Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/63/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: O. B., bytom D., O. 6, zastúpený Sidor a partneri s.r.o., so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalšej účastníčky L.. O.. G. B., bytom D., O. 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-NR-OVBP2-2019/014533-2 zo dňa 24. 04. 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 24. 04. 2019 č. OU-NR-OVBP2-2019/014533-2 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Nitry č. SP 5198/2018-037-JUDr. SP zo dňa 26. 09. 2018 o uznaní žalobcu za vinného zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c/ Stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že spolu s manželkou L. B. v období od letných mesiacov v r. 2017 do 26. 09. 2018 na pozemku parc.č. XXXX kat. územie Y. ma O. ulici č. X v D. užíval bez kolaudačného rozhodnutia zmenu stavby „Prestavby, prístavba a nadstavba rodinného domu“ tak, že ho uznal vinným zo spáchania priestupku podľa 105 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, ktorého sa obvinený žalobca dopustil tým, že ako vlastník stavby a stavebník zmien stavby „Prestavby, prístavba a nadstavba rodinného domu“ dňa 22. 06. 2018 na parc.č. XXXX kat. územie Y. na O. ulici č. X v D. nezabezpečil podmienky na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, tým, že zabránil orgánu štátneho stavebného dohľadu vyhotoviť fotodokumentáciu užívania zmien vo vnútri stavby, za čo mu podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch bola uložená pokuta vo výške 800,- eur a bola mu uložená povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16,- eur.

Stavebný úrad napadnutým rozhodnutím zastavil konanie vo veci priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. a/ Stavebného poriadku, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že ako stavebník v období jesenných mesiacov v r. 2015 na predmetnom pozemku na O. ulici č. X v D. ako stavebník uskutočnil zmeny stavby „Prestavby, prístavba a nadstavba rodinného domu“, v rozpore so stavebným povolením vydaným Mestom Nitra pod č. SP 6131/2015-003-MZ zo dňa 08. 04. 2015, a to tým, že strešná konštrukcia nadstavby presahuje 0,30m nad susedný pozemok, parc.č. XXXX vlastníkov I. B. a L. B., O. č. X D., o čom dňa 15. 05. 2018 Ing. Miloslav Hatala, geodetická odborná kancelária G.O.K., J. Vuruma č. 4 Nitra, vyhotovil „Zameranie presahu strešného plášťa nehnuteľnosti stojacej na parcele XXXX, kat. územie Y.“, pretože zodpovednosť za priestupok zanikla.

2. Prvostupňový správny orgán oznámením zo dňa 26. 03. 2018 žalobcovi ako aj manželke žalobcu oznámil začatie nového konania vo veci priestupkov a nariadil termín ústneho pojednávania na deň 18.

04. 2018, kedy okrem obvinených boli na ústne pojednávanie predvolaní aj svedkovia, a to vlastníci susedných stavieb C. O., O. č. X D. a O.. I. B. a L. B., obaja bytom O. č. X D.. Žalobca a jeho manželka dňa 12. 04. 2018 požiadali o zmenu termínu a bol s nimi dohodnutí ďalší termín ústneho pojednávania na deň 24. 04. 2018. Predvolaní svedkovia boli prítomní na ústnom pojednávaní dňa 18. 04. 2018 a ich výpovede podrobne prvostupňový správny orgán uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Na predmetnom ústnom pojednávaní bola vypočutá aj O. O., ako zástupkyňa štátneho stavebného dozoru. Taktiež bola vypočutá aj V. C., tiež pracovníčka štátneho stavebného dozoru.

Na ďalšom pojednávaní dňa 24. 04. 2018 okrem obvinených bol vypočutý aj svedok L.. H. S. z geodetickej kancelárie, ktorá vyhotovila geometrický plán na zameranie rozostavanej stavby.

Stavebný orgán nariadil ďalšie ústne pojednávanie dňa 11. 05. 2018, kde okrem obvinených boli predvolaní ďalší svedkovia, projektant zmien stavby, dodávateľ strešného systému a dodávateľ montážnej strechy.

Prvostupňový správny orgán rozsiahlym dokazovaním, ktoré podrobne uviedol v rozsiahlom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zistil presne a úplne skutočný stav veci a po hodnotení miery zavinenia žalobcu dospel k záveru, že išlo o vedomú nedbanlivosť, pretože on ako obvinený a jeho manželka vedeli, že môžu svojim konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehali na to, že tento zákon neporušia alebo neohrozia. Záujem chránený zákonom spočíva v znení v ustanovení § 76 ods. 1 stavebného zákona, ktoré jednoznačne stanovuje, že tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena, pokiaľ táto vyžadovala stavebné povolenie možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Podľa § 105 ods. 3 písm. c/ Stavebného zákona, priestupku sa dopustí a pokutou do 33.193 eur sa potresce ten, kto stavbu užíva bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné.

