Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-11-2017.pdf
PDF · 118.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6Cb/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu KOSTRÍN - M s.r.o., so sídlom Klátova Nová Ves, Janova Ves 153, IČO: 44 525 397, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3 proti žalovanému SC EKO LEASING SOLUTIONS IFN SA, so sídlom Pitesti, Arges County, B-dul. Ion C. Bratianu 48-52 E, Rumunsko, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla K. U., evidenčné číslo K., VIN: T., G. farby.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Trovy spojené s tým, že žalovaný koná v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
IV. Súd vracia žalobcovi KOSTRÍN - M s.r.o., so sídlom Klátova Nová Ves, Janova Ves 153, IČO: 44 525 397, zodpovedajúcu časť súdneho poplatku za žalobu vo výške 92,80 € prostredníctvom prevádzkovateľa systému platby súdnych poplatkov Slovenská pošta a.s.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu uvedenému vo výroku I. tohto rozsudku a proti pôvodnému žalovanému v 2. rade Policajný zbor Slovenskej republiky - Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Partizánskom uloženia povinnosti vydať zaistené osobné motorové vozidlo. Proti obom žalovaným sa zároveň domáhal náhrady trov konania. (2) Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd konanie uznesením zo dňa 31.03.2017 číslo konania 6Cb/11/2017-45 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.09.2018 číslo konania 8Cob/197/2017-229 zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2019. (3) Predmetom konania ostalo len rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a žalovaným ostal len pôvodný žalovaný v 1. rade. (4) Žalobca žalobu vo vzťahu k žalovanému odôvodnil tým, že predmetné motorové vozidlo nadobudol na základe Dodatku č. 1 k zmluve o lízingu hnuteľných vecí č. 143425, uzatvorenej medzi spoločnosťou VÚB Leasing a.s. ako prenajímateľom a spoločnosťou POWER OIL GROUP s.r.o. ako pôvodným lízingovým nájomcom, pričom práva a povinnosti z lízingovej zmluvy boli na nich postúpené dňa 28.09.2012. Týmto dňom začali vozidlo užívať. Po skončení lízingu dňa 14.01.2016 bol vypracovaný Protokol o ukončení lízingovej zmluvy č. LZC/01/43425, v ktorom bolo vykonané vyúčtovanie a došlo k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu na žalobcu. Dňa 09.09.2016 sa dostavili na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Partizánskom, aby vykonali prepis vozidla v evidencii dopravnej polície. Vozidlo im však bolo odobraté a zaistené podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, pretože si naň uplatňovala vlastnícke právo iná osoba. O tom boli upovedomení vyrozumením zo dňa 04.11.2016,
ktoré im bolo doručené dňa 10.11.2016. Tento list neobsahoval údaje o tejto osobe, preto boli ďalším listom doručeným dňa 25.01.2017 oboznámení, že vlastnícke právo si uplatnil žalovaný, ktorý ako majiteľ vozidla podal voči užívateľovi trestné oznámenie z dôvodu ukončenia lízingovej zmluvy a nevrátenia vozidla v Paratechul del la langa Curtea de apel Pitesti pod č. 325/P/2014. Oni nemali vedomosť o právnych vadách vozidla. Pôvodný vlastník VÚB Leasing a.s. kúpil vozidlo ešte v roku 2012 za účelom jeho finančného prenájmu od