Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Csp-15-2019.pdf
PDF · 85.42 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: R Collectors, s. r. o., Bratislava, Dvořákovo nábr. 8/A, IČO 50 094 297, proti žalovanej: X. Y., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Š., C. XXXX/X, o zaplatenie 5.547,29 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 4.847,29 eur a úroky 431,77 eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.547,29 eur od 31.01.2019 do 06.02.2019, zo sumy 5.397,29 eur od 07.02.2019 do 18.03.2019, zo sumy 5.247,29 eur od 19.03.2019 do 22.05.2019, zo sumy 5.097,29 eur od 23.05.2019 do 24.07.2019, zo sumy 4.947,29 eur od 25.07.2019 do 21.11.2019 a zo sumy 4.847,29 eur od 22.11.2019 do zaplatenia, všetko v splátkach po 150 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 700 eur z a s t a v u j e .
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 05.02.2019 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovanú k zaplateniu istiny 5.547,29 eur s úrokmi 3.008,97 eur a v sadzbe 17,9% z istiny od 31.01.2019, úrokom z omeškania 5,25% ročne z istiny od 31.01.2019 a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a. s., Bratislava, IČO 31 340 890) so žalovanou uzavreli zmluvu, podľa ktorej poskytol žalobca žalovanej 8.550 eur. Žalovaná svoj záväzok vrátiť peňažné prostriedky neplnila riadne a včas, žalobca úver zosplatnil k 08.02.2016. Veriteľ zmluvou zo dňa 06.08.2018 pohľadávku voči žalovanej postúpil žalobcovi.
(2) Žalovanej bola žaloba riadne doručená dňa 30.04.2019, k žalobe sa vyjadrila písomne podaním z 06.05.2019 tým, že žiada o potvrdenie splátkového kalendára, podľa ktorého sa so žalobcom dohodli na splátkach 150 eur mesačne.
(3) Replikou zo dňa 15.05.2019 žalobca uviedol, že žalovaná po podaní žaloby uhradila 2x 150 eur, ktoré platby započítal žalobca na istinu a vo výške úhrad vzal žalobu na tomto nároku späť. Ďalším podaním z 11.02.2020 vzal žalobca s poukazom na ďalšie úhrady žalovanej (2x 150 eur a 1x 100 eur) späť v časti istiny nárok vo výške vykonaných platieb.
(4) Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
(5) Vzhľadom na dispozičné úkony žalobcu súd konanie v späťvzatej časti zastavil.
(6) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(7) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(8) Žalobca uzavrel dňa 24.09.2012 so žalovanou zmluvu o úvere č. 192737858. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 8.550 eur so 17,9% úrokom ročne pri vyčíslenej ročnej percentuálnej miere nákladov 22,93% (RPMN). Žalovaná mala úver splatiť v 48 mesačných splátkach po 265,74 eur (vrátane poplatku za správu úveru) od októbra 2012 do septembra 2016 vždy k 20. dňu mesiaca. Listom zo dňa 12.01.2016 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej časti úveru 2.50821 eur do 15 dní s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru.
(9) Listom zo dňa 08.02.2016 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie úveru v sume celkom 6.093,71 eur (z čoho istina predstavovala sumu 5.647,29 eur, úrok 431,77 eur, poplatky 14,65 eur).
(10) Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však žalovaná uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov - ZSÚ. V zmysle ustanovenia § 9 tohto zákona bolo potrebné preskúmať, či v listinách, tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti. (11) Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(12) Podľa § 11 ods. 1 zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
(13) Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
(14) Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods. 2 ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
(15) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(16) Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(17) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(18) V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli platne písomnú úverovú zmluvu, ktorá mala slúžiť na poskytnutie peňažných prostriedkov pre žalovanú. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná úver spotrebovala, avšak riadne nesplatila. Žalovaná nárok žalobcu po vecnej (skutkovej), ani po právnej stránke nesporovala. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len sčasti. Žalobca má nárok na úrok z úveru výlučne do času zosplatnenia úveru, nakoľko v zmysle § 503 ods. 1 Obch. zák. nastala splatnosť úrokov vznikom povinnosti vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov (v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo/143/1998: „... pri mimoriadnom zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Nastupuje tak stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov, teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. ...“), ktoré predstavovali čiastku 431,77 eur (ako boli vyčíslené žalobcom v liste o zosplatnení úveru). Súd priznal v zmysle žalobného návrhu žalobcovi na nesplatenej úverovej istine (uplatnenú čiastku) v znení čiastočného späťvzatia žaloby a žalobného návrhu v podaní žalobcu z 11.02.2020 sumu 4.847,29 eur, úrok len do zosplatnenia úveru, zároveň súd žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej úverovej istiny odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaná sa s úhradou úveru preukázateľne dostala do omeškania. Vo zvyšku nároku (na úroku po zosplatnení) - žalobca „dlžné úroky z istiny“ vyčíslil v žalobe sumou 3.008,97 eur, okrem priznanej čiastky (431,77 eur) súd tento nárok zamietol. Je povinnosťou žalobcu uviesť pravdivo a podrobne skutkové tvrdenia k nároku, pokiaľ uviedol až v replike, že suma obsahuje aj „úrok z omeškania“, na toto tvrdenie súd neprihliadol (úrok z omeškania je iný právny inštitút).
(19) Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(20) Žalovaná k nároku žalobcu uviedla, že úver nesplácala pre následne vzniknuté rodinné problémy, od roku 2016 je invalidná, v súčasnosti poberá starobný dôchodok. Súd so súhlasom žalobcu povolil žalovanej platiť svoj dlh v splátkach s tým, že ak sa omešká čo len v jednom prípadne, stane sa zostatok dlhu splatný v celosti.
(21) Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(22) Strany boli v spore úspešné približne v rovnakom rozsahu (s prihliadnutím aj na zamietnutý nárok na úrokoch, nakoľko predstavoval významnú časť žalobného nároku), preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)