Prvostupňový správny orgán na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca sa dopustil uvedeného priestupku tým, že prístavbu a nadstavbu rodinného domu užíval bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Táto skutočnosť bola preukázaná svedeckými výpoveďami ako aj výsledkami šetrenia štátneho stavebného dozoru, ktoré bolo vykonané dňa 08. 02. 2018 a 22. 06. 2018.

3. Pri ukladaní sankcie a jej výmery podľa § 12 zákona o priestupkoch správny orgán prihliadol na pohnútky, ktoré viedli žalobcu k užívaniu stavby a úraz skonštatoval, že žalobca chcel zlepšiť podmienky bývania pre svoju šesť člennú rodinu a vytvoriť najmä komfortnejšie bývanie pre svoje maloleté deti v detských izbách, ktoré sa nachádzajú v nadstavbe. Túto skutočnosť vyhodnotil prvostupňový správny orgán ako poľahčujúcu okolnosť.

Pri posudzovaní spôsobu spáchania priestupku prvostupňový správny orgán zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalobca podal návrh na kolaudáciu zmien stavby, až potom keď sa dozvedel z podnetov susedov B., že žalobca s rodinou užívajú a bývajú v nadstavbe.

Pri posudzovaní osoby prvostupňový správny orgán prihliadol na tú skutočnosť, že obaja manželia sú spoločníkmi a konateľmi právnickej osoby, ktorá má v predmete činnosti okrem iného aj uskutočňovanie stavieb a ich zmien, z čoho je možné vyvodiť, že obaja by mali poznať a dodržiavať ustanovenia stavebného zákona, ktoré upravujú uskutočňovanie stavieb a ich zmien, vrátane zákonných podmienok ich užívania.

Čo sa týka ďalšieho skutku, ktorý bol kladený žalobcovi za vinu, a to nezabezpečenie podmienok na vykonanie štátneho stavebného dozoru, prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že v zmysle § 100 písm. a/ Stavebného zákona, ktorý jednoznačne stanovuje, že vlastník stavby je povinný nielen umožniť orgánom štátneho stavebného úradu vstupovať do stavby, nazerať do jej dokumentácie ale aj utvárať predpoklady pre výkon dohľadu. Obvinený bez toho, že by si overil zákonné podmienky vyhotovovania fotodokumentácie, túto jednoducho odmietol a neumožnil jej vyhotovenie vo vnútri stavby. Z tohto konania žalobcu, ako stavebníka, nebolo možné detailne porovnať skutkový stav užívania zmeny stavieb v čase šetrenia so skutkovým stavom zisteným pri šetrení dňa 08. 02. 2018. Čo sa týka uloženia výšky trestu, prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi výšku pokuty 800,- eur na spodnej hranici sadzby,

ktorá predstavuje 2,4% z možnej pokuty do výšky 33.197,- eur. Pri výške uloženej pokuty prihliadol najmä na tú skutočnosť, že obvinený sa týmto konaním snažil zlepšiť podmienky svojej šesťčlennej rodiny.

4. Voči predmetnému prvostupňovému správnemu orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. V odvolaní uvádzal, že je nevinný, že stavba nie je užívaná, žiadny závažný priestupok sa nestal. Namietal aj postup správneho orgánu pri prejednávaní priestupku ako aj šetrenie vykonané štátnym stavebným dozorom.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

5. Odvolací správny orgán rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/014533-2 zo dňa 24. 04. 2019 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu potvrdil.

6. Žalovaný ako odvolací správny orgán preskúmal odvolanie obvineného O. B. i preložený spisový materiál v celom rozsahu a zastáva názor, že správny orgán rozhodol v súlade s vykonaným dokazovaním a napadnuté rozhodnutie je zákonné a vecne správne.

7. Žalovaný správny orgán zastáva názor, že prvostupňový správny orgán zistil všetky právne rozhodné skutočnosti a zistil presne skutkový stav veci, čo je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uvádzal všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydaní rozhodnutia a zároveň analyzoval svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení svojich dôkazov, podrobne rozviedol samostatne správne konanie týkajúcich sa predmetných priestupkov, všetky vykonané úkony správneho orgánu, podania ako aj vyjadrenia účastníkov konania predvolaných svedkov ako aj podklady, z ktorých vychádzal pri vydávaní rozhodnutia.

8. Žalovaný správny orgán má za to, že spáchanie priestupkov žalobcom bola dostatočne preukázaná, jednak svedeckými výpoveďami, ale aj na základe výsledkov vykonaných štátnym stavebným dohľadom.