spoločnosti TANEX s.r.o. za obstarávaciu cenu 43 000 € s DPH. Následne ho prenajal spoločnosti POWER OIL GROUP s.r.o., pričom na vozidlo bol dňa 14.05.2015 vystavený odborný posudok o kontrole originality vozidla a dňa 17.05.2015 vydané rozhodnutie o uznaní typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu. Postúpením lízingu vozidlo získali do nájmu a užívania a po ukončení lízingu ho nadobudli do vlastníctva podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Vozidlo nadobudli dobromyseľne, bez najmenšej pochybnosti o tom, že spoločnosti VÚB Leasing a.s. je jeho vlastníkom. Právne odôvodňujú žalobu ustanovením § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 446 Obchodného zákonníka. Žalobu podali z dôvodu vyplývajúceho z § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. (5) Ako dôkazy v žalobe označil plnomocenstvo pre právneho zástupcu a kópiu výpisu z obchodného registra, zmluvu o lízingu hnuteľných vecí č. 143425 zo dňa 25.05.2012, Dodatok č. 1 k zmluve o lízingu hnuteľných vecí č. 143425 zo dňa 28.09.2012 s prílohami Základné podmienky lízingu a Preberací protokol, Protokol o ukončení lízingovej zmluvy číslo: LZC/01/43425 zo dňa 19.01.2016, splnomocnenie pre dopravný inšpektorát zo dňa 19.01.2016, vyrozumenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom o zaistení vozidla zo dňa 04.11.2016, žiadosť o doplnenie vyrozumenia zo dňa 10.01.2017, žiadosť o doplnenie vyrozumenia - odpoveď zo dňa 19.01.2016, faktúra č. 212060031 dodávateľa TANEX s.r.o. zo dňa 29.05.2012, odborný posudok o kontrole originality vozidla zo dňa 14.05.2012 s objednávkou, rozhodnutie o uznaní typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu, osvedčenie o evidencii vozidla - časť I, časť II. (6) Súd žalobu doručil dňa 09.11.2017 prostredníctvom dožiadanému súdu žalovanému. Poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach a umožnil mu vyjadriť sa k nej. (7) Žalovaný k žalobe v písomnom podaní doučenom súdu dňa 23.11.2017 uviedol, že žalobu považujú za podanú oneskorene. Konateľ žalobcu bol listom zo dňa 04.11.2016 upovedomený, že na motorové vozidlo si robí právo iná osoba. Do 60 dní si mal uplatniť vlastníctvo alebo iné právo na vozidlo. Oznámenie prijal ešte 11.11.2016, takže lehota 60 dní bola prekročená. Oni sú vlastníkmi auta od 03.11.2008, ako vyplýva z faktúry č. A2007 zo dňa 03.11.2008 a vozidlo im bolo odcudzené v dobe plnenia lízingovej zmluvy. Vozidlo bolo zaregistrované v medzinárodnej databáze odcudzených áut. Žalovaný je vlastníkom motorového vozidla, ktoré bolo zakúpené dňa 03.11.2008 na základe faktúry č. A2007/03.11.2008. Vozidlo bolo registrované na neho, ako vyplýva z osvedčenia o evidencii č. M. ako i z technického preukazu č. A.. Vozidlo bolo zakúpené na žiadosť spoločnosti GLORIA FIN 2006 IFN SRL, ktorá ho užívala na základe finančnej lízingovej zmluvy č. 1000/327/29.10.2008. V mesiaci apríl 2009 osobné vozidlo prevzala spoločnosť CASA DE AMANET EURO HELP IFN SRL, na základe protokolu o odovzdaní - prebratí, Dodatkový akt č. 131/14.04.2009, prostredníctvom ktorého bola finančná lízingová zmluva č. 1000/327 z roku 2008 postúpená tejto spoločnosti. Neskôr bolo trvanie lízingovej zmluvy predĺžené až do 30.05.2012, na žiadosť spoločnosti CASA DE AMANET EURO