Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Csp-18-2019.pdf
PDF · 98.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-44Csp/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou, v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovaným: 1.) K. A., J.. XX.XX.XXXX, G. O. XX, XXX XX H., 2.) S. A., J.. XX.XX.XXXX, G. O. XX, XXX XX H., o zaplatenie 17.429,38 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.500,- € z a s t a v u j e .
II. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu v sume 7.982,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.982,67 € od 17.1.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 21.1.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu sumu 17.429,38 €, dlžné úroky z istiny vo výške 9.229,45 €, zmluvný úrok vo výške 10,90 % ročne zo sumy 17.429,38 € od 17.1.2019 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17.429,38 € od 17.1.2019 do zaplatenia a trovy konania titulom neplatenia splátok úveru.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu- spoločnosť Poštová banka, a.s. a žalovaní v 1.-2. rade uzatvorili zmluvu o úvere č. 0759897487.
3. Na základe zmluvy poskytla Poštová banka, a.s. žalovaným úver vo výške 20.000,- €, ktorý sa zaviazali žalovaní vrátiť v splátkach, vrátane úrokov, poplatkov a iných peňažných plnení podľa zmluvy o úvere. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli okrem iného Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov. Nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania s platením splátok, v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli vyzvaní na zaplatenie celej dlžnej sumy, ktorú neuhradili, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 4.2.2016 úver za predčasne splatený. Poslednú úhradu vykonali žalovaní dňa 13.7.2017 a od toho dňa nevykonali žiadnu ďalšiu úhradu.
4. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 6.8.2018 Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola pohľadávka voči žalovaným postúpená na žalobcu.
5. Žalobu s prílohami, procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie prevzali žalovaní v 1.-2. rade každý samostatne dňa 30.9.2019. K žalobe sa písomne nevyjadrili.
6. Podaním doručeným súdu dňa 11.12.2019 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.500,- €, nakoľko žalovaní v 1.- 2. rade po podaní žaloby uhradili sumu 1.500,- €.
7. Súd na prejednanie veci nariadil dňa 24.2.2020 pojednávanie, na ktorom sa žalobca nezúčastnil, zúčastnili sa obaja žalovaní. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným dňa 11.12.2019 vzhľadom na právny stav, a najmä s poukazom na dôvod hospodárnosti konania, pričom žiadal, aby súd konal v neprítomnosti žalobcu, preto súd v súlade s ust. § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že sa s právnym nástupcom teda so spoločnosťou R Collectors dohodli telefonicky na splátkach, zostavili aj splátkový kalendár, avšak chceli, aby bol notársky overený. Samotné overenie stálo 300,- €. Má pocit, že žalobca navyšuje ďalšie splátky aj o tento poplatok za overenie, ale aj o súdne trovy, nakoľko sami platia splátky, avšak nerozumejú, prečo bola podaná žaloba. Ďalej uviedol, že boli tam vynechané nejaké splátky z dôvodu zdravotných ťažkostí žalovanej v 2. rade, teda manželky. Naďalej platia žalovanú sumu a so žalobcom neustále komunikujú, či už vo forme SMS správ, mali za to, že teda plnia tento dlh.
8. Žalovaná v 2. rade sa pridržiavala vyjadrení žalovaného v 1. rade. Poukázala na to, že určitú dobu mali znížený príjem, preto vynechali nejaké splátky. Následne sa stali platobne neschopnými určitú dobu, ale následne začali znovu platiť, čiže chcú dlh uhradiť. Zároveň dodala, že po doručení predžalobnej výzvy kontaktovali žalobcu s tým, či majú ďalej platiť tieto splátky, načo žalovanej v 2. rade bolo oznámené zo strany žalobcu, že nech robia ako chcú, že žaloba už je podaná a teda nevyjadril sa k otázke žalovanej v 2. rade.