Žalovaný správny orgán má za to, že užívanie prístavby bolo preukázané aj závermi a zápismi štátneho stavebného dozoru, fotodokumentáciou, ktorá bola vyhotovená v rámci jedného šetrenia, z ktorého vyplýva, že v neskolaudovanej prístavbe sa nachádzajú kvety, taktiež veľký jedálenský stôl so stoličkami. Stavebný úrad taktiež skonštatoval, že by tento priestor neužívala 6 členná rodina, ale len to, čo tvrdil žalobca, že v prístavbe sa nachádzal len on na dokončovacích prácach. Užívanie nadstavby a prístavby bolo potvrdené viacerými svedkami a fotografiami, z ktorých bolo zrejmé, že izby sú kompletne zariadené a užívané. Čo sa týka časti rozhodnutia, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že ako vlastník stavby a stavebník zmien stavby „Prestavba, prístavba a nadstavba rodinného domu“ na pozemku č. 1793 kat. územie Y., na O. č. X D., nezabezpečil podmienky na vykonanie štátneho stavebného dohľadu tým, že zabránil orgánu štátneho stavebného dohľadu vyhotovovanie fotodokumentácie užívania zmien vo vnútri stavby. I keď umožnil žalobca orgánu štátneho stavebného dozoru pohybovať sa v stavbe, nevytvoril podmienky na vykonanie ŠSD v plnom rozsahu, keď neumožnil vyhotovenie fotodokumentácie, z ktorého by bolo zrejmé presnejšie zachytenie skutkového stavu stavby.

Žalovaný správny orgán čo sa týka výšky uloženej pokuty, má za to, že v súlade s citovaným ustanovením § 12 ods.1 zákona o priestupkoch, prvostupňový správny orgán, dostatočne zdôvodnil výšku uloženej pokuty u žalobcu a jeho manželky, pričom dôsledne posúdil osobu žalobcu, prihliadol aj na jeho pohnútky, najmä zlepšeniu podmienok bývania svojej 6 člennej rodiny.

Čo sa týka námietky žalobcu uvedenej v odvolaní, že správny orgán ústne prejednával jeho priestupkovú vec a vypočúval svedkov v jeho neprítomnosti žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán listom zo dňa 26. 03. 2018 oznámil podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku, v spojení s § 67 ods. 3 Zákona o priestupkoch, začatie konania vo veci priestupkov účastníkom konania a predvolal ich na ústne pojednávanie dňa 18. 04. 2018.

Správny orgán poukázal na ustanovenie § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy ak sa odmietne dostaviť na pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez

náležitého ospravedlnenia alebo náležitého dôvodu. Správny orgán prvého stupňa v ničom nepochybil keď vypočul svedkov v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa v krátkom časovom rozpätí, ospravedlnil, že sa pojednávania nemôže zúčastniť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Mal si uvedomiť tú skutočnosť, že ako účastník konania bude mať právo na tomto prejednaní priestupku sa vyjadriť k obvineniu, ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, predkladať dôkazy, dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy. Žalovaný má za to, že prejednávanie priestupku prvostupňový správny orgán vykonal v súlade so zákonom, t.j. s ustanoveniami § 22 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán prejednal vec v zmysle zákona a rozhodnutie je náležite a podrobne odôvodnení, s ktorým sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho potvrdil a odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

9. Žalobca v podanej žalobe rovnako ako v odvolaní voči prvostupňovému správnemu orgánu poukazuje na procesné pochybenia správneho orgánu v súvislosti s tým, že správny orgán pojednával v neprítomnosti obvineného z priestupku i napriek tomu, že sa riadne a včas ospravedlnil a uviedol dôvod, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie z dôvodu plnenia pracovných úloh. Aj napriek tomu prvostupňový správny orgán ústne pojednávanie vykonal a vypočul predvolaných svedkov, ktorí vypovedali v jeho neprospech, čím došlo k porušeniu jeho práva a bola porušená zásada kontradiktórnosti a rovnosti zbraní, pretože týmto postupom prvostupňového správneho orgánu sa nemohol vyjadriť k výsluchu svedkov, podávať návrhy, dôkazy. Takýto procesný postup správneho orgánu je neakceptovateľný ani s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Taktiež namietal výsluch O. O., ktorá vykonávala štátny stavebný dohľad a sama vec predložila vec na prejednanie priestupku, keďže mala za to, že boli porušené stavebné predpisy. Ďalej namietal porušenie práva na spravodlivý proces, pretože správny orgán nedal možnosť jemu ani jeho manželke, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladom i spôsobu jeho zistenia, teda sa jedná o procesné pochybenie správneho orgánu, teda ide o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Výsluchy svedkov, ktoré ich usvedčovali, že nehnuteľnosti užívali skôr, teda už v letných mesiacoch r. 2017, boli uskutočnené bez ich prítomnosti a nebola možná konfrontácia so svedkami. Ďalej poukazoval na hodnovernosť týchto svedkov, pretože so susedmi B. mali osobné spory a problémy už skôr. Namietal tvrdenie správneho orgánu, že dom slúžil na bývanie, avšak podľa jeho názoru ani otvorenie okna, či svietenie v izbe neznamená, že táto časť domu je obývaná, teda využívaná na určený účel. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta času a spôsobu jeho spáchania, aby nemohol byť zmenený s iným. Z výroku rozhodnutia o priestupku vydaného prvostupňovým správnym orgánom nie je zrejme akým spôsobom malo dôjsť k užívaniu nadstavby a prístavby rodinného domu.

