanie ex lege ukončiť zastavením exekučného konania.
26. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku v žiadnom svojom ustanovení neupravuje osobitne procesnú situáciu, kedy súd je ex offo z dôvodu zákonnej prekážky vyplývajúcej z inej zákonnej úpravy (osobitnej právnej normy) povinný konanie zastaviť. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že súd v uznesení, ktorým konanie zastavuje podľa ustanovenia § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, nemá oprávnenie na zrušenie predchádzajúceho vyhláseného rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ v štádiu prvoinštančného konania takáto zákonná prekážka ešte nenastala a takéto oprávnenie mu nevyplýva ani zo žiadneho iného ustanovenia procesnej normy.
27. Civilný sporový poriadok síce neupravuje postup odvolacieho súdu v prípade, ak nastane zákonná prekážka ďalšieho postupu súdu v priebehu odvolacieho konania, avšak odvolací súd v dôsledku zákonnej úpravy vyplývajúcej z osobitného zákona, po zistení naplnenia hypotézy vyplývajúcej zo zákonného znenia § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol podľa tohto ustanovenia o zastavení exekučného konania aj v štádiu odvolacieho konania.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd neskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na obsah podaného odvolania oprávneného, nakoľko v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného chýbajú podmienky na konanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu, že odvolaciemu súdu vznikla povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania.
29. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
30. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a s poukazom na ustanovenie § 257 CSP a odvolací súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ustanovení § 256 ods. 1 a 2 CSP, ktoré zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na špecifickú situáciu, ktorá mala za následok nutnosť zastaviť konanie, nie je možné ani jedno z uvedených zákonných ustanovení na danú vec aplikovať. Za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd považuje skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo ako obligatórny zákonný následok právnej skutočnosti, ktorá nastala na základe osobitného zákona, bez zavinenia niektorého účastníka, t.j. nebolo možné uplatniť ustanovenie § 256 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a taktiež ani ustanovenie § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje náhradu trov konania pri zohľadnení pomeru úspechu účastníka v konaní.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).