Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Nt-33-2019.pdf
PDF · 64.79 KB
Case nature
Area
Subarea
4Nt/33/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Vereša a členov senátu Ladislava Raka a Márie Moskaľovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. februára 2020 v Košiciach takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného X. M., nar. XX. apríla XXXX v K., trvale bytom K., C. B. č. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Košice, zo dňa 2.8.2019 o povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I sp. zn. 1T/46/2018 zamieta, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 22. októbra 2018 sp. zn. 1T/46/2018 bol X. M. uznaný vinným za prečin neoprávneného vyrobenia používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty formou spolupáchateľstva pod § § 20 k § 219 ods. 1 Tr. zákona, za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 , ods. 4 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona, za čo mu súd uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/95/2017 zo dňa 24.1.2018.
Odsúdený X. M. dňa 2. augusta 2019 podal návrh na povolenie obnovy konania. Vo svojom návrhu uviedol, že dňa 1. augusta 2019 prišla do platnosti novelizácia trestného zákona, ktorá s týka aj § 212 a podľa úpravy nie je možné kvalifikovať trestný čin krádeže spáchaný vlámaním, pri ktorom bola spôsobená malá škoda, ako zločin krádeže podľa starého § 212 ods. 4 písm. b) a podľa nového podľa § 212 ods. 3 písm. b) a teda ako trestný čin spáchaný závažnejším spôsobom konania v spojení s § 138 písm. e).
Na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. februára 2020 odsúdený zotrval na podanom návrhu. Obhajca navrhol vyhovieť návrhu, prokurátor navrhol zamietnuť návrh na povolenie obnovy konania.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v ust. § 394 ods. 1 Tr. por. Z hľadiska splnenia podmienok povolenia obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr známe súdu. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. V konaní o povolení obnovy nie je možné preskúmať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýli pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil. Preskúmaním žiadosti odsúdeného, ako aj na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu, súd dospel k záveru, že odsúdený svoju žiadosť neodôvodniť žiadnymi novými skutočnosťami v zmysle vyššie uvedenej úpravy, ale len zmenou zákonnej úpravy ustanovenia § 212, ktorú za takúto novú skutočnosť nemožno považovať. Súd v tejto súvislosti pripomínaj aj znenie ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zákona, v zmysle ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, kedy bol trestný čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Aj z uvedeného je zrejmé, že z časového hľadiska konečným momentom aplikácie priaznivejšieho ustanovenia je vynesenie rozsudku.
S poukazom na uvedené súd rozhodol o zamietnutí návrhu odsúdeného X. M. na povolenie obnovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice I. Sťažnosť má odkladný účinok.