Čo sa týka sa týka spáchania priestupku žalobcu, že neumožnil orgánu štátneho stavebného orgánu vyhotoviť fotodokumentáciu má žalobcu za to, že konanie nie je priestupkom. Podľa jeho názoru poskytol orgánu dohľadu plnú súčinnosť, okrem možnosti vyhotoviť fotodokumentáciu. Táto skutočnosť nebola spochybnená.

Podľa jeho názoru na výkon štátneho stavebného dohľadu nemožno aplikovať ustanovenia správneho poriadku, pretože štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú s uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastnosti stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby, terénnych úprav podľa zákona, teda tento však nerozhoduje o právach a právom chránených záujmoch, alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. V konečnom dôsledku v zázname o vykonané štátneho stavebného dohľadu dňa 22. 06. 2018 bol podrobne popísaný skutkový stav a zistenia orgánu dohľadu, a preto aj vyhotovenie fotodokumentácie by bolo celkom zbytočné. Žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí iba cituje právne predpisy a všeobecné vyjadrenia o správnosti rozhodnutia, avšak chýbajú akékoľvek vecné a konkrétne odpovede na námietky žalobcu. Žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

10. Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie dňa 18. 10. 2019, v ktorom uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný poukazuje na to, že preskúmal dôkazový materiál v celom rozsahu. K námietke žalobcu, že správny orgán vykonal ústne pojednávanie i napriek tomu, že sa obvinený nedostavil na toto pojednávanie, i keď bol riadne predvolaný a dňa 12. 04. 2018 svoju ako aj manželkinu neúčasť riadne ospravedlnil, žalovaný poukazuje na to, že prvostupňový správny orgán nepovažoval pracovné dôvody obvinených za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Posúdenie otázky, či ospravedlnenie predvolanej osoby je náležité a z náležitého dôvodu patrí výlučne do právomoci správneho orgánu. Na ďalšom ústnom pojednávaní dňa 24. 04. 2018 obaja obvinení, ako to vyplýva zo zápisnice, obdržali kópiu zápisnice z predchádzajúceho pojednávania a boli poučení o tom, že sa môžu k výpovediam svedkov vyjadriť, čo potvrdili aj svojim podpisom, čo samozrejme využili a dňa 11. 05. 2018 podali rozsiahle vyjadrenie. V svojom vyjadrení neuviedol žalobca, že by chcel vypočutým svedkom klásť otázky, resp. aby bola prevedená konfrontácia.

Správny orgán má za to, že vypočutie svedkov bez prítomnosti žalobcu, nie je takou procesnou vadou, ktorá by odôvodňovala zrušenie rozhodnutia vo veci priestupkov.

Žalovaný správny orgán k námietke žalobcu ohľadne vypočutia svedkyne O. O. poukázal na to, že táto v konaní nebola vypočutá ako svedkyňa, ale ako zástupkyňa orgánu stavebného dohľadu, ktorá viedla konanie týkajúce sa stavieb žalobcu. Táto na pojednávaní dňa 17. 05. 2018 predložila písomne vyjadrenie štátneho stavebného dohľadu v zmysle stavebného zákona. Výkon štátneho stavebného dozoru vykonáva kontrolnú činnosť, zisťuje najmä či fyzické osoby a právnické osoby dodržujú ustanovenia stavebného zákona, napríklad či sa uskutočnili zmeny stavby v súlade so stavebným povolením a či tieto zmeny sa užívajú na základe kolaudačného rozhodnutia. Ak orgán ŠSD zistí porušenie stavebného zákona, je povinný to oznámiť stavebnému úradu. Výkon ŠSD je zároveň aj objasňovaním priestupku v zmysle § 58 a nasl. zákona o priestupkoch, a preto zamestnankyňa je povinná predložiť výsledky ŠSD stavebnému úradu na prejednanie priestupku, pretože priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti.

K ďalšej námietke žalobcu, že mu správny orgán neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia sa nezakladá na pravde, pretože žalobca a jeho manželka boli poučení v zmysle správneho poriadku o možnosti vyjadriť sa k podkladom a v prípade navrhnúť jeho doplnenie, čo aj využili a vyjadrili sa k tomuto konaniu, spolu s námietkou voči osobe, ktorá táto priestupok prejednávala.

Užívanie zmien stavby (nadstavby a prístavby) bolo preukázané nielen výpoveďami svedkov, ale najmä závermi, zápismi a obrazovou dokumentáciou z miestnej ohliadky vykonanej v rámci štátneho stavebného dohľadu. Z vykonaného dokazovania z obrazovej dokumentácie z miesta ohliadky ŠSD zo dňa 08. 02. 2018 jasne vyplýva, že priestory v neskolaudovanej prístavbe sú užívané, nachádzajú sa v nej kvety, veľký jedálenský stôl a gauč. O užívaní prístavby, ktorá je v projekte stavby označená ako obývacia izba s kuchyňou je práv takéto zariadenie, ktoré nemožno považovať za štandardné vybavenie staveniska, kde sa uskutočňuje prestavba. Taktiež užívanie nadstavby bolo potvrdené nielen svedeckými výpoveďami, ale aj záznamom z ohliadky vykonanej v rámci štátneho stavebného dohľadu vykonanej dňa 08. 02. 2018, keď jednotlivé izby boli zariadené posteľami, stoličkami, obrazmi, knihami na poličkách, teda neobstojí tvrdenie žalobcu, že v nadstavbe sa zdržoval iba on so stavebníkmi na dokončovacích stavebných prácach.

