Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-72-2019.pdf
PDF · 88.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1P/72/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci manžela G. X., narodeného XX. februára XXXX, trvale bytom V., P. XX/X, proti manželke H. X., rodenej X., narodenej XX. decembra XXXX, trvale bytom V., P. XX/X, o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H. X., narodenej XX. februára XXXX, bytom ako matka, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo manžela G. X., nar. XX.XX.XXXX a manželky H. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené XX.XX.XXXX vo P., zapísané v knihe manželstiev T. úradu P. vo zv. 6, ročník XXXX na strane XX, pod poradovým číslom 3, r o z v á d z a.
II. Maloletá H. X., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. X., nar. XX.XX.XXXX sumou XX,XX Q. mesačne, a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu výživným vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, ktorú bude poukazovať vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode.
IV. Súd styk otca s maloletou neupravuje, tento ponecháva na dohodu rodičov.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manžel návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX. septembra XXXX, doplneným dňa XX. októbra XXXX žiadal, aby súd svojím rozsudkom jeho manželstvo s manželkou rozviedol, maloletú H., nar. XX. februára XXXX, pochádzajúcu z manželstva zveril do osobnej starostlivosti jeho manželky, jeho aby súd zaviazal prispievaním na maloleté dieťa výživným vo výške XX,XX Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s manželkou uzavreli dňa XX. marca XXXX, z manželstva pochádza jedno neplnoleté dieťa a dve plnoleté deti. Postupom času si manželia prestali rozumieť až do stavu, že k sebe už nič navzájom necítia. Manželia spolu intímne nežijú viac ako pol roka. Záverom manžel uviedol, že jeho city k manželke ochladli, manželstvo už nespĺňa svoj spoločenský účel a nie je šanca na obnovu spolužitia.
2. Manželka sa k návrhu napriek výzve písomne nevyjadrila.
3. Opatrovník maloletej v správe zo sociálneho zisťovania uviedol, že v opatere a starostlivosti rodičov neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Maloletá má u rodičov vytvorené vhodné podmienky pre jej zdravý fyzický a psychický vývoj.
4. Súd vo veci samej vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa (manželka svoju neúčasť vopred ospravedlnila, pričom uviedla, že s návrhom súhlasí) a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Manžel na pojednávaní zotrval na podanom návrhu, žiadal ich manželstvo rozviesť. V jeho prípade sa jedná o prvé manželstvo. V plnom rozsahu trvá na dôvodoch rozvratu manželstva tak ako ich písomne uviedol v podanom návrhu. Manželka pracuje v zahraničí kde si našla nového priateľa. Pokiaľ je ona preč tak sa on stará o deti, pričom len plnoletá G. je zárobkovo činná. L. H. zatiaľ študuje a maloletá H. navštevuje 4. ročník základnej školy. Všetky poplatky spojené s jej školskou dochádzkou hradí manželka. Manžel je evidovaný ako uchádzač o prácu, je bez akéhokoľvek príjmu a je v podstate odkázaný na dobrú vôľu manželky a detí.
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. marca XXXX vo P., ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P., vo zväzku 6, roč. XXXX, na strane XX, pod por. č. 3. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú plnoletá G., nar. XX. mája XXXX, plnoletá H., nar. XX. apríla XXXX a maloletá H., nar. XX. februára XXXX. Z návrhu, listinných dôkazov a prednesov účastníkov vyplýva, že obaja účastníci konania sú slovenskými štátnymi občanmi, u manželky ide o manželstvo prvé u manžela tiež o manželstvo prvé. Manželia mali spoločné bydlisko - V., P. XX/X. Manželka je zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške XXX Eur, manžel je nezamestnaný, evidovaný na úrade, bez akéhokoľvek mesačného príjmu.
7. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
8. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
9. Podľa § 24 ods. 1 - 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. U. určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. U. určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. G. o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. J. musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. U. pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. U. dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. U. pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. G., ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
XX. Podľa článku X Z. o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. L. určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 25 ods. 1, ods.2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
XX. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
16. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich vzťahu pochádzajú dve plnoleté deti a jedno maloleté dieťa.
18. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Za takýchto skutkových okolností má súd zato, že manželské vzťahy sú trvale rozvrátené a niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania je dlhodobo len formálnym zväzkom bez plnenia akýchkoľvek spoločenských funkcií manželstva. Z uvedených dôvodov súd manželstvo ako nefunkčné rozviedol.
19. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode súd maloletú zveril do starostlivosti matky. Maloletá je aj v súčasnosti v starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené závažnejšie nedostatky, starostlivosť o maloletú je na dobrej úrovni. Takisto manžel - otec takúto úpravu práv a povinností k maloletej navrhnul. Matka bude zároveň maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, čím nie sú dotknuté rodičovské práva a povinnosti otca podľa § 28 Zákona o rodine.
20. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej a z možnosti, schopností a majetkových pomerov manžela - otca. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Výšku výživného na maloletú stanovil súd najmä s prihliadnutím na sociálnu situáciu otca, ktorý nepoberá žiadne dávky, nemá žiaden príjem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Súd styk otca s maloletou neupravoval, tento ponechal na dohodu rodičov. Bude na rodičoch maloletej, najmä na jej matke, aby si styk otca s maloletou dohodou upravili tak, aby bolo zachované právo maloletej na starostlivosť zo strany oboch rodičov, právo na rovnocenný styk s oboma rodičmi a zároveň právo otca podieľať sa na starostlivosti o maloletú.
22. Podľa § 2 ods. X CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 262 ods. X CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa § 262 ods. X CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Brezno.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.