HELP IFN SRL a berúc do úvahy ekonomicko-finančnú situáciu a tak následne uzavrel Dodatočný akt č. 1 zo dňa 08.12.2009. V spojení s neuhradením splátok bola lízingová zmluva ukončená a vec bolo potrebné vrátiť. Keďže užívateľ dobrovoľne vozidlo nevrátil, pokúsili sa ho získať späť výkonom núteného práva. V procese výkonu požiadali o pomoc políciu a podali trestné oznámenie. Počas trestného vyšetrovania na základe Uznesenia Štátneho zastupiteľstva zo dňa 22.11.2013 bolo vozidlo uvedené do medzinárodnej databázy odcudzených áut. (8) Ako dôkazy žalovaný označil nákupnú faktúru č. A 2007/03.11.2008, technický preukaz auta č. A., osvedčenie o evidencii č. M., finančnú lízingovú zmluvu č. 1000/327/29.10.2008, Dodatkový akt č. 131/14.04.2009, Dodatkový akt č. 1/08.12.2009, žiadosť o výkon núteného práva č. 1000/98/10.04.2012, úradné oznámenie exekútora č. 3/17.05.2012, trestné oznámenie č. 1000/160/09.07.2012, uznesenie Štátneho zastupiteľstva zo dňa 22.11.2013. (9) Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že 60-dňová lehota prekročená nebola, pretože riadnym vyrozumením polície spĺňajúcim podmienky zákona bolo až vyrozumenie zo dňa 19.01.2016 (v skutočnosti zrejme 19.01.2017 - poznámka súdu), ktoré im bolo doručené dňa 25.01.2017. Vo zvyšku zotrvali na svojej argumentácii v žalobe. (10) Súd repliku žalobcu doručil dňa 12.09.2019 žalovanému a umožnil mu vyjadriť sa k nej. Žalovaný svoje právo nevyužil a k replike žalobcu sa nevyjadril.
(11) Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 24.02.2020. Predvolal naň právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Obom bolo predvolanie doručené riadne a včas. Žalovaný sa na pojednávanie napriek tomu neustanovil, svoju neúčasť na ňom neospravedlnil ani nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto súd spor prejednal v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v jeho neprítomnosti. (12) Súd na pojednávaní uviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a ako vec predbežne právne posúdil. Následne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, umožnil prítomným stranám vyjadriť sa k nim a keďže prítomné strany nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, rozhodol vo veci samej. (13) Z vykonaných dôkazov a z nesporných tvrdení procesných strán súd zistil nasledujúci skutkový stav: (14) Žalobca je právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike (kópia výpisu z obchodného registra na žalobcu na čísle listu spisu /ďalej len „č.l.“/ 9). (15) Obchodná spoločnosť TANEX, spol. s r.o. predala dňa 29.05.2012 spoločnosti VÚB Leasing, a.s. motorové vozidlo K. U. s VIN kódom T., G. farby za kúpnu cenu 43 000 € (faktúra č. 212060031 dodávateľa TANEX spol. s r.o. zo dňa 29.05.2012 na č.l. 19) (16) Spoločnosť VÚB Leasing, a.s. ako prenajímateľ a spoločnosť POWER OIL GROUP s.r.o. ako nájomca uzavreli dňa 25.05.2012 Zmluvu o lízingu hnuteľných vecí č. 143425, predmetom ktorej bol lízing sporného motorového vozidla. Po uplynutí dohodnutej doby mal nájomca právo nadobudnúť predmet lízingu do vlastníctva (zmluva o lízingu hnuteľných vecí č. 143425 zo dňa 25.05.2012 na č.l. 20 až 21). (17) Spoločnosť POWER OIL GROUP s.r.o. požiadala o typové schválenie ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu, ktorému Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prievidzi rozhodnutím zo dňa 17.05.2012 vyhovel (rozhodnutie o uznaní typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu na č.l. 17 až 18). (18) Predtým uvedená spoločnosť požiadala príslušné pracovisko o vykonanie kontroly originality vozidla. Vozidlo bolo podrobené kontrole s výsledkom, že je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách (odborný posudok o kontrole originality vozidla zo dňa 14.05.2012 s objednávkou na č.l. 14 až 16). (19) Žalobca, spoločnosť POWER OIL GROUP s.r.o. a spoločnosť VÚB Leasing a.s. sa dodatkom č. 1 k Zmluve o lízingu hnuteľných vecí č. 143425 zo dňa 28.09.2012 dohodli, že namiesto pôvodného lízingového nájomcu do jeho práv a povinností vstúpi žalobca. Predpokladaný dátum ukončenia lízingu bol 30.04.2016. Odkupná cena po skončení lízingu bola dohodnutá na 42 €. Žalobca motorové vozidlo prevzal dňa 28.09.2012. (dodatok č. 1 k zmluve o lízingu hnuteľných vecí č. 143425 zo dňa 28.09.2012 s prílohami základné podmienky lízingu a preberacím protokolom na č.l. 22 až 24). (20) Lízingová zmluva bola ukončená podľa protokolu o ukončení lízingovej zmluvy číslo LZC/01/43425 dňa 14.01.2016 (protokol o ukončení lízingovej zmluvy číslo LCZ/01/43425 zo dňa 19.01.2016 na č.l. 25). Prenajímateľ splnomocnil žalobcu na zrušenie zápisu vlastníckeho práva v osvedčení o evidencii vozidla a v dopravnej evidencii plnomocenstvom zo dňa 19.01.2016, ktoré bolo udelené do 18.01.2017 (splnomocnenie pre Dopravný inšpektorát zo dňa 19.01.2016 na č.l. 26). (21) Žalobca bol evidovaný v osvedčení o evidencii motorových vozidiel ako držiteľ vozidla od 17.10.2012 (osvedčenie o evidencii vozidla - časť I, časť II na č.l. 27 až 28). (22) Žalobcovi bolo dňa 09.09.2016 motorové vozidlo zaistené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Partizánskom. Okresné riaditeľstvo ho listom zo da 04.11.2016 vyrozumelo, že na motorové vozidlo si nárokuje iná osoba a Obvodné oddelenie Policajného zboru Partizánske bude postupovať podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ktorý je vo vyrozumení citovaný. Vyrozumenie neobsahuje označenie osoby, ktorá si na motorové vozidlo uplatnila právo (vyrozumenie OR PZ v Partizánskom o zaistení vozidla zo dňa 04.11.2016 na č.l. 12). (23) Žalobca listom zo dňa 10.01.2017 požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Partizánske o doplnenie vyrozumenia tak, aby bolo zrejmé, kto si uplatnil právo na vec, kedy si ho uplatnil a ako si ho uplatnil (žiadosť o doplnenie vyrozumenia zo dňa 10.01.2017 na č.l. 13). (24) Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Partizánskom mu listom datovaným dňa 19.01.2016 (v skutočnosti podľa časových súvislostí ide zrejme o chybu v písaní a v skutočnosti bol vyhotovený 19.01.2017 - pozn. súdu) oznámilo, že na vozidlo si uplatňuje právo žalovaný, pričom tento podal v roku 2014 trestné oznámenie, čo bolo oznámené polícii formulárom z Prezídia policajného zboru, z úradu medzinárodnej spolupráce, Národná ústredňa SIRENE (odpoveď na žiadosť o doplnenie vyrozumenia zo dňa 19.01.2016 na č.l. 11). (25) Predmetné motorové vozidlo ako nové kúpil dňa 03.11.2008 žalovaný (nákupná faktúra č. A 2007/03.11.2008 na č.l. 205 s prekladom na č.l. 180).