Žalovaný správny orgán poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade nie je rozhodujúce na aký účel sa stavby užíva, teda či na skladovanie, alebo oddych, spánok, trávenie voľného času, teda bývanie rodiny, ale rozhodujúcou skutočnosťou je užívanie bez kolaudačného rozhodnutia a nie účel užívania, pretože v tom prípade by sa jednalo už o iný priestupok.

Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný správny orgán, resp. prvostupňový správny orgán nepresne vymedzil za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý tento skutok, presne nepopísal spôsob, miesto a čas spáchania, žalovaný správny orgán poukazuje na to, že nie je potrebné preukazovať konkrétnym spôsobom špecifikovať užívanie stavby, postačuje iba konštatovanie správneho orgánu, že stavba je užívaná bez kolaudačného rozhodnutia. Z výroku rozhodnutia je dostatočne zrejmé, kto je účastníkom konania, akého priestupku sa dopustil, akú právnu normu správny orgán aplikoval, resp. podľa ustanovení ktorého právneho predpisu rozhodol a aká sankcia bola za protiprávne konanie uložená.

Čo sa týka námietky žalobcu, že výkon stavebného dohľadu sa nevykonáva podľa správneho konania, a teda pri vykonávaní ŠSD je aplikácia správneho poriadku vylúčená, žalovaný správny orgán uviedol, že zo správneho poriadku ako aj stavebného zákona logicky vyplýva, že aj pri vykonaní ŠSD ide o vykonanie miestnej obhliadky, a to v zmysle § 38 správneho poriadku, pretože vlastník stavby je povinný v zmysle § 100 písm. a/ stavebného zákona umožniť orgánom ŠSD vstupovať do stavby. Avšak v prípade vykonanie ŠSD podľa § 98 stavebného zákona, ide o lex specialis vo vzťahu k správnemu poriadku, pretože v prípade nezabezpečenia podmienok na vykonanie ŠSD už vlastníkovi stavby nehrozí len poriadková pokuta podľa správneho poriadku, ale toto konanie kvalifikuje stavebný zákon ako priestupok podľa Stavebného zákona. Okrem toho žalovaný správny orgán uviedol, že vykonanie štátneho stavebného dohľadu zveruje stavebný Vyhotovovanie fotodokumentácie pri výkone ŠSD je v praxi bežné, pretože toto najdôkladnejšie zobrazuje skutkový stav, než len jednoduchý popis v zázname o vykonaní štátneho stavebného dohľadu.

Postupom žalovaného správneho orgánu neboli porušené práva žalobcu a jeho manželky ako to uvádza vo svojej žalobe a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V. Replika žalobcu

11. V replike žalobca opätovne poukazoval ako v žalobe na procesné porušenie prvostupňového správneho orgánu, ktorý prejednával priestupok obvineného. Keďže on žiadal zmenu termínu, 18. 04. 2018 sa nemohol zúčastniť z pracovných dôvodov. Poukázal na to, že správne konanie nie je o tom, aby si správny orgán ľubovoľne viedol jeho priebeh, resp. aby zistil skutkový stav, ktorý by podporil ním tvrdený záver, ale je v prvom rade o osobe obvineného, ktorá má kľúčové postavenie a významné práva, ktoré musia byť dodržané. Priebeh správneho konania nevykazuje prvky kontradiktórnosti, čo je pre trestné konanie ako i pre konanie o priestupku zásadné.

Poukázal na to, že správny orgán sa nemôže zbaviť viny za porušenie právnych predpisov tým, že bude poukazovať na osobu obvineného, a to, že sám nežiadal zopakovanie výsluchov, na ktorých sa v dôsledku nesprávneho postupu správneho orgánu nemohol zúčastniť. Tento postup nemôže byť ospravedlnený ani s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, pretože skutočnosť, že správny orgán jednostranne (bez prítomnosti obvinených) ale hospodárne zistil skutkový stav veci na úkor obhajovacích práv obvineného vyznieva pomerne výsmešne vo vzťahu k obvineným.