9. Po predbežnom právnom posúdení súdom predstúpila žalovaná v 2. rade, ktorá k veci uviedla, že boli zaplatené aj ďalšie splátky 2x po 300,- € za január a február tohto roku. Následne žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade ukázali súdu z mobilného telefónu prevod z ich čísla účtu a to sumy 14.1.2020 vo výške 300,- € na účet č. N. XX XXXX XXXX XXXXX XXXXX a taktiež aj náhľad na úhradu zo dňa 14.2.2020 vo výške 300,- € na zhodný účet. Súd nahliadol do mobilného telefónu a do e-mailovej komunikácie zo strany žalobcu, kde bola oznámená splatnosť splátky a uvedené číslo účtu, ktoré sa stotožňuje s číslami účtu, na ktoré boli poslané peniaze vo výške 600,- € z účtu žalovaných v 1. a 2. rade. V rámci práva záverečnej reči viac k veci nemali čo uviesť.
10. Dňa 25.2.2020 doručili žalovaní súdu trvalý platobný príkaz na úhradu a potvrdenie o úhrade sumy 300,- € dňa 14.1.2020 a dňa 14.2.2020 na účet č. IBAN: N. XXXX XXXX XXXXXXX XXXXX. Súd tieto listiny nedoručoval žalobcovi, nakoľko o týchto úhradách musí mať vedomosť.
11. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, ako aj nahliadnutím do mobilného telefónu žalovaného v 1. rade na pojednávaní, doručenými potvrdeniami o úhrade sumy 600,- € a zistil tento skutkový stav:
12. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. so žalovanými uzatvoril dňa 2.2.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovaným úver 20.000,- €, ktorý mali žalovaní splácať v 120 mesačných splátkach vo výške 276,- € vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci po dobu 10 rokov, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený dňom 15.3.2012 a konečná splatnosť úveru bola dňom 15.2.2022. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 10,90 %, RPMN 12,17 %, priemerná RPMN vo výške 11,66 %, celková výška nákladov 13.598,45 €. Po upozornení žalovaných právnym predchodcom žalobcu listom zo dňa 11.1.2016 na uplatnenie práva vyhlásenia úveru predčasne splatným v prípade neuhradenia omeškaných splátok v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy, pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a to ku dňu 4.2.2016. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 6.8.2018, spoločnosť Poštová banka, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovaným na žalobcu ako postupníka. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaní zaplatili ku dňu 28.9.2018 splátky vo výške 9.917,33 €, od podania žaloby sumu 1.500,- € a dňa 14.1.2020 a dňa 14.2.2020 sumu spolu vo výške 600,- €.
13. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
16. Žalobca podaním doručeným súdu vzal späť žalobu v časti zaplatenia sumy 1.500,- € z dôvodu, že táto suma bola zaplatená žalovanými po podaní žaloby, preto súd v súlade s ust. § 145 ods. 1 CSP vo výroku I zastavil konanie v tejto časti, pričom súhlas žalovaných s čiastočným späťvzatím žaloby súd nezisťoval, nakoľko k nemu došlo pred prvým pojednávaním vo veci. 17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. ku dňu 2.2.2012 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
20. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § Podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
23. Podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z., sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
25. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
26. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu so žalovanými uzavrel dňa 2.2.2012 zmluvu o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Ak ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené právnym predchodcom žalobcu bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 2.2.2012, je vzťahom občianskoprávnym a táto zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
27. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými nespĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy. Konkrétne v úverovej zmluve chýba údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Tým pádom je aj nesprávne uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov. Navyše v zmluve chýba údaj o všetkých predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov vyžadované § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.
28. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že celková výška nákladov je vo výške 13.598,45 € a výška poskytnutého úveru 20.000,- €. Z týchto údajov si spotrebiteľ síce vie vypočítať celkovú výšku úveru a to zrátaním týchto dvoch údajov, t. j. 20.000,- € + 13.598,45 € z čoho dostane výslednú sumu 33.598,45 €, ktorá by však ako základný údaj nemala chýbať, avšak pri vynásobení počtu splátok a ich výšky bez poistenia (120 x 276 € = 33.120,- €) dospejeme k inej výške celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Na základe toho nie je teda vôbec jednoznačné, akú sumu mal žalovaný celkovo uhradiť (33.120,- € alebo 33.598,45 €). Podľa názoru súdu ide o klamlivé uvádzanie jednej z najpodstatnejších obsahových náležitosti úverovej zmluvy, ktorá v podstate spotrebiteľovi má povedať, akú celkovú čiastku veriteľovi napokon zaplatí. Zároveň súd poukazuje na to, že najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa je ročná percentuálna miera nákladov vzhľadom na to, že zahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Je preto najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Z toho následne vyplýva, že výška RPMN je v skutočnosti vo výške 11,62 % pri sume celkových nákladov 13.598,45 € (po zadaní vstupných údajov uvedených v zmluve do kalkulačky výpočtu výšky RPMN), teda v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN (12,17 %). Navyše zákonom č. 129/2010 Z. z. zákonodarca sprísnil obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj tým spôsobom, že pri povinnom údaji o RPMN pridal aj nutnosť uviesť všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN, pričom tieto predpoklady musia byť uvedené výslovne v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Aj keď v tomto prípade v zmluve je uvedená hodnota RPMN (v nesprávnej výške), nie sú v nej uvedené predpoklady pre jej výpočet, ktoré boli použité a nie je uvedená celková čiastka, ktorú mali žalovaní zaplatiť, hoci je zistiteľná, avšak v nesprávnej výške. V dôsledku tejto chýbajúcej obligatórnej náležitosti zmluvy ako aj pre nesprávne uvedenú výšku RPMN platí preto fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Podľa názoru súdu majú byť predpoklady pre výpočet RPMN uvedené priamo v zmluve (nie v iných dokumentoch ako napr. všeobecných obchodných podmienkach, resp. obchodných podmienkach pre úver), lebo v opačnom prípade by aj ostatné zákonom vyžadované náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. mohli byť uvedené v iných dokumentoch ako v zmluve, čo odporuje zámeru, aby bol spotrebiteľ náležite a preukázateľne informovaný o úverových podmienkach.
29. Pri závere o absencii náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch a pre nesprávne uvedenú výšku RPMN majúcich za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona o spotrebiteľských úveroch), je treba vychádzať z toho, že žalovaní by mali žalobcovi vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru.
30. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver v celkovej sume istiny 20.000,- €. Žalovaní doposiaľ uhradili žalobcovi ku dňu 28.9.2018 sumu 9.917,33 € (výpis z úverového účtu ku dňu 28.9.2018 v časti zaplatené splátky), po podaní žaloby sumu 1.500,- € (ktorej sa týka čiastočné späťvzatie žaloby) a v roku 2020 sumu 600,- € (zaplatená 14.1.2020 a 14.2.2020), t. j. spolu uhradili sumu 12.017,33 €.
31. Vzhľadom na to, že súd s poukazom na vyššie uvedené, považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek úrokov. Z týchto dôvodov súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a vo výroku II priznal žalobcovi sumu 7.982,67 € (20.000,- € - 12.017,33 €) a v prevyšujúcom rozsahu (zostatok žalovanej sumy, dlžné úroky z istiny vo výške 9.229,45 € a zmluvných úrokov vo výške 10,90 % ročne zo sumy 17.429,38 € od 17.1.2019 do zaplatenia z dôvodov vyššie uvedených vo výroku III žalobu zamietol.
32. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( § 517 ods. 2 Obč. zák.).
33. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie“) v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to 5,05 % ročne zo sumy 7.982,67 € od 17.1.2019 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku II tohto rozhodnutia a v prevyšujúcej časti, čo do úrokov z omeškania žalobu zamietol.
35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výroku IV tak, že prevažne úspešnejší žalovaní v 1.- 2. rade síce majú nárok na náhradu trov konania, nakoľko im žiadne trovy konania nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal priamo v rozhodnutí z dôvodu procesnej ekonómie. Žalobca si v konaní uplatňoval sumu 17.429,38 € + zmluvné úroky 9.229,45 € + zmluvné úroky vo výške 10,90 % ročne zo sumy 17.429,38 € od 17.1.2019, ktoré ku dňu 24.2.2020 predstavovali sumu 2.030,02 €, t.j. spolu sumu 28.688,85 € a súd mu priznal sumu 7.982,67 € a v sume 1.500,- € bola žaloba podaná dôvodne, t.j. spolu ide o sumu 9.482,67 €, z čoho je zrejmé, že v prevažujúcom rozsahu boli úspešnejší žalovaní v 1.- 2. rade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).