(26) Vozidlo bolo zapísané v osvedčení o evidencii vydanom rumunským Ministerstvom vnútra a administrácie pod číslom A00340680G v prospech vlastníka - žalovaného, pričom držiteľom bol CASA DE AMANET EURO HELP IFN SRL (technický preukaz auta, č. A. na č.l. 206 až 207 s prekladom na č.l. 181 až 182 a osvedčenie o evidencii, č. M. na č.l. 208 s prekladom na č.l. 183 až 184). (27) Žalovaný vozidlo na základe lízingovej finančnej zmluvy zo dňa 29.10.2008 prenajal nájomcovi SC GLORIA FIN 2006 IFN SRL. Doba lízingu bola dohodnutá na 36 mesiacov. (finančná lízingová zmluva, č. 1000/327/29.10.2008 na č.l. 209 až 213 s prekladom na č.l. 185 až 190). (28) Dohodou č. 1 /dodatočný akt/ k finančnej lízingovej zmluve č. 1000/131 zo 14.04.2009 sa žalovaný, spoločnosť SC GLORIA FIN 2006 IFN SRL a CASA DE AMANET EURO HELP IFN S.R.L. dohodli, že práva a povinnosti z pôvodného lízingového nájomcu boli prevedené na nového lízingového nájomcu CASA DE AMANET EURO HELP IFN S.R.L. (dodatkový akt č. 131/14.04.2009 na č.l. 213 s prekladom na č.l. 191). (29) Dohodou č. 1000/327/2008 zo dňa 08.12.2009 bolo trvanie lízingovej zmluvy predĺžené do 30.05.2012 (dodatkový akt č. 1/08.12.2009 na č.l. 214 s prekladom na č.l. 194). (30) Lízingový nájomca po skončení lízingu nevrátil motorové vozidlo žalovanému, ktorý sa neúspešne pokúšal o jeho vrátenie prostredníctvom súdneho exekútora (žiadosť o výkon núteného práva, č. 1000/98/10.04.2012 na č.l. 215 s prekladom na č.l. 195, úradné oznámenie exekútora, č. 3/17.05.2012 na č.l. 216 s prekladom na č.l. 197). Následne žalovaný podal trestné oznámenie z dôvodu, že motorové vozidlo mu ako vlastníkovi nebolo vrátené (trestné oznámenie, č. 1000/160/09.07.2012 na č.l. 217 až 218 s prekladom na č.l. 199 až 200). (31) Štátne zastupiteľstvo v Pitesti nariadilo okrem iného sledovanie uvedeného motorového vozidla, preverenie, či opustilo územie Rumunska (uznesenie štátneho zastupiteľstva zo dňa 22.11.2013 na č.l. 219 až 220 s prekladom na č.l. 201 až 202). (32) Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24. (33) Podľa § 5 až 8 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov vecné práva k nehnuteľnostiam i k hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone alebo v osobitných predpisoch nie je ustanovené inak, právom miesta, kde je vec. Vznik a zánik práv k hnuteľným veciam sa spravuje právom miesta, kde vec bola v čase, keď nastala skutočnosť, ktorá zakladá vznik alebo zánik tohto práva. Ak ide o vec, ktorá sa podľa zmluvy prepravuje, posudzuje sa vznik a zánik týchto práv podľa práva miesta, odkiaľ bola vec odoslaná. Ustanovenia o zápisoch do verejných kníh platné v mieste, kde nehnuteľnosť je, sa použijú i vtedy, keď právny dôvod vzniku, obmedzenia alebo prevodu knihového práva sa posudzuje podľa iného právneho poriadku. Vydržanie sa spravuje právom miesta, kde bola vec na začiatku vydržacej doby. Vydržateľ sa však môže dovolať právneho poriadku štátu, na území ktorého sa vydržanie vykonalo, ak od času, keď vec bola v tomto štáte, sú podľa právneho poriadku tohto štátu splnené všetky podmienky vydržania. (34) Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. (35) Podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy. (36) Podľa § 446 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.