Žalobca trvá na tom, že skutok, ktorý je mu kladený za vinu, nie je dostatočne preukázaný. Najzásadnejšou skutočnosťou, ktorú správny orgán vzal do úvahy pri rozhodovaní sú výsluchy svedkov susedov B. a svedkyne O., ktorí ale sami potvrdili, že nemajú dobré vzťahy so žalobcom, pričom správne konanie začalo na ich podnet. Jednalo sa teda o svedkov, ktorí mali zrejmý záujem na výsledku konania a práve oni boli vypočutí na pojednávaní, kde neboli prítomní obvinení. Ďalej poukázal na početnú judikatúru Najvyššieho súdu SR ako aj ESĽP vo vzťahu k čl. 6 ods. 3 písm. d/ Európskeho dohovoru. Priama účasť obvineného pri výsluchu svedkov a priame kladenie otázok svedkovi má nezastupiteľný význam v konaní, ktoré má trestný charakter, pričom porušenie tohto práva musí viesť k zrušeniu rozhodnutia. Ďalej poukazoval v replike na skutočnosti, ktoré uvádzal už v žalobe, že rozhodnutie správneho orgánu, resp. výrok, nie je konkrétny, určitý. Žalobca namieta neurčitosť skutku, ktorého sa mal dopustiť, nakoľko absentuje opis protiprávneho konania, pričom citácia skutkovej podstaty nie je dostatočná na zhojenie tejto vady rozhodnutia.

Ďalej v replike sa žalobca, podobne ako v žalobe, zaoberá výkonom štátneho stavebného dozoru, ktoré nie je správnym konaním a aplikácia tohto zákona je vylúčená.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

12. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , ,

ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 04. 2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Mesta Nitry č. SP 5198/2018-037-JUDr. Sp zo dňa 26. 09. 2018 potvrdil bez pojednávania podľa , pretože obaja účastníci nežiadali vo veci nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol. Rozsudok vyhlásil dňa 24. 02. 2020 verejne podľa .

Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam, alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“).

Podľa , správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona <aspi://module='ASPI'&link='50/1976%20Zb.%252376'&ucin-k- dni='30.12.9999'> dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Podľa § 105 ods. 3 písm. c) stavebného zákona <aspi://module='ASPI'&link='50/1976%20Zb. %2523105'&ucin-k-dni='30.12.9999'> priestupku sa dopustí a pokutou do 33 193,91 eur sa potresce ten, kto užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné.

Podľa § 105 ods. 7 stavebného zákona <aspi://module='ASPI'&link='50/1976%20Zb.%2523105'&ucin- k-dni='30.12.9999'> na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.

Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch <aspi://module='ASPI'&link='372/1990%20Zb.%252312'&ucin- k-dni='30.12.9999'> pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného ako i správnosť jeho právnych záverov v priestupkovom konaní o uznaní žalobcu vinného zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c/ Stavebného zákona.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu žalovaného vyplýva a nie je sporné, že z podnetu občanov bol vykonaný štátny stavebný dohľad (ŠSD) podľa až o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov stavebným úradom Mesta Nitra, ktorému bolo doručené dňa 10. 08. 2017 podanie manželov B., bytom D., O. 8 na vykonanie

kontroly užívania a obývania stavby rodinný dom bez kolaudačného rozhodnutia stavebníka O. B., bytom O. 6, D. a dňa 02. 01. 2018 podala žiadosť C. O., bytom O. 4, D., v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a žiadala o informácie o priebehu kolaudačného konania zmeny stavby stavebníka O. B. a užívania nadstavby obytného domu. Na základe týchto podnetov bol vydaný ŠSD dňa 08. 02. 2018 na mieste stavby rodinného domu, kde bolo zistené, že zmena stavby bola uskutočnená v rozpore so stavebným povolením vydaným tunajším stavebným úradom č. SP 6131/2018-003-Mz zo dňa 08. 04. 2015 pre stavebníka O. B. a že zmena stavby sú užívané bez kolaudačného rozhodnutia. Orgán ŠSD listom zo dňa 02. 03. 2018 predložil výsledky šetrenia stavebnému úradu na prejednanie priestupku.

Na základe uvedeného predloženia veci bolo oznámením SP 5198/2018-002-JUDr. Sp zo dňa 20. 03. 2018 obvinenému O. B., bytom D., O. X a obvinene L.. O.. G. B., bytom D., O. 6 oznámenie začatia nového konania vo veci priestupkov podľa § 105 ods. 2 písm. a/ Stavebného zákona, ktorého sa obvinený O. B. sa mal dopustiť tým, že ako stavebník v období od júla 2015 do 08. 02. 2018 do vykonania štátneho stavebného dohľadu na pozemku parc.č. XXXX kat. územie Y. na O. X ako stavebník začal uskutočňovať zmeny stavby „Prestavba, prístavba a nadstavba rodinného domu“ na Malíkovej 8, Nitra v rozpore so stavebným povolením, ktoré vydalo Mesto Nitra, dňa 08. 04. 2015, a to tým, že strešná konštrukcia nadstavby presahuje nad susedný pozemok na parc.č. XXXX, ktorej vlastníkmi sú manželia B., o čom bola vyhotovená dokumentácia. Ďalej sa manželia B. v zmysle § 105 ods. 3 písm. c/ stavebného zákona mali dopustiť priestupku tým, že v období od augusta 2017 do 08. 02. 2018, t.j. do vykonávania stavebného dohľadu na pozemku č. XXXX ma O. ulici č. X v D. užívali bez kolaudačného rozhodnutia zmeny stavby, prestavba, nadstavba a prístavba rodinného domu. Žalobca sa mal dopustiť ďalšieho priestupku tým, že ako vlastník stavby a stavebník zmien stavby „Prestavba, prístavba a nadstavba rodinného domu“ dňa 22. 06. 2018 na pozemku na parc.č. XXXX, kat. územie Y., na O. v D. nezabezpečil podmienky na vykonanie ŠSD tým, že zabránil orgánu ŠSD vyhotovenie fotodokumentácie užívania zmien vo vnútri stavby.

Mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad po vykonanom dokazovaní a ústnych pojednávaniach o priestupok s priestupcami vydal rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania stavebných priestupkov podľa § 105 ods. 3 písm. c/ Stavebného zákona, ktorý sa dopustil tým, že v období letných mesiacov v r. 2017 do 2X. 09. 2018 na pozemku parc.č. XXXX kat. územie Y. na O. ulici č. X v D. užívali bez kolaudačného rozhodnutia zmeny stavby „Prestavba, prístavba a nadstavba rodinného domu“ a ďalšieho priestupku sa žalobca dopustil tým, že ako vlastník stavby a stavebník zmien stavby „Prestavba, prístavba a nadstavba rodinného domu“ dňa 22. 06. 2018 na parc.č. XXXX kat. územie D. Y., na O. č. X v D. nezabezpečil podmienky na vykonanie ŠSD tým, že zabránil orgánu ŠSD vykonať fotodokumentáciu užívania zmien vo vnútri stavby za čo mu podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch bola uložená podľa § 105 ods. 3 písm. c/ Stavebného zákona pokuta vo výške 800,- eur a náhrada trov konania 16,- eur.

Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči prvostupňovému správnemu orgánu, ktoré žalovaný správny orgán ako druhostupňový odvolací orgán zamietol odvolanie a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.

Správny súd sa v danom prípade oboznámil s výsledkami vykonaného dokazovania v rámci priestupkového konania pred prvostupňovým správnym orgánom ako aj obsahom administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Podľa § 105 ods. 3 písm. c/ Stavebného zákona, priestupku sa dopustí ten, kto užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia.

Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota záväznosti, dôležitosti pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon aj hodnota ich pravdivosti.

Podľa Stavebného zákona, vplýva, že na priestupky a ich prejednanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch, teda v znení neskorších predpisov.

Podľa § 12 citovaného zákona, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,

na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol pre ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Zákon o priestupkoch stanovuje pre naplnenie skutkovej podstaty, priestupku 4 základné znaky: objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka. Zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku.

V predmetnej veci prvostupňový správny orgán rozhodol o uložení pokuty podľa § 105 ods. 3 Stavebného zákona, keďže po vykonanom dokazovaní a dostatočnom preukázaní, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania. Pod pojem protiprávnosť je potrebné zahrnúť všeobecne také konanie, ktoré je v rozpore s právom, teda s konaním je porušená alebo nesplnená právna povinnosť vyplývajúca zo zákona alebo z iného všeobecného záväzného predpisu alebo uložená na jeho základe. V danom prípade bolo nesporne preukázané i samotným šetrením štátneho stavebného dohľadu, nielen vypočutými svedkami v správnom konaní, že žalobca užíval predmetné stavby bez kolaudačného rozhodnutia, teda sa preukázateľne dopustil priestupku podľa § 105 ods. 3 Stavebného zákona. Vo vzťahu k povahe a závažnosti spáchaného priestupku musí správny súd konštatovať, že zákonná podmienka užívania stavby len na základe kolaudačného rozhodnutia podľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona, má nesporne svoje opodstatnenie, a to s poukazom na účel samotného kolaudačného konania, ktorým je overenie, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny, alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení (§ 81 ods. 1 Stavebného zákona), preto vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného priestupku ale aj s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti žalobcu mal správny súd za to, že žalobcovi uložená pokuta v dolnej hranici sadzby, ktorá je stavebným zákonom určená, bola uložená správnym orgánom správne.

Čo sa týka námietky, ktorú uvádza žalobca v žalobe a uvádzal ju aj v odvolaní, že konaním správneho orgánu došlo k porušeniu jeho práv, správny súd uvádza, že je v kompetencii správneho orgánu vyhodnotiť si dôvody nedostavenia sa obvinených na ústne pojednávanie. Keďže žalobca a jejo manželka sa ospravedlnili iba 5 dní pred nariadeným prejednaním priestupku a ako dôvod uviedli pracovné dôvody, tento dôvod nepovažoval za dôvod osobitného zreteľa, aby pojednávanie odročil, pretože okrem obvinených boli na toto prejednanie priestupku predvolaní aj ďalší svedkovia. Z pripojeného spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že správny orgán nariadil ďalšie pojednávania, neukončil vec bez výsluchu obvinených na pojednávaní. Na ďalšom stanovenom pojednávaní dňa 24. 04. 2018 obaja obdržali kópiu zápisnice z predchádzajúceho ústneho pojednávania zo dňa 18. 04. 2018 a boli správnym orgánom poučení o možnosti vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa im kladu za vinu a k dôkazom ako aj o tom, že si môžu uplatniť skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, čo potvrdili svojim podpisom, a túto možnosť aj využili, pretože sa dňa 11. 05. 2018 k výpovediam svedkov vyjadrili.

Správny súd na ďalšie rozsiahle námietky, ktoré uvádza žalobca v žalobe ako aj vo vyjadrení pripomína, že skutočnosť, pre ktorú bol žalobca postihnutý z priestupku, a to užívanie zmien stavby (nadstavby a prístavby) bolo preukázané nielen výpoveďami svedkov, ktorých výsluchy namieta, ale aj najmä závermi, zápismi a obrazovou dokumentáciou z miestnej ohliadky vykonanej v rámci štátneho stavebného dohľadu. Výpovede všetkých svedkov posudzoval prvostupňový správny orgán, i žalovaný v kontexte ďalších dôkazných prostriedkov, a to listinnými dôkazmi, a tiež písomnosťami, ktoré boli vyhotovené stavebným úradom v konaniach uvedených podľa stavebného zákona. Z obrazovej dokumentácie bolo jednoznačne preukázané, že priestory z neskolaudovanej prístavby sú užívané, nejedná sa o stavbu, pretože sa v nej dňa 08. 02. 2018 nachádzali kvety, veľký jedálenský stôl a gauč. Toto zariadenie nemožno považovať za štandardné vybavenie staveniska, nakoľko sa nejedná o zariadenia potrebné na uskutočňovanie stavby.

Taktiež užívanie nadstavby bolo v správnom konaní nielen svedeckými výpoveďami, ale taktiež to jasne vyplýva z obrazovej dokumentácie z vykonanej miestnej ohliadky ŠSD dňa 08. 02. 2018, kde jednotlivé izby boli zariadené nábytkom, posteľami, stoličkami, knihami, obrazmi na stenách, čo nemožno považovať taktiež za štandardné vybavenie staveniska. Súd považuje za účelovú obranu tvrdenie žalobcu, že v nadstavbe sa zdržuje iba on so stavebníkmi pri dokončovacích prácach. Stavebný

zákon v ustanovení § 43i ods. 1 a 2 Stavebného zákona, jasne cituje, čo možno považovať za stavenisko a zariadenie stanoviska.

Podľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie, alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena, alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že v prístavbe a nadstavbe nebolo stavenisko na uskutočňovanie stavby ale jednalo sa už o stavbu zariadenú príslušným nábytkom na užívanie.

Čo sa týka námietky žalobcu, že výrok správneho orgánu je formulovaný veľmi stručne, súd má za to, že stručnosť nepredstavuje vadu, a z tohto výroku je jasné akého priestupku sa žalobca dopustil.

Námietka žalobcu ohľadne neumožnenia vyhotovenia fotodokumentácie pri vykonaní miestnej ohliadky dňa 22. 06. 2018 ŠSD je právne irelevantná, pretože podľa § 100 písm. a/ Stavebného zákona, stavebník, vlastník stavby, je povinný umožniť orgánom ŠSD okrem iného aj vytvárať predpoklady pre výkon dohľadu, pod čo sa začleňuje aj vyhotovenie fotodokumentácie z ohliadky stavby. Podľa § 105 ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona, sa priestupku dopustí a pokutou do 331,- eur sa potresce ten, kto nezabezpečuje podmienky na vykonávanie ŠSD, bráni v jeho výkone, nesplní výzvu orgánu ŠSD alebo neurobí opatrenie nariadené orgánom ŠSD.

Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z týchto citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že pri ŠSD a jeho výkone ide o miestnu ohliadku, a to aj v zmysle § 38 Správneho poriadku, pretože vlastník stavby je povinný umožniť orgánom ŠSD vstupovať do stavby, a títo v prípade nezabezpečenia podmienok vlastníkom stavby, nehrozí len poriadková pokuta podľa § 45 ods. 1 Správneho poriadku, ale takého konanie stavebníka a vlastníka stavby sa kvalifikuje ako priestupok podľa § 105 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že oba správne orgány dospeli k právnemu záveru v súlade so zákonom. Žalovaný správny orgán sa v rozhodnutí o odvolaní vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu ako odvolateľa, a s týmito skutkovými a právnymi závermi správnych orgánov sa súd stotožnil ako aj s uloženou sankciou za konanie, ktoré má znaky stavebného priestupku, že žalobca týmto rozhodnutím nebol poškodený na svojich právach. Súd nezistil také vady konania, pre ktoré by bolo potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

Súd dáva do pozornosti, že ďalšia účastníčka konania L.. O.. G. B. podala samostatnú žalobu, došlú súdu dňa 18. 07. 2019 v elektronickej podobe, bez autorizácie podľa osobitného predpisu, žalobkyňa svoje podanie v zmysle nedoplnila, ani v listinnej ani v elektronickej podobe, autorizované podľa osobitného predpisu. V zmysle , súd na takéto podanie neprihliada a na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Krajský súd uznesením -58 vrátil žalobkyni súdny poplatok a na podanie neprihliadol.

13. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli podľa .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.