(37) Podľa § 134 ods. 1, ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (38) Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. (39) Súd v prvom rade skúmal svoju právomoc na konanie, skúmal rozhodné právo, procesnú prípustnosť žaloby, včasnosť jej podania a následne posúdil podstatu sporu. Právomoc na konanie súdu vyplýva z ustanovenia čl. 26 ods. 1 Nariadenia 1215/2012 (Brusel I. bis). Žalovaný je právnickou osobou z iného štátu Európskej únie. V zásade by právomoc na konanie mal súd členského štátu žalovaného. Výnimku však predstavuje citované ustanovenie, podľa ktorého má právomoc súd členského štátu aj vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Žalovaný bol v tomto konaní procesne aktívny, teda sa ho zúčastnil. Preto súd má na konanie právomoc. Rozhodným právom je s poukazom na ustanovenia § 5 až 8 zákona č. 97/1963 Zb. právo slovenské. V konaní ide o vecné práva k hnuteľnej veci, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky a skutočnosť, ktorá zakladá vznik vlastníckeho práva k nej nastala na území Slovenskej republiky. Aj prípadné vydržanie sa spravuje podľa § 8 citovaného zákona slovenským právom, pretože vec bola na začiatku plynutia vydržacej doby na území Slovenskej republiky. (40) Žaloba je procesne prípustná podľa § 137 písm. c) CSP. V konaní ide o určenie, či tu je alebo nie je vlastnícke právo žalobcu k hnuteľnej veci. V takom prípade je žaloba prípustná buď ak je tu naliehavý právny záujem na jej podaní, alebo ak možnosť jej podania vyplýva z osobitného právneho predpisu. V tomto prípade prípustnosť žaloby vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Zb. (41) K otázke dodržania lehoty na podanie žaloby, ktorú namietal žalobca, súd uvádza, že táto dodržaná bola. Nemožno ju totiž počítať od vyrozumenia zo dňa 04.11.2016, pretože to nebolo v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákonného ustanovenia. Chýbalo v ňom uvedenie, kto si uplatňuje právo na zaistenú vec, teda voči komu sa mal žalobca domáhať určenia vlastníckeho práva. Žalobca teda na základe tohto vyrozumenia nemohol účinne uplatniť svoje práva. Začiatok plynutia 60-dňovej zákonnej lehoty je potrebné počítať až od doručenia vyrozumenia zo dňa 19.01.2017. V spise sa síce nenachádza doklad o jeho doručení, avšak žaloba bola podaná v 60-dňovej lehote od jeho vyhotovenia, preto nepochybne bola podaná včas. (42) Podstatu sporu súd posúdil podľa ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka. Žalobca tvrdí, že nadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu kúpou od spoločnosti VÚB Leasing a.s. po skončení lízingu. K nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Predávajúci bol takisto podnikateľom. Na ich právne vzťahy je preto potrebné prioritne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Lízingová zmluva, ku ktorej žalobca pristúpil, mala znaky nájomnej zmluvy a zmluvy kúpnej. Na právne vzťahy z nej týkajúce sa kúpy prenajatej veci po uplynutí dohodnutej doby je teda potrebné aplikovať aj ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka. Podľa citovaného zákonného ustanovenia môže kupujúci v rámci obchodného styku nadobudnúť vlastnícke právo aj v prípade, ak predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. (43) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nemal žiaden dôvod domnievať sa, že predávajúci (spoločnosť VÚB Leasing a.s.) nie je oprávnená sporné motorové vozidlo predať, respektíve nakladať s ním za účelom jeho predala. Uvedená spoločnosť bola od roku 2012 zapísaná v dokladoch vozidla ako jeho vlastník. Žalobca vozidlo nerušene užíval od 28.09.2012 až do 09.09.2016. Počas tejto doby do jeho užívania nikto nezasahoval. Takisto zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by niekto zasahoval do vlastníckeho práva spoločnosti VÚB Leasing a.s., ktorá mala vlastnícke právo k vozidlu nadobudnúť 29.05.2012. Navyše na vozidlo bola vykonaná kontrola jeho originality (14.05.2012) s výsledkom, že vozidlo je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách (teda že jeho identifikačné znaky neboli menené a ide o vozidlo, ktoré bolo zapísané v dokladoch k nemu). Aj výsledok kontroly originality teda mohol žalobcu utvrdzovať v dobrej viere, že je oprávneným držiteľom motorového vozidla, že jeho právny predchodca je jeho vlastníkom a že k prevodu vlastníckeho práva dochádza vo vzťahu k predmetu bez právnych vád. Preto súd dospel k záveru, že hoci pôvodným vlastníkom sporného motorového vozidla bol žalovaný, došlo v súlade s § 446 Obchodného zákonníka k prevodu vlastníckeho práva k nemu na žalovaného. V tomto prípade ide o výnimku zo známej zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“ (nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má) slúžiacu na ochranu dobromyseľného kupujúceho.
(44) Žalovaný sa teda stal na základe Zmluvy o lízingu nehnuteľných vecí č. 143425 zo dňa 25.05.2012 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 28.09.2012 a v spojení s dohodou vyplávajúcou z Protokolu o ukončení lízingovej zmluvy číslo: LZC/01/43425 zo dňa 19.01.2016 vlastníkom sporného motorového vozidla. (45) Súd poukazuje aj na to, že aj ak by sa (hypoteticky) neaplikovalo ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka, žalobca by sa stal vlastníkom predmetného motorového vozidla podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože bol oprávneným a dobromyseľným držiteľom sporného motorového vozidla po dobu od 28.09.2012 do 09.09.2016, pričom od 19.01.2016 sa mohol oprávnene domnievať, že sa stal jeho vlastníkom. Jeho právny predchodca sa mohol od 29.05.2012 oprávnene domnievať, že je vlastníkom predmetného motorového vozidla, ktoré nadobudol v rámci riadneho obchodného styku od predávajúceho TANEX, spol. s r.o. Takisto pôvodný lízingový nájomca POWER OIL GOUP s.r.o. mohol oprávnene predpokladať, že je riadnym držiteľom motorového vozidla, vo vzťahu ku ktorému uzatvoril so spoločnosťou VÚB Leasing a.s. lízingovú zmluvu. Tým viac, ak v tom čase na vozidlo bol vypracovaný protokol o kontrole originality, ktorou kontrolou sa nezistili žiadne vady vozidla. Započítajúc aj dobu oprávnenej dobromyseľnej držby jeho právnych predchodcov, mal žalobca sporné motorové vozidlo v držbe nepretržite po dobu dlhšiu ako tri roky. (46) ej7ienky poskytnutia úverov. skom elené JUDr. úhradu dlhu. . tovať. Boli zaslané 4 upomienky v súlade so splátkou úveru e-mailZ uvedZ Z v ddPodľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (47) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (48) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. (49) O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník. (50) Podľa § 155 ods. 1, ods. 2 CSP každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. (51) Súd koná so žalovaným v rumunskom jazyku. Keďže v súvislosti s tým vznikli v konaní trovy, tieto trovy podľa § 155 ods. 2 CSP znáša štát (výrok III. rozsudku). (52) Podľa § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. (53) Podľa § 11 ods. 6 písm. b) citovaného zákona orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia. (54) Podľa § 11 ods. 10 citovaného zákona v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.
(55) Žalobca okrem iného zaplatil aj súdny poplatok za žalobu o vydanie veci, podanú proti pôvodnému žalovanému v 2. rade, a to vo výške 99,50 €. V tejto časti bolo konanie zastavené pred prvým pojednávaním vo veci. Preto súd zaplatený súdny poplatok za túto časť predmetu konania žalobcovi vrátil. V súlade s § 11 ods. 4 citovaného zákona ho vrátil krátený o 6,70 €, teda vo výške 92,80 € (99,50 € - 6,70 €). Vrátenie realizuje v súlade s § 11 ods. 6 písm. b) citovaného zákona prevádzkovateľ systému platby súdnych poplatkov Slovenská pošta a.s. Keďže súdu nie je známe číslo účtu žalobcu, na ktorý by bolo možné poplatok vrátiť, v rozhodnutí sa neuvádza.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